inštitúcie, vytvorenej samými družstvami, alebo vo forme zriadenia štátnej revíznej kancelárie.
Bolo podané mnoho podnetov od samotných družstiev a ich reprezentantov.
Predsedníctvo slovenskej vlády hneď od počiatku stavalo sa kladne k týmto snahám a uložilo Ministerstvu financií a Ministerstvu hospodárstva, ako rezortným ministerstvám vypracovať príslušné návrhy na úpravu.
Prvým krokom ku zjednodušeniu družstevných pomerov na Slovensku bolo vydanie vládneho nariadenia č. 85/1939 Sb. z. o úprave družstevných pomerov. Týmto vládnym nariadením zrušilo sa revízne oprávnenie tých družstevných ústrední, vykonávajúcich revíziu družstiev na území slovenského štátu, ktorých sídlo dňa 14. marca 1939 sa nachádzalo mimo územia slovenského štátu.
Podľa tohto vládne nariadenia boly poverené vykonávať revíziu:
Ústredné družstvo v Bratislave,
Sväz roľníckych vzáj. pokladníc v Bratislave a
Sväz živnostenských úverných ústavov a družstiev pre Slovensko v Bratislave.
Súčasne bola vytvorená vlád. nariadením č. 86/1939 Sl. z. centrála pre nemecké družstvá pod názvom Ústredný sväz nemeckých družstiev, nemecky: Zentralverband der deutschen Genossenschaften.
Slováci nemajú veľkých peňažných koncernov, ktoré by podchytily produkčné a obchodné podnikanie vo väčších rozmeroch na kapitalistickom základe. Ostáva teda najpraktickejšou formou podnikania spôsob družstevný, V ňom pomocou zorganizovaného drobného kapitálu, môže sa produktívny organizačný a obchodný talent jednotlivca uplatniť.
Ani vláde, ani výrobným a spotrebným vrstvám, ale ani inštitúciám (kartely a syndikáty) nemôže byť s hľadiska celonárodného a hospodárskeho ľahostajné, či podniky družstevnej formy plnia na seba vzaté úlohy, alebo nie, či uskutočňujú národohospodárske zveľaďovanie, alebo či výnosy idú len na kompenzovanie neodôvodnených strát.
A tak, i keď je družstevná forma podnikania súkromnou vecou členov družstiev, ide jednak v hospodárskom význame družstevníctva o záujem verejný a celoštátny.
Povahou a poslaním družstvá sa navzájom líšia, spojuje ich však:
jednotná podnikateľská forma.
skutočnosť, že kapitál v družstvách kolujúci je majetkom drobných ľudí,
že tento kapitál je doplňovaný prostriedkami z verejnoprávnych prameňov a prostriedkami Slovenskej národnej banky.
Z týchto príčin tvoria všetky družstvá jeden formálne uzavretý celok ľudového svojpomocného podnikania a táto skutočnosť odôvodňuje najsilnejšie potrebu jednotnej vrcholnej organizácie.
Sdružovacie snahy rozličných smerov uviedly do života odlišné správy družstiev. Jestvujú jednotky, ktoré účinkujú rovnobežne na tom istom mieste, s tým istým programom a takto dosiahnutie spoločného cieľa sa len zdražuje dvojitou réžiou. Jestvujú jednotky pasívne, ktorých prácu môžu prevziať jednotky silné. Niet dostatočnej deľby práce. Rozličné sú interpretácie organizačných otázok. Vládne roztrieštenosť, drobenie síl, komplikovanosť výkonov, kríza záujmov. A prepotrebná kritika je nemiestne optimistická.
Ešte z časov ČSR jestvujú družstvá, ktoré sú len podľa mena družstvá, nemajú ráz svojpomoci a boly založené len pre daňové a poplatkové výhody, alebo pre majetkové rodinné záujmy.
Naliehavé potrebujeme preto pre družstevníctvo dokonale vystrojenú vrcholnú inštitúciu, ktorá sústredí objektívnu, nezávislú a účelnú činnosť organizačnú (usmerňovateľskú), dozornú a revíznu a dá jednotný smer organizačnej činnosti družstiev všetkých kategórií.
Družstevnej podnikateľskej forme zaistí sa takto úroveň, na ktorej bude môcť výrobne a distribučné kolektívnou formou bezpečne a úverové užitočne podnikať.
Vrcholná organizácia nebude a nesmie byť obchodným podnikom a nesmie mať vlastný hmotný záujem na obchodnom podnikaní, musí ostať ustanovizňou revíznou a dozornou.
