vkladov vnesených do spoločnosti na základe spoločenskej smluvy je stanovený rovnakou sadzbou, ako sadzba poplatku pre úplatné prevody. Sumou 300 poťažne 200 Ks boly stanovené minimálne poplatky pre spoločenské smluvy osobných zárobkových spoločností; tieto poplatky bude treba zaplatiť vždy aj vtedy, ak do spoločnosti vstupuje člen, ktorý sa zaväzuje prispievať na spoločný cieľ len svojím pričinením.
Ustanovenia ods. 8 sú samozrejmé, lebo je spravodlivé a zodpovedá aj štruktúre poplatkov podľa platného práva, aby každý úkon bol podrobený poplatkom.
Ustanoveniami § 12 osnovy sa nahradzujú doterajšie predpisy sadz. pol. 77/89 bod I. B č. l a) 2 b) popl. práv. v znení § 6 písm. a) vlád. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n.
K § 13:
Smluvy kapitálových spoločností boly podrobené poplatkom podľa sadz. pol. 77/ 89 bod I písm. b) č. 2 a) popl. prav. v znení § 6 písm. b) a c) vl. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n. a čl. 2 zák. č. 130/1941 Sl. z., ako aj podľa §§ 117 až 119 zák. č. 58/1906 r. z. v znení zákona č. 271/1920 Sb. z. a n. a § 6 písm. b) vl. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n. Predpisy osnovy zachovávajú v podstate doterajší právny stav pri spoplatňovaní spoločenských smlúv kapitálových spoločností; boly však vylúčené výhody pri zmenách smlúv spoločností s ručením obmedzeným podľa §§ 118 a 119 zák. č. 58/1906 r. z., lebo poplatkové úľavy pre zmeny spoločenských smlúv, ako aj miera výhod, ktoré sú poskytované pre premenu smlúv kapitálových spoločností, je predmetom osobitných poplatkových zákonov (napr. zák. č. 299/1940 Sl. z. a 148/1940 Sl. z. ). Okrem toho je aj spravodlivé, aby smluvy kapitálových spoločností boly zaťažované v rovnakej miere a rovnakými poplatkami.
Stavba § 13 osnovy je podobná ako § 12 osnovy. V ods. l sú vypočítané úkony, podrobené poplatku zo spoločenskej smluvy, t. j. emisnému poplatku. V ods. 2 sú vypočítané taxatívne kapitálové spoločnosti poplatkového práva.
Ustanovenia § 13 ods. 3 osnovy určujú základ emisného poplatku. Odchyľujú sa od doterajších predpisov, lebo vylučujú svojím znením výslovne dosah ustanovení §§ 51 a 52 popl. prav. Okrem toho stanovia za základ poplatku úhrnnú hodnotu základného kapitálu spoločnosti (porovnaj ods. 6 osnovy) po pripočítaní sumy vše-
tkých príplatkov zaplatených pri založení spoločnosti alebo zvýšení základného kapitálu spoločnosti na rezervy akéhokoľvek druhu a výlohy spojené s vydaním účastníckych listov alebo s inými výkonmi pri založení spoločnosti alebo pri zvýšení jeho kapitálu.
Sadzba emisného poplatku ostáva rovnaká podľa doterajších predpisov. Pri ťažiarstvách bol však stanovený minimálny poplatok 100 Ks za kuks (miesto doterajších 50 Ks).
Ustanovenia ods. 7 zodpovedajú doterajším predpisom § 65 zák. čl. XI/1918. Nehnuteľnostný poplatok sa platí okrem poplatku emisného.
Ustanovenia ods. 8 zodpovedajú doterajším ustanoveniam čl. 2 zák. č. 130/1941 Sl. z. Rozširujú však toto ustanovenie z účastinných spoločností i na ostatné kapitálové spoločnosti. Ustanovenia § 13 doplňujú ešte prechodné ustanovenia § 30, ods. 2, 3 a 5 osnovy.
