Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6 zasadanie.
465.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa______________ 1941
o Ústrednom Úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Pri Ministerstve hospodárstva sa zriaďuje Ústredný úrad na ochranu živnostenského vlastníctva (v ďalšom texte "Úrad").
§ 2.
0) Do pôsobnosti Úradu patrí nezávisle vykonávať úlohy, ktoré sa týkajú ochrany živnostenského duševného vlastníctva, najmä
ochrany vynálezov,
ochrany známok,
ochrany vzoriek,
ochrany obchodného mena,
ochrany pôvodu tovaru,
potlačovania nekalej súťaže,
potlačovania hospodárskeho vyzvedačstva
a podpory technického výskumníctva.
(2) Vo veciach uvedených v ods. l prislúcha Úradu doterajšia pôsobnosť Ministerstva hospodárstva a Patentného úradu, a vo veciach uvedených v § ll. písm. c) doterajšia pôsobnosť úradov verejnej správy vnútornej I. stolice.
§ 3.
(1) Úrad sa skladá z potrebného počtu stálych a dočasných členov.
(2) Stáli členovia sa ustanovujú z osôb práva znalých a z osôb odborne-technicky vzdelaných; v oboch prípadoch sa vyžaduje úplné vysokoškolské vzdelanie.
(3) Stáli členovia (tiež predseda a jeho námestník) sú štátni zamestnanci rezortu Ministerstva hospodárstva, konceptnej alebo technickej služby.
(4) Predseda a jeho námestník sa ustanovujú zo stálych členov úradu. Ak je predseda práva znalý, má mať jeho námestník odborne-technické vzdelanie a naopak, ak má predseda vzdelanie odborne-technické, má byť námestník práva znalý.
(5) Dočasní členovia sú právnickí alebo technickí odborníci z rozličných odborov verejnej správy, vedeckého alebo hospodárskeho života. Prijatím funkcie dočasného člena podrobuje sa tento pri jej vykonávaní predpisom služobnej pragmatiky, platnej pre štátnych zamestnancov, o služobných povinnostiach.
(6) Dočasnému členovi patrí za výkon funkcie odmena, ktorej výšku určí predseda.
§ 4.
(1) Predsedu, jeho námestníka a členov ustanovuje minister hospodárstva.
(2) Stálych členov možno pozbaviť tejto funkcie len na základe disciplinárneho alebo súdneho rozhodnutia.
(3) Dočasní členovia sa ustanovujú na 5 rokov a môžu byť ustanovení znovu. Pred uplynutím funkčného obdobia možno ich pozbaviť funkcie len na základe disciplinárneho rozhodnutia.
(4) Na disciplinárne pokračovanie pre stálych a dočasných členov je príslušná disciplinárna komisia, ktorej členov menuje predseda.
(5) Členovia Úradu sú povinní složiť do rúk ministra hospodárstva osobitnú prísahu tohto znenia:
"Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že vždy budem verný Slovenskej republike a poslušný jeho vláde, že budem
zachovávať všetky zákony a nariadenia, ako aj úradné tajomstvo, a že ako člen Ústredného úradu na ochranu živnostenského vlastníctva budem rozhodovať nestranne a svedomite podľa platných zákonov a nariadení a podľa svojho najlepšieho presvedčenia, a že sa od svedomitého plnenia týchto svojich povinností nedám ničím odvrátiť. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 5.
(1) Členovia Úradu sú vylúčení zo spolupôsobenia:
a) vo veciach, v ktorých sú sami stranou alebo v ktorých sú k niektorej zo strán v pomere spoluoprávneného, spoluzaviazaného alebo zaviazaného z postihu;
b) vo veciach svojich manželiek alebo takých osôb, ktoré sú s nimi v priamom pokolení príbuzné alebo sošvagrené, alebo s ktorými sú v pobočnej vetve do 4. stupňa príbuzní alebo do druhého stupňa sošvagrení;
c) vo veciach svojich osvojiteľov alebo pestúnov, vo veciach svojich osvojených detí alebo chovancov, ako aj vo veciach svojich poručencov alebo opatrovancov;
d) vo veciach, v ktorých zastupujú alebo zastupovali jednu zo strán, alebo vzhľadom na ktoré majú alebo očakávajú hmotný prospech alebo škodu.
(2) Členovia Osobitného senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde (§ 15) sú vylúčení aj vo veciach, v ktorých spolupôsobili u Úradu.
