najmä však súkromno-hospodárskeho a vedeckého života. Z povahy veci plynie, že tu prichádzajú v úvahu predovšetkým technickí špecialisti, ktorých spolupôsobenie bude pre niektoré složitejšie otázky rázu technického nepostrádateľné. Náležitá odmena za túto činnosť so strany štátu je nielen odôvodnená, ale je tiež predpokladom nestrannosti, ktorú treba požadovať bezpodmienečne pri výkone tejto funkcie.

K § 4.

Význam, priznaný postaveniu člena Ústredného úradu, zaväzuje úradníka k zvýšenej zodpovednosti. Jej výrazom je osobitný sľub predpísaný pre členov Ústredného úradu, v ktorom sa má členom najmä aj uložiť zachovanie naprostej mlčanlivosti a záväzok nestranného rozhodovania po vzore sľubu predpísaného pre sudcov.

V záujme odbornosti rozhodovania a s ohľadom na potrebné špeciálne školenie úradníctva, je žiadúce, aby personálne zmeny bez závažných príčin neboly prevedené. Platí to predovšetkým pre stálych členov, ale aj pre dočasných členov, u ktorých charakter tejto funkcie vyžaduje časové obmedzenie jednotlivého funkčného obdobia, nevylučuje však ustanovenie znovu.

Pre členov Úradu pri porušení služobných povinností vo funkcii člena Úradu, je príslušná osobitná disciplinárna komisia Úradu menovaná predsedom. Pokračovanie tejto komisie je samostatné a jej rozhodnutie nemá žiadny vplyv na postavenie člena Úradu pre prípadný jeho iný služobný pomer pragmatikálny.

K § 5.

Vylučovacie dôvody pre úradné pôsobenie členov Ústredného úradu a Osobitného senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri NSS sú určené v shode s obdobnými predpismi v iných odvetviach verejnej služby.

K § 6.

Ústredný úrad sústreďuje mnohé kompetencie:

a) pri zápise známok a vzoriek je ústrednou inštanciou a nadriadeným úradom obchodných a priemyselných komôr;

b) je úradom pre rozhodovanie o patentných prihláškach;

c) je odvolacou inštanciou vo veciach

patentových prihlášok a zápisu do registrov;

d) je zrušovacou inštanciou I. stolice pre patenty, ochranné známky a vzorky;

e) je správnym úradom vo všetkých ostatných otázkach ochrany živnostenského vlastníctva, pokiaľ príslušnými predpismi nie je stanovená iná príslušnosť.

Návrh je vedený snahou včleniť početné tieto kompetencie do organizačného rámca, ktorý účelne zodpovedá pravdepodobnému rozsahu agendy, šetrí pritom zásady správneho a nestranného rozhodovania a nebrzdí rozvoj. Predvídajú sa preto len dve oddelenia s pevným rámcom a senáty sa majú sostavovať vždy od prípadu k prípadu z členov úradu, ktorých účasť v senáte nevylučuje ustanovenie § 10 (3). Knižnicu spravuje patentné a register všeobecné oddelenie.

K § 7.

Príslušnosť uvedená v dôvodovej zpráve k § 6, písm. a) a e), ako aj zápisy do patentného registra, prideľujú sa všeobecnému oddeleniu, ktorého činnosť je charakterizovaná tým, že má rozhodovať o otázkach povahy právnickej, pokiaľ neide o sporné pokračovanie. Kompetencie tohto oddelenia sú demonštratívne vypočítané a označené slovom "najmä" z dôvodov uvedených už v dôvodovej zpráve k S 2.

Aby nevznikaly kompetenčné spory v otázkach, v ktorých majú podľa platných predpisov právo rozhodovať iné úrady, je príslušnosť tohto oddelenia viazaná na ustanovenie § 2, a to z dôvodov uvedených v motívoch k § 2.

K § 8.

Príslušnosť uvedená v dôvodovej zpráve k S 6, písm. b), ako aj starostlivosť o technické výskumníctvo a knižnicu, prideľuje sa patentovému oddeleniu, ktorého činnosť je vyznačená tým, že má rozhodovať v otázkach povahy technickej, pokiaľ nejde o sporné pokračovanie podľa S 11, písm. a) a o odporoch podaných proti udeleniu patentu. Kompetencie tohto oddelenie sú demonštratívne vypočítané a označené slovom "najmä" z dôvodov uvedených už v dôvodovej zpráve k § 2.

