(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre správu Najvyššieho súdu, má úradný titul "prvý predseda Najvyššieho súdu". Jeho zástupca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v I, stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "druhý predseda Najvyššieho súdu".
§ 49.
Sudca, ustanovený za predsedu okresného súdu má okrem svojho titulu podľa príslušnej stupnice funkčného slúžneho prídomok,, a predseda okresného súdu".
§ 50.
(1) Sudcovia v činnej službe sú oprávnení a v služobnom styku povinní používať úradný titul, spojený so služobným miestom im udeleným. Vo výslužbe môžu ďalej užívať úradný titul, ktorý im prislúchal v čase ich preloženia do výslužby, sú však povinní pripojiť k svojmu úradnému titulu poznámku, označujúcu pomer vo výslužbe. Nie je prípustné užívať úradný titul, a to ani s poznámkou označujúcou pomer vo výslužbe, pri vykonávaní advokácie, verejného notárstva alebo iného zárobkovévého povolania.
(2) Úradné tituly sudcov, ktorí sú zo svojho služobného miesta, na ktorom boli trvalé ustanovení iba pridelení na iný súd (úrad), sa týmto pridelením nemenia.
Prípravná služba sudcovská.
§ 51.
(1) Do prípravnej služby sudcovskej možno prijať uchádzača (ustanoviť auskultantom), ktorý splňuje všeobecné podmienky pre prijatie do štátnej služby, skončil právnické štúdia na tuzemskej univerzite a a s úspechom vykonal všetky predpísané teoretické štátne a prísne skúšky.
(2) Uchádzačov prijíma do prípravnej služby sudcovskej minister pravosúdia.
§ 52.
(1) Prípravná služba sudcovská trvá tri roky. Zo závažných služobných dôvodov môže vláda na návrh ministra pravosúdia
a ministra financií skrátiť prípravnú službu sudcovskú až na dva roky.
(2) Prípravná služba sudcovská vykoná sa podľa možnosti takto: aspoň jeden rok na okresných súdoch, jeden rok na krajských súdoch, šesť mesiacov na štátnych zastupiteľstvách, zbytok prípadne na hlavných súdoch.
§ 53.
(1) Auskultanti sa majú zamestnávať vo všetkých odvetviach súdnictva civilného a trestného a majú sa oboznámiť tiež s prácami súdnej kancelárie. Predseda súdu (úradu), na ktorom dokončil auskultant časť svojej prípravnej služby, vyjadrí sa o auskultantovej činnosti a o jeho spôsobilosti vo vysvedčení, ktoré sa založí do osobných spisov auskultantových, vedených na Ministerstve pravosúdia.
(2) Podrobnosti o prípravnej službe sudcovskej upraví minister pravosúdia.
§ 54.
Z času, po ktorý bol auskultant nemocný, na dovolenke alebo na vojenskom cvičení, započítava sa do prípravnej služby sudcovskej najviac šesť mesiacov.
§ 55.
(1) Predseda krajského súdu riadi zamestnávanie auskultantov, ich prípravnú službu a dozerá na nich. Kým je auskultant zamestnaný na štátnom zastupiteľstve, podlieha priamemu dozoru prokurátora.
(2) Auskultanti, ktorí sa v prvom roku prípravnej služby sudcovskej ukázali neschopnými pre sudcovský úrad, či už svojimi povahovými alebo osobnými vlastnosťami, nedostatkom potrebných vedomostí alebo sústavným zanedbávaním a porušovaním svojich povinností, alebo prejavia zrejmú nechuť k sudcovskému povolaniu, môžu byť ministrom pravosúdia po vypočutí príslušnej kvalifikačnej komisie zo služby prepustení aj bez disciplinárneho pokračovania. Proti rozhodnutiu ministra pravosúdia niet opravného prostriedku. Pri prepustení má auskultant nárok na odbytné vo výške jednomesačného platu.
§ 56.