§ 6.
Úrad má tieto oddelenia:
a) všeobecné,
b) patentové,
c) sťažnostné a
d) zrušovacie.
§ 7.
Všeobecné oddelenie je príslušné pokračovať podľa § 2 v nesporných otázkach, tykajúcich sa najmä:
a) ochrany známkovej,
b) ochrany vzorkovej,
c) ochrany obchodného mena,
d) údajov o pôvode tovaru a označenia o jeho pôvode,
e) nekalej súťaže,
f) hospodárskeho vyzvedačstva a
g) zápisov do registrov.
§ 8.
Patentové oddelenie je príslušné pokračovať v otázkach týkajúcich sa najmä:
a) patentových prihlášok,
b) odporov proti udeleniu patentu,
c) vyloženia, udelenia, závislosti, úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadostí o udelenie patentu.
§ 9.
(1) Vo všeobecnom a patentovom oddelení rozhoduje stály člen samostatne, ak treba — po vyjadrení príslušného člena druhého oddelenia.
(2) Prednostu všeobecného a patentového oddelenia ustanovuje minister hospodárstva zo stálych členov na návrh predsedu Úradu,
(3) Prednosta a členovia všeobecného oddelenia majú byť práva znalí, prednosta a členovia patentového oddelenia majú mať odborne-technické vzdelanie.
(4) Nakoľko ustanovenia § 10 nepripúšťajú sťažnosť, sú rozhodnutia všeobecného a patentového oddelenia konečné a niet proti ním v inštančnom pokračovaní ďalšieho opravného prostriedku.
§ 10.
(l) Proti rozhodnutiam patentového oddelenia o patentových prihláškach, o odporoch, o vyložení, udelení, o závislosti, úplnom alebo čiastočnom zamietnutí žiadostí o udelenie patentu [§ 8, písm. a) až c)] a proti rozhodnutiam všeobecného oddele nia o zápisoch do registrov [§ 7, písm. g)] možno si sťažovať u sťažnostného oddelenia.
(2) V sťažnostnom oddelení sa rozhoduje v senátoch.
(3) Sťažnosť treba podať na Úrade do 30 dní po doručení rozhodnutia, ak nie je
určená pre jednotlivé prípady iná zákonná lehota.
(4) Rozhodnutia o sťažnosti nesmie sa zúčastniť ten člen, ktorý už spolupôsobil pri rozhodnutí, proti ktorému bola podaná sťažnosť.
(5) Proti rozhodnutiam senátu sťažnostného oddelenia niet v inštančnom pokračovaní ďalšieho opravného prostriedku.
§ 11.
(1) Zrušovacie oddelenie rozhoduje:
a) o návrhoch na odvolanie, zrušenie, odňatie patentu, o vyhlásení patentu za závislý, o relatívnej neúčinnosti patentu, o udelení nútených licencií a o návrhoch určovacích;
b) o výhradnom práve na použitie známky, o priorite a prevode tohto práva, o otázke, či môže byť zapísaná známka užívaná treťou osobou, o výmaze ochrannej známky a o návrhoch určovacích;
c) o neplatnosti uloženia vzorky alebo o strate práva ku vzorke;
d) o predbežných otázkach v zásahových sporoch.
(2) V zrušovacom oddelení sa rozhoduje v senátoch.
(3) Okrem vecí uvedených v ods. l zrušovacie oddelenie podáva znalecké mienky podľa § 17.
§ 12.
(1) Senáty v sťažnostnom a zrušovacom oddelení sa skladajú z troch stálych členov, včítane predsedu senátu.
(2) Senáty sostavuje a svoláva predseda Úradu alebo jeho námestník, alebo z poverenia predsedu Úradu predseda príslušného senátu.
(3) Pri rozhodovaní o otázkach povahy prevažne právnej, má byť predseda senátu a jeden prísediaci práva znalý, druhý prísediaci odborne-technicky vzdelaný, pri rozhodovaní o otázkach povahy prevážne technickej predseda senátu a jeden prísediaci odborne-technicky vzdelaný a druhý prísediaci práva znalý.
(4) V prípade pochybnosti rozhoduje predseda Úradu o tom, či niektorú otázku
treba považovať za prevažne právnu alebo technickú.
