(1) Ak obvinený zomrel pred právoplatnosťou rozsudku, disciplinárne pokračovanie proti nemu vedené sa zastaví.
(2) O návrhu na zastavenie disciplinárneho pokračovania rozhoduje v každom prípade disciplinárny senát po vypočutí zpravodajcu.
§ 38.
(1) Proti disciplinárnemu rozsudku môže si sťažovať tak obvinený, obhajca, ako aj komorný žalobca u dozorného úradu (§ 17 ods. 1). Sťažnosť treba podať do 15 dni u Komory. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje dozorný úrad s konečnou platnosťou.
(2) Pre rozhodovanie o sťažnostiach smerodajné sú inak zásady policajného trestného poriadku.
§ 39.
Ak bolo zavedenie disciplinárneho pokračovania zamietnuté, ak bolo disciplinárne pokračovanie zastavené z iných dôvodov ako je uvedené v § 23 ods. 4 a v § 37 ods. 2, alebo ak bol obvinený oslobodený, môže sa na návrh komorného žalobcu v neprospech obvineného obnoviť pokračovanie len vtedy, ak sa vyskytly také nové skutočnosti alebo dôkazné prostriedky, ktoré samy o sebe alebo vo spojení s dôkazmi skôr uplatňovanými môžu zdôvodniť usvedčenie lekára a uloženie disciplinárneho trestu.
§ 40.
K disciplinárnemu trestu právoplatne odsúdený lekár (jeho zákonný zástupca) po jeho smrti jeho manžel a jeho zákonní dedičia môžu žiadať aj po vykonaní trestu obnovu disciplinárneho pokračovania.
§ 41.
(1) O obnovu pokračovania podľa § 40 možno žiadať:
1. ak sa zistilo, že listina, o ktorú sa rozsudok opiera, bola podvrhnutá alebo sfalšovaná alebo že výpoveď svedka alebo znalca, o ktorú sa rozsudok opiera, bola krivá alebo že rozsudok bol privedený iným súdne trestným činom, alebo
2. ak vyšlý najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohly mať podstatný vplyv na obsah výroku rozsudku a nemohly byť v pokračovaní uplatnené bez viny obvineného, alebo
3. ak rozsudok závisel ad posúdenia predbežnej otázky a ak rozhodol príslušný úrad (súd) o nej v podstatných bodoch inak.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku l môže disciplinárny senát alebo dozorný úrad (§ 17 ods. 1) tiež nariadiť z úradnej moci obnovu pokračovania ukončeného právoplatným rozsudkom, ak by išlo o vec, na konečnom vybavení ktorej je zúčastnený verejný záujem.
§ 42.
(1) Návrh na obnovu pokračovania treba podať do 15 dní odo dňa, kedy sa oprávnené osoby (§ 40) dozvedely o dôvodu obnovy, najneskoršie však do troch rokov od doručenia rozsudku.
(2) Disciplinárny senát poťažne dozorný úrad môže nariadiť obnovu pokračovania z úradnej moci do troch rokov od právoplatnosti rozsudku, neskoršie však len z dôvodov uvedených v § 41 ods, l č, 1.
§ 43.
P) Návrh na obnovu pokračovania treba podať u Komory. K podaniu oprávnená osoba (§ 40) má v návrhu náležité osvedčiť okolnosti, ktoré obnovu odôvodňujú.
(2) O obnove pokračovania rozhodne disciplinárny senát; ak však rozsudok bol na podanú sťažnosť potvrdený dozorným úradom, tento úrad s konečnou platnosťou.
(3) Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát povolil alebo nariadil obnovu pokračovania, možno si sťažovať až v sťažnosti proti rozsudku, ktorý sa vydá vo veci v obnovenom pokračovaní,
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát zamietol návrh na obnovu pokračovania, možno podať sťažnosť na dozorný úrad; o tejto sťažnosti platia ustanovenia § 38.
§ 44.
(1) V rozhodnutí, ktorým sa povoľuje alebo nariaďuje obnova pokračovania, treba vysloviť, do akej miery má sa pokračovanie obnoviť.
(2) Predchádzajúce šetrenia a dokazovania, ktoré nie sú dotknuté dôvodmi pre obnovu pokračovania, nemajú sa opakovať.
(3) O otázke, od ktorého času má mať účinok rozsudok vydaný v dôsledku obnovy, rozhodne disciplinárny senát podľa okolností prípadu.
(4) Povolenie obnovy pokračovania má odkladný účinok.
§ 45.
(1) Lekárovi, v prospech ktorého bola obnova pokračovania povolená, ak bol opäť uznaný vinným, nemožno uložiť prísnejší trest od trestu uloženého skorším disciplinárnym rozsudkom. Pri výmere trestu má sa brať zreteľ na trest už odpykaný.
(2) Disciplinárny senát, ktorý povolil obnovu pokračovania v prospech lekára, môže ho po dohode s komorným žalobcom hneď uznať za nevinného alebo uložiť mu miernejší trest.
(3) O sťažnostiach proti rozsudkom, vydaným podľa odsekov l a 2, platia ustanovenia § 38.
§ 46.
Ak na základe obnovy disciplinárne pokračovanie sa zastaví alebo lekár odsúdený k disciplinárnemu trestu dodatočne sa oslobodí, Komora je povinná mu vrátiť sumu, ktorú zaplatil ako disciplinárny trest. Po smrti lekárovej nárok na túto náhradu prislúcha jeho dedičom.
§ 47.
(1) Pre zmeškanie procesného úkonu alebo ústneho pojednávania (úradného konania) má sa na návrh lekára (jeho obhajcu), ktorému vznikla zo zmeškania právna ujma, povoliť navrátenie v predošlý stav, ak lekár:
1. osvedčí, že mu bolo nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou bez
jeho viny znemožnené, aby dodržal lehotu alebo sa dostavil na pojednávanie (úradné konanie), alebo
2. zmeškal lehotu na podanie sťažnosti preto, že rozsudok obsahoval nesprávne poučenie, že rozsudok je konečný, alebo
3. zmeškal lehotu na podanie sťažnosti preto, že rozsudok neobsahoval vôbec poučenie o opravnom prostriedku.
(2) Pre zmeškanie lehoty k návrhu na navrátenie v predošlý stav je navrátenie v predošlý stav neprípustné.
§ 48.
(1) Návrh na navrátenie v predošlý stav treba podať, ak ide o prípad § 47 ods. l č. l, do 15 dní po dni, kedy odpadla prekážka, ak ide o prípad § 47 ods. l č. 2 a 3, do 15 dní po dni, kedy sa lekár dozvedel o prípustnosti sťažnosti, vo všetkých prípadoch však najneskoršie do 6 mesiacov po uplynutí zmeškanej lehoty alebo po ukončení zmeškaného pojednávania (úradného konania). Návrh treba podať u Komory, poťažne dozorného úradu, podľa toho, kde zmeškaný úkon mal byť predsavzatý alebo kde zmeškané pojednávanie (úradné konanie) sa konalo. O návrhu na navrátenie v predošlý stav, ak má byť podaný u Komory, rozhoduje disciplinárny senát, a ak má byť podaný u dozorného úradu, tento úrad. Ak bol zmeškaný procesný úkon, má lekár súčasne s návrhom na navrátenie v predošlý stav dodatočne vykonať zmeškaný úkon.
(2) Návrh na navrátenie v predošlý stav má odkladný účinok; podaním návrhu na navrátenie v predošlý stav pre zmeškanie ústneho pojednávania sa však nepredlžuje lehota na podanie sťažnosti proti rozsudku, ktorý bol vydaný následkom tohto zmeškania.
(3) Ak bol návrh na navrátenie v predošlý stav pre zmeškanie lehoty k podaniu sťažnosti zamietnutý, odmietne dozorný úrad sťažnosť vo veci ako oneskorenú, inak má sa o sťažnosti lekára proti disciplinárnemu rozsudku, ktorý navrhuje
navrátenie v predošlý stav, rozhodnúť až vtedy, keď sa rozhodne o tomto jeho návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa návrh na navrátenie v predošlý stav zamieta, možno podať sťažnosť na dozorný úrad, o ktorej platia obdobne ustanovenia § 38.
(5) Dozorný úrad rozhoduje v prípadoch uvedených v odsekoch 3 a 4 vždy s konečnou platnosťou.
§ 49.
Pre doručovanie úradných spisov Komory podľa tohto dielu platia obdobne ustanovenia §§ 25 až 35 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
§ 50.
Všetky opravné prostriedky, podané podľa ustanovení tohto dielu, ak sú oneskorene podané alebo neprípustné, najmä ak ich podáva osoba, ktorej neprislúcha právo sťažnosti, má odmietnuť úrad, ktorému prislúcha právo o nich rozhodovať. Rozhodnutie príslušného úradu je konečné.
§ 51.
(1) Kto poruší predpisy § 27 ods. 2, potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným súdom pre priestupok zatvorením od jedného týždňa do troch mesiacov.
(2) Ak osoba, ktorá sa dopusti trestného činu, uvedeného v ods, l, podlieha trestnej súdnej právomoci vojenskej, potresce sa pre prečin vojenským súdom väzením od jedného týždňa do troch mesiacov,
DIEL TRETÍ. Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 52.
(1) Pri počítaní lehôt, ktoré sú určené podľa dní, nepočíta sa deň, do ktorého spadá doba alebo udalosť, ktorou sa má lehota počínať.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
oného dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím menom alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa lehota počala. Ak tento deň v poslednom mesiaci chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Počiatok a beh lehoty sa nezdržuje nedeľami alebo štátne uznanými sviatkami. Ak pripadne posledný deň lehoty na nedeľu alebo štátne uznaný sviatok Slovenskej republiky alebo na všeobecný sviatok štátu, v ktorom adresát býva, treba pokladať najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.
(4) O dni poštovej (telegrafnej) dopravy sa lehoty nepredlžujú. Lehota na podanie sťažností (§ 38 ods. 1) je zachovaná, ak sťažnosť v lehote určenej na jej podanie bola podaná k doprave miestu, na ktorom sa má sťažnosť podať.
(5) Ak je pochybnosť, považuje sa lehota za zachovanú, kým sa nepreukáže opak.
(6) Opravné prostriedky môžu sa podávať aj telegraficky; ak telegrafické podanie nemá potrebné náležitosti, treba ho dodatočne doplniť písomným podaním.
§ 53.
Členské príspevky, poriadkové pokuty a tresty, trovy disciplinárneho pokračovania a pokuty uložené podľa tohto zákona, vymáhajú sa podľa výkazu nedoplatkov, potvrdeného predsedom Komory, poťažne rozsudkov, opatrených doložkou vykonateľnosti od predsedu Komory, exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
§ 54.
Všetky pokuty a peňažné tresty, uložené podľa tohto zákona, použije Komora v prospech sociálnych zariadení zriadených alebo udržovaných Komorou.
§ 55.
(1) Lekárska komora so sídlom v Bratislave, zriadená podľa § 2 zákona č. 113/ 1929 Sb, z. a n., poťažne podľa § l vládneho nariadenia č. 183/1939 SI. z., sa zrušuje.
(2) Majetok, všetky majetkové práva a záväzky Lekárskej komory, uvedenej v ods. l, prechádzajú na Komoru, zriadenú podľa tohto zákona.
(3) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaniká tiež Spolok lekárov slovenského štátu. Týmto dňom prechádzajú jeho majetok pohľadávky ako aj záväzky na Lekársku komoru.
(4) Komora vykoná prostredníctvom predsedu likvidáciu spolku, uvedeného v ods. 3.
(5) Minister vnútra urobí vhodné opatrenia, ktoré sú potrebné k vedeniu nerušenej správy Komory až do ustanovenia orgánov Komory podľa § 5 ods. 1.
§ 56.
Disciplinárne pokračovanie, zavedené proti členom Lekárskej komory dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, avšak do tohto dňa právoplatne ešte neskončené, ukončia sa podľa predpisov, platných do nadobudnutia jeho účinnosti.
§ 57.
Zákon č. 113/1929 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 19/1939 Sb. z. a n., zákon č. 176/1934 Sb. z. a n. a vládna nariadenie č 183/1939 Sl. z. sa zrušujú.
§ 58.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Dňom 14. marca 1939 slovenský národ dožil sa konečne túžobnej chvíle, v ktorej zbavuje sa cudzej nadvlády a nastupuje cestu, smerujúcu k vybudovaniu novej a samostatnej štátnej štruktúry. Slovenský národ sa osamostatnil a začal si budovať vlastný štát podľa národnosocialistických zásad, ktoré vylučujú anonymnú zodpovednosť kolektíva a miesto tejto uznávajú zodpovednosť jednotlivca. Ako nezbytná nutnosť tohto štátneho zriadenia nastupuje všade unifikačná snaha, ktorú sleduje aj tento návrh zákona.