Sročnosť emisného poplatku bola určená jednotne pre všetky kapitálové spoločnosti tak, aby bola zaručená bezpečnosť a včasnosť jeho zaplatenia.
R § 14:
Družstvá platily doteraz poplatok zo spoločenskej smluvy podľa ustanovení sadz. pol. 77/89 I. B č. 2 b) popl. prav. Ustanovenia § 14 osnovy nahradzujú tieto predpisy; podľa tohto zákonného ustanovenia bude možné posudzovať len poplatnosť spoločenských smlúv družstiev súkromného práva (obchodného zákona).
Podľa ods. l podliehajú poplatku zo spoločenskej smluvy, podielovému poplatku, ako smluvy o založení družstiev, tak aj jej zmeny, ale z týchto len prístup nového člena do družstva a upísanie ďalšieho podielu členom družstva.
Sadzba poplatku je rozdielna podľa toho, či ide o družstvo, ktoré obmedzuje svoju činnosť na členov (svojpomocné družstvo; porovnaj ods. 4), alebo či družstvo uzaviera obchody podľa stanov i s nečlenmi. Sadzba poplatku pri smluvách svojpomocných družstiev je 1%, teda rovnaká ako podľa doterajších predpisov (n. stup. ). Družstvá, ktoré neobmedzujú svoju činnosť len na členov stavia osnova na roveň kapitálovým spoločnostiam, určujúc za sadzbu podielového poplatku 2% až 6%.
Ustanovenia § 14 ods. 5 osnovy o spôsobe platenia podielového poplatku sú nové. Boly stanovené tak, aby podielový poplatok bol finančnej správe odvedený vždy včas a bez toho, aby záujmy družstva boly platením poplatku dotknuté.
Ustanovenia ods. 6 sú totožné s doterajšími predpismi § 65 zák. čl. XI/1918.
K § 15:
Ustanovenia o poplatnosti smlúv o založení spolkov sú nové. Boly sostavené so zreteľom na ustanovenia §§ 11 až 14 osnovy.
K § 16:
Ustanoveniami o platení admisného poplatku sú nahradené doterajšie predpisy § 6 písm. d) vlád. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n. a § 120 zák. č. 58/1906 r. z. v znení zák. č. 271/1921 Sb. z. a n. Admisný poplatok platia cudzozemské kapitálové spoločnosti podľa ustanovení § 13 osnovy o emisnom poplatku. Jeho základom je kapitál určený na prevádzku tuzemských obchodov cudzozemskej spoločnosti (jej filiálky alebo jednateľstväj.
Cudzozemské spoločnosti, ktoré sa osamostatnily podľa ustanovení zák. č. 89/ 1940 Sl. z. nebudú zaťažené admisným poplatkom. Výhody pri platení admisného poplatku poskytujú aj ustanovenia § 24 ods. 3 osnovy a § 7 písm. c) vl. nar. č. 37/1941 Sl. z.
K § 17:
Doterajšie výhody družstiev boly upravené predpismi sadzobnej položky 77/89 bod XII. písm. a) poplatkových pravidiel (§§ 5 a 6 zák. čl. XVI/1869) a predpismi § 47 zákonného článku XXIII/1898 v znení § 6 zákona č. 210/1919 Sb. z. a n. Všetky ďalekosiahle oslobodenia družstiev podľa tohto zákonného stavu sú len oslobodeniami osobnými; preto by mohla finančná správa pri doslovnom výklade týchto právnych predpisov aj bez ďalšieho zákonného zásahu požadovať všetky poplatky, ktoré družstvá z právnych úkonov nie sú povinné pre výslovné oslobodenie zaplatiť, od členov družstva, s ktorými bol úkon uzavretý. Toto právne stanovisko uhájila finančná správa aj pred Najvyšším správnym súdom.
