U justičnej správy ukazovala sa možnosť zjednodušenia výkonu správy taktiež v obdobnom smere, totiž, aby sa celá justičná správa sústredila na Ministerstve pravosúdia. Bolo to možné tým skôr, že zriadením Ministerstva pravosúdia ako ústredného úradu pre justičnú administratívu, vzťahovala sa jeho pôsobnosť na celé štátne územie práve tak, ako podľa dosiaľ platných predpisov administratívna pôsobnosť predsedníctva, resp. predsedu hlavného súdu. Výnimku tvoril Najvyšší súd, ktorý mal osobitné postavenie. V smysle uvedeného obežníku Predsedníctva vlády, malo sa teda predsedníctvo hlavného súdu vylúčiť ako administratívny súdny orgán a jeho pôsobnosť podľa obdoby horeuvedených rezortov mala prejsť na ústredný úrad. Výhody, ktoré z takéhoto slúčenia súdnej administratívy môžu vyplynúť, sú nielen zlacnenie súdnej administratívy, ale aj to, že správa stane sa prehľadnou, jej výkon sa podstatne zrýchli, lebo sa vylúči priechodná inštancia predsedníctva hlavného súdu. Uvolní sa tiež niekoľko konceptných síl, ktoré sa budú môcť účelne použiť na súdoch, kde sa ešte stále javí nedostatok sudcovských síl.
Uvažovalo sa, či sa nemá ešte pred organizačným zákonom alebo aspoň súčasne s ním riešiť i štruktúra súdov (okresný súd, krajský súd, hlavný súd a Najvyšší súd), nakoľko vzhľadom na štátne územie javí sa byť počet súdov predimenzovaný. Po náležitom uvažovaní a objasnení s tým súvisiacich otázok bolo upustené od súčasného riešenia í otázky štruktúry súdov.
Nová úprava štruktúry súdov by bola možná iba pri súčasnej zmene doterajšej pôsobností týchto súdov, čo by vyžadovalo podstatné a základné zmeny doterajšieho občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok je základný zákon súdneho pokračovania. Ak by malo dôjsť k jeho zmenám, mohlo by sa tak stať len po dôkladných prípravách a odbornom štúdiu, čo by si nepochybne vyžiadalo dlhší čas. Bude vhodné tu spomenúť, že v Nemecku a Maďarsku začali s intenzívnou prípravou nových občianskych súdnych poriadkov pred viac ako 5 rokmi. Za tento čas o zamýšľaných zmenách a o rozličných súvislých problémoch vzniklý odborné literárne diela, nadhodené otázky sa vedecky rozpisujú a dosiaľ ešte nedošlo k uzákoneniu nových občianskych súdnych poriadkov,
I u nás by sa musely v súvislosti so zamýšľanými zmenami občianskeho súd-
neho poriadku, t, j. sa zreteľom na zrušenie jedného súdneho fóra ako sa to navrhuje, riešiť viaceré závažné otázky a patričné odborné štúdium ako aj prípravné práce vyžiadaly by si dlhého času. Táto závažná okolnosť sa všeobecne uznáva.
Naproti tomu organizačný zákon je už pripravený a shora uvedené okolnosti (viď í dôvody k časti druhej), ktoré odôvodňujú jeho vydanie, sú až príliš naliehavé, takže nemožno s vydaním tohto zákona odkladať,
Je síce pravda, že v organizačnom zákone zavádzané zmeny mohly sa riešiť i osobitným zákonom a nie celkovým organizačným zákonom. Totožného názoru bolo pôvodne i Ministerstvo pravosúdia a predložilo preto na prejednanie osnovu takéhoto osobitného zákona. Snem Slovenskej republiky však jemu predložený osobitný zákon neprejednal s odôvodnením, aby tam navrhnuté zmeny sa previedly v rámci celkovej novelizácie celého organizačného zákona. Vyhovujúc tomuto prianiu Snemu, predložilo Ministerstvo pravosúdia osnovu nového organizačného zákona.
Postupne za organizačným zákonom budú nasledovať i ďalšie justičné zákony, ako zákon o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a pomocných sudcovských úradníkov, služobná pragmatika sudcov a pod., ktoré sa už pripravujú.
K § 1—3.
Vyslovuje sa zásada ústredného vedenia justičnej správy.
Navrhovaná osnova upravuje iba spôsob vykonávania správy a dozoru nad súdmi a úradmi verejnej obžaloby, zatiaľ čo úpravu týchto otázok nad justičnými ústavmi prenecháva osobitným predpisom. Tieto predpisy bude obsahovať najmä pripravovaný zákon o výkone trestov na slobode.
Doteraz zamestnancov do justičnej správy prijímali jednak minister pravosúdia, jednak prvý predseda Najvyššieho súdu pre Najvyšší súd a predseda hlavného súdu pre ostatný obvod súdov. Je zrejmé, že takto roztrieštené prijímanie zamestnancov do služby sa vymykalo ústrednej kontrole ministra pravosúdia, zatiaľ však celá zodpovednosť za osobnú politiku v justičnej správe znášal minister pravosúdia. Sústredenie tejto agendy v jedných rukách odstráni doterajšie ťažkosti. Samozrejme, že súdom sa ponecháva spoluúčasť pri riešení personálnych otázok vo forme osobných senátov.
Nakoľko mal minister pravosúdia v osobitných predpisoch priznanú určitú pôsobnosť, nespadajúcu do súdnej administratívy, ktorú vykonával po dohode 6 inými ministrami, predpisy túto pôsobnosť upravujúce nie ú dotknuté.
K §4.
Poukazuje sa na § 76 org. zák. Príslušným nadriadeným miestom, spomínaným v odseku l bude jednak krajský súd, ktorý vykonáva priamy služobný dozor nad okresnými súdmi svojho obvodu, jednak justičné úrady (Ministerstvo pravosúdia a hlavné štátne zastupiteľstvá). Preto sa volil j, ak pre krajské súdy, tak i pre justičné úrady, v smere vykonávania dozoru, jednotný pojem: príslušné nadriadené miesta.
K §5.
Poukazuje sa na § 74 org. zák.
Minister pravosúdia vykonáva priamy služobný dozor na všetkých úradoch verejnej obžaloby a na hlavné a krajské súdy. Čo sa týka Najvyššieho súdu, vykonáva na tomto sade priamy služobný dozor jeho prvý predseda, jednako však i nad týmto súdom vykonáva všeobecný vrchný dozor podľa ustanovenia ods. l minister pravosúdia. Zmocnencami uvedenými v odseku 2 budú nepochybne ustanovení starší skúsení sudcovia, ktorí budú vyberaní najmä zo sudcov Najvyššieho súdu.
K §§ 6, 7.
Obsah služobného dozoru uvedeného v § 6 sa vpodstate preberá z ustanovenia § 419 jedn. por., čím sa týmto ustanoveniam dostáva pevnejšieho základu.
Výkon dozoru nad súdmi musí sa, pravdaže, diať takým spôsobom, aby nebola dotknutá samostatnosť a neodvislosť sudcovského rozhodovania. Načim hneď zdôrazniť, že i pri sústredení súdnej administratívy v ústrednom úrade nebude Ministerstvo pravosúdia vykonávať žiaden vliv v smere neodvislého sudcovského rozhodovania, ako tento vliv nesmelo ani nevykonávalo ani predsedníctvo hlavného súdu. Práve tak, ako dosiaľ sa nemohlo tvrdiť, že sa porušovala sudcovská neodvislosť Slovenského najvyššieho súdu, keď tento nevykonával súdnu administratívu a dozorné právo nad nižšími súdmi, rovnako nemožno tvrdiť, že by bola porušená sud-
covská neodvislosť hlavného súdu, keď jeho predsedníctvo nebude vykonávať súdnu administratívu a dozorné právo nad nižšími súdmi. Garanciou toho je i ustanovenie § 7. Poukazuje sa i na zprávu k § 80.
K § 8.
Jednotné vedenie poukazovacieho práva, ktoré doteraz vykonávaly minister pravosúdia, prvý predseda najvyššieho súdu a predseda hlavného súdu, vyplýva z celkovej zásady sústredenia justičnej administratívy. Ponecháva sa Ministerstvu pravosúdia možnosť, aby v prípade potreby sverilo výkon poukazovacieho práva vhodným orgánom justičnej správy.
K §§ 10, 11.
Podmienkou pre ustanovenie konceptného pragmatikálneho úradníka na Ministerstve pravosúdia je podľa vlád. nar. č. 132/1931 Sb. z. a n. okrem iných náležitostí, určených všeobecne pre služobnú triedu I. b), tiež úspešný výkon skúšky sudcovskej alebo skúšky ju nahradzujúcej. Touto nahradzujúcou skúškou podľa § 4 org zák. bola skúška advokátska. Vpodstate teda každý koncepty pragmatikálny úradník Ministerstva pravosúdia musí mať sudcovskú kvalifikáciu, t. j, len sudca alebo konceptný pragmatikálny úradník úradov verejnej obžaloby môže byť ustanovený na tieto služobné miesta. Ustanovenie toto ako samozrejmosť vyplýva i zo skutočnosti, že vedenie administratívy súdov a justičných úradov a ústavov možno sveriť len osobám, oboznámeným dokonale so sudcovskou agendou jak po stránke teoretickej tak aj praktickej. Zásada táto je prakticky dodržiavaná už dlhšiu dobu a teraz sa jej dáva zákonný podklad.
Primerane sa upravujú i úradné tituly týchto úradníkov.
Treba zdôrazniť, že koncepní pragmatikálni úradníci Ministerstva pravosúdia, práve tak ako konceptní pragmatikálni úradníci úradov verejnej obžaloby, nebudú mať charakter neodvislosti sudcov, ale iba po stránke platovej budú zaradení do stupníc funkčného slúžneho ako sudcovia. Platové pomery týchto úradníkov bližšie upravuje článok V. uvodzovacieho zákona.
Služobné a platové pomery ostatných zamestnancov Ministerstva pravosúdia budú rovnaké ako služobné a platové pomery iných štátnych zamestnancov rovnakých kategórií.
K časti druhej.
Terajšia súdna organizácia spočíva na zákona zo dňa 27. novembra 18%, č. 217 r. z., ktorého platnosť bola na Slovensko rozšírená ustanovením § 209 zák. čís. 103/1926 Sb. z. a n. Okrem uvedeného organizačného zákona upravovala sa organizácia súdov i staršími predpismi, ktoré citovaný org. zákon ponechal v platnosti (§§ 19, 48). Tak tvorilo súčasť org. zákona najvyššie rozhodnutie zo 14. septembra 1852, vyhlásené ministerským nariadením z 19. januára 1853. č. 10 r. z. o organizácii sborových súdov I. a II. stolice (ponechané v platnosti § 48 org. zák. ), súdna intrukcia z 3, mája 1853, č. 81 r. z. (zachovaná v platnosti § 19 zák. o org. súdov).
Organizačný zákon č. 217/1896 r. z. bol pozdejšie doplňovaný. Tieto zmeny dotýkaly sa org. zákona tým viac, že zákon obsahoval nielen vlastné organizačné predpisy, ale upravoval i služobné pomery sudcov a teda v oboch smeroch podliehal zmenám.
Časti org. zákona, ktorá upravovala služobné pomery, dotkla sa najmä služobná pragmatika, ktorá v článku I. určuje, ktoré jej ustanovenia sa vzťahujú i na sudcov (sudcovských pomocných úradníkov), kým nebude vydaná osobitná služobná pragmatika pre sudcov, ďalej platový zákon č. 103/1926 Sb. z. a n., ktorý takmer nahradil celú časť organizačného zákona a súdnej inštrukcie, týkajúcu sa služobných pomerov sudcov.
Organizačnej časti zákona č. 217/18% T. z. dotkly sa prenikavé po ňom vydané zákony. Boly to najmä: zákon č. 216/1919 Sb. z. a n. o najvyššom súde, zákon č. 201/1928 Sb. z. a n. o úprave niektorých organizačných otázok v obore súdnictva, zákon č. 100/1931 Sb. z. a n. o základných ustanoveniach súdneho pokračovania nesporného, vládne nariadenia č. 49/1939 Sb. z, o Slovenskom najvyššom súde, vládne nariadenie č. 110/1939 Sb. z. o zriadení Hlavného súdu a Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave s oddeleniami v Prešove, zákon č. 47/1941 Sb. z. o novej súdnej organizácii a o zmene niektorých ustanovení o organizácii súdov, zákon č. 48/1941 Sb. z. o zmenách v prípravnej službe sudcovskej, o rovnoprávnosti sudcovskej a advokátskej skúšky a o zmenách v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov, zákon č. 50/1941 Sb. z. o sjednotení obvodov okresných úradov, okresných súdov, iných úradov a ich sídiel. Už sama
roztrieštenosť organizačných predpisov horeuvedených volá po ich sústredení, nehľadiac ani k tomu, že bolo potrebné previesť podstatné zmeny najmä v súdnej administratíve vzhľadom na zmenené štátoprávne pomery.
Nová súdna organizácia bola by potrebná aj preto, že sa pripravuje nový civilný súdny poriadok, podľa ktorého sa rozšíri pôsobnosť okresných a krajských Súdov tak, že tieto prevezmú i kompetenciu doterajších mimoriadnych súdov. Primerane týmto zmenám musí sa prispôsobiť i súdna organizácia.
V novom zákone o organizácii súdov nebudú upravené služobné pomery sudcov, ako to bolo v zákone č. 217/1896 r. z. o organizácii súdov, jednak preto, že organicky nezapadajú do zákona organizačného a jednak preto, že ods. 2 § 67 Ústavy odkazuje upravenie, služobných pomerov sudcov osobitnému zákonu. Organizačný zákon totiž upravuje pomery súdov a služobná pragmatika upraví osobné a služobné pomery sudcov.
K § 12.
Základné ustanovenie prevzaté z § 65 Ústavy. Jeho prevzatie bolo potrebné, lebo tvorí základ pre ďalšiu organizáciu súdov.
Ustáva bližšie nijako nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod štátnymi a čo pod osobitnými súdmi. Nepochybne však toto rozdelenie je založené na tom, či dotyčný súd udržuje štát alebo iná inštitúcia v štáte. Na tomto základe je potom rozvedený § 15.
K §§ 13, 14.
Doterajšia hyerarchia súdov sa zachováva. Okrem najvyššieho súdu nemení sa ani ich označenie. Miesto označenia "Slovenský najvyšší súd", vstupuje označenie "Najvyšší súd". Doterajšie súdy mimoriadne: pracovné súdy, poisťovacie a rozhodčie súdy sociálneho poistenia osnova nepreberá, a ráta sa s ich zrušením. Ich pôsobnosť by prešla na okrešme resp. krajské súdy.
Ako osobitné súdy (ods. 2) budú aj ďalej účinkovať rozhodčie súdy burzové, zriadené a organizované osobitným zákonom (zákon č. 339/1939 Sb. z. ).
K § 15.
Ustanovenia o pôsobnosti a príslušnosti štátnych súdov obsahuje občiansky súdny poriadok, trestný súdny poriadok, prípadne iné zákony. Nebolo by účelné dávať do organizačného zákona — čo i len rámcové — akékoľvek predpisy, upravujúce pôsobnosť alebo príslušnosť štátnych súdov, pretože tieto otázky beztak musia byt podrobne upravené v súdnych poriadkoch a úprava tej samej látky y dvoch zákonoch nebolo by praktické.
K § 16.
Ustanovenie vyplýva jednak z § 24 lit. h) Ústavy, jednak sa preberá z ustanovenia § l zákona č, 50/1941 Sb. z., ovsení nie vo forme kogentnej ako ustanovuje § l cit. zák.
K § 17.
Zmeny súdnych obvodov vyvolávaly pochybnosti o tom, ako posudzovať trestné prípady alebo civilné spory, zahájené pred účinnosťou zákona, ktorý obce — nakoľko tieto slúžily za základ určenia súdnej príslušnosti — pričlenil do iných súdnych obvodov.
Čo sa týka civilných sporov, platí ustanovenie § 49 Osp, ktoré ustanovuje: ak niet iného ustanovenia, treba príslušnosť súdu posudzovať podlá doby podania žaloby. Podnet k pochybnostiam dávala časť
vety "Ak niet iného ustanovenia........",
Toto iné ustanovenie oproti Osp sa videlo i v tom, že zákon stanoví zmenu obvodov, ktorá skutočnosť ipso facto by mala mať za následok nepríslušnosť dosavádneho súdu, ak sa z tohto obvodu vylúčila obec, ktorá založila jeho príslušnosť. Naproti tomu sa uvádzalo, že ustanovenie § 49 Osp má zásadnú platnosť, zakladajúce súdnu príslušnosť podľa skutočností, existujúcich v dobe podania žaloby. To platí i pre spory s výlučnou príslušnosťou, ak skutočnosti odôvodňujúce výlučnú príslušnosť jestvovaly v dobe podania žaloby. Ak iný zákonný predpis nestanoví inú zásadu, nezmení sa raz založená súdna príslušnosť, lebo ustanovenie § 49 Osp v tomto smere je lex specialis, upravujúci súdne pokračovanie.
Obdobné pochybnosti vynorujú sa i v trestných veciach.
Osnova do budúcnosti odstraňuje vyskytnuvšie sa pochybnosti, V civilných sporoch to znamená zdôraznenie platnosti § 49 Osp i vzhľadom na výlučnú príslušnosť.
V trestných veciach to znamená vpodstate zdôraznenie ustanovenia ods. 2 § 274 tr. por.
Zo znenia osnovy ďalej vyplýva, že zmeny obvodov súdov nebudú mat vplyv na spory, ktorých príslušnosť je založená na rozhodnutí najvyššieho súdu (delegácia), lebo osmova upravuje iba prípady, ktoré sa stály pochybnými v dôsledku vylúčenia niektorých obcí zo súdnych obvodov.
K § 18.
Poukazuje sa na §§ 24 a 25 org. zák. Vynechalo sa však ustanovenie o civilnom a trestnom vóte pre sudcov okresných súdov. Podľa osnovy stane sa sudca okresného súdu menovaním plnoprávnym sudcom so samostatnou rozhodovacou mocou.
K § 19.
Srovnaj § 25 a 25 org. zák.
K § 21,
Srovnaj § 29 org. zák.
K § 22.
Srovnaj ods. l §§ 30, 31 org. zák.
K § 23.
Zachováva sa doterajší stav, že na krajských súdoch vykonávajú súdnu moc senáty a samosudcovia. Sudcovia v smysle 68 Ústavy (§ 44 osnovy) nepotrebujú ani k výkonu sudcovskej moci na krajských súdoch osobitné vótum, ako to doteraz vyžadoval ods. 3 § 30 org. zák. u sudcov okresných súdov. Členmi rozhodujúcich senátov na krajských súdoch môžu byt podľa ods. 4 i dvaja okresní sudcovia, kým doteraz podľa ods. 4 § 32 org. zák. mohol byť členom iba jeden okresný sudca s vótumom. Toto ustanovenie bude pružnejším, ak by sa ukázal nedostatok sudcov, ako sa stalo v prítomnej dobe, a ktorú otázku už rovnako riešil zákon č. 47/1941 Sl. z. V prípade dostatočného počtu starších sudcov budú senáty sostavované z týchto sudcov.
Vzhľadom na to, že krajské súdy sú podriadené priamo služobnému dozoru Ministerstva pravosúdia (§ 5), musela im byť v dôsledku § 100 služobnej pragmatiky sverená i disciplinárna právomoc nad nesudcovskými úradníkmi a zriadencami ich obvodu.
Odsek 6 predvída ustanovenie predsedu senátu na krajskom súde v V, stupnici funkčného slúžneho. Kým sa tak stane, vykonáva funkciu predsedu senátu sudca
krajského súdu, poverený ministrom pravosúdia.
K § 24.
Inštitúcia osobného senátu v súdnictve je už známa a dobre sa osvedčila, Spolupôsobnosť osobných senátov s administratívnym úradom je dôležitá i naďalej, a jej význam ešte vzrastie, nakoľko súdna administratíva, do ktorej v prvom rade patria veci osobné, sa prenáša na Ministerstvo pravosúdia (časť prvá osnovy). Hoci posudok osobného senátu nebude mat pre Ministerstvo pravosúdia záväznosť, ako to nebolo ani dosiaľ, bude mať predsa pre svoju nepochybne správnu informáciu dobrý vplyv na objektívnosť rozhodnutia, vo veci, ktorej sa posudok týka.
K § 25.
Vzhľadom na malé krajské súdy, nerobí sa rozdiel medzi plenárnym senátom a senátom o 10 členoch, ako to ustanovoval § 36 org. zák. Funkcia senátu o 10 členoch prechádza však na plenárny senát.
K § 27.
Poukazuje sa na § 41, 42 org. zák.
K § 28.
Ustanovenie, že členmi rozhodujúceho senátu Hlavného súdu môžu byť i dvaja sudcovia krajského súdu sa preberá z § 3 zák. čís. 47/1941 Sb. z. Jeho účelom je uľahčiť v prípade potreby sostavovanie senátov na hlavných súdoch, ak by sa ukázal nedostatok starších sudcov.
Disciplinárne senáty pre nesudcovských úradníkov a zriadencov budú príslušné rozhodovať v disciplinárnych veciach len nad uvedenými zamestnancami hlavného súdu v dôsledku ustanovení § 100 služobnej pragmatiky.
K § 29.
Ako aj doteraz zostáva Najvyšší súd jedinou najvyššou inštitúciou, usmerňujúcou judikatúru riadnych a mimoriadnych súdov, I pôsobnosť Najvyššieho súdu ako riadneho súdu vzhľadom na ustanovenie § 16 určujú osobitné zákony. Je to najmä občiansky súdny poriadok, zákon o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, sudcovských pomocných úradníkov, advokátov, verejných notárov, zákon č. 112/1872 r. z. (syndikátne žaloby) a iné zákony.
K §§ 30—32.
Ide v zásade o prevzatie dosavádnych predpisov, najmä vlád. nar. č. 49/39 Sb. z.
Prvý predseda Najvyššieho súdu žiada podľa § 70 súdnej inštrukcie dovolenku u prezidenta republiky, podľa ods. 2, § 36 osnovy bude svoju dovolenku oznamovať ministrovi pravosúdia. Toto ustanovenie bude praktickejšie, nakoľko nejde o vec tak zásadnej veľkosti, aby o nej rozhodoval prezident republiky.
K § 33.
Rozhodujúce senáty u Najvyššieho súdu sú päťčlenné ako aj dosiaľ a na rozdiel od § 8 vlád. nar, č. 49/1939 Sb. z. budú päťčlenné senáty i pri rozhodovaní vo veciach rekurzných,
K § 34.
Prevzaté z dosavádneho ustanovenia § 11 zák. č. 216/1919 Sb. z. a n,
K § 35.
Kto je riadnym členom Najvyššieho súdu určuje § 35, ods. 1.
K § 36.
Ponukazuje sa na § 9 vlád. nar. č. 49/ 1939 Sl. z. Spravovací poriadok Najvyššieho súdu sa uverejni prostredníctvom rezortného ministra, a po jeho súhlase. Vzhľadom na to, že navrhovaná osnova ako zákon nadobudne účinnosť nepochybne až po uplynutí nejakého času, je možné, aby sa včas pripravil aj nový spravovací poriadok Najvyššieho súdu.
K § 37.
Členovia sekretariátu Najvyššieho súdu sú sudcovia alebo konceptní pragmatikálni úradníci úradov verejnej obžaloby, podľa toho sú upravené i úradné tituly podľa tej-ktorej stupnice funkčného slúžneho.
K §§ 38—40.
Upravujú sa systematicky predpisy o rozvrhoch práce ma súdoch, Okolnosťou, že krajské súdy sa administratívne podriadily priamo Ministerstvu pravosúdia, rovnaké ako hlavné súdy, je odôvodnené, aby Ministerstvo pravosúdia schvaľovalo i rozvrhy práce na krajských súdoch, čo dosiaľ vykonával predseda hlavného súdu, ktorému podľa dosavádnych predpisov krajské súdy podliehaly.
Dôležitosť funkcie predsedu senátu, ktorý je zodpovedný za činnosť a výkonnosť senátu, vyžaduje, aby sa funkciou predsedov senátov poverovaly osoby zvlášť spôsobilé, už aj preto, že títo sudcovia budú môcť byť ustanovení po splnení ostatných podmienok, do vyšších stupníc funkčného slúžneho (článok VIL uv. zák. ).
Rovnako dôležitá je funkcia samosudcu na krajskom súde, ktorým sa má stať zpravidla len taký sudca, ktorý už má dobrú predbežnú prax. Pri rozvrhoch na okresných súdoch je dôležité, aby sa sudcovia zadelovali tak, aby počas svojej služby na okresnom súde si osvojili všetky druhy práce na okresnom súde.
Rozvrhy práce majú byt zpravidla stále. Kedy smú byť rozvrhy práce menené behom roka predsedom krajského súdu alebo hlavného súdu alebo kedy možno nariadiť ich zmenu, určuje ods. 7, § 31. Ináč môže zmena nastať len, ak to vyžaduje závažný služobný dôvod. I pri sostavení ročných rozvrhov prác, má sa dbať na stálosť senátov a samosudcov, ak nie je z nejakej príčiny zmena žiadúcou (ods. 2, § 30). Má to svoje odôvodnenie v tom, že zmenou rozvrhu prác sa mení obvykle i sporový sudca a spor, ktorý je už prípadne pred skončením musí nový sudca s námahou a so stratou času študovať, čím sa skončenie veci preťahuje. Tomuto nežiaducemu následku čelí i ustanovenie ods 8, § 31, podľa ktorého predseda súdu môže vec, ktorá bola už predtým pojednaná, prideliť i po zmene rozvrhu prác tomu sudcovi (senátu), ktorý už vo veci pokračoval,
K § 41.
Poukazuje sa na ustanovenie § 46 org. zák. Novým je ustanovenie ods. 4, veta druhá, ktoré ustanovenie sa zavádza k vôli zjednodušeniu a zrýchleniu prekladania pomocných sudcovských úradníkov (ods. 2, § 44).
K §§ 42—44.
Ustanovenie § 68 Ústavy hovorí, že sudcovia z povolania sú ustanovení na svoje miesta vždy trvalo. To sú sudcovia plnoprávni, so samostatnou neodvislou sudcovskou právomocou. Týchto sudcov taxatívne vypočítava § 44 osnovy.
Pomocní sudcovskí úradníci, t, j. auskultanti a súdni notári nemajú samostatnú sudcovskú rozhodovaciu moc, voči sudcom je ich funkcia pomocná. Súdni notári podľa osnovy vstupujú vlastne na miesto doterajších sudcov druhej skupiny, ktorých existenciu § 68 Ústavy vylučuje.
Služobné a platové pomery súdnych notárov upravuje článok IV. a V. uvodzovacieho zákona. Ich samostatnú pôsobnosť upravuje § 45, ods. 3
K § 45—50.
Úradné tituly sudcov sa nemenia.
Nové sú úradné tituly senátnych predsedov krajských a hlavných súdov. Ich zákonná systemizácia je určená v článku VIII., Ods. l uvodzovacieho zákona.
Vzhľadom na článok VIII., ods. 2 uvodzovacieho zákona ustanovia sa predsedovia okresných súdov v VI., alebo v V, stupnici funkčného slúžneho.
Úradné tituly sudcov sekretariátu Najvyššieho súdu sa určujú ako tituly sudcov v rovnakej stupnici funkčného slúžneho.
Ustanovenie § 51 je prevzaté zo zák. č. 201/28 Sb. z. a n.
K § 51.
Osnova nerozoznáva doterajšie rozlišovanie sudcovských čakateľov na právnych praktikantov a auskultantov.
Podľa doterajších predpisov org. zákona bolo i právne postavenie právnych praktikantov a auskultantov rozličné. Kým právni praktikanti podlá ods. 3 § 17 org. zákona mohli byť za určitých podmienok z právnej praxe na súdoch vylúčení, bolo postavenie auskultantov stabilnejšie a mohli byť prepustení len na základe disciplinárneho pokračovania (zák. č. 46/1868 r. z. ).
Osnova má pre sudcovských čakateľov jednotné označenie "auskultanti". Aby však aj u sudcovských čakateľov mohol byt prepustený ten, ktorý by sa z určitých dôvodov (ods. 2, § 56) nehodil na sudcovský úrad, ustanovuje sa, že prepustenie auskultanta zo služby sa môže stať v prvom roku prípravnej služby sudcovskej i bez disciplinárneho pokračovania, obdobne ako tomu bolo v starom org. zák. n právnych praktikantov. Samozrejme aj u auskultantov, ktorí môžu byt takto prepustení sa nevylučuje možnosť zavedenia disciplinárneho pokračovania.