(1) Na krajských súdoch majú sa konať pravidelné cvičenia, v ktorých sa s auskultantmi vedecky preberajú praktické príklady. Pritom sa prihliadne k ďalšiemu teoretickému a praktickému vzdelaniu, najmä s ohľadom na nové zákonodarstvo a na potrebu znalostí z pomocných náuk.
(2) Minister pravosúdia môže nariadiť, aby sa auskultanti pripravovali predtým, než sa prikážu službou na jednotlivé súdy, v niekoľkomesačnom osobitnom kurze na krajských súdoch, ktoré na to určí.
Započítanie predchádzajúcej služby do prípravnej služby sudcovskej.
§ 57.
(1) Minister pravosúdia môže započítať do prípravnej služby sudcovskej predchádzajúcu právnu službu, vykonanú na štátnom úrade správnom, finančnom, finančnej prokuratúre, alebo právnu službu advokátskoosnovnícku, verejnonotárskoosnovnícku, úhrnom do šesť mesiacov, ak tieto služby bez prerušenia na seba naväzujú. Za prerušenie sa nepovažuje výkon vojenskej služby.
(2) Výnimočne môže sa podľa odseku l započítať úplne alebo čiastočne í taká právna služba, ktorá nenaväzuje na prípravnú službu sudcovskú, ak prerušenie netrvalo dlhšie ako tri mesiace.
Jednotná sudcovská a advokátska skúška.
§ 58.
(1) Podmienkou pre ustanovenie za sudcu je úspešné vykonanie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky.
(2) K jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške možno pripustiť auskultanta len po vykonanej prípravnej službe sudcovskej a po preukázaní, že dosiahol hodnosti doktora práv na tuzemskej univerzite.
§ 59.
(1) Ak auskultant nevykoná jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku do dvoch
rokov od ukončenia prípravnej služby sudcovskej, alebo ak bol pri tejto skúške uznaný po druhý raz za nespôsobilého, môže byť ministrom pravosúdia 20 služby prepustený.
(2) O nárokoch auskultanta vyplývajúcich z jeho prepustenia platí ustanovenie poslednej vety § 55 ods. 2.
HLAVA TRETIA.
Súdna kancelária
§ 60.
Na každom súde je súdna kancelária. Jej práce obstarávajú kancelárski úradníci, kancelárske pomocné sily a zriadenci.
§ 61.
(1) K prácam súdnej kancelárie náleží najmä prijímanie súdnych podaní, služba výkonná a výpravná, vedenie spisovne, uschovanie dôležitých listín, vymáhanie platieb a vedenie peňažnej knihy.
(2) Na práce súdnej kancelárie na sborových súdoch dozerá dozorný úradník, prípadne kancelársky úradník poverený predsedom súdu. Opatrenie, ktorým bol kancelárskemu úradníkovi sverený dozor nad súdnou kanceláriou, možno kedykoľvek odvolať.
§ 62.
Vedením pozemkových kníh na súdoch možno poveriť kancelárskeho úradníka, ktorý už vykonal predpísanú pozemnoknižnú skúšku. Ak niet na súdoch takého úradníka, môže byť vedením pozemkovej knihy dočasne a výnimočne poverená kancelárska pomocná sila, ktorá už vykonala pozemnoknižné skúšky.
§ 63.
(1) Ak je to potrebné, najmä, aby sa zdolalo prechodné väčšie zaťaženie súdu, ak sa niektoré služobné miesto uprázdni alebo ak zamestnanec onemocnie, pridelí predseda krajského súdu dočasne na súd svojho obvodu kancelárskych úradníkov, kancelárske pomocné sily alebo zriadencov z iných súdov svojho obvodu. Takéto
dočasné pridelenie treba ihneď hlásiť Ministerstvu pravosúdia.
(2) V prípade potreby môže predseda súdu výnimočne sveriť neodkladné kancelárske práce ktorejkoľvek osobe na to spôsobilej. Takáto osoba vykoná vopred sľub namiesto prísahy do rúk sudcu. Práce súdnej kancelárie nemožno sveriť tomu, kto bol odsúdený pre zločin alebo pre trestný čin spáchaný z pohnútky nízkej alebo nečestnej.
§ 64.
(1) Prvá kancelárska skúška sa koná na krajskom súde, skúška pozemnoknižná a druhá kancelárska skúška koná sa na hlavnom súde.
(2) Podrobné predpisy o týchto skúškach a ich skúšobný poriadok upraví minister pravosúdia.
§ 65.
(1) Zriadenci kancelárskej služby skladajú podúradnícku skúšku.
(2) Zriadenci strážnej služby skladajú skúšku ustanovovaciu a skúšku hlavnodozoreckú.
(3) Skúšky uvedené v odseku l a 2 konajú sa na krajskom súde. Podrobné predpisy o týchto skúškach a ich skúšobný poriadok upraví minister pravosúdia.
§ 66.
(1) Použitie zriadencov pre osobitné úkony, najmä pre výkony súdnej exekúcie, môže minister pravosúdia viazať na určité podmienky (osobitné skúšky).
(2) Pre výkony súdnej exekúcie môže minister pravosúdia ustanoviť i smluvných súdnych exekútorov, ktorí úspešne vykonali osobtinú skúšku (odsek 1).
(3) Podrobné predpisy o osobitných skúškach, ktoré sa konajú na krajskom súde, upraví minister pravosúdia.
§ 67.
(1) Návrhy, žiadosti a prejavy v pokračovaní vo veciach civilných a v pokračovaní trestnom, ktoré sa môžu na súdoch ústne predniesť a ktoré sa podľa zákona
nemusia stať pred sudcom, môže do protokolu spísať úradník súdnej kancelárie.
(2) Protesty zmeniek a šekov môžu spísať úradníci súdnej kancelárie, ktorým to nariadi predseda okresného súdu. Rovnako môžu úradníci súdnej kancelárie vykonávať súdny zatvor, zapečatenie alebo súdne dražby hnuteľných vecí, ako i overovať podpisy a odpisy listín. O vymáhanie platieb, o zaplatenie ktorých sa má súd starať z úradnej povinnosti, dbá úradník poverený vymáhaním platieb (vymáhajúci úradník).
(3) Súdna kancelária vydáva na žiadosť strán vyhotovenia, výpisy a odpisy zo súdnych spisov. Podpisuje ich a opatrí súdnou pečiatkou úradník, ustanovený na to predsedom súdu.
(4) Pokiaľ nie je upravené inak, súdna kancelária sostavuje súdne výkazy, platobné rozkazy pre vymáhanie poplatkov, sčítacie lístky, trestné lístky, povinné zprávy o súdnom pokračovaní a iné podobné zprávy. Podpisuje ich vedúci kancelárie alebo jeho zástupca.
(5) Ostatnú pôsobnosť súdnej kancelárie upravuje spravovací poriadok súdov.
§ 68.
Úradníci, poverení vedením pozemkových kníh vykonávajú sudcom povolené zápisy a obstarávajú všetky práce spojené s ich vedením. Potvrdenie o výkone povolaných pozemnoknižných zápisov a overenie výpisu z pozemkových kníh môže vydávať kancelársky úradník poverený vedením pozemkových kníh, prípadne predsedom súdu určený úradník, ktorý ho zastupuje.
§ 69.
Kancelárskemu úradníkovi náleží vykonávať zápisy do firemných registrov a obstarávať všetky úkony spojené s jeho vedením, najmä vydávať úradné vysvedčenia, odpisy a výpisy z registra a na príkaz sudcu tiež spisovať ohlásenia k zapisom do registra. Ustanovenie § 68 druhej vety platí obdobne.
§ 70.
Zapisovatelia v pokračovaní vo veciach civilných i vo veciach trestných môžu byť vzatí zo zamestnancov súdnej kancelárie. Ustanovenie § 63 odsek 2 platí obdobne.
§ 71.
Ako sú rozdelené práce súdnej kancelárie medzi jednotlivé oddelenia súdnej kancelárie (kancelárske oddelenia), upravuje spravovací poriadok súdov.
HLAVA ŠTVRTÁ. Pomocné orgány súdne.
Verejní notári. § 72.
V ktorých veciach spolupôsobia verejní notári ako súdni komisári, určujú osobitné predpisy.
Prísažní tlmočníci. § 73.
O tom, kto môže byť zapísaný do soznamu stálych prísažných tlmočníkov, o ich právach a povinnostiach a o dozore nad nimi, určujú osobitné predpisy.
Znalci a znalecké sbory. § 74.
(1) O tom, kto môže byť zapísaný do soznamu stálych súdnych znalcov, o ich právach a povinnostiach a o dozore nad nimi, určujú osobitné predpisy.
(2) Ustanovenia o stálych súdnych znalcoch pre osobitné úlohy nie sú dotknuté,
§ 75.
O tom, kedy majú súdy-použíť osobitné znalecké sbory (lekárske rady a pod. ), určujú osobitné predpisy.
HLAVA PIATA,
O správe súdov a o dozore nad nimi. § 76.
(1) Predsedovia súdov vykonávajú práce náležajúci do súdnej správy iba v takej miere, nakoľko ich k tomu oprávňuje tento zákon a predpisy na jeho základe vydané. Tieto práce vykonávajú podľa potreby i za pomoci sudcov ma súde ustanovených, ktorým predseda súdu sveril ich prípravu, alebo vybavenie buď všeobecne, buď v jednotlivom prípade.
(2) Predsedovia súdov môžu i v tých veciach súdnej správy, ktoré presahujú ich pôsobnosť, činiť Ministerstvu pravosúdia odôvodnené iniciatívne návrhy.
§ 77.
Ak predsedovia súdov alebo ich zástupcovia vykonávajú im sverenú správnu právomoc, nemajú ich úkony sem spadajúce povahu samostatnej, neodvislej právomoci sudcovskej.
§ 78.
Predsedovia súdov vykonávajú priamy služobný dozor nad súdmi (§ 6), na ktorých sú ustanovení. Nakoľko to osobitné predpisy dovoľujú, môžu ukladať i poriadkové tresty.
§ 79.
(1) Predsedovia krajských súdov vykonávajú priamy služobný dozor (§ 6) i nad (podriadenými okresnými súdmi. Podľa potreby môžu sveriť služobný dozor nad podriadenými okresnými súdmi zástupcovi predsedu krajského súdu, alebo členom krajských súdov, avšak bez ujmy práv a povinností predsedu krajského súdu.
(2) Predsedovia krajských súdov majú podrobne prehliadnuť súdy podriadené ich dozoru zpravidla každý druhý rok. O výsledku prehliadok podávajú zprávu Ministerstvu pravosúdia. Ak je to potrebné, učinia zároveň vhodné opatrenia žiadúce vzhľadom na zistený stav. Ustanovenia § 7 platia obdobne.
§ 80.
Krajské súdy, hlavné súdy a Najvyšší súd sú oprávnené vyčítať vady, ktoré zistily v pokračovaní pred súdmi nižších stolíc, a za účelom nápravy oznámiť ich predsedovi súdu, o ktorý ide. Závažnejšie vady sú vyššie súdy povinné hlásiť Ministerstvu pravosúdia. Predseda príslušného súdu sa postará o vhodné opatrenie, aby sa zistená vada odstránila.
Dozorná sťažnosť.
§ 81.
(1) Sťažnosti podané proti sudcom alebo iným súdnym orgánom okresného súdu, že odopierajú alebo preťahujú konanie spravodlivosti, ako i sťažnosti na závady, ktoré môžu byť predmetom výkonu dozorného práva, možno podať u predsedu okresného súdu alebo, ak smerujú proti predsedovi okresného súdu, u predsedu nadriadeného krajského súdu. Ak smeruje sťažnosť proti členovi alebo proti senátu krajského súdu, možno podať u predsedu tohto súdu, sťažnosť smerujúcu proti predsedovi krajského súdu, u ministra pravoúdia. Ak smeruje sťažnosť proti členovi alebo senátu hlavného súdu alebo Najvyššieho súdu, možno ju podať u predsedov týchto súdov. Ak smeruje proti predsedom týchto súdov, možno ju podať ministrovi pravosúdia.
(2) Sťažnosti, ktoré nie sú zrejme neodôvodnené, treba oznámiť osobne, ktorej sa týkajú, aby sa o nich vyjadrila,
(3) Dozornú sťažnosť podlá odseku l možno podať písomne alebo ústne do protokolu.
(4) Dozorné sťažnosti sa vybavia v rámci dozorného práva.
Výkazy práce.
§ 82.
(1) Nadriadenému dozornému miestu treba každoročne predkladať výkazy o činnosti súdov.
(2) Krajské súdy predkladajú výkazy o činností svojej i o činnosti podriadených
okresných súdov Ministerstvu pravosúdia a pripoja podrobnú zprávu s posudkom o konaní spravodlivosti v ich obvode v uplynulom roku. Zároveň oznámia aké opatrenia vzhľadom na výkaz o činnosti už učinily a aké opatrenia, ktoré presahujú ich pôsobnosť, treba ešte učiniť.
(3) Zprávu podľa odseku 2 podá Ministerstvu pravosúdia predseda hlavného súdu aj prvý predseda Najvyššieho súdu, predkladajúc výkaz o činnosti svojich súdov.
(4) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, určí Ministerstvo pravosúdia, kedy sa majú jednotlivé výkazy predkladať a aký majú mat obsah a úpravu.
(5) Okrem prípadov uvedených v odseku 2 môže si Ministerstvo pravosúdia kedykoľvek vyžiadať zprávu a posudok o všeobecných otázkach konania spravodlivosti a o výkone súdnej správy.
Spravovací poriadok súdov.
§ 83.
(1) Podrobné predpisy o veciach správy, o vnútornej službe v pokračovaní v civilných veciach právnych a vo veciach trestných, o vnútornom organizovaní súdov, nakoľko je to potrebné, aby sa previedlo rozdelenie súdov na súdne a kancelárske oddelenia, o úlohách súdnej kancelárie v jednotlivých jej složkách a predpisy o styku súdov so stranami, inými úradmi a orgánmi, upravuje spravovací poriadok súdov. V spravovacom poriadku má sa upraviť najmä: aká je vonkajšia úprava podaní a vybavení vydávaných stranám a iným účastníkom, ako aj ktoré vyhotovia vybavení náleží podpisovať sudcovi (predsedovi senátu), predsedovi súdu a ktoré a akým spôsobom kancelárii.
(2) Spravovací poriadok súdov vydá vláda nariadením.
(3) Nakoľko nejde o veci uvedené v odseku l, náleží úprava výkonu kancelárskej služby Ministerstvu pravosúdia. To platí najmä o úprave vzorcov tlačív, registríkov a iných záznamov.
ČASŤ TRETIA. Organizácia úradov verejnej obžaloby.
Všeobecné ustanovenia. § 84.
(1) V sídle krajských súdov, hlavných súdov a v sídle Najvyššieho súdu sú zriadené úrady verejnej obžaloby, ktoré majú označenie: štátne zastupiteľstvo, hlavné štátne zastupiteľstvo a Generálne štátne zastupiteľstvo, Ich príslušnosť a pôsobnosť určujú osobitné zákony.
(2) Konceptným pragmatikálnym úradníkom úradov verejnej obžaloby maže byť ustanovená iba osoba, ktorej už bolo udelené služobné miesto sudcu.
(3) Úrady verejnej obžaloby sú povinné zachovávať príkazy ministra pravosúdia, vzťahujúce sa na ich služobné výkony.
Štátne zastupiteľstvá.
§ 85.
(1) V sídle krajského súdu účinkuje štátne zastupiteľstvo. Obsadené je prokurátorom, ktorý spravuje štátne zastupiteľstvo a potrebným počtom štátnych zástupcov.
(2) Práce kancelárie štátneho zastupiteľstva vykonáva potrebný počet kancelárskych úradníkov, kancelárskych pomocných síl a zriadencov.
§ 86.
Prokurátor vedie štátne zastupiteľstvo, vykonáva dozor nad zamestnancami, prideľuje im prácu a ju kontroluje. Prokurátora zastupuje v jeho neprítomnosti služobne najstarší štátny zástupca, ak len minister pravosúdia neučinil iné opatrenia.
§ 87,
(1) Prokurátor sa stará o disciplínu vo väznici krajského súdu a dozerá na jej správu. Stará sa a to, aby tresty straty na slobode boly podľa platných predpisov presne vykonávané, dozerá na stráženie,
stravovanie a šatenie väzňov, a o udržovanie domáceho poriadku vo väznici. Je povinný aspoň dva razy v mesiaci celú väznicu podrobne prehliadnuť. Vykonáva disciplinárnu právomoc nad väzňami.
(2) Prokurátor vykonáva tiež čo do výkonu trestov dozor nad väznicami okresných súdov patriacich do jeho obvodu.
§ 88.
(1) Zastupovanie verejnej obžaloby na okresných súdoch obstarávajú povereníci štátneho zastupiteľstva. Ustanovuje ich ministerstvo pravosúdia na návrh prokurátora štátneho zastupiteľstva po vypočutí predsedu okresného súdu, podľa možnosti z osôb práva znalých. V prípade potreby môže byť ustanovený povereníkom štátneho zastupiteľstva aj verejný úradník.
(2) Za vykonávanie povereníckej činnosti náleží povereníkovi odmena, výšku ktorej a spôsob jej výplaty určí Ministerstvo pravosúdia. Na túto odmenu sa nevťahuje ustanovenie § 28 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z, a n. a predpisy ho doplňujúce a pozmeňujúce.
Hlavné štátne zastupiteľstvá.
§ 89.
(1) V sídle hlavného súdu účinkuje hlavné štátne zastupiteľstvo. Obsadené je hlavným prokurátorom, ktorý spravuje hlavné štátne zastupiteľstvo a potrebným počtom hlavných štátnych zástupcov.
(2) Práce kancelárie hlavného štátneho zastupiteľstva vykonáva potrebný počet kancelárskych úradníkov, kancelárskych pomocných síl a zriadencov.
§ 90.
Hlavnému prokurátorovi náleží dozor nad zamestnancami hlavného štátneho zastupiteľstva, prideľuje im prácu a ju kontroluje. V úradných veciach ho podporuje a v jeho neprítomnosti zastupuje hlavný štátny zástupca služobne najstarší, ak len minister pravosúdia neučiní iné opatrenie.
Generálne štátne zastupiteľstvo.
§ 91.
(1) V sídle najvyššieho súdu účinkuje Generálne štátne zastupiteľstvo. Obsadené je generálnym prokurátorom a potrebným počtom generálnych štátnych zástupcov.
(2) Potrebný kancelársky a zriadenecký personál prideľuje Generálnemu štátnemu zastupiteľstvu Ministerstvo pravosú-dia na spoločný návrh prvého predsedu Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora zo stavu zamestnancov Najvyššieho súdu.
§ 92.
Generálny prokurátor spravuje Generálne štátne zastupiteľstvo, vykonáva dozor nad jeho zamestnancami, prideľuje im prácu a ju kontroluje. V úradných veciach ho podporuje a v jeho neprítomnosti zastupuje služobne najstarší generálny štátny zástupca, ak len minister pravosúdia neučiní iné opatrenie.
Služobný dozor. § 93.
(1) Prokurátori úradov verejnej obžaloby vykonávajú priamy služobný dozor (§ 6) nad úradmi, na ktorých sú ustanovení. Nakoľko to osobitné predpisy pripúšťajú, môžu ukladať i poriadkové tresty.
(2) Štátne zastupiteľstvá sú pod priamym služobným dozorom hlavného prokurátora. Hlavný prokurátor je povinný aspoň raz za dva roky prehliadnuť jemu podriadené štátne zastupiteľstvá a väznice krajských súdov. O vykonanej prehliadke podá zprávu Ministerstvu pravosúdia. Ak je to potrebné, učiní zároveň opatrenie na odstránenie zistených závad, alebo ak to presahuje jeho pôsobnosť, učiní príslušný návrh Ministerstvu pravosúdia.