Doterajší zákon o Lekárskej komore bol vynesený ešte v r. 1929 pod č. 113/1929 Sb. z. a n. za demokraticko-liberalistickej éry Česko-Slovenskej a jeho predpisy v dôsledku nového štátneho zriadenia stratily v mnohých smeroch na svojom význame, čoho najlepším dôkazom je postup štátnej správy, ktorá hneď pri začiatkoch štátnej samostatnosti rozpustila orgány Komory a jej správu sverila do rúk jednotlivca-vládneho komisára.
Funkcia vládneho komisára v Lekárskej komore považovala sa vždy len za dočasnú a hlavným poslaním terajšieho vládneho komisára bolo najmä pripraviť všetko, čo je potrebné pre uzákonenie nového moderného zákona o Lekárskej komore, aby po jeho uzákonení mohli byť do Lekárskej komory ustanovení príslušní funkcionári, ktorí by túto spravovali tak, ako to vyžaduje nielen záujem lekárskeho stavu, ale aj záujem národa a štátu.
Pri spracovaní osnovy tohto nového zákona slúžila za vzor základná myšlienka nemeckého komorného zákona, ktorej cieľom je vybudovať z Lekárskej komory takú inštitúciu, ktorá by sdružovala všetkých lekárov lekársky činných na území Slovenskej republiky v spoločnej práci, potrebnej pre riešenie všetkých problémov súvisiacich so zdravotníctvom vôbec, Okrem toho nemecký komorný zákon bol tiež vzorom pri osnovovaní návrhu, pokiaľ tento týka sa uplatnenia princípu vodcov-
ského, organizácie Komory a právomocí jej funkcionárov.
Avšak mnohé osvedčené ustanovenia doterajšieho zákona č. 113/1929 Sb. z, a n, bola treba tiež si osvojiť. Okrem niekoľkých všeobecných ustanovení o povinnostiach lekárov ku Komore bolo treba prevziať s primeranou úpravou najmä disciplinárne predpisy, ktoré po patričnom doplnení aj za zmenených pomerov úplne vyhovujú i terajšiemu stavu.
Unifikačná snaha je zrejmá tiež z ustanovenia § 55 ods. 3 osnovy ohľadom zrušenia Spolku lekárov slovenského štátu a prikázania jeho majetku Lekárskej komore. Tým bude prevedené úplné sjednotenie lekárskych stavovských organizácií v jeden nerozlomný celok, ktorý pod jednotným vedením zaručí úspešnejšie a racionálnejšie riešenie všetkých otázok lekárskeho stavu.
Stav majetku Spolku lekárov slovenského štátu je tento:
Účet rozvážny konečný k 31. decembru 1940.
"Podporný fond" vklad na vkladnej knižke č. 3139 u Aktíva Ks Pasíva Ks
Lekárskej záložne v Bratislave......... 1. 787. —
Vklad na vkladnej knižke č. 3004 u Lekárskej záložne
v Bratislave................ 112. 996. 80
Zostatok bežného účtu u Lekárskej záložne v Bratislave 190. 200. —
Zostatok bežného účtu u Slovenskej banky, Bratislava —
Zmenáreň na Suchom mýte.......... 30. 450. —
Inventár:
Cenné papiere: (Ks 66. 746. —).......... 5. 135. 60
3 dlhopisy Lekárskeho domu v Prahe á K 1000. —... 3. 000 —
ňom. Ks 6500. — 43/2% Unifikačnej pôžičky A..... 6, 500. —
ňom. Ks 12, 000. — 41/2% unifikačnej pôžičky B.... 12, 000. —
ňom. Ks 2000. — 41/2% pôžička obrany štátu ČSR... 2. 000. — ňom. Ks 25. 000. — 41/2% pôžičky hospodárskej obrody
po Ks 93. 50 za 100 Ks nominále........ 23, 375 —
ňom, Ks 25, 000. — 31/2% pôžičky hospodárskej obrody po
Ks 72. — za 100 Ks nominále......... 18. 000. —
ňom. Ks 600. — 41/2% pôžičky hospodárskej obrody po
Ks 93. 50 za 100 Ks nominále......... 471—
3 podielne knižky Lekárskej záložne na 7 podielov ä Ks
200, —.................. 1. 400. —
Konečný majetok k 31. decembru 1910.......______________407. 315. 20
407. 315. 20 (407. 315. 20)
Majetková rozluka s bývalou Ústrednou jednotou československých lekárov v Prahe, poťažne s bývalým Spolkom pokladenských lekárov v Prahe podnes nie je ešte dokončená. Od Spolku pokladenských lekárov dostane spolok lekárov cca 160. 000. — Ks. Tieto peniaze sú ako vklad v Lekárskej záložni v Bratislave a uvoľ-
nia sa pre spolok, len čo bude ostatná čiastka vkladu k dispozícii SPL. S bývalou Ústrednou jednotou čsl. lekárov nepodarilo sa dostať k meritórnemu rokovaniu.
Ak by sa na ochranu osobitných záujmov určitej skupiny lekárov napríklad pokladničných lekárov javila potreba zachovať osobitné sdruženie týchto, má predseda Komory možnosť podľa § 5 ods. 2 v rámci Lekárskej komory zriadiť osobitný orgán, ktorý by zastupoval individuálne záujmy tejto skupiny lekárov (pokladničných lekárov) a pod.
K jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona sa podotýka ešte toto:
K § 1.
Ustanovenie tohto paragrafu vypočítavajú úlohy, na splnenie ktorých je Lekárska komora povolaná a určujú jej sídlo.
K § 2.
V tomto paragrafe je určené, že každý, kto akúkoľvek lekársku činnosť vykonáva, má byť členom Lekárskej komory. Je potrebné, aby v jedinej organizácii lekárov boli zachytený každý príslušník lekárskeho stavu, a to bez ohľadu na to, či je činný ako praktický lekár, alebo je vo verejnej (štátnej, vojenskej) službe, alebo zamestnaný v súkromnej službe, bez ohľadu na to, či vykonáva vedľa svojej služby ešte aj súkromnú prax, alebo zaoberá sa lekárstvom len po stránke vedeckej. Lekárska komora musí mať presnú evidenciu o všetkých príslušníkoch lekárskeho stavu.
K § 3.
Ustanovenie tohto paragrafu je dôsledkom opatrení, ktoré sledujú vylúčenie Židov z hospodárskeho a sociálneho života. Je ale potrebné, aby tí lekári-Židia, ktorí podľa vládneho nariadenia č. 184/1939 Sl. z., poťažne nariadenia č. 198/1941 Sl, z. boli dočasne ponechaní pri vykonávaní lekárskej praxe, boli pod stálym dozorom Lekárske; komory. Preto budú vedení aj títo v evidencii Lekárskej komory a sú podrobení všetkým zákonným a stavovským predpisom, vzťahujúcim sa na jej členov.
K § 4.
Cieľom umožnenia vedenia riadnej evidencie členov Lekárskej komory určí tento paragraf prihlasovaciu povinnosť lekárov,
K § 5—13.
Tieto ustanovenia obsahujú predpisy o organizácii Lekárskej komory, práva a povinnosti jednotlivých funkcionárov a obor pôsobnosti orgánov Komory, Pod-
mienkou pre dosiahnutie funkcie v Komore je samozrejme slovenské štátne občianstvo (§ 12 ods, 1).
K § 14.
Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti lekárov pri vykonávaní ich povolania a povinnosti, vyplývajúce z organizácie lekárskeho stavu. Podrobnosti obsahuje stavovský poriadok, ktorý vydá predseda Komory po schválení dozorným úradom, t, j. Ministerstvom vnútra.
K § 15.
Ustanovenia tohto paragrafu upravujú pomer Lekárskej komory k nositeľom verejnoprávneho poistenia, pokiaľ ide o zaistenie riadnej lekárskej služby u týchto nositeľov. Aby Lekárska komora túto svoju úlohu mohla splniť, zaisťuje sa jej potrebný vplyv pri uzavieraní smlúv ohľadom lekárskej služby u nositeľov verejnoprávneho poistenia.
K § 16.
Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú predpisy ohľadom Komornej tarify a určujú povinností lekárov, vyplývajúce z vydania tejto tarify, upravujú tiež postup pri riešení prípadných sporov, ktoré by vzniklý pri vykonávaní lekárskej praxe so stránkami.
K § 17.
Nakoľko ústredné vedenie verejného zdravotníctva patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra, je samozrejmé, že aj Lekárka komora, ktorá tiež plní úlohy súvisiace s verejným zdravotníctvom a zastupuje záujmy stavu lekárov, sa podrobuje dozoru Ministerstva vnútra.
V ďalšom sa určuje vzájomná spolupráca vo veciach zdravotníctva a lekárskeho stavu medzi úradmi a verejnými korporáciami na jednej strane a Lekárskou komorou na druhej strane,
K §§ 18 až 51.
Tieto ustanovenia obsahujú disciplinárne predpisy, podľa ktorých má disciplinárny senát Komory pokračovať v prípadoch disciplinárneho previnenia členov Komory. Tieto predpisy sú podľa analógie príslušných disciplinárnych predpisov zákona č. 113/1929 Sb. z. a n. vypracované podrobne, aby zaručily objektívne posúdenie a stíhanie previnení príslušníkov
lekárskeho stavu. Zásadne bolo určené, že disciplinárny senát pri Komore vykonáva disciplinárnu moc nad všetkými členmi Komory bez ohľadu na to, či lekár je tiež zamestnaný v štátnej a verejnej službe alebo vykonáva len súkromnú lekársku činnosť. Disciplinárne stíhanie lekára z titulu jeho služobného pomeru nie je prekážkou pre stíhanie podľa ustanovení tohto návrhu. Disciplinárnemu senátu ukladá sa však povinnosť oznámiť previnenie člena Komory jeho predstavenému, ak je člen ustanovený v štátnej alebo inej verejnej službe.
Ustanovenia §§ 41 až 48, týkajúce sa obnovy pokračovaní, a navrátenia v predošlý stav pri disciplinárnom pokračovaní, boly vypracované podľa obdobných ustanovení vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
Taktiež pre doručovanie úradných spisov Komory pri disciplinárnom pokračovaní určuje návrh zákona obdobné použitie príslušných predpisov uvedeného vládneho nariadenia, nakoľko tieto formálne predpisy sú presné a upravujú vyčerpajúcim spôsobom všetky formálne úkony doručovania spisov, ktorých dodržiavanie je potrebné tiež pri disciplinárnom pokračovaní.
Ostatné ustanovenia nevyžadujú bližšie odôvodnenie.
K §§ 52 až 58.
Tretí diel návrhu zákona obsahuje všeobecné a záverečné ustanovenia, ktoré sú potrebné na doplnenie predošlých ustanovení.
§ 52 obsahuje obdobné ustanovenia ako vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. z. a n.
Ustanovenie § 53 dáva Komore možnosť vyžiadať si pomoc štátnej správy pri vymáhaní členských príspevkov, poriadkových pokút a trestov, trov disciplinárneho pokračovania a iných pokút od členov, ktorí neplnia svoje povinnosti.
Ustanovenie § 54 určuje ciele, na ktoré Komora má použiť pokuty a peňažné
tresty, uložené podľa navrhovaného zákona, teda na udržovanie sociálne-zdravotných ustanovizní, zriadených podľa § 11 ods. 2 písm, f) pre lekárov a ich rodiny ako aj zamestnancov Komory a ich rodiny,
K §§ 55 až 59,
Tieto ustanovenia obsahujú predpisy, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že sa zriaďuje Lekárska komora podľa nových organizačných zásad, určených navrhovaným zákonom, ktoré sú odlišné od zásad, na ktorých bola vybudovaná Lekárska komora zriadená podľa zákona č. 113/1929 Sb. z. a n. Doterajšia Lekárska komora v Bratislave sa preto zrušuje a jej majetkové práva a záväzky prechádzajú na Komoru zriadenú podľa tohto zákona. Ďalšie jestvovanie Spolku lekárov slovenského štátu stáva sa zbytočným. Treba sdružiť všetkých príslušníkov lekárskeho stavu v jednu organizáciu, ktorá má charakter verejnoprávnej korporácie, a je jedine povolaná zastupovať záujmy lekárskeho stavu a jeho príslušníkov,
Ako dôsledok tohto zjednotenia vyplýva tiež ustanovenie návrhu, že majetok, pohľadávky a záväzky uvedeného spolku prechádzajú na Lekársku komoru zriadenú podľa tohto zákona.
Na prechodný čas, kým budú ustanovení funkcionári a orgány Komory uvedené v § 5, urobí minister vnútra vhodné opatrenie potrebné k vedeniu nerušenej správy Komory. Povahu prechodného ustanovenia má aj § 56.
Ustanovením § 57 zrušujú sa všetky doterajšie právne predpisy, týkajúce sa Lekárskej komory. Účinnosť navrhovaného zákona sa určuje dňom jeho vyhlásenia.
Štátnej pokladnici nevzniknú týmto zákonom nijaké nové výdavky.
Čo do prerokovania navrhovaného zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru sociálnemu a zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r,,
minister vnútra.