Poskytovanie a liberálne posudzovanie poplatkových výhod družstiev do terajšieho času odôvodňoval vývoj družstevníctva
a ich pôvodné nedostatočné finančné dotovanie. Za dnešných pomerov, kedy družstvá stratily svoj rýdzo svojpomocný charakter a sledujú výlučne ciele zárobkové, pri čom sú aj nebezpečnými konkurentmi súkromných podnikateľov, nie sú viacej dané dôvody a predpoklady pre ich ďalekosiahle poplatkové výhody. O zrušenie poplatkových výhod družstiev zasadily sa v poslednom čase svojimi memorandami podanými Ministerstvu financií aj obchodné a živnostenské komory, peňažné ústavy a niektorí súkromní podnikatelia. Aj v družstevných obchodoch sa stáva často, že v nich nakupuje nielen člen, ale aj nečlen, a to za tie isté ceny ako člen.
Podotýka sa ešte, že oslobodenie a výhody družstiev znamenaly veľké privilégium ľudového (družstevného) peňažníctva, ktoré bolo odôvodnené v časoch, kedy štát mal priamy záujem na podporovaní jeho vybudovania. Ale dnes, keď družstevníctvo je dobudované a v plnom rozkvete a konkuruje aj so sporiteľňami, sú už anachronické a nečasové.
Aj potreby štátnej pokladnice nutne vyžadujú, najmä za dnešných vojnove-hospodárskych pomerov, aby každý prispieval svojimi prostriedkami na výstavbu štátu, jeho zariadení a ustanovizní. Nie je možné pripustiť a nepovoľuje to viac ani stav a potreby štátnej pokladnice, aby sa družstvá vyhybovaly pri plnení svojich povinností aj naďalej finančným obetiam, najmä keď ich finančné príspevky na úhradu výdavkov štátnej pokladnice, nemožno považovať za obeť v pravom slova smysle, ale len za plnenie zákonnej a prirodzenej povinosti, ktoré plní ináč každý občan štátu.
Osnova zmierňuje preto svojimi ustanoveniami výhody družstiev podľa poplatkového práva na takú mieru, akú si družstvá fakticky zasluhujú a ktorú aj bez väčších obtiaží znesú. Bolo pri tom aj uvážené, že družstvá súťažia za dnešných pomerov výlučne len s árijskými podnikmi na slovenskom vonkove, ktoré vytlačujú miestami z obchodovania; na túto okolnosť sa vo verejnosti už niekoľkoráz a právom v súvislosti s poplatkovými výhodami poukázalo.
Doterajší liberálny výklad a postup finančnej správy pri poskytovaní výhod družstvám podľa § 6 zákona č. 210/1919 Sb. z. a n., treba pripísať zbytkom politických vplyvov varu starej éry, pod vplyvmi ktorých sa akosi samočinne do dneška postupovalo. Preto je finančná
správa aj rozhodnutá vykladať v predošlej vete spomenuté zákonné predpisy striktne, a ak návrh osnovy nebude prijatý, požadovať poplatky, od zaplatenia ktorých sú družstvá len osobne oslobodené, na osobách, ktorých sa poplatkové oslobodenie nedotýka (teda od členov družstva).
K § 18:
Ustanovenia nahradzujú doterajšie predpisy zákona č. 171/1892 r. z. v znení zákona č. 304/1919 Sb. z. a n. Ustanovenia týchto predpisov o kotovacom poplatku boly zrušené ako nepraktické a obmedzujúce obchod s cennými papiermi na burze. Je predsa záujmom našich burz i finančnej správy usnadniť príliv cudzozemského kapitálu na štátne územie. Vyberanie poplatku v tomto prípade, odhliadnuc od toho, že jeho výnos je nepatrný, brzdí len kapitálový trh.
K §§ 19 a 20:
Cieľom ustanovení § 19 osnovy je zjednodušiť systém platného poplatkového práva. Nahradenie kolkových stupníc jednoduchými percentnými poplatkami usnadní podstatne výpočet, platenie a aj správu poplatkov.
Zrušenie doterajších kolkových stupníc vyžaduje samozrejme zmenu poplatkových predpisov, ktoré upravovaly ich matériu. Tento cieľ uskutočňujú predpisy § 19 ods. 2 a § 20 osnovy.