(5) Pri rozhodnutiach o sporných otázkach v smysle § 11, ods. l, písm. a) doplňuje sa senát na 5 členov, a to povolaním 2 dočasných členov do senátu. Podľa povahy senátu (právny alebo technický) sa povolajú 2 dočasní členovia z radu právnych alebo technických odborníkov.
§ 13.
(1) V senátoch sťažnostného a zrusovacieho oddelenia predsedá predseda Úradu alebo jeho námestník. Ďalších predsedov senátov ustanovuje minister hospodárstva na návrh predsedu Úradu zo stálych členov.
(2) Senát rozhoduje väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
(3) Opatrenia, ktorými sa pripravujú usnesenia alebo rozhodnutia senátov, vykonáva v ich mene referent, a to v senátoch prevažne právnych — člen právny v dohode s členom technickým, v senátoch prevažne technických — člen technický v dohode s členom právnym.
(4) K prípravnému pokračovaniu podľa ods. 3 možno pribrať aj znalcov, ktorí nie sú členmi Úradu; títo znalci nezúčastnia sa však hlasovania.
§ 14.
(1) Usnesenia a rozhodnutia senátov a všeobecného a patentného oddelenia sa vydávajú v mene Úradu, musia byť odôvodnené, písomne vyhotovené a musia obsahovať poučenie o opravných prostriedkoch.
(2) Usnesenia a rozhodnutia senátov podpisuje príslušný predseda senátu. Rozhodnutia všeobecného a patentového oddelenia podpisuje príslušný stály člen.
(3) Vyhotovenia Úradu sa doručujú zpravidla poštou.
(4) Úrad môže strane, ktorá nemá dočasne v tuzemsku zástupcu, alebo ktorej pobyt v tuzemsku nie je známy a potrebuje zastupovanie, ustanoviť opatrovníka, ktorému možno doručovať s rovnakým právnym účinkom, ako strane samej.
Oba členovia Najvyššieho správneho súdu, ako aj ich zástupcovia musia mať sudcovskú kvalifikáciu.
§ 15.
(1) V prípadoch uvedených v § 11 ods.. l písm. a) až c) možno sa odvolať do 60 dní od doručenia k Osobitnému senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde (v ďalšom texte "Osobitný senát").
(2) Osobitný senát sa skladá z predsedu, ktorým je senátny predseda Najvyššieho správneho súdu a z členov, ktorými sú jeden senátny radca Najvyššieho správneho súdu, jeden člen Úradu a dvaja odbor ne-technickí členovia.
(3) Členov Osobitného senátu a ich zástupcov menuje prezident republiky na návrh vlády, a to na 5 rokov. Môžu byť menovaní znova.
(4) Na čas ich funkcie sa vzťahujú na členov Osobitného senátu ustanovenia §§ 67 a 68 zákona č. 185/1939 Sl. z. Členom Osobitného senátu patrí za výkon ich funkcie honorár, ktorého výšku určí vláda.
(5) Dvaja odborne-technickí členovia budú povolávaní prípad od prípadu predsedom Osobitného senátu zo soznamu menovaných odborne-technických členov.
(6) Pomocný a kancelársky personál, potrebný pre Osobitný senát, pridelí mu Najvyšší správny súd.
§ 16.
Proti opatreniam a rozhodnutiam, ktorými sa pripravuje konečné rozhodnutie všeobecného alebo patentného oddelenia alebo usnesenie, poťažne konečné rozhodnutie senátu sťažnostného alebo zrušovacieho oddelenia, nie je prípustná samostatná sťažnosť alebo samostatné odvolanie. Taktiež je neprípustná samostatná sťažnosť alebo samostatné odvolanie z medzitýmnych rozhodnutí. Vo všetkých týchto prípadoch možno však navrhnúť u príslušného oddelenia, aby prípravné opatrenia a rozhodnutia referenta, ako aj medzitymne rozhodnutia, boly zmenené
§ 17.
Úrad podáva na žiadosť súdov písomné znalecké mienky o otázkach, ktoré spadajú do odboru jeho pôsobnosti.
§ 18.
(1) Register Úradu obsahuje patentový register, ústredný známkový, prípadne vzorkový register a potrebné abecedné katalógy.