V príčinnej súvislosti s ochranou patentovou je starostlivosť o domáce technické výskumníctvo. Táto súvislosť je jednak rázu vedeckého, jednak hmotného.

S hľadiska vedeckého podporuje patentovanie všeobecný technický pokrok

tým, že udelením monopolného práva na využitie vynálezov na určitý čas zláka vynálezcu, aby svoj vynález nezachoval v tajnosti, ale ho uverejnil vo forme predpísanej patentovým zákonom. Uverejnený vynález dáva však hneď podnet k ďalšej tvorivej činnosti vedeckej a technickej a stane sa nad to, po uplynutí ochrannej doby — u nás maximálne 15 rokov — verejným majetkom. Rovno tak cenné sú cudzozemské patentové spisy a ich sbierky, ktoré poskytujú obraz o vývoji techniky na celom svete a popisujú vynálezy, v tuzemsku často ani nechránené. Dobre vybudované, bohaté a s technického stanoviska účelne organizovaná, verejnosti náležité prístupná knižnica svetovej patentovej literatúry predstavuje preto prvý predpoklad úspešnej domácej technické i výskumnej činnosti.

S hľadiska hmotného znamená patent jednak fiškálny zdroj príjmov, nakoľko za udelené monopolné právo platí majiteľ patentu štátu určité poplatky, národohospodársky je však každý patent zaťažením verejnosti v prospech jednotlivca, pre samozrejmé zdraženie chráneného tovaru, monopolné právo požívajúceho majiteľa patentu. Toto zaťaženie národného hospodárstva v prospech majiteľov patentov stáva sa vážnou otázkou pre hospodársku pospolitosť tam, kde treba počítať s prevažnou väčšinou patentov cudzozemského pôvodu. Tento hospodársky schodok možno vyrovnávať iba postupne, stupňovaním hodnotnej vynálezeckej činnosti vlastných obyvateľov a cieľom tu musí byť, aby licenčné poplatky získané z cudziny za patenty vlastných obyvateľov boly v rovnováhe s licenčnými poplatkami do cudziny odvádzanými. Cieľom predvídanej hospodárskej politiky musí teda byť poskytnúť serióznej technickej výskumnej činnosti, najmä verejnoprávnym, priemyslovým a súkromným vedeckým a výskumným ústavom, aj náležitú hmotnú podporu, aby rýchlo dosiahly svetovú úroveň. V záujme národného hospodárstva bude treba venovať na tento cieľ časť fiškálneho príjmu z patentových poplatkov.

K § 9.

V oddeleniach sveruje sa moc rozhodovaniu členom Ústredného úradu, čo je v súlade s modernými správnymi zásadami a, s referentovou osobnou zodpovednosťou. Toto rozhodovanie má byť samostatné, t. j. okrem platných predpisov nikým a ničím neovplyvňované, tým viac, že členovia

patentného oddelenia rozhodujú aj o odporoch proti udeleniu patentu [ § 8, písm. b) ] medzi stránkami, takže majú povahu techického samosudcu.

Podľa rozdelenia agendy medzi obidvoma oddeleniami sa im prideľujú prednostovia a členovia, t. j. do všeobecného oddelenia prednosta a členovia práva znalí, do patentového oddelenia prednosta a členovia odborne-technickí. Pre prípady, v ktorých sú jak právne, tak aj technické otázky, je predvídaná kooperácia členov obidvoch oddelení tým spôsobom, že rozhoduje člen toho oddelenia, ktoré podľa § 7 alebo 8 je príslušné, ale po vyjadrení člena druhého oddelenia. Organizačnými predpismi prednostu Ústredného úradu budú stanovené prípady, v ktorých toto spolupôsobenie bude potrebné a spôsob jeho prevedenia.

V prípadoch uvedených v S 7, písm. a), b) je ústredný úrad (všeobecné oddelenie) druhou stolicou a ďalšia inštančná cesta nie je preto potrebná. V prípadoch uvedených v § 7, písm. c) až f) ide o úlohy, v ktorých vytvorenie odvolacej možnosti nie je potrebné. V ostatných prípadoch, t. j. § 7, písm. g) a § 8, písm. a) až c), je možnosť sťažností riešená ustanoveniami S 10.

K § 10.

Príslušnosť uvedená pod písm. c) v dôvodovej zpráve k § 6, je pridelená sťažnostným senátom, ktoré rozhodujú s konečnou platnosťou v otázkach taxatívne vypočítaných v ods. l tohto paragrafu.

Nakoľko sa sťažnostné senáty sostavujú vždy zvlášť pre každžý jednotlivý prípad z členov oddelení, je dôležitý predpis, aby do sťažnostného senátu nemohol byť povolaný člen oddelenia, ktorý v záležitosti, v ktorej bola podaná sťažnosť, už rozhodoval alebo sa vyjadril v oddelení.

Sťažnostná lehota nemohla byť stanovená jednotne a to v dôsledku sústredenia rôznych príslušností, upravených rôznymi zákonmi, v tomto úrade. Až do s jednotenia zákonodarstva a so zreteľom na toto pripravované sjednotenie stanovuje sa pre podanie sťažností všeobecne lehota 30 dni, ak príslušné zákony nepredvídajú sťažnostné lehoty iné.

K § 11.

Príslušnosť uvedená pod písm. d) v dôvodovej zpráve k § 6 je pridelená zrušovacím senátom, ktoré rozhodujú v I. inštancii v otázkach demonštratívne uvedených v § 11, písm. a) až c) a s konečnou platnosťou v otázkach uvedených pod písm. d) tohto paragrafu.

Prípady uvedené pod písm. a) tohto paragrafu predstavujú doterajšie úlohy zrušovacieho oddelenia Patentného úradu, pokračovania uvedené pod písm. b) úlohy Ministerstva hospodárstva v známkových sporoch a prípady pod písm. c) uvedené príslušnosť úradov verejnej správy vnútornej I. stolice v niektorých otázkach ochrany vzorkovej. Pod písm. d) sú konečne uvedené záležitosti, ktoré doteraz prislúchaly zčasti Ministerstvu hospodárstva a zčasti Patentnému úradu.

Zrušovacie pokračovanie umožňuje naochranných práv, shrdletaoicméáypshrdlu padnutie udelených, resp. zapísaných ochranných práv, ak sa zistí, že ich trvanie nezodpovedá zákonným predpokladom, chráni tým záujem verejný a predstavuje do istej miery kontrolu zápisných, resp. udeľovacích inštancií. Pokračovanie samotné nesúvisí však so zápisným alebo udeľovacím pokračovaním a opiera sa často o úplne iné okolnosti, takže nie je treba stanoviť pre složenie zrušovacích senátov vylučovacie dôvody podľa S 10 (3).

Návrhy určovacie v známkových veciach nie sú predvídané právnymi predpismi o ochrane známok, predstavujú však inštitúciu vytvorenú praxou, t. j. žaloby na výmaz s obrátenými úlohami stránok. Majiteľ zapísanej mladšej známky žaluje majiteľa zapísanej staršej známky na určovanie, že môže svoju známku použiť napriek jestvovaniu staršej známky. Pre veľký význam tohto druhu sporu s hľadiska hospodársko-právnej bezpečnosti dáva mu osnova aj formálne-právny podklad.

K § 12.

Výhoda sťažností alebo zrušovacieho sporu nepozostáva vo zvláštnej inštancii, ale v samotnom pokračovaní a keďže predpokladaný rozsah sťažnostnej a zrušovacej agendy Ústredného úradu neumožňuje, aby boly zriadené stále, odborne náležité špecializované senáty, predvída osnova sostavovanie senátov z členov oddelení od prípadu k prípadu, pravda, za zachovania vylučovacích dôvodov, so. zreteľom na odbornú kvalifikáciu a tak, aby do senátov boli, pokiaľ možno, povolaní len skúsenejší členovia oddelení. Sostavovanie senátu prevádza preto vždy senátny predseda, ktorému ten-ktorý prípad bol pridelený.

Senáty sú v podstate trojčlenné, len v prípadoch, kde preberajú funkcie zrušovacieho oddelenia Patentného úradu [ § 11, písm. a)], sú päťčlenné. Složenie senátov zodpovedá právnicko-technickej povahe agendy a obidve odborné skupiny musia preto byť v senáte primerane zastúpené tak, aby rozhodnutie bolo výslednicou posúdenia spornej otázky s obidvoch hľadísk. Rozumie sa samo sebou, že pomerný počet odborníkov z obidvoch skupín musí zodpovedať povahe spornej otázky, pričom v prípadoch pochybnosti rozhoduje o právnickej alebo technickej povahe spornej otázky prednosta Ústredného úradu.

Ods. 3, resp. 5 tohto paragrafu navrhuje pomer senátnych členov podľa odborných skupín, predsedu v to počítajúc na 2: l, resp. 4: 1. Pri stanovení pomeru 4: 1 bolo prihliadnuté k tomu, že dvaja členovia sú dočasní a z dôvodov nestrannosti treba preto povolávať dvoch dočasných členov tej istej odbornej skupiny.

Ustanovenie, že predseda senátu má byť pri rozhodovaní o otázkach povahy prevažne právnickej práva znalý a pri rozhodovaní o otázkach povahy prevažne technickej odborne techniky vzdelaný, je potrebné vzhľadom na spôsob hlasovania (S 13 (2).

Pojmami "práva znalý", resp. "odborne technicky vzdelaný", rozumejú sa stáli členovia Ústredného úradu zo skupiny práva znalých, resp, odborne technických členov S 3 (1).

K § 13.

Ako najnovšia funkcia v Ústrednom úrade je funkcia predsedu senátu vyhradená predsedovi úradu alebo jeho námestníkovi. Pre prípad potreby je daná možnosť ustanovenia ďalších senátnych predsedov. Význam a zodpovednosť tejto funkcie vysvitá z okolností, že sťažnostné senáty rozhodujú s konečnou platnosťou a od zrušovacieho senátu je daná možnosť odvolania iba k Osobitnému senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde (§ 15).

Spôsob rozhodovania hlasovaním sa navrhuje tak, že predseda senátu hlasuje nakoniec a len pri rovnosti ostatných hlasov.

Zachovanie tohto spôsobu hlasovania je potrebné pre kombinované složenie senátov z právnických a technických členov. Bez tohto ustanovenia rozhodoval by pri

rovnosti hlasov v otázkach prevažne právnických hlas technického člena senátu alebo obrátene. V tejto súvislosti viď tiež ustanovenie § 12 (3).

Ustanovenie referenta pre prípravné opatrenia je požiadavka účelnej organizácie práce v senáte; vyplýva z povahy veci, že tieto prípravné opatrenia možno sveriť len stálym členom úradu.

Ods. 4 tohto paragrafu obsahuje zmocnenie, ktorým sa má zaistiť odbornosť rozhodovania. Za tým účelom treba ponechať voľnému uváženiu senátov jednak výber znalcov, jednak prijatie ich mienky.

K § 14.

Podpisovacie právo pre člena v oddeleniach je iba logickým dôsledkom práva a povinnosti samostatného rozhodovania S 9 (1).

Právne predpisy o patentoch, ochranných známkach a vzorkách, obsahujú síce predpis, že cudzozemský majiteľ ochranného práva alebo prihlášky musí byť v tuzemsku zastúpený, môže však nastať prípad, že majiteľ prechodne plnomocníka nemá a pre takéto prípady, najmä ak by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo z preťahovania pre niektorú zúčastnenú stranu, zmocňuje sa Ústredný úrad, aby sám ustanovil strane opatrovníka.

K § 15.

Zrušovací senát Ústredného úradu predstavuje v záležitostiach, pre ktoré je príslušný, I. stolicu. Proti jeho rozhodnutiam sa umožňuje odvolanie k Osobitnému senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva, zriadenému podľa tohto paragrafu, pri Najvyššom správnom súde. Osobitný senát preberá pôsobnosť súčasne zrušeného Patentného súdu, ktorá v súhlase s konštrukciou tejto osnovy rozšíri na prípady uvedené v § 11, písm. a) už c) osnovy.

Složenie osobitného senátu sa zakladá na motívoch uvedených v dôvodovej zpráve k § 12; s ohľadom na špeciálny charakter agendy, deleguje sa však do Osobitného senátu tiež jeden člen Ústredného úradu.

Složenie Osobitného senátu, spôsob menovania členov, práva a právomoci priznané funkcii člena Osobitného senátu, zodpovedá jednak povahe tohto senátu ako

najvyššej inštancii v otázkach ochrany živnostenského vlastníctva, jednak požiadavke odbornosti.

Na členov Osobitného senátu sa vzťahujú tak isto vylučovacie dôvody § 5.

K § 16.

Obsahuje ustanovenia v súhlase s príslušnými ustanoveniami OSP.

K § 17.

Znaleckými mienkami, podávanými súdom, má byť zaručený súlad administratívneho a súdneho rozhodovania v týchto — svojou povahou špeciálnych — otázkach. Javí sa účelné rozšíriť rozsah týchto znaleckých mienok oproti doterajším predpisom aj na prípady, v ktorých súd v záujme veci považuje proste za nutné, aby si vyžiadal mienku Ústredného úradu.

Znalecké mienky podávané Ústredným úradom sú pre súdy záväzné len pokiaľ to tak ustanovujú príslušné platné právne normy.

K § 18.

Register Ústredného úradu pozostáva v podstate z patentového a z ústredného známkového registra. Tieto registry musia obsahovať zápisy stanovené zákonmi o patentoch a ochranných známkach, pričom výpočet zápisov v príslušných zákonoch nie je možno považovať za taxatívny a bude preto treba zaznamenať v registri všetky okolnosti, ktorých záznam sa ukáže nutným.

Ak sa ukáže potreba, môže sa zriadiť aj ústredný vzorkový register.

Vedenie registra prislúcha všeobecnému oddeleniu (§ 7, prísm. g) a inštančná cesta ohľadne zápisov do registra je upravená § 10 (1).

K § 19.

upravuje publikácie Ústredného úradu, t. j. Vestník a patentové spisy.

Vestník Ústredného úradu, složený v podstate z patentovej a známkovej časti, musí predovšetkým obsahovať vyhlášky predpísané zákonmi o patentoch a ochranných známkach. Okrem toho bude však treba uverejňovať aj rad ďalších okolností, týkajúcich sa patentov, ochranných známok, prípadne aj vzoriek, po vzoru Patentného Vestníka, resp. Ústredného známkového Vestníka v bývalom štáte, pokiaľ tieto uverejnenia sa ukážu účelnými a potrebnými.

Odporúča sa ďalej, aby vo Vestníku Ústredného úradu boly uverejňované aj všetky tuzemské a aspoň najvýznamnejšie cudzozemské predpisy z oboru živnostenského vlastníctva a príslušná tuzemská judikatúra zásadného významu.

Redakciu známkovej časti Vestníka Ústredného úradu prevádza člen všeobecného, redakciu patentovej časti Vestníku člen patentového oddelenia.

Úplný obsah udelených patentov uverejní sa — okrem tajných patentov — vo zvláštnych publikáciách (patentové spisy). Na hospodársky význam týchto patentových spisov bolo už poukázané v dôvodovej zpráve k § 8. Redakciu patentových spisov prevádzajú príslušní členovia patentového oddelenia; nakoľko tu ide o nové postupy a zariadenia, treba venovať pozornosť tvorbe správnych slovenských technických termínov.

K §§ 20 až 23.

Obsahujú záverečné ustanovenia

K § 24.

Kompetencia Ministerstva hospodárstva vo veciach patentových pred účinnosťou tohto zákona nie je daná. Napriek tomu je žiadúce, aby správne akty Ministerstva hospodárstva pred účinnosťou zákona boly sanované. Činnosť tohto úrodu omedzovala sa na prijímanie prihlášok a na zasielanie "Poučenia", teda inštruovanie stránok o spôsobe podania patentovej prihlášky.

Finančná úhrada.

Osobné náklady, výdavky, sú odhadnuté na 200. 000. — Ks. Pre patentné veci budú potrební štyria technickí referenti: strojný, elektrotechnický, chemický, stavebný inžinier. Dvaja stredoškoláci pre vedenie registra a pre poplatkovú službu, prípadne pre formálny preskum patentových prihlášok. Dvaja podúradníci pre knižnicu, všeobecnú agendu a dve pisárky. Pre veci známkové jeden referent práva znalý, jeden stredoškolák, evidenčný úradník a pisárka. Spoločne pre celý Ústredný úrad

jeden referent pre legislatívne práce a organizačné predpisy, ako aj pre zaučovanie ostatných referentov a jeden kancelársky správca.

Vecné výdavky: knižnica, publikácie, tlač patentných spisov a pod. vyžiada si nákladu približne 100. 000. — Ks. Pokiaľ ide o publikácie, do úvahy prichádza najmä vydávanie Vestníka, ktorý podľa osnovy má byť spoločný pre patenty, známky a vzorky. Vestník majú dostávať všetky štáty, ktoré sú členmi Medzinárodnej únie na ochranu živnostenského vlastníctva a všetky záujmové útvary v Slovenskej republike. Náklad s vydávaním znáša Ministerstvo hospodárstva, vlastne nový Ústredný úrad. Tlač patentových spisov i. e. patentného popisu a výkresov hradí osobám nemajetným tiež úrad z vlastných prostriedkov. Pre knižnicu bude potrebné zakúpiť odborné knihy a pomôcky.

Vzhľadom na pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnej únii na ochranu živnostenského vlastníctva, pribudnú výdavky z titulu členstva v čiastke asi 100. 000. — Ks.

K mimoriadnym vecným výdavkom treba zahrnúť náklad spojený so zriadením Ústredného úradu v čiastke 150. 000. — Ks.

Pokiaľ ide o zaopatrenie (zaokrytie) úhrady, to je zaistené príjmami Ústredného úradu.

K riadnym príjmom úradu sú počítané v patentovom pokračovaní prihláškové poplatky, ročné poplatky za ochranu, príjem z tlače patentných spisov, poplatky za pokračovanie. Príjmy sú odhadnuté na 800. 000. — Ks. Prihláškové poplatky možno odhadnúť na 200. 000. — Ks. Tu ide o poplatky, ktoré sa vyberajú pri podávaní patentovej prihlášky. Poplatok za každú prihlášku činí 100. — Ks. Počíta sa s 2000 prihláškami za jeden rok, t. j. sumou 200 000. — Ks. Ročné poplatky za patentovú ochranu sú odstupňované. Počínajúc Ks 150. — za prvý rok a končia v 15. roku ochrany čiastkou 340. — Ks podľa úpravy v bývalej ČSR. Počíta sa s príjmom 400. 000. — Ks. Príjem z tlače patentových spisov je zaistený v smysle ustanovenia § 57. ods. l patentného zákona. Podľa cit. paragrafu prihlasovateľ hradí náklady za tlač patentného popisu a výkresu. Tieto príjmy sú v prevahe oproti nákladom za tlač patentných spisov nemajetným prihlasovateľom. Príjmy z tlače sú odhadnuté na

150. 000. — Ks. Poplatky za patentové pokračovanie sú určené v § 116 patentného zákona. Sú to najmä poplatky sťažnostné, poplatky za návrh na odvolanie, zrušenie alebo odňatie patentu, za odvolanie z rozhodnutí zrušovacieho senátu, za určovací návrh, za žiadosť o zápis prevodu do patentného registra a zápis dobrovoľnej, nútenej licencie, za zápis o poznámku spornosti týkajúcej sa vlastníctva patentu, zástavného a iného vecného práva k patentu. Predvída sa úhrnný príjem 50. 000. - Ks. Za bývalé československé patenty, prihlásené (uplatnené) v Slovenskej republike, prihlasovateľ bude musieť zaplatiť dosiaľ nezaplatené ročné poplatky, splatné po 14. marci 1939. Ročné poplatky takto vybrané zpätne za roky 1939, 1940, 1941 sa odhadujú na 400. 000. — Ks.

Shrňujem: výdavky (náklady) činia úhrnom 550. 000. — Ks. (Riadne výdavky osobné 200. 000. — Ks, vecné 100. 000. — Ks. Mimoriadne vecné výdavky 150. 000. — Ks. Náklad z členstva v medzinárodných úniách 100. 000. — Ks. )

Príjmová stránka vykazuje úhrnom 1, 200. 000. — Ks. (Riadne príjmy 800. 000. — Ks, mimoriadne 400. 000. — Ks. )

Výdavky a príjmy očakávané v roku 1941 sú zahrnuté v štátnom rozpočte na rok 19-11 v kap. 10, tit. 4, § 1.

Z uvedeného vysvitá, že finančý výsledok hospodárenia nového úradu bude vykazovať značné aktívum.

Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola postúpená na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.

                        Dr. Tuka v. r.,                                            Dr. Medrický v. r.,

ministerský predseda a minister zahraničných vecí        minister hospodárstva