Osobitné ustanovenia zákonného článku XI/1918 o spôsobe platenia percentných poplatkov z prevodov majetku ostávajú ovšem predpismi § 19 a 20 osnovy nedotknuté.
K § 21:
Návrh osnovy zjednodušuje podstatne doterajší ťažkopádny spôsob ustálenia základov poplatkov.
Zaokrúhlenie základu poplatkov bolo doteraz upravené rozdielnymi sebe odporujúcimi predpismi § 77 poplatkových pravidiel (pre stupnicové poplatky a percentné poplatky poplatkovej sadzby), § 56 zák. čl. XI/1918 (pre poplatky hnuteľnostné), § 3 lit. m) nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n. (pre poplatky nehnuteľnostné) a predpismi pozn. č. 6 k sadzbe zákona č. 337/1921 Sb. z. a n. a poznámky č. 10 k sadzbe vládneho nariadenia č. 111/1922 Sb. z. a n. (pre daň dedičskú a darovaciu).
Osnova zavádza jednotné zaokrúhlenie základu všetkých poplatkov a odstránením doterajších rôznorodých a prepletených ustanovení umožní ľahšie platenie a rýchlejší výpočet poplatkov.
K § 22:
Nové ustanovenie osnovy o spôsobe použitia a znehodnotenia kolkov sú nutné vzhľadom na pripravenú novú emisiu kolkov. Ustanoveniami sleduje sa nielen cieľ zabrániť malverzáciám pri používaní kolkov (bez týchto predpisov jestvovalo by totižto časté nebezpečie opätovného používania kolkových známok, lebo na kolkoch novej emisie bude chýbať podtlač), ale aj cieľ uľahčiť poplatníkovi splnenie zákonnej poplatkovej povinnosti. Podľa návrhu osnovy, nemusí totižto poplatník napísať právnu listinu podrobenú poplatku na papieri vopred okolkovanom, stačí keď kolok nalepí na listinu pred pripojením prvého podpisu na ňu (podstatná úľava proti doterajším predpisom § 20 poplatkových pravidiel).
Predpisy osnovy o použití a znehodnotení kolkov sú sostavené tak, aby nezaťažovaly neodôvodnene príliš prísnymi predpismi platenie poplatkov kolkami (približujú sa preto čiastočne aj doterajšiemu spôsobu obliterácie podľa § 42 poplatkových pravidiel,, hoc ich sostaveniu slúžily za vzor predpisy nemeckého zákona o dani z listín — "Urkundensteuergesetz" — zo dňa 5. mája 1936, RGB1. I. strana 407, respektíve jeho vykonávacieho nariadenia zo dňa 6. mája 1936 RGB1. I. str. 424), ale vylúčily predsa každé zneužitie a malverzáciu pri platení kolkami.
K § 23:
Návrh osnovy nahradzuje predpisy § 38 poplatkových pravidiel o platení a znehodnotení poplatkov z obchodných a živnostenských kníh. Určuje výnimku zpod ustanovení § 22 osnovy a doplňuje svojimi ustanoveniami predpisy § 2 tohto zákona.
Ustanovenia odchyľujú sa od doterajšieho právneho stavu len potiaľ, že uzákoňujú možnosť platenia poplatkov z obchodných a živnostenských kníh aj v hotovosti. Platenie poplatku v hotovosti z obchodných a živnostenských kníh, vedených na voľných listoch bolo fakticky vžité aj doteraz, ovšem bez výslovného zákonného normovania (bolo riešené internými výnosmi).
Uzákonením platenia poplatku z obchodných a živnostenských kníh v hotovosti uľahčí sa v podstate ako poplatníkom, tak aj finančnej správe (šetrí sa tlačou kolkov a je tu aj rýchlejší príliv peňazí do štátnej pokladnice).
