Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
487.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa. 1942
o Lekárskej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
O zriadení, úlohách, složení a pôsobností
Lekárskej komory a o povinnostiach jej
členov.
§ l.
(1) Cieľom splnenia úloh lekárskeho stavu, ochrany a podpory jeho záujmov zriaďuje sa Lekárska komora (v ďalšom texte "Komora").
(2) Komora je verejnoprávnou korporáciou; jej sídlo je v Bratislave.
§ 2.
(1) Členmi Komory sú všetci lekári, ktorí na území Slovenskej republiky, súc k tomu oprávnení, vykonávajú lekársku činnosť.
(2) Lekárskou činnosťou (ods. 1) treba rozumieť výkon lekárskej praxe, činnosť lekára vo verejnej alebo súkromnej službe a vôbec každú takú činnosť lekára, ktorá je v záujme zdravia jednotlivca alebo pospolitosti.
(3) V sporných prípadoch, či ide o lekársku činnosť alebo nie, rozhoduje Ministerstvo vnútra.
§ 3.
Členmi Komory nie sú lekári-Židia a lekári-židovskí miešanci (§ l a § 2 písm, a) nariadenia č. 198/1941 Sl. z. ).
§ 4.
Každý lekár (§ 2) je povinný prihlásiť sa písomne do Komory" do 15 dní, a to lekári, ktorí už vykonávajú lekársku činnosť — odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona — a lekári, ktorí po nadobudnutí účinnosti tohto zákona započnú lekársku činnosť, — odo dňa započatia lekárskej činnosti; v tej istej lehote treba oznámiť aj každú zmenu, ktorá nastala v skutočnostiach, ktoré určí stavovský poriadok (§ 14 ods, 3).
§ 5. (1) Orgány Komory sú:
a) predseda,
b) predsednícka rada,
c) poradný sbor,
d) disciplinárny senát.
(1) Predseda Komory môže pre osobitné úlohy zriadiť aj iné orgány a môže ich hockedy zrušiť.
§ 6.
(1) Predsedu Komory ustanovuje a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra. Predseda Komory má stáleho zástupcu, ktorého na jeho návrh ustanovuje a odvoláva minister vnútra.
(2) Predseda Komory a jeho stály zástupca pri nastúpení úradu skladá do rúk ministra vnútra prísahu tohto znenia:
"Prísahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že vždy budem verný Slovenskej republike a poslušný jej vláde, prisahám, že budem zachovávať všetky zákony a platné nariadenia a že budem svoje povinnosti ako predseda (zástupca predsedu) lekárskej komory plniť podľa zákonných ustanovení náležite a svedomite. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(3) Predseda Komory a jeho stály zástupca sú zodpovední za výkon svojej funkcie ministrovi vnútra.
§ 7.
(1) Predseda spravuje Komoru a zastupuje ju navonok, svoláva schôdzky predsedníckej rady, poradného sboru, prípadne schôdzku členstva a predsedá im. Podpisuje tiež všetky listiny, ktorými Komora nadobúda práva alebo sa ich vzdáva, alebo ktorými sa zaväzuje.
(2) Predseda sprostredkuje vo sporoch vzniklých medzi členmi Komory pri výkone ich povolania.
§ 8.
(1) Predseda môže pre nezachovanie ustanovení §§ 4, 13, 22 ods. 3 a § 25 ods. l uložiť poriadkovú pokutu od 50 Ks do 1000 Ks, Pred uložením pokuty treba obvineného člena zápisnične vypočuť v prítomnosti zapisovateľa a dať mu možnosť obhajoby. O vypočutie obvineného člena možno požiadať okresný úrad (v Bratislave mestský notársky úrad), v obvode ktorého tento člen býva.
(2) O uložení poriadkovej pokuty treba pokutovaného písomne upovedomiť; proti uloženiu pokuty možno do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia podať odpor na dozorný úrad (§17 ods. 1). Odpor treba podať u Komory.
§ 9.
Stály zástupca predsedu, ak zastupuje predsedu, vykonáva všetky povinnosti a práva, prislúchajúce predsedovi Komory.
§ 10.
Predsednícka rada pozostáva zo 6 členov, ktorých určí predseda z členov poradného sboru a z ktorých aspoň traja sú činí v zdravotnej službe verejnoprávneho poistenia. Predseda Komory svoláva predsednícku radu podľa potreby, aby mu radila najmä pri riešení dôležitejších vecí. Predseda má vypočuť predsednícku radu tiež vo veciach, ktoré sa ináč predkladajú na vyjadrenie poradnému sboru, ak tieto vyžadujú neodkladné opatrenie.
§ 11.
(1) Poradný sbor radí predsedovi pri správe Komory. Má 16 členov, ktorých ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu Komory, podaný so zreteľom na primerané zastúpenie jednotlivých složiek lekárskeho stavu a na príslušnosť k národným skupinám.
(2) Predseda svoláva poradný sbor podľa potreby, najmenej však raz do roka; podáva mu prehľad o činnosti Komory za čas uplynulý od poslednej schôdzky poradného sboru a vypočúva ho najmä vo veciach:
a) ustanovenia výšky členovského príspevku,
b) ustaľovania rozpočtu a záverečných účtov,
c) nakladania s majetkom,
d) podávania návrhu na určenie a schválenie tarify lekárskych honorárov,
e) podávania návrhov Ministerstvu vnútra ohľadom usadzovania sa lekárov,
f) zriaďovania sociálne-zdravotných ustanovizní pre lekárov a ich rodiny ako aj zamestnancov Komory a ich rodiny.
g) systemizovania zamestnaneckých miest a vydania služobného a disciplinárneho poriadku pre zamestnancov Komory,
h) stavovského poriadku.
(3) Úlohou poradného sboru je aj inak podporovať činnosť predsedu Komory, najmä podávať mu návrhy vo veciach, ktoré sa týkajú spoločných záujmov lekárskeho stavu, jeho poslania, ako aj vážnosti lekárskeho povolania.
§ 12.
(1) Funkciu orgánov uvedených v § 5 môže zastávať len slovenský štátny občan.
(2) Funkcie v Komore sú čestné. Funkcionári majú nárok na náhradu za stratu času pri vykonávaní svojich funkcií. Funkcionári bývajúci mimo sídla Komory majú okrem toho nárok na náhradu cestovných trov. Výšku náhrad určí predseda Komory.
(3) Ak by práca v Komore vyžadovala stále zamestnanie predsedu, poťažne jeho
stáleho zástupcu alebo iného funkcionára Komory, prislúcha im odmena, ktorej výšku určí predsednícka rada.
(4) Odmeny a náhrady hradí Komora z vlastných prostriedkov.
§ 13.
Funkcionár Komory je povinný svedomité plniť úlohy jemu prikázané a zúčastňovať sa schôdzok, na ktoré bol predsedom riadne povolaný, ak mu v tom neprekážajú vážne príčiny.
§ 14.
(1) Lekár je povolaný starať sa o zdravie jednotlivca ako aj celej pospolitosti. Svojmu povolaniu je povinný každý lekár venovať sa horlivo a svedomité a tak pri jeho výkone, ako aj mimo neho musí dbať na česť a dôstojnosť lekárskeho stavu. Najmä je povinný chorému, ktorého prijal do lekárskeho ošetrovania, venovať sa svedomité a podľa zásad lekárskej vedy, svojich skúseností a platných predpisov chrániť záujem chorého a chrániť zdravých.
(2) Voči svojmu stavu je lekár povinný sa chovať podľa zásad stavovského poriadku,
(3) Stavovský poriadok vydá predseda Komory po vypočutí poradného sboru a po schválení dozorným úradom (§ 17, ods. 1), to isté piati o zmenách a doplnkoch stavovského poriadku. Až do jeho vydania smerodajné sú ustanovenia doteraz platného stavovského poriadku.
§ 15.
(1) Uzavierať kolektívne smluvy, ktoré sa týkajú usporiadania lekárskej služby, možno iba s Komorou.
(2) Pri uzavieraní smlúv nositeľa verejnoprávmeho poistenia s jednotlivými lekármi je potrebný súhlas Komory, inak je smluva právne neúčinná.
(3) Nositelia verejnoprávneho poistenia pri uzavieraní smlúv podlá ods. l a 2 sú povinní podať Komore na jej dotaz zprávy o organizácii a vykonávaní lekárskej služ- 6
by pre svojich poistencov ako aj zprávy o výsledku hospodárenia, nakoľko tieto majú vplyv na usporiadanie lekárskej služby.
(4) Komora je povinná byť nápomocnou k tomu, aby sa riadne zaistila lekárska služba so strany nositeľov verejnoprávneho poistenia.