(2) Registra obsahujú tieto údaje:
a) patentový register obsahuje poradové číslo, predmet a trvanie udelených patentov, ako aj meno, zamestnanie a bydlisko majiteľov patentov a ich zástupcov. V registre treba vyznačiť počiatok, uplynutie, zánik, odporovanie, odvolanie, zrušenie a odňatie patentu, jeho vyvlastnenie, vyhlásenie prídavkového patentu za samostatný, taktiež vyhlásenie závislosti patentu, ako aj prevody patentu, prepožičanie licencií, zástavné práva, iné vecné práva k patentu, neúčinnosť patentu proti predchádzajúcemu užívateľovi, určovacie rozhodnutie a poznámky spornosti;
b) ústredný známkový register obsahuje tie isté údaje, ako registre vedené u obchodných a priemyselných komôr.
(3) Na žiadosť vydá Úrad overené opisy zápisov prevedených v registroch,
(4) Ústredný známkový register a katalógy, vydané k nemu v abecednej úprave jeho obsahu, treba vyložiť v úradných miestnostiach k volnému nahliadnutiu.
§ 19.
(1) Úrad vydáva úradný periodický časopis, v ktorom uverejňuje predpísané vyhlášky vo veciach svojej pôsobnosti.
(2) Popisy a výkresy udelených patentov vydáva Úrad — ak je to prípustné — v samostatných tlačivách (Patentové spisy).
(3) Úprava a vydávanie úradného časopisu a patentových spisov určí minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
§ 20.
Poriadkové pokuty, uložené Úradom, pripadajú štátnej pokladnici.
§ 21.
(1) Podrobnejšiu organizáciu Úradu upraví vláda nariadením.
(2) Na rokovacom poriadku 0sobitného štátu usnesie sa tento senát. Predseda svolá na ten cieľ senát do 30 dní po vymenovaní členov /§ 15 od. 3/. Prijatý rokovací poriadok predloží predseda vlády na schválenie. Vláda po schválení vyhlási rokovací poriadok v Slovenskom zákonníka.
(3) Rokovací poriadok Úradu vydá minister hospodárstva.
§ 22.
Všade tam, kde sa v platných predpisoch hovorí o Patentnom súde, treba nim rozumieť Osobitný senát podľa § 15 tohto zákona a všade tam, kde sa v platných predpisoch hovorí o Patentnom úrade, treba ním rozumieť Ústredný úrad na ochranu živnostenského vlastníctva podľa tohto zákona.
§ 23.
(1) Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré, odporujú ustanoveniam tohto zákona, a to najmä:
a) §§ 33 až 39, § 40 (okrem ustanovení o usneseniach a sťažnostiach týkajúcich sa zápisov v smysle § 43) a §§ 41, 42, 44 až 47 zákona č. 30/1897 r. z. v znení zákonov č. 305/1919 Sb. z. a n., č. 604/1919 Sb. z. a n., č. 252/1922 Sb. z. a n. a č. 26/1933 Sb. z. a n.;
b) ustanovenia § 19 zákona č. 237/1858 r. z. v znení zákonov č. 35/1865 r. z., č. 469, 1919 Sb. z. a n., č. 259/1921 Sb. z. a n. a č. 28/1933 Sb. z. a n. nakoľko upravujú pôsobnosť úradov verejnej správy vnútornej rozhodovať tiež o neplatnosti uloženia alebo o strate práva na vzorke.
c) § 17 zákona č. 19/1890 r. z.
(2) Minister hospodárstva sa splnomocňuje vyhláškou uverejniť v Slovenskom zákonníku v súhrnnej úprave všetky platné predpisy dotknuté týmto zákonom i so zmenami z neho vyplývajúcimi.
§ 24.
Prihlášky a iné podania vo veciach patentových, učinené na Ministerstvo hospodárstva v čase od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pokladajú sa za prihlášky a podania učinené Ústrednému úradu pre ochranu živnostenského vlastníctva. Opatrenia a rozhodnutia Ministerstva hospodárstva v pokračovaní patentnom v čase od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú sa za rozhodnutia a opatrenia
Ústredného úradu pre ochranu živnostenského vlastníctva.
§ 25.
Tento zákon nadobúda účinnosť 60 dňom po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Predmetom živnostenského duševného vlastníctva je pôvodná duševná tvorba na ukojenie spoločenskej potreby zúžitkovaním prírodných síl a súťažná činnosť v hospodárskom smysle slova.