K §§ 24 až 29:
Súdne poplatky ako všetky poplatky v smysle finančnej vedy, sú jednostranne stanovené dávky, ktoré sa vyberajú od občanov za určité nimi vyvolané a v ich záujme prevedené výkony alebo za nimi vyvolané použitie verejných ustanovizní; slúžia na čiastočné krytie výdavkov vzniklých verejnej (sc. súdnej) správe pri výkone činnosti v záujme občanov. Podstatné znaky súdnych poplatkov sú:
a) platia sa pri styku občana so súdnou správou;
b) slúžia na krytie výdavkov, ktoré vzniklý súdnej správe za použitie verejných súdnych ustanovizní občanmi alebo uskutočnením žiadaného výkonu prevedeného v ich záujme. Preto ak súdny výkon alebo použitie súdnych ustanovizní stalo sa v záujme verejnom a nie v súkromnom záujme strán, súdne poplatky sa nevyberajú (tak je tomu vo väčšine prípadov v trestnom pokračovaní).
Napriek týmto vyhradeným znakom povahy súdnych poplatkov nemožno o súdnych poplatkoch podľa platného práva tvrdiť, že ich sadzbami by boly kryté aspoň v 30% výdavky spojené s výkonom súdnej správy a s použitím verejných súdnych ustanovizní. Nemožno síce poprieť, že spravodlivosť má byť občanom prisluhovaná zadarmo, alebo čo najlacnejšie, ale bolo predsa treba uvažovať pri určení nových sadzieb, či použitie súdnych ustanovizní a výkon spravodlivosti stáva sa v každom prípade v záujme spravodlivosti, teda v záujme verejnom, alebo len v záujme občanov zúčastnených na súdnom pokračovaní, teda v záujme súkromnom. V tomto druhom prípade je spravodlivé a na mieste zaviazať samotné strany pokračovania vo vyššej miere na znášanie výdavkov súdnej správy a prejaviť to zrejme v sadzbách niektorých poplatkov. Je predsa nepochybné, že určité kruhy občianstva (pravotári, obchodníci, živnostníci, statkári, peňažné ústavy a pod. ) používajú súdnych ustanovizní pre svoj vlastný prospech častejšie ako iné kruhy občianstva. Deje sa to potom na úkor ostatných kruhov občianstva, ktoré platením daní prispievajú tiež ne-
priamo na výdavky pokračovaní pred súdom, ktorých sa ani nezúčastnily. Štátna správa (finančná pokladnica) je potom tiež poškodzovaná, lebo značný výnos verejných dávok je povinná postúpiť a použiť neodôvodnene v prospech určitých osôb.
Zvýšenie sadzieb súdnych poplatkov podľa § 24 ods. l a § 25 osnovy je pomerne mierne. Suma zvýšením získaná nevystačí tiež ani zďaleka na krytie výloh súdnej správy. Sadzba poplatkov v súdnom pokračovaní podľa nemeckého práva je valne vyššia. Plný poplatok pri hodnote predmetu sporu 1000 RM činí podľa nemeckého zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtskostengesetz zo dňa 5. VII. 1927 RGB1. I. str. 152) 405 RM, teda viac ako 40% hodnoty predmetu sporu, ak spor prešiel troma inštanciami. Toto zaťaženie nebude v našom práve dosiahnuté ani po uzákonení návrhov predmetnej osnovy.
Toľko k zvýšeniu podľa § 24 ods. l a § 25.
Zvýšenie sadzieb poplatkov zo súdnych rozhodnutí uvedených v §§ 11 až 13 zák. článku LXIII/1914, § 24 ods. 2 osnovy odôvodňuje sa tým, že sadzby týchto poplatkov neboly nedopatrením zákonodarstva bývalej Republiky vôbec valorizované od roku 1914. Osnovou navrhnutá valorizácia týchto poplatkov v pomere 1: 5 (teda päťnásobná) je mimoriadne mierna, keď sa uváži, že ostatné súdne poplatky boly už zvýšené zákonom č. 38/1922 Sb. z. a n. a zákonom č. 120/1931 Sb. z. a n. a okrem toho teraz touto osnovou. Je rozhodne spravodlivé, aby sadzby poplatkov určené v roku 1914 v starých maďarských korunách neplatily sa aj naďalej len v pomere 1: 1.
Okrem zvýšení sadzieb poplatkov v súdnom pokračovaní zjednodušujú ustanovenia § 26 osnovy aj správu a vyberanie súdnych poplatkov. Zvýšenie hranice platenia súdnych poplatkov z rozhodnutí kolkami do 300 Ks zaručuje rýchlejší a plynulejší príchod peňazí do štátnej pokladnice. Zavedením platenia poplatkov so súdnych rozhodnutí vopred, ak prevyšujú sumu Ks 300. —, odpadne práca úradov finančnej správy, spojená s výrubom a vymáhaním poplatkov. Odpadnú tiež výhovorky a námietky mnohých poplatníkov, že ich finančné pomery zmenily sa do času výrobu poplatkov (vybavenia poplatkového spisu), takže nemôžu poplatky zaplatiť, lebo sú od nich požadované vtedy, keď s ich platením nepočítali, alebo vtedy keď
prospech získaný pokračovaním pred súdom už viac netrvá. Ďalšia výhoda pre štátnu pokladnicu bude pri tom aj v tom, že v nevybavených spisoch nebudú už ležať veľké nevymožené sumy, na ktoré štát mal už dávno nárok. Zvýšením hranice povinnosti platenia kolkami, zjednodušujú sa konečne aj zákonné predpisy, lebo miesto niekoľkých doterajších kolkových hraníc zavádza sa jednotná 300 Ks hranica.
Ustanovenia § 27 osnovy valorizujú hodnotové hranice určené § 34 zák. čl. XLIII/1914. Tieto hodnotové hranice neboly nedopatrením zákonodarstva od r. 1914 dodnes vôbec zvýšené. Porovnaj dôvody uvedené k § 24 ods. 2 osnovy.
Ustanovením § 28 rieši sa spravodlivo poplatková platobná povinnosť. Podľa doterajších predpisov bola osobná platobná povinosť pri poplatkoch kolkových vyriešená ešte s dostatočným zreteľom na záujmy a potreby štátnej pokladnice. Ale platenie poplatkov po vyrubení, najmä poplatkov zo súdnych rozhodnutí, bola vyriešená celkom nedôsledne. Predpisy § 55 zák. čl. XLIII/1914 poskytovaly rad možností vyhýbať sa z platobnej povinosti a zapríčiňovaly často potrebu odpisovať poplatky, nespomínajúc ani skoro každodenné spory, medzi finančnou správou a poplatníkmi (dokazuje to najlepšie početná judikatúra Najvyššieho správneho súdu v otázke platobnej povinnosti). Podľa novej úpravy zaplatí poplatok zo súdnych rozhodnutí, ktorý treba platiť v hotovosti ten, kto ho vyvolal poťažne ten, kto súdnym úkonom získal, t. j. v spore vyhral. Bolo však treba zaviazať všetky sporové strany k solidárnej platobnej povinnosti a vylúčiť z nej len odporcu z tej strany, na návrh ktorej sa pokračovanie zaviedlo, ak rozhodnutím súdu nebol vôbec viazaný na hradenie útrat pokračovania; týmto ustanovením súd dostatočne chránené záujmy nevinnej sporovej strany. Vyriešením verejnoprávnej poplatkovej povinosti spôsobom vyššie uvedeným neublíži sa stranám, lebo svoje súkromnoprávne nároky na náhradu útrat a trov súdneho pokračovania budú môcť uplatniť započítaním do súdnych útrat.
K § 30:
Paragraf nevyžaduje osobitného odôvodnenia. Podrobnosti sú uvedené v §§ 9, 13, 16, 19 a 22 tohto zákona.
K § 31:
Ustanovenia sú nutné preto, aby príjem štátnej pokladnice na poplatkovom ek-
vivalente, ktoré malý platiť zákonmi alebo inými právnymi predpismi zrušené právne osoby, nebol zmenšený. Bez týchto ustanovení odpadol by príjem na poplatkovom ekvivalente v bežnom vyrubovacom desaťročí, a to aj vtedy, keď poplatok bol už vyrubený.
K § 32:
Aby sa podal prehľadný obraz zrušených zákonných predpisov a uľahčila orientácia, ktorými ustanoveniami osnovy sa zrušily v § 32 citované zákonné predpisy, uvádzajú sa prehľadne, avšak len demonštratívne takto:
Zrušujú sa najmä:
a) predpisy §§ l a 2 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n., a to ustanoveniami § l osnovy;
b) predpisy sadzobnej položky 3/75 a 27/58 poplatkových pravidiel, § 45 a § 106 lit. b) popl. práv. a § 5 ods. 2 vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n., a to ustanoveniami § 2 osnovy;
c) predpisy sadzobnej položky 84/84 B č. 2 popl. práv. v znení § 4 zákona č. 244 / 1921 Sb. z. a n. a § l vl. nar. č. 11/1939 I. Sb. z a n. a veta druhá poznámky pripojenej k sadz. pol. 52/73, a to ustanoveniami § 3 osnovy;
d) predpisy sadz. pol. 41/13 bod IV. č. 3 a 4 popl. prav. (§§ 7 až 13 zák. čl. XXV 1875), a to ustanoveniami § 5 osnovy;
e) predpisy § 71 zák. čl. XI/19I8 §§ 1 až 3 zák. čl. XIV/1901, §§ 13 až 18 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n., §§9 až 14 vládneho nariadenia č. 87/1925 Sb. z. a n., vyhláška č. 19/1940 Sl. z., a to ustanoveniami v §§ 6 až 8 osnovy;
f) zákon č. 76/1921 Sb. z. a n. a heslo sadz. pol. 58 20 popl. prav. nájomné smluvy, a to ustanovením § 9 osnovy;
g) predpisy § 19 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n., a to ustanoveniami § 10 osnovy;
h) predpisy §§ 7 až 9 zákonného článku XVI/1869, sadz. pol. 77/89 pod I. popl. práv., § 6 vlád. nar. č. 403/1920 Sb. z. a n., §§ 117 až 120 zákona č. 58/1906 r. z. v znení zákona č. 271/1920 Sb. z. a n., zákon č. 304/1919 Sb. z. a n. (zákon č. 171/1892 r. z. ) a článok XV. a) zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení článku 3 zákona č. 226/ 1936 Sb. z. a n. a článku 2 zákona č. 130/ 1941 Sl. z., a to ustanoveniami §§ 11 až 16 a 18 osnovy;
i) predpisy § 47 zákonného článku XXIII/1898 v znení § 6 zákona č. 210/1919
Sb. z. a n., §§ 5 a 6 zák. čl. XVI/1869 (sadz. pol. 77/89 bod XII. písm. c) popl. prav. ), a to ustanoveniami § 17 osnovy;
j) predpisy §§ 20, 22 ods. 2, 33 a 42 popl. prav., a to ustanoveniami § 22 osnovy;
k) predpisy § 77 popl. prav., § 56 zák. čl. XI/1918, § 3 písm. m) vl. nar. č. 403/ 1920 Sb. z. a n., pozn. 6 veta l a 2 k sadzbe zák. č. 337/1921 Sb. z. a n. a poznámka 8 k sadzbe vl. nar. č. 111/1922 Sb. z. a n., a to ustanoveniami § 21 osnovy;
1) predpisy § 38 popl. prav., a to ustanoveniami § 23 osnovy;
m) predpisy §§ 3, 4, 5, 13, 24 ods. 2 a 88 popl. prav., a to ustanoveniami §§ 19 a 20 osnovy;
n) §§ 13, 14, 44, 45 a 55 zákonného článku XLIII/1914 v znení § 4 zákona č. 255/1935 Sb. z. a n., a to ustanoveniami §§ 24 až 28 osnovy.
Vykonanie tohto zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nijakých nových výdavkov.
Čo do prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu, výboru rozpočtovému a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Tuka v. r., Dr. Pružinský v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí minister financií.