(5) Lekár, vykonávajúci prax, je povinný na príkaz Komory prijal službu u nositela verejnoprávneho poistenia, s ktorým je Komora v smluvnom pomere.
§ 16.
(1) Lekári sú povinní svedomité poskytovať lekársku pomoc. Pre požadovanie honorárov je smerodajná komorná tarifa. Komornú tarifu (normálnu lekársku sadzbu) sostaví predseda Komory po vypočutí poradného sboru a predloží ju na schválenie ministrovi vnútra, ktorý pred rozhodnutím vypočuje nositeľov verejnoprávneho poistenia o najnižšej hranici honorárov. Schválenú Komornú tarifu vyhlási minister vnútra v Úradných novinách.
(2) Ustanovením ods. l nie je dotknuté právo súkromných strán dohodnúť sa o výške honorárov, pričom treba brat zreteľ na majetkové pomery nemocného.
(3) Lekár i strana spoločne môžu požiadať Komoru o smierlivé riešenie sporu o oprávnenosti a primeranosti lekárskeho požiadavku.
§ 17.
(1) Komora podlieha dozoru Ministerstva vnútra.
(2) V dôležitých veciach, týkajúcich sa lekárskeho stavu a zdravotníctva, majú rady a verejné korporácie si vyžiadať mienku Komory.
(3) Komora je povinná na požiadanie spolupracovať s úradmi a verejnoprávnymi korporáciami vo veciach zdravotníctva na pozdvihnutie zdravia národa.
Diel druhý.
Predpisy disciplinárne.
§ 18.
(1) Disciplinárnu moc nad členmi Komory vykonáva disciplinárny senát, ktorý pozostáva z predsedu disciplinárneho senátu zo 6 členov a z 3 náhradníkov,
(2) Predsedu disciplinárneho senátu a ich náhradníkov ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrhu predsedu Komory.
(3) Členov disciplinárneho senátu ustanovuje a odvoláva na návrh predsedu disciplinárneho senátu predseda Komory, ktorý určí tiež jedného z nich za zástupcu predsedu disciplinárneho senátu.
(4) Ustanovení funkcionári disciplinárneho senátu složia do rúk predsedu Komory prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že vždy budem verný Slovenskej republike a poslušný jej vláde, prisahám, že budem zachovávať všetky zákony a platné nariadenia a že budem svoje povinnosti ako funkcionár disciplinárneho senátu Lekárskej Komory plniť podľa zákonných ustanovení náležité a svedomité. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(5) Členovia predsedníckej rady a poradného sboru nemôžu súčasne zastávať funkcie členov disciplinárneho senátu.
(6) Ustanovenia §§ 12 a 13 vzťahujú sa obdobne aj na členov disciplinárneho senátu.
§ 19.
(1) Disciplinárny senát je oprávnený a povinný proti členom Komory zakročiť — bez ujmy stíhania riadnymi súdmi podľa platných právnych predpisov — len čo sa dozvie, že sa previnili proti ustanoveniam §§ 14 a 16, alebo iným spôsobom sa prehrešili proti cti a dôstojnosti lekárskeho stavu.
(2) Predseda Komory, len čo sa dozvedel hocakým spôsobom o disciplinárnom previnení člena, je povinný písomne upovedomiť o tom predsedu disciplinárneho senátu. V prípadoch, v ktorých predseda
Komory má pochybnosti o disciplinárnom priestupku, vyžiada si návrh komorného žalobcu.
§ 20.
(1) K platnému rozhodnutiu alebo usneseniu je potrebná prítomnosť okrem predsedu disciplinárneho senátu (jeho zástupcu) najmenej 2 členov disciplinárneho senátu.
(2) Disciplinárny senát usnáša sa platne väčšinou hlasov prítomných. Pri rovnosti hlasov rozhodne predseda,
§ 21.
(1) Disciplinárne tresty sú:
a) výstraha,
b) pokarhanie,
c) peňažný trest od 200 Ks do 10. 000 Ks,
d) zákaz výkonu lekárskej praxe na určitý čas, neprevyšujúci jeden rok.
(2) Tresty uvedené v ods. l písm. b) a c) možno — a trest uvedený v ods. l písm. d) treba — uverejniť v tlačovom orgáne Komory.
§ 22.
(1) Žalobu pri disciplinárnom pokračovaní zastupuje komorný žalobca.
(2) Komorných žalobcov ustanovuje a odvoláva predseda Komory.
(3) Predseda Komory určí, ktorý z komorných žalobcov zastupuje obžalobu v jednotlivom prípade. Komorný žalobca, ktorý bez dostatočných ospravedlňujúcich dôvodov nekoná svoju funkciu, dopúšťa sa poriadkového priestupku. O vylúčení komorných žalobcov platia obdobne predpisy trestného súdneho poriadku, platné pre vylúčenie štátnych zástupcov.
(4) Komorný žalobca má právo podávať návrhy, žaloby a konať všetko to, čo vyžaduje zastupovanie žaloby, môže hockedy nazierať do spisov a robiť z nich odpisy a výpisy.
§ 23.
(1) Predseda disciplinárneho senátu, len čo obdržal upovedomenie (§ 19 ods, 2), ihneď určí zpravodajcu a po informatívňom predchádzajúcom vyšetrovaní svolá schôdzku disciplinárneho senátu, ktorý po vypočutí zpravodajcu a komorného žalobcu rozhodne, či sa má zaviesť disciplinárne pokračovanie alebo nie.
(2) O tomto rozhodnutí disciplinárneho senátu treba písomne upovedomiť obvineného, komorného žalobou, predsedu Kor mory, dozorný úrad, prípadne aj zúčastnenú súkromnú stranu.
(3) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zavedení disciplinárneho pokračovania niet opravného prostriedku. Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát odoprel zaviesť disciplinárne pokračovanie, môže si sťažovať len komorný žalobca u dozorného úradu (§ 17 ods. 1), ktorý rozhodne s konečnou platnosťou. Sťažnosť má sa podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u disciplinárneho senátu, ktorý ju predostrie najneskoršie do 30 dní dozornému úradu spolu so všetkými spismi na rozhodnutie. Ak dozorný úrad rozhodne, že je daný podklad pre zavedenie disciplinárneho pokračovania, treba ho vykonať.
(4) Ak je obvinený členom Snemu Slovenskej republiky, disciplinárny senát vyžiada si pred rozhodnutím podľa ods. l súhlas Snemu k disciplinárnemu stíhaniu.
(5) Disciplinárne stíhanie obvineného z titulu jeho služobného pomeru v štátnej alebo inej verejnej službe nie je prekážkou pre stíhanie podľa tohto zákona, ak je jeho predmetom taká lekárska činnosť, ktorá nespadá do rámca výkonu služobných poviností. Disciplinárny senát oznámi previnenie príslušnému predstavenému obvineného, ktorý zakročí podľa príslušných disciplinárnych predpisov platných pre jeho služobný pomer.
(6) Výsledok iného disciplinárneho pokračovania (ods. 5) treba oznámiť Komore na prípadné stíhanie podľa tohto zákona. Disciplinárny senát upovedomí predstaveného obvineného o výsledku svojho pokračovania.
§ 24.
(1) Ak vzniknú pochybnosti o tom, či obvinený v čase spáchania disciplinárneho previnenia bol príčetný, vyšetri sa jeho duševný stav. Tým cieľom vypočujú sa osoby (§ 26, ods. 1), ktoré môžu podať vysvetlenie, prípadne vyžiadajú sa potrebné úradné a služobné zprávy. Duševný stav obvineného preskúma sa dvoma lekármisúdnymi znalcami,
(2) Spôsobom uvedeným v ods. l treba postupovať aj v prípade, ak niet pochybnosti o príčetnosti obvineného v čase spáchaného disciplinárneho previnenia, avšak je pochybné, či obvinený je príčetný v čase, v ktorom sa koná pokračovanie pred disciplinárnym senátom.
(3) Ak sa zistilo, že obvinený skutočne trpí duševnou chorobou, disciplinárny senát zaistí dôkazné prostriedky a usnesie sa, aby pokračovanie bolo prerušené na čas, kým sa obvinený uzdraví. Ak sa zistí, že v čase, v ktorom obvinený spáchal disciplinárne previnenie, bol nemocný na duševnú chorobu, vylučujúcu mu pričítateľnosť previnenia, usnesie sa disciplinárny senát, aby sa disciplinárne pokračovanie zastavilo. K platností týchto usnesení sa vyžaduje, aby ich potvrdil dozorný úrad (§ 17 ods. 1).
§ 25.
(1) Ak sa disciplinárny senát usniesol, že započne disciplinárne pokračovanie a ak je to k pripraveniu ústneho rokovania potrebné, prevedie sa vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrujúci komisár, ustanovený predsedom disciplinárneho senátu z členov Komory. Vyšetrujúci komisár nesmie byť členom disciplinárneho senátu. Pre jeho vylúčenie platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku o vylúčení sudcov. Člen komory, ktorý bez dostatočných závažných dôvodov odoprie previesť vyšetrovanie, dopúšťa sa poriadkového priestupku.
(2) Vyšetrujúci komisár môže neprísažne vypočúvať svedkov i znalcov a má dať obvinenému príležitosť, aby sa vyjadril o činoch (opomenutiach) za vinu mu kladených, ako aj o výsledkoch pokračovania Ak sa obvinený nevyjadrí, nezdrží sa tým ďalšie pokračovanie.
(3) Po prevedení vyšetrovania zašle vyšetrujúci komisár spisy predsedovi disciplinárneho senátu, ktorý ich po prípadnom doplnení vyšetrovania postúpi komornému žalobcovi na podanie návrhu. Komorný žalobca, ak uzná za potrebné, môže doplniť vyšetrovanie alebo sám alebo prostredníctvom vyšetrujúceho komisára a podlá výsledku vyšetrovania podá žalobu alebo návrh na zastavenie disciplinárneho pokračovania.
§ 26.
(1) Členovia Komory sú povinní vypovedať ako svedkovia a podávať posudky ako znalcovia pred vyšetrujúcim komisárom a disciplinárnym senátom. O vypočutie osôb, ktoré nie sú členmi Komory, ako aj o výpovede pod prísahou, možno požiadať príslušný okresný súd, poťažne nakoľko ide o osoby podriadené vojenskej právomoci príslušný vojenský súd, tieto súdy sú povinné žiadosti vyhovieť.
(2) Vedomá nesprávna výpoveď alebo vedomý nesprávny znalecký posudok pred vyšetrujúcim komisárom alebo disciplinárnym senátom má okrem prípadného trestného stíhania za následok disciplinárne pokračovanie proti svedkovi alebo znalcovi, ak je členom Komory,
(3) Disciplinárny senát má právo, a to aj opätovne, uložiť poriadkovú pokutu od 100 Ks do 1000 Ks tým členom, ktorí bez ospravedlňujúceho dôvodu sa neustanovia na predvolanie alebo odopierajú splnil povinnosť podľa ods. l prvej vety.
(4) Proti uloženiu poriadkovej pokuty možno podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u Komory odpor na dozorný úrad (§17 ods. 1). ktorý rozhodne s konečnou platnosťou,
(5) Nakoľko ustanovenia tohto zákona neurčujú inak, pre výsluch svedkov a znalcov a pre výšku svedočného a znalečného majú sa použiť zásady súdneho trestného poriadku.
§ 27.
(1) Po určení termínu ústneho rokovania obvinený a jeho obhajca majú právo
nahliadnuť do spisov a vyhotovovať si z nich odpisy, okrem zápisníc o poradách disciplinárneho senátu.
(2) Zverejňovať obsah spisov a obsah ústneho rokovania disciplinárneho senátu je zakázané.
§ 28.
Obvinený má právo zvoliť si pre disciplinárne pokračovanie obhajcu z členov Komory, alebo osobu oprávnenú obhajovať v trestných veciach.
§ 29.
(1) Ak vznikne v priebehu disciplinárneho pokračovania podozrenie, že ide o čin stíhateľný súdom, urobí disciplinárny senát oznámenie štátnemu zastupiteľstvu. Do ukončenia trestného pokračovania môže rokovanie disciplinárneho senátu spočívať.
(2) Oslobodzujúci alebo odsudzujúci cudný rozsudok nevylučuje disciplinárny trest podľa tohto zákona.
§ 30.
(1) Trestné súdy (civilné i vojenské) sú povinné oznámiť Komore, že proti jej členovi bolo zavedené trestné pokračovanie.
(2) Po právoplatnom ukončení trestného pokračovania a po prípadnom vylúčení časti spisov, ktorých obsah má byť utajený vo verejnom záujme, zašlú trestné súdy (ods. 1) disciplinárnemu senátu na jeho žiadosť spisy k nahliadnutiu.
§ 31.
(1) Termín ústneho rokovania určí predseda disciplinárneho senátu. Na tento termín písomne predvolá obvineného pri súčasnom doručení obžaloby, jeho prípadného obhajcu, komorného žalobcu a upovedomí o ňom členov disciplinárneho senátu. Medzi doručením predvolania a určeným termínom má uplynúť aspoň 15 dní.
(2) Predseda disciplinárneho senátu môže obvinenému uložiť, aby sa na ústne rokovanie dostavil osobne. Ak sa obvinený bez dostatočného ospravedlňujúceho
dôvodu nedostaví, môže mu predseda uložiť poriadkovú pokutu od 100 Ks až do 1000 Ks a okrem toho náhradu výloh spojených s rokovaním, ak pre nedostavenie sa obvineného bolo zmarené ústne rokovanie.
(3) Pre podanie odporu proti opatreniam podlá ods. 2 platia ustanovenia § 26 ods. 4.
§ 32.
(1) Ostne pojednávanie disciplinárneho senátu ako a) vyhlásenie rozsudku je neverejné. Obvinený ako aj komorný žalobca majú však právo pribrať si každý dvoch dôverníkov z členov Komory.
(2) Predseda Komory môže byť prítomný pri ústnom pojednávaní.
(3) Pri konečnej porade a hlasovaní môžu byť prítomní iba predseda disciplinárneho senátu a jeho členovia.
§ 33.
Pre vylúčenie členov disciplinárneho senátu platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku o vylúčení sudcov.
§ 34.
(1) Ústne pojednávanie vedie predseda disciplinárneho senátu. Začína sa čítaním usnesenia o zavedení disciplinárneho pokračovania (§ 23 ods. 1) a čítaním obžaloby. Potom sa vypočuje obvinený, predvolaní svedkovia a znalci. Ak je to treba, prečítajú sa zápisnice spísané v priebehu predbežného vyšetrovania a iné dôležité listiny. O tom, ktoré písomnosti majú byť prečítané, rozhoduje senát.
(2) Obvinený, jeho obhajca a komorný žalobca majú právo vyjadriť sa k jednotlivým predneseným dôkazom, dávať otázky svedkom, znalcom a navrhovať prípadné doplnenie dokazovania.
(3) Predseda ako aj členovia disciplinárneho senátu majú právo dávať otázky obvinenému, svedkom a znalcom.
(4) Po ukončení dokazovania predseda senátu vyzve komorného žalobcu, aby predniesol obžalobnú reč a podal návrh; nato prednesie obhajobu obvinený, prípadne aj jeho obhajca. Komorný žalobca môže odpovedať na obhajobu. Obvinenému, prípadne jeho obhajcovi prislúcha však posledné slovo.
§ 35.
(1) Disciplinárny senát rozhoduje podľa svojho presvedčenia, ktoré nadobudol svedomitým skúmaním všetkých dôkazov a protidôkazov.
(2) Rozsudok musí byt obžalovanému (obhajcovi) — ak je prítomný— a komornému žalobcovi ihneď vyhlásený a okrem toho najneskoršie do 8 dní písomne doručený spolu s dôvodmi a poučením o opravných prostriedkoch.
(3) Odpis rozsudku zasiela sa predsedovi Komory, dozornému úradu Komory (§ 17 ods. 1) a prípadnému služobnému úradu obvineného.
(4) V rozsudku majú byť tiež uvedené útraty disciplinárneho pokračovania a rozhodnutie o tom, kto ich hradí.
(5) Útraty disciplinárneho pokračovania hradí odsúdený. Pri oslobodení obvineného, nevymožiteľnosti útrat ako aj v prípade zastavenia pokračovania znáša útraty Komora. Útraty vzniklé pribraním obhajcu Komora nehradí.
§ 36.
(1) O pojednávaní disciplinárneho senátu spíše sa zápisnica, v ktorej sa uvedú mená prítomných, osobné dáta obvineného, svedkov a znalcov a priebeh pojednávania.
(2) O porade a hlasovaní má sa spísať osobitná zápisnica.
(3) Vedením zápisníc poveruje predseda senátu jedného z členov disciplinárneho senátu ako zapisovateľa; tento si však môže pribrať pomocného zapisovateľa zo zamestnancov Komory, ktorý však nesmie byť prítomný na záverečnej porade, zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ.
§ 37.
(1) Ak obvinený oznámil Komore, že sa vzdal lekárskej činnosti, môže sa disciplinárny senát usniesť, že disciplinárne pokračovanie spočíva, dokiaľ obvinený nezačne opäť vykonávať lekársku činnosť.