§ 94.
Generálne štátne zastupiteľstvo je oprávnené vyčítať vady, ktoré zistilo v pokračovaní pred úradmi verejnej obžaloby nižších stolíc a za účelom nápravy
oznámiť ich prokurátorovi úradu, o ktorý ide. Závažnejšie vady je povinné ohlásiť aj Ministerstvu pravosúdia,
§ 95.
Úrady verejnej obžaloby predkladajú Ministerstvu pravosúdia každoročne výkazy o činnosti, k čomu pripoja podrobnú zprávu o celkovom stave zločinnosti a stave trestných vecí vo svojom obvode v uplynulom roku. Hlavní prokurátori predložia i jednotlivé zprávy podriadených štátnych zastupiteľstiev. Súčasne navrhnú opatrenia, ktoré by bolo treba učiniť v záujme zlepšenia zisteného stavu.
§ 96.
Spravovací poriadok súdov určí, ktoré z jeho ustanovení sa vzťahujú i na úrady verejnej obžaloby. Ináč podrobné predpisy o vnútornej službe a o úradovaní úradov verejnej obžaloby upravuje kancelársky poriadok, vydaný Ministerstvom pravosúdia.
Prideľovanie konceptných síl.
§ 97. O prideľovaní konceptných
tikálnych úradníkov úradom verejnej obžaloby platia ustanovenia § 41 s odchýlkou, že pridelenie konceptných pragmatikálnych úradníkov inému úradu verejnej obžaloby je možné i proti ich vôli.
Úradné tituly konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby.
§ 98.
(1) Konceptný pragmatikálny úradník úradov verejnej obžaloby, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v VI. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "štátny zástupca".
(2) Konceptný prakmatikálny úradník, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v IV, stupnici funkčného slúžneho pre správu štátneho zastupiteľstva, má úradný titul "prokurátor".
§ 99.
(1) Konceptný pragmatikálny úradník, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v V. stupnici funkčného služného, má úradný titul "hlavný štátny zástupca".
(2) Konceptný pragmatikálny úradník, ustanovený na na služobnom mieste systemizovanom v III. stupnici funkčného slúžneho pre správu hlavného štátneho zastupiteľstva, má úradný titul "hlavný prokurátor".
§ 100.
(1) Konceptný pragmatikálny úradník, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v III. stupnici funkčného slúžneho na Generálnom štátnom zastupiteľstve, má úradný titul "generálny štátny zástupca".
(2) Konceptný pragmatikálny úradník, ustanovený na na služobnom mieste systemizovanom v II. stupnici funkčného slúžneho pre správu generálneho štátneho zastupiteľstva, má úradný titul "generálny prokurátor".
§ 101.
Ustanovenia § 50 platia obdobne aj o konceptných pragmatikálnych úradníkoch úradov verejnej "obžaloby.
Záverečné ustanovenie,
§ 102.
Uvodzovací zákon určí, kedy nadobudne tento zákon účinnosť, Zákon vykoná minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
K častí prvej.
Zmenšením štátneho územia v rokoch 1938 a 1939 stala sa naliehavou aj otázka zjednodušenia štátnej správy. Predsedníctvo vlády vo svojom iniciatívnom obežníku odporúčalo najmä zjednodušenie štátnej správy v tých prípadoch, kde dva úrady vykonávaly správu vzťahujúcu sa na
ten samý obvod. Pod týmto vlivom v rezorte Ministerstva dopravy a verejných prác zrušené bolo Riaditeľstvo pôšt a telegrafov a Riaditeľstvo železníc, ktorých kompentenciu prevzal sám ústredný úrad. V rezorte Ministerstva financií zrušené bolo Generálne finančné riaditeľstvo, ktorého pôsobnosť tiež prešla na ústredný úrad.