Právna ochrana živnostenského duševného vlastníctva alebo podľa medzinárodne ustáleného označenia tohto pojmu "živnostenského vlastníctva", týka sa patentov na vynálezy, užitných vzoriek, živnostenských vzoriek a modelov, továrnych či obchodných známok, obchodného mena, údajov o proveniencii tovaru alebo označenia jeho pôvodu, ako aj potlačovania nekalej súťaže.
V bývalom štáte bola právna ochrana živnostenského vlastníctva upravená zákonmi o patentoch, ochranných vzorkách a známkach, o potlačovaní nekalej súťaže, o hospodárskom vyzvedačstve, o zákaze prídavkov pri predaji tovaru alebo prevádzaní výkonov a právnymi predpismi vydanými na základe týchto zákonov. V smysle § 3 zákona č. l /1939 Sl. z. sú všetky tieto právne normy aj v Slovenskej republike v platnosti a boly doplnené ešte zákonom č. 261/1940 Sl. z., o niektorých opatreniach na ochranu známok.
Úlohy vyplývajúce so zákonov a ostatných právnych predpisov na ochranu živnostenského vlastníctva pripadajú súdom, správnym úradom a záujmovým korporáciám.
Zo správnych úradov treba uviesť príslušnosť najmä úradov verejnej správy vnútornej, Patentného úradu a Ministerstva hospodárstva, ako aj niektoré správne úlohy pripadajúce obchodným a priemyselným komorám, ako napr. zápis ochranných známok a vzoriek.
Roztrieštená príslušnosť v správnom pokračovaní nie je veci osožná a vysvet-
ľuje sa tým, že ochrana živnostenského vlastníctva je právne odvetvie pomerne veľmi mladé, ktoré sa vyvíjalo postupom času, pod tlakom hospodárskych pomerov, iba v poslednom storočí. V početných cudzích štátoch prejavuje sa preto už dlhší čas snaha po sústredení agendy, ktorá snaha je, pravda, ovplyvňovaná osobitnými hospodárskymi a zemepisnými pomermi toho-ktorého štátu. V susednej Nemeckej ríši sústredila sa - napriek veľkej rozlohe Ríše a značnej hospodárskej decentralizácie — po počiatočnej roztrieštenosti ochrana vynálezov, užitných vzoriek a známok v ríšskom patentovom úrade a tiež v oblasti súdneho pokračovania uplatnil sa princíp sústredenia, osobitným určením niektorých senátov pre pokračovanie z oboru ochrany živnostenského vlastníctva.
Postupný vývoj právnej ochrany živnostenského vlastníctva zapríčinil, že v bývalom štáte bol počet právnych noriem pomerne veľký a správna príslušnosť roztrieštená.
Slovenská republika a jej priemysel, obchod a živnosť nemôžu postrádať právnu ochranu, ktorú zaručujú uvedené právne predpisy. Snaha po vytvorení lepších predpokladov pre rozvoj hospodárstva ukladá štátu úlohu, tieto normy stále zdokonaľovať, pritom však zjednodušovať správne pokračovanie súvisiace s nimi.
Oproti roztrieštenosti správnej príslušnosti treba uskutočniť sústreďovanie správnych úloh, vyplývajúcich zo zákonov a nariadení na právnu ochranu živnostenského vlastníctva. Okrem zjednodušenia a horeuvedených všeobecných, vo všetkých štátoch sa prejavujúcich tendencií, je toto sústreďovanie vyžadované aj špeciálnymi odbornými znalosťami a skúsenosťami, ktoré v záujme verejnosti treba požadovať od úradníkov poverených rozhodovaním v týchto otázkach, ovplyvňujúcich tak bezprostredné produkčné a distribučné podmienky hospodárskej činnosti v štáte. Nakoľko však v dôsledku daných rozmerov a štruktúry štátu nie je možno predpokladať tak veľký počet správnych úkonov ako v bývalom štáte, je sústredenie agendy prvou podmienkou nutnej špecializácie úradníctva a vyhovuje súčasne zásadám úspornosti a účelnosti ako s hľadiska štátnej správy, tak aj verejnosti. Okrem toho vyžaduje Parížska únijná úmluva na ochranu živnostenského vlastníctva, ku ktorej Slovenská republika pristúpila, od každého smluvného štátu, aby zriadil osobitný úrad pre živnostenské vlastníctvo.