A práve preto najpodstatnejšou složkou činnosti Ústredného sväzu družstiev má byt jeho činnosť revízna, dozorná a usmerňovateľská.
A táto funkcia veľmi podstatne odôvodňuje význam a potrebu založenia vrcholnej organizácie.
Obchodný zákon nepredpisuje nič imperatívneho o revíznej povinnosti družstiev a funkciu revíznu ponecháva výlučne dozornej rade.
Revíznu povinnosť prináša u nás po prvé zákon č. 210/1919, ktorý v § 7 predpisuje: "Každé družstvo na Slovensku povinné je každoročne celé svoje zariadenie a svoju obchodnú činnosť vo všetkých odvetviach podrobiť preskúmaniu revízorom, prináležajúcim niektorému sväzu, ktorý vláda republiky oprávnila k prevádzaniu revízie" Ďalej hovorí v § 4: "Žiadne družstvo na Slovensku nesmie byť členom iného družstevného ústredia, iba so svolením Ústredného družstva v Bratislave", a v § 7 pokračuje: "O revízie družstiev, ktoré sú členmi Ústredného družstva, stará sa toto podľa svojich stanov. "
V § 11 zákon vypúšťa z členstva v Ústrednom družstve robotnícke, železničiarske a továrenské konzumné družstvá, ďalej družstvá živnostenské a družstvá každého druhu, ktoré budú založené a budú podliehať revízii ústrediu v Prahe alebo v Brne.
Je teda intenciou tohto zákona, aby každé družstvo na Slovensku organizované bolo vo sväze a podliehalo revíznej povinnosti.
Nositeľmi revíznej právomoci stály sa takto mnohé družstevné sväzy a vykonávaly revízie s väčšou-menšou intenzitou, majúc na zreteli potreby vlastné, potreby svojich členov a záujem verejný.
Spoľahlivosť revízií bola takej miery, v akej miere sa uplatňoval v ich vykonávaní záujem verejnosti. Že tieto revízie neboly vždy objektívne a spoľahlivé vykonané, svedčí o tom fakt, že určité úseky družstevníctva sa dožadujú sanácií od štátnej správy. Straty, ktoré by bolo treba sanáciou odčiniť, dosahujú Ks 70, 000. 000. —. Stav je teda ten, že vieme, že máme finančne choré družstvá, ale nemáme orgán, ktorý by objektívne a spoľahlivé podal o veci vyčíslený, odôvodnený návrh,
Štátna správa vidí roztrieštenosť družstevníctva, zisťuje nutnosť zjednodušiť pomery družstevníctva, niet však tu objektívneho orgánu, ktorý by sústavnou a objektívnou revíziou stav veci zistil a podal príslušnému ministerstvu náležité odôvodnený návrh na reorganizáciu.
Predmetným návrhom má byt práve vybudovaný takýto objektívny orgán, na ktorý sa štátna správa bude môcť bezpečne spoľahnúť.
Revízna právomoc vyplýva z povinnosti štátu starať sa o majetkovú istotu svojich občanov, sdružených v družstevných organizáciách, S prenechaním revíznej právomoci musí štátna správa bezpochyby tak postupovať, aby sa dosiahlo pri najmenšom náklade najväčšieho úspechu a
istoty. Toto dosiahne jedine tak, keď revíznu právomoc nad sväzmi i družstvami, prenesie výhradne do vrcholného sväzu, v danom prípade do Ústredného, sväzu, ktorý sám nepodniká a je preto dostatočne odosobnený pri vykonávaní nestrannej a spoľahlivej revízie.
Za tento spôsob revízie hovoria — okrem už prv uvedených dôvodov — tieto skutočnosti a požiadavky:
1. prijatím tohto návrhu dosiahne sa jednotná revízna prax a odstráni sa možnosť, aby každý revízny sväz prispôsoboval revíznu činnosť pomerom vlastného podnikania a individuálnemu interpretovaniu revíznych povinností;
2. sjednotí a nad záujmy zainteresovaných sväzov sa postaví tá výkonná moc, ktorá je potrebná na odstránenie zistených závad a na vykonávanie sankcií, potrebných na dosiahnutie nápravy. (Toto sa teraz nerobilo, lebo každý sväz je pri revíznom výkone zainteresovaný jednak ako vrchnosť, jednak ako obchodná centrála);
3. sústredí sa revízna činnosť a tým stane sa prehľadnejšou. Uľahčí sa spracovanie revízneho materiálu a sostavovanie štatistiky revidovaných družstiev. Prenesením revíznej činnosti zo sväzov, ktoré s revidovanými jednotkami spolu podnikajú, bude možno naraz a zároveň na viacerých miestach zachytiť revidovaný materiál. Revidovaný materiál nebude sa môcť prelievať alebo uschovávať z revidovaného družstva do družstva, ktoré je revidované, v iný čas a orgánom, podliehajúcim inej vrchnosti. Konečne sa revízia môže takto sústrediť naraz i na dva sväzy a na viac složiek týchto sväzov. (Doterajšia činnosť aj v tomto ohľade je rozkúskovaná);
4. Sväz a pričlenené družstvá treba pokladať za jednu podnikateľskú jednotku, za jeden, organicky hospodársky celok.
Revízia je vykonaná správne a úplne vtedy, keď ju vykonáva osoba na tejto jednotke nezávislá.
Dnešný stav je oproti tomu ten, že zamestnanec sväzu reviduje pričlenené družstvá, ktoré spája so sväzom okrem iného i spoločné riziko. Keď však chce pojať do revízie celý materiál, nemá vynechať časť, sväzu sa týkajúcu, Sväz, nakoľko je spoločnou podnikateľskou jednotkou s revidovaným družstvom, revidujúc družstvo, reviduje seba ako stranu povinnú, sebe
podáva zprávu a sám má vyhradené donucovacie prostriedky, potrebné na nápravu. Tu treba robiť rozdiel medzí kontrolou, ktorá je sledovaním správnosti vykonávania úloh, zachovávania predpisov a medzi revíziou, ktorá sa rozprestiera i na skúmanie základov a predpokladov obchodného podnikania, na skúmania i správnosti a oprávnenosti, na skúmanie bonity a kalkulácie patričného podniku a všetko,
čo s podnikom súvisí.
Sväz, vykonávajúc revíziu v pričlenenom družstve, môže síce oproti družstvu vystupovať celkom objektívne, nemôže sa však zbaviť subjektívneho postoja vtedy, keď v niektorom revidovanom úkone ide o jeho osobu, alebo o jeho obchodný záujem.
5. Zabezpečí sa nezávislosť revízorov a dospeje sa k tomu pomeru, ktorý je medzi ministerstvami a Najvyšším účtovným kontrolným úradom.
Revízor nebude na revidovanom podniku závislý, stáva sa pri výkone revízie úradným orgánom a nie obchodným zamestnancom. Je mimo statusu revidovaného subjektu, v dôsledku čoho je úplná odosobnený.
Navrhovaný spôsob revízie zaistí, že
i podaná zpráva bude dochvíľne a objektívne vybavená.
6. Zvýši a zjednoduší sa výkon bez zvýšenia trov. Ak by sa ukázala potreba revíziu rozšíriť a ak by z toho vzniklý nové náklady, bude konkrétne zrejmé, kto to zapríčinil a bude možné vinníka donútiť zvýšené trovy nahradiť.
Bankový zákon ukladá peňažným ústavom (bankám), ktoré majú aspoň 25 zamestnancov, povinnosť zriadiť kontrolné oddelenie. Je žiadúce, aby táto povinnosť bola rozšírená i na družstevné peňažné ústavy.
Podľa tohto návrhu je možné i tejto povinnosti vyhovieť a to tak, že do peňažného sväzu, ako í do väčšieho družstva bude pridelený revízny úradník na stálu revíziu.
8. Za návrh hovorí i doterajší spôsob podávania revíznych zpráv Krajskému súdu, ktorý spôsob ostáva viacmenej len formalitou. Krajský súd vezme revíznu zprávu na vedomie alebo ju na vedomie nevezme. Má síce donucovaciu právomoc, nedostáva sa mu však fyzického a odborného vystrojenia, aby túto právomoc uplatnil na zlepšenie pomerov v revidovanom družstve.
Ústredný sväz bude mať však dosť spôsobov i dosť možností túto právomoc uplatniť a povinnosti nenechať premlčať.
9. Revízori podľa tohto návrhu budú môcť í organizačne i výchovne výdatnejšie pracovať. Stanú sa nezávislými, ich životným povolaním bude spolupráca s tou skupinou družstiev, ktorá im je sverená. I túžba, aby si prácu v týchto družstvách do budúcnosti uľahčili, i zodpovednosť za odbornú výkonnosť činovníkov v družstvách im sverených bude im vzpruhou, aby vykonávali činnosť organizačnú a výchovnú čím intenzívnejšie.
10. Náklady, ktoré bude potrebovať Ústredný sväz, rozúčtujú sa jednotným kľúčom na pričlenené sväzy a ich družstvá, pričom sa bude brať do ohľadu rozsah ich podnikania, ako aj doba trvania jednotlivých revízií.
Základom tejto revíznej činnosti bude predmetný zákon, ktorým sa zriadi Ústredný sväz a spôsob vykonávania revízie sa bude opierať o predpisy tohto zákona a o revízny poriadok, ktorý určí predseda Ústredného sväzu po schválení ministrom financií, ministrom hospodárstva a ministrom vnútra. Odstránenie prípadne zistených závad je dané pod trestné sankcie a stará sa oň Ústredný sväz.
Organizácia družstevníctva po utvorení vrcholnej organizácie vyzerala by takto:
a) Družstvá; svojpomocné družstevné organizácie fyzických členov a právnických osôb, založené v smysle § 223 obch. zák. alebo zák. čl. XXIII: 1898;
b) Sväzy; družstevné ústredia, zriadené pre odborné vedenie, pre sústredenie štatutárnej činnosti, obchodnej správy, pre zjednocovanie postupu v obchodnom a finančnom podnikaní družstiev tej istej alebo aspoň príbuznej povahy a ako obchodné centrály;
c) Vrcholný sväz: ústredná organizácia sväzov a družstiev. Vyhradzuje sa jej funkcia organizačná (usmerňovateľská), dozorná a revízna.
Predmetný návrh sa snaží vyriešiť všetky nadhodené problémy a vytvoriť trvalé predpoklady pre zdravý rozvoj družstevníctva.
Návrh sa rozpadá na šesť dielov.
Prvý diel. Pojednáva o zriadení Ústredného sväzu družstiev, o jeho pôsobnosti, právach a povinnostiach, o jeho členoch, organizácii a hospodárení, ako aj o štátnom dozore.
Druhý diel Obsahuje predpisy o revíznej činnosti Ústredného sväzu družstiev, o spôsobe, čase a cieľoch revízie, o právach a povinnostiach revízorov, o použití revíznej zprávy a odstránení revíziou zistených závad, ako aj o trestných sankciách na prípad rušenia revízie a na prípad neodstránenia vyčítaných závad.
Tretí diel. Obsahuje predpisy o usporiadaní osobitných otázok, týkajúcich sa družstiev a družstevných sväzov. Sem patria: zakladanie družstiev a družstevných sväzov, členstvo družstva v družstevnom sväze, schvaľovanie funkcionárskych sborov, likvidácia družstiev, uplatňovanie náhrady škody na zodpovedných orgánoch a zamestnancoch družstva a družstevného sväzu a o prispôsobení stanov družstiev a družstevných sväzov.
Štvrtý diel. Pojednáva o pôsobnosti a o dozore vo veciach družstevníctva a o reorganizácii neúverného družstevníctva.
Piaty diel. Pojednáva o družstevníctve nemeckej národnej skupiny.
Šiesty diel. Obsahuje záverečné ustanovenia.
Časť osobitná. K § 1.
Založenie Ústredného sväzu družstiev (v ďalšom výklade "Ústredný sväz") vzhľadom na rôznorodé záujmy družstevníctva bolo by možné len ťažko uskutočniť subskripčným aktom na valnom shromaždení. Jeho založenie má sa preto uskutočniť zákonom vo forme verejnej korporácie, v ktorej sa povinne sdružujú všetky družstvá a družstevné sväzy na území Slovenskej republiky, vyjmúc Ústredný sväz nemeckých družstiev a k nemu pričlenené družstvá.
Podobne bol vytvorený svojho času nariadením vlády Slovenskej krajiny č. 34/ 1939 Úr. n. Sväz slovenských sporiteľní.
K § 2.
Predmet pôsobnosti Ústredného sväzu vyplýva z jeho funkcie byť ústredným organizačným (usmerňovateľským), dozorným a revíznym orgánom. Návrh ho uvádza jednak všeobecne, jednak demonštratívnym výpočtom.
K § 3 až 5.
Ustanovenia návrhu vyplývajú z povinnej organizácie družstiev v Ústrednom
sväze. Pripomenúť treba, že družstvá a družstevné sväzy musia byť aj počas likvidácie členmi Ústredného sväzu, aby aj v takýchto prípadoch boly pod účinným dozorom. To je ináč aj dnešná prax podľa vládneho nariadenia č. 85/1939 Sb. z.
Ustanovenie § 3 ods. 4 má za cieľ zabrániť tomu, aby sa družstvá a družstevné sväzy stály po stránke organizačnej a hospodárskej závislé na cudzozemských ústrediach. Pokračuje sa tu dôsledne v duchu zákona č. 210/1919 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 85/1939 Sb. z.
Členstvo v Ústrednom sväze má prestať len zánikom družstva, poťažne družstevného sväzu, nie však jeho zrušením, nakoľko družstvo, poťažne družstevný sväz má byť i počas likvidácie (konkurzu) členom Ústredného sväzu.
K §§ 6 a 13.
Ústredný sväz slovenských družstiev má byť organizovaný podľa zásad vodcovských. Tieto zásady sa uplatňujú v plnej miere.
K §§ 14 až 15.
Na čelo byrokratického aparátu Ústredného sväzu má byť postavený hlavný riaditeľ, ktorý pomocou odborného personálu obstaráva bežnú správu Ústredného sväzu, pripravuje návrhy pre predsedu atď.
K §16.
Hospodárenie Ústredného sväzu, najmä spôsob úhrady osobných a vecných výdavkov návrh rieši podľa doterajšej praxe revíznych sväzov (ústredí). Možno tu tiež poukázať na obdobné predpisy spomenutého už nariadenia č. 34/1939 Ú. n. o zriadení Sväzu slovenských sporiteľní a vládneho nariadenia č. 136/1939 Sb. z. o povinnej revízii obchodných bánk a peňažných podnikov.
K § 17.
Keďže návrh ide vytvárať len rámcovú normu, činosť Ústredného sväzu majú podrobnejšie upraviť stanovy.
K § 19.
Nie je mysliteľné, aby pre Ústredný sväz boly príslušné dve alebo viac ministerstiev. Možno dobre pochopiť, že pre družstvá určitého typu bude príslušné MiMisterstvo financií a pre družstvá iného typu zasa Ministerstvo hospodárstva alebo Ministerstvo vnútra, ale je nemožné, aby pre Ústredný sväz boly naraz príslušné všetky tieto ministerstvá. Z toho dôvodu možno Ústredný sväz podriadiť len jedinému ministerstvu. Týmto ministerstvom má byť podľa návrhu Ministerstvo financií, a to nielen preto, lebo najpodstatnejšiu složku družstevníctva tvoria úverné družstvá, u ktorých je daná pôsobnosť Ministerstva financií podľa nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sb. z., ale hlavne z toho dôvodu, že pri revíziách sa zisťujú finančné pomery jednotlivých družstiev a družstevných sväzov a finančné dôsledky, t. j. sanácie, ktoré z nich vyplývajú pre štát, musí niesť práve finančná správa, preto ona potrebuje zodpovedný orgán k ruke, aby mohla bezpečne posúdiť majetkový status družstiev a družstevných sväzov. Treba tiež zdôrazniť skutočnosť, že neúverné družstevníctvo je úverové napájané (financované) úverným družstevníctvom. Tieto finančné prostriedky nie sú však vytvárané z vlastného majetku neúverného družstevníctva, ale zo sverených cudzích prostriedkov t. j. z vkladov. Ministerstvo financií, majúc za úlohu ochranu vkladateľov, má eminentný záujem na tom, aby prostredníctvom Ústredného sväzu mohlo sledovať a kontrolovať aj činnosť neúverného družstevníctva, najmä po stránke používania spomenutých finančných prostriedkov, aby mohlo dochvíľne zasiahnuť a urobiť primerané opatrenia tak v záujme vkladateľov úverného družstevníctva, ako aj v záujme štátnych financií. Tým je dostatočne odôvodnené, aby Ústredný sväz bol podrobený Ministerstvu financií. Ako je však z návrhu zrejmé, vplyv a spolupôsobenie Ministerstva hospodárstva a Ministerstva vnútra vo všetkých dôležitých otázkach je náležité zaistené.
K §§ 20 až 29.
Ustanovenia §§ 21 až 29 boly spracované podľa ustanovení vládneho nariade - nia č. 136/1939 Sb. z. o povinnej revízii obchodných bánk a peňažných podnikov s primeraným ohľadom na osobitnú povahu družstevníctva.
Revízne oprávnenie nad družstvami a družstevnými sväzmi má patriť z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto zprávy výlučne Ústrednému sväzu. Nakoľko
však z technických a organizačných dôvodov nie je možné, aby Ústredný sväz ihneď po zahájení svojej činnosti vykonával revízne oprávnenie nad celým družstevníctvom, zatiaľ ho bude vykonávať len nad družstevnými sväzmi. U jednotlivých družstiev bude ho vykonávať len, keď sa to ukáže potrebným, napr. keď to nariadi príslušné ministerstvo alebo keď o to požiada správa alebo 1/10 členov niektorého družstva, alebo keď zistenie majetkového stavu družstevného sväzu nie je možné bez revízie jednotlivých družstiev. Len čo Ústredný sväz bude už organizačne dobudovaný, začne vykonávať revízne oprávnenie aj had jednotlivými družstvami.
Súčinnosť družstevných sväzov pri revíziách, ich včasné informovanie, ako aj možnosť dať si vyšetriť pre ich činnosť dôležité okolností a skutočnosti prostredníctvom revízorov Ústredného sväzu, je zaistená v ustanoveniach § 20 ods. 3 a 4, § 22, písm. c) a § 27 ods. 1.
K § 30.
Družstevníctvo Slovenskej republiky je dnes už na takom vysokom stupni vývoja a rozmachu, že treba ďalší vývoj družstevníctva, najmä zakladanie nových družstiev, reglementovať v záujme verejnom. Ukazuje sa potrebným na zdravom základe vyriešiť pomer družstevníctva k súkromným živnostiam a obchodu. Nie je žiadúce, aby družstevníctvo poškodzovalo slovenský kresťanský a obchodnícky stav tam, kde jeho poslanie nevyžaduje svojpomocného opatrenia na ochranu záujmov producenta alebo konzumenta. Opačne, v niektorých úsekoch, najmä v poľnohospodárskej výrobe treba ešte svojpomocné družstevníctvo ďalej budovať, pravda, tiež bez poškodenia oprávnených záujmov slovenského živnostníctva a obchodníctva. Usmerňovať ďalší vývoj družstevníctva môže jedine len nezaujatý činiteľ a týmto činiteľom môže byt len príslušné ministerstvo,. Pokiaľ ide o ďalšie budovanie úverného družstevníctva, treba tu ešte poukázať na ustanovenie § 12 zák. č. 135/1941 Sb. z.
K § 31.
Bez tohto ustanovenia mohla by byť celá doterajšia výstavba družstevníctva otriasaná.
K § 32.
Toto ustanovenie vyplýva z dozornej právomoci Ústredného sväzu.
K § 33.
Pokračuje sa tu dôsledne v duchu vládneho nariadenia č. 85/1939 Sb. z.
K § 34.
Týmto ustanovením priznáva sa Ústrednému sväzu obdobná právomoc, akú priznáva bankový zákon čís. 239/1924 v znení zákona č. 54/1932 revíznemu odboru Slovenskej národnej banky, (VI. nariadenie č. 136/1939 Sb. z. ) ohľadne zodpovedných orgánov a zamestnancov účastinných bánk s tým obmedzením, že priznaná právomoc Ústredného sväzu vzťahuje sa len na tie prípady, keď zodpovedné orgány, poťažne zamestnanci spôsobili škodu družstvu (družstevnému sväzu) vážnym porušením svojich povinností aspoň vedome alebo z hrubej nedbalosti.
K §§ 36 až 42.
Pôsobnosť (dozor) vo veciach úverného družstevníctva bola už vyriešená hneď po 14. marci 1939 vládnym nariadením č. 111/1939 Sb. z., teraz nariadením s mocou zákona č. 11/1941 Sb. z. Pôsobnosť (dozor) vo veciach neúverného družstevníctva je však roztrieštená. Treba ju už konečne jasne vyriešiť a ustáliť. Predmetný návrh prikazuje preto pôsobnosť (dozor) vo veciach stavebného a bytového družstevníctva Ministerstvu vnútra, ktoré aj doteraz podľa zákonov o stavebnom ruchu vykonávalo dozor na najväčšiu časť tohto úseku družstevníctva a vo veciach ostatného neúverného družstevníctva Ministerstvu hospodárstva, kde povahové tieto družstvá patria.
Ako sa už uvádzalo vo všeobecnej časti tejto zprávy, ukazuje sa potