Treba poznamenať, že titul právny praktikant bolo všeobecným označením pre právnikov, ktorí vstupovali do súdnej (právnej) praxe (§ 16 org zák. ), i keď nezamýšľali venovať sa sudcovskému úradu. Uuskultantom bol zpravidla menovaný len ten právny praktikant, ktorý sa rozhodol venovať sa sudcovskej službe. Keď navrhovaná osnova stanoví, že do prípravnej služby sudcovskej sa budú prijímať iba tí absolvovaní právnici, ktorí sa zamýšľajú venovať sudcovskému úradu, nebolo potrebným, aby sa pre sudcovských čakateľov zavádzal dvojaký titul. Odpadne takto i rozličné posudzovanie právneho postavenia oboch doterajších skupín sudcovských čakateľov, lebo kým na právnych praktikantov sa vzťahovaly napr. disciplinárne predpisy služobnej pragmatiky, na auskultantov, sa vzťahovaly disciplinárne predpisy ako na sudcov (zák. č. 46/1868 r, z. ).

K § 52.

Zmocnenie pre vládu skrátiť prípravnú službu sudcovskú obsahovalo dosiaľ ustanovenie ods. 3, § 37 zák. č. 103/26 Sb. z. a n.

Podľa ods. 2, § 5 org. zák. bolo možné konať časť prípravnej, služby sudcovskej aj u advokáta na tento cieľ určeného. Z osnovy sa toto ustanovenie vynecháva, ako nepraktické, ktoré sa vôbec nepoužíva a s hľadiska potreby jednotnej výchovy sudcovského dorastu a disciplíny nie je ani účelné.

K § 53.

Poukazuje sa na ustanovenie § 6, 7 org. zák. Je účelné dať ministrovi pravosúdia možnosť upravovať prípravná službu sudcovskú, aby výchovu sudcovského dorastu mohol usmerňovať tak, ako to bude najlepšie vyhovovať pomerom a potrebám súdnictva.

K §54.

Poukazuje sa na ustanovenie § 8 org. zák. Zákon č. 279/1934 Sb. z. a n. stanoví, nakoľko sa vojenská prezenčná služba započítava pre zvýšenie platu a pre výmeru odpočívnych platov.

Neprítomnosť v službe za obdobie 6 mesiacov, ktoré sa započíta do prípravnej služby sudcovskej, rozumie sa počas celej prípravnej služby sudcovskej.

K §56.

Pri vykonávaní sudcovského úradu naskytnú sa sudcovi otázky z rozličných odborov, správne rozriešenie ktorých vyžaduje nieraz špeciálne štúdium. Uľahčenie takéhoto štúdia a pripraviť preň hneď na počiatku výchovy sudcovských čakateľov, majú za účel praktické cvičenia auskultantov, ktoré sú povinné a konajú sa zpravidla vedľa normálneho zamestnania.

Kurzy podľa ods. 2 sa predvídajú pre väčší počet sudcovských čakateľov, aby sa čakateľom pred vlastným započatím praxe u súdov dostalo potrebných praktických smerníc a uľahčilo sa im tak zapojenie sa do sudcovskej služby. Zriaďovať takéto kurzy, i keď ich praktická stránka je zrejmá, bude odvislé od finančných možností.

K § 57.

Poukazuje sa na § 15 org. zák. a § l zák. č. 48/41 Sb. z.

Ustanovenie poslednej vety ods, l vyplýva zo všeobecného nazerania na vojenskú službu.

Doterajšie predpisy o započítavaní predchádzajúcej právnej služby do prípravnej služby sudcovskej vyžadovaly, aby obe služby na seba naväzovaly, hoci niekedy išlo o veľmi malé prerušenie medzi obidvoma službami. Keď uvážime, že podmienka neporušenosti služieb sa vlastne vyžadovala preto, aby vedomosti počas predchádzajúcej služby získané bezprostredne naväzovaly na prípravnú službu sudcovskú, je zrejmé, že menšie prerušenie nebude túto snahu poškodzovať. V tomto smere prinieslo oproti starému organizačnému zákonu zmenu i ustanovenie § l zák. č. 48/1941 Sb. z., ktoré ustanovenie bolo však príliš široké — aby odpomohlo odstrániť nedostatok sudcovského dorastu — ktoré sa teraz zužuje a upravuje na normálne pomery.

K § 58, 59.

Ustanovenie ods. 2, § 67 Ústavy odkazuje stanovenie podmienok pre dosiahnutie miesta sudcu z povolania osobitnému zákonu, V tomto smere týmto osobitným zákonom je navrhovaný zákon.

V poslednom čase sa vyskytly snahy, aby sudcovské a advokátske skúšky boly opäť zjednotené a zrovnoprávnené. V tomto smere už i § 2 zákona č. 48/41 Sb. z. ustanovil, že sudcovské a advokátske

skúšky sú rovnoprávne. Ods. l § 59 zavádza miesto sudcovskej skúšky jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku. To vyžaduje, aby sa jednotne upravily i podmienky skladania oboch skúšok. V tomto smere načim prijať i ustanovenie ods. 2, § 59, nakoľko hodnosť doktora práv je podmienkou pristúpenia k advokátskej skúške (§ 3 zák. čl. LIII/1913).

Predpisy o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške upravuje uvodzovací zákon, obdobne ako §§ 59 a 60 a podlá zák. čl. LIII: 1913, ktorý sa zruší. Prakticky možno povedať, že sudcovské skúšky sa priblížily ku skúškam advokátskym.

K § 60—62.

Srovnaj § 49 org. zák.

Súdna kancelária má veľký význam pre riadny chod služby u súdov. Preto justičná správa musí mať vždy na zreteli starostlivosť o dobré úradovanie v súdnych kanceláriách, aby sa tak najmä v terajších pomeroch, keď sa javí nedostatok sudcov, uľahčila vlastná sudcovská práca.

Služobné pomery súdnych kancelárskych úradníkov upravuje služobná prag-                                                                                                                 matika, platový zákon a predpisy na základe ich vydané.

Ustanovenie ods. 2, § 63 dáva možnosť v prípade potreby zamestnať ktorúkoľvek spôsobilú osobu prácou v súdnej kancelárii (volontéri).

Vedenie pozemkovej knihy vyžaduje určitú odbornú znalosť o preto sa ustanovuje, že úradník a v jeho nedostatku kancelárska pomocná sila, ak sa poverila vedením pozemkových kníh, musí mať vykonanú pozemnoknižnú skúšku.

K §§64—66.

Kancelárske skúšky, ako podmienky pre povýšenie kancelárskych úradníkov predpisuje vlád. nar. č. 132/31 Sb. z. a n. Miesto skúšok sa volí tak, aby bolo čo najvýhodnejšie pre zamestnancov, nakoľko náhrada výloh, spojených so skladaním skúšok, sa zamestnancom nehradí a tiež aby neutrpela vážnosť skúšok.

Skúšky zriadenecké boly zavedené vl. nar, č. 609/20 Sb. z. a n.

Osnovou dostáva sa kancelárskym i zriadeneckým skúškam zákonného podkladu.

Ustanovenie § 66, ods. 2 dáva justičnej správe možonsť zaviesť tzv. súdnych exekútorov, ktorí by bolí v smluvnom po-

mere a miesto platu mali by odmeny ZA vykonávanie exekučných úkonov.

Alternatívna je tu však tiež možnosť, aby súdne exekúcie mohli prevádzať i súdni exekútori (§ 66, ods. 1).

K §67.

Poukazuje sa na § 56 org. zák. Podrobností upraví spravovací poriadok.

K §§ 68, 69.

Srovnaj § 54, 55 org. zák.

K §§ 76, 77.

Súdy a sudcovia sú podľa § 67 Ústavy pri vykonávaní súdnej právomoci neodvislí a viazaní len zákonom. V tomto smere podliehajú rozhodnutia nižších súdov v inštančnom postupe iba kontrolnej činnosti súdov vyšších. Súdna správa je vo všetkých inštanciách oddelená od súdnictva a hranica medzi nimi je zrejmá. Predsedovia súdov vystupujú jednak ako neodvislí sudcovia, keď vykonávajú svoju sudcovskú právomoc, jednak ako orgány súdnej administratívy, v ktorej funkcii však už nie sú neodvislí; podliehajú v administratívonm inštančnom postupe nadriadeným orgánom súdnej správy, Inštančný postup v súdnictve, ktorý upravujú súdne poriadky je odlišný od inštančného postupu v administratíve, ktorý upravuje tento zákon (§ 5 a § 79, 83). Je to výsledok snahy, aby naše dve najvyššie súdne inštancie venovaly sa len konaniu spravodlivosti a oslobodzujú sa od administratívnej pôsobnosti nad podriadenými súdmi.

Agendu súdnej administratívy (osobnú i vecnú) obstaráva Ministerstvo pravosúdia (§ 8). Predsedovia súdov obstarávajú, ako podriadené orgány iba tú časť súdnej správy, ktorá im je týmto zákonom sverená. Odníma sa takto najmä doterajšia rozsiahla administratívna pôsobnosť predsedníctvu hlavného súdu a prvému predsedovi Najvyššieho súdu.

Poukazuje sa tiež na zprávu k častí prvej.

K §§ 78, 79.

Srovnaj § 76, 74 org. zák. a zprávu k § 7.

K § 80.

Poukazuje sa na § 77 org. zák. Oprávnenie doteraz vyhradené len Najvyššiemu súdu, priznáva sa i hlavným a krajským súdom. Vyšším súdom priznáva sa takto právo dozoru na výkon súdnictva, okrem dozoru, ktorý sa priznáva i administratívnym orgánom (predsedom). Tento dozor sa pravda musí vykonávať tak, aby nebola dotknutá samostatnosť a neodvislosť sudcovského rozhodovania (§ 67 Ústavy). To znamená, že behom sporu nemožno do neho zasahovať nejakými príkazmi, aby sa neovlivňovalo voľné sudcovské rozhodnutie, ani nemožno po skončení veci sudcovi vytýkať spôsob rozhodnutia sporu. Neznamená to však, že by sudca nemal byť upozornený na chyby pri použití práva, či už hmotného alebo formálneho.

K § 81.

Sťažností proti sudcom nebudú sa môcť týkať spôsobu rozhodnutia sudcovského, ale skôr zanedbania úradných povinností, ktorých sa dotýka dozorné právo, ako preťahovanie sporov, nátlak na stránky v určitom smere, neporiadky v úradovni a pod. Postup pri podávaní sťažnosti je zpravidla ten, že sa sťažnosť podáva u osoby, ktorá vykonáva priamy služobný dozor nad zamestnancom, proti ktorému sťažnosť smeruje.

K §82.

Účelom tohto ustanovenia je informovať nadriadené miesta o celkovom stave činnosti súdov, upozorňovať na vecí, ktoré vyžadujú osobitných opatrení. Takto sa predsedovia súdov stávajú zodpovednými za konanie spravodlivosti na vlastných súdoch, prípadne vo svojich obvodoch.

K §83.

Smernice pre spravovací poriadok súdov boly už vlastne dané v čl. X. zák. č. 161/36 Sb. z. a n., kde sa ustanovilo, že úprava výkonu kancelárskej služby náleží ministrovi pravosúdia; pokiaľ však ide o úpravu v styku občianstva so súdmi a súdnymi úradmi, upraví bo vláda nariadením.

K časti tretej.

Časť tretia podáva rámcovú organizáciu úradov verejnej obžaloby, úrady verejnej obžaloby sa síce svojou povahou podstatne líšia od neodvislých súdov, avšak svojom funkciou úradov verejnej obžaloby sa k súdom tesne primkýnajú. Preto sa tiež ich organizačné predpisy dávajú do spoločného zákona so súdnou organizáciou.

Predpisy tejto časti vlastne znamenajú zachytenie terajšieho organizačného stavu.

Úradné názvy úradov verejnej obžaloby až na doterajšiu Generálnu prokuratúru, ktorá bude mať označenie Generálne štátne zastupiteľstvo, zostávajú nezmenené, ako ich zaviedol zákon č. 201/28 Sb. z. a n. Pôsobnosť úradov verejnej obžaloby, ktorá sa týka nielen trestných, ale aj civilných vecí (manželské a statusové spory), upravujú osobitné zákony.

Kancelársky a zriadenecký personál na štátnych a hlavných štátnych zastupiteľstvách oproti terajšiemu stavu bude mať osobitný status, nakoľko prideľovanie kancelárskych a zriadeneckých síl z osobných stavov súdov zavdávalo príčinu k nespokojnostiam a neshodám.

Na Generálnom štátnom zastupiteľstve, kde je malý stav kancelárskych úradníkov a zriadencov (3—4 osoby), by bolo zavedenie samostatného statusu neúčelné. Kancelárske a zriadenecké sily sa tu budú prideľovať zo stavu Najvyššieho súdu.

K § 88.

Povereníci štátneho zastupiteľstva, ktorými podľa želania súdnej správy mali by byť penzisti, alebo iné osoby ktoré by sa tejto funkcie mohly úplne venovať a nie aktívni kancelárski zamestnanci, podliehali so svojou penziou srážkam podľa § 28 vl. nar. 330/38 Sb. z. a n. Preto túto funkciu vykonávať nechceli.

Vzhľadom na to, že ide pomerne o malé odmeny, taktiež nejde o žiadne uniknutie štátnych príjmov, odporúča sa vylúčenie odmien povereníkov zpod citovaného ustanovenia.

K § 93.

Obsah služobného dozoru predsedov úradov verejnej obžaloby je obdobný ako u dozoru vykonávaného nad súdmi (§ 4 a § 6), čo znamená, že hlavný prokurátor môže vykonávať nad štátnymi zastupiteľstvami, vzhľadom na ods. 1, § 97 osnovy, všetky práva vyplývajúce z priameho služobného dozoru (ods. 2, § 4).

K § 94, 95.

Generálne štátne zastupiteľstvo nie je nadriadeným úradom pre hlavné štátne zastupiteľstvá. Jednako však Generálne štátne zastupiteľstvo má bezprostrednú vedomosť o kvalitách a chybách práce na nižších úradoch verejnej obžaloby.

Ináč ide o obdobné ustanovenia, ako ich pri súdnej organizácii stanoví § 80 a § 82.

K §96.

Spravovací poriadok súdov bude obsahovať príslušné predpisy i pre úrady verejnej obžaloby podľa zásady predpísanej v čl. X. zák. č. 161/36 Sb. z. a n.

K §§ 98—101.

Tituly úradníkov úradov verejne obžaloby sa oproti doterajším menia.

Príslušnú zákonnú systemizáciu služobných miest konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby v príslušných stupniciach funkčného slúžneho upravuje Uvodzovací zákon.

K § 102.

Aby nový organizačný zákon mohol bez ťažkostí vstúpiť do účinností, treba upraviť prechodne viac súvislých otázok organizačných, platových, ba í práva formálneho a materiálneho. Tieto otázky sa riešia v uvodzovacom zákone, ktorým sa uvedie do účinnosti zákon organizačný,

nakoľko tieto otázky s vlastným zákonom organizačným organicky spolu nepatria. Je preto samozrejmé, že účinnosť oboch zákonov musí nastať súčasne.

Údaje o finančnom dosahu navrhovaného zákona organizačného a jeho uvodzovacieho zákona sú podrobne rozvedené v zpráve k uvodzovaciemu zákonu, kde sa riešia i otázky, ktoré spomenutý finančný náklad zakladajú.

Samotný zákon organizačný, ktorý sa predkladá, nebude mať za následok zvýšenie finančného nákladu oproti stavu minulému. Naproti tomu po stránke určitých zmien platového zákona, čo však bude riešiť zákon uvodzovací, najmä pokiaľ ide o zákonnú systemizáciu služobných miest senátnych predsedov na krajských a hlavných súdoch a zmenu zákonnej systemizácie predsedov okresných súdov, bude znamenať uvodzovací zákon mierne zvýšený finančný náklad, ktorý však vzhľadom na svoju nepatrnosť nájde úhradu v riadnom rozpočte rezortu Ministerstva pravosúdia, a to v preliminári na povýšenie v bežnom roku.

Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola prikázaná výboru ústavnoprávnemu.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra za predsedu vlády.

Dr. Gejza Fritz v, r.,

minister pravosúdia.