Iste najlepšie by vyhovovalo štátnej správe, ako aj verejnosti, keby bolo možné v súvislosti s potrebným sústredením agendy obnoviť a sjednotiť celé príslušné zákonodarstvo a upravovať podľa moderných hospodárskych hľadísk, prispôsobených našim pomerom, všetky právne a správne otázky ochrany živnostenského vlastníctva. Naliehavé volanie tuzemských a cudzozemských kruhov a verejných činiteľov a súrna potreba administratívnej inštancie, ktorá by bola špeciálne povolaná na zaistenie právnej istoty na poli ochrany živnostenského vlastníctva, nedovoľuje však odklad vybudovania úradu pre tieto záležitosti na čas, v ktorom by bolo technicky možné uskutočniť potrebné generálne riešenie.
Z týchto dôvodov došlo k návrhu, podľa ktorého sa zachová právny stav daný platnými normami. Správne úlohy vyplývajúce z týchto predpisov sa však účelne sústreďujú podľa daných možností v podstate v jednom úrade, ktorý podľa povahy vecí, pre ktoré je príslušný, a ich celoštátneho významu, má byť úradom ústredným.
Podrobná časť. K § 1.
Pri zriadení tohto ústredného úradu treba zdôrazňovať, že je príslušný vo svojej pôsobnosti pre celé územie štátu, na rozdiel od obchodných a priemyselných komôr, ktoré pre zapisovanie ochranných známok a vzoriek, platných síce na celom území štátu, sú príslušné len v určitých oblastiach. Ústredný úrad pre OŽV bude príslušný v otázkach prevažne hospodárskeho rázu, ktoré podľa platných predpisov patria do kompetencie Ministerstva hospodárstva a preto sa navrhuje, aby bol zriadený pri Ministerstve hospodárstva.
K § 2.
Ústredný úrad má byť príslušný pre otázky, ktoré v tomto paragrafe demonštratívne sú vypočítané; živnostenské duševné vlastníctvo je však oblasť žijúca, stále sa meniaca, úzko súvisiaca s vývojom techniky a hospodárstva a ovplyvňovaná tiež vývojom príslušného medzinárodného práva a nemožno preto pôsobnosť úradu ani obmedzovať na tieto vypočítané úlohy, ani presne označiť nové úlohy, ktoré neskoršie snáď ešte pristúpia. Z tohto dôvodu prikazuje sa úradu príslušnosť, ktorá sa týka celej oblasti ochrany živnostenského duševného vlastníctva a demonštratívny výpočet úloh označuje sa slovom ,, najmä". V týchto záležitostiach má byť úrad príslušný potiaľ, pokiaľ podľa zákonných noriem má rozhodovať úrad ústredný, najmä Ministerstvo hospodárstva a Patentový úrad, v niektorých otázkach však aj úrad verejnej správy vnútornej 1. stolice. Slúčenie kompetencií týchto troch inštancií je prvým krokom sústredenia agendy ochrany živnostenského vlastníctva, uvedeného v úvodnej časti tejto zprávy, v čom, pravda, bude treba pokračovať ďalej aj po zriadení Ústredného úradu.
Celá táto, do pôsobnosti Ústredného úradu prikázaná agenda, je nielen dôležitým súčiniteľom celoštátnej hospodárskej činnosti, ale vyžaduje tiež ďalekosiahle odborné znalosti a skúsenosti a v záujme hospodársko-právnej bezpečnosti treba zaručiť v týchto otázkach rozhodovanie nezávislé.
K § 3.
Povaha agendy Ústredného úradu je technicko-právna. Technická výroba a vývoj produkčných postupov, ako aj znalosť složenia tovaru predpokladajú teoretické a praktické technické vedomosti; ochrana práv súvisiaca s touto výrobou, ako aj vymedzenie rozsahu týchto ochranných práv, opiera sa preto značne o okolnosti povahy technickej. Otázky súvisiace s uvádzaním tovaru do obchodu, ako aj otázky hospodárskej súťaže, sú oproti tomu viac povahy právnickej. Týmto skutočnostiam zodpovedá aj navrhnuté složenie Ústredného úradu. Rozmanitosť problémov, ku ktorým bude treba prihliadnuť pri rozhodovaní, vylučuje však, aby stáli členovia úradu mohli všetky tieto otázky dokonale ovládať. Stav stáleho úradníctva má sa preto od prípadu k prípadu doplňovať odborníkmi z iných oborov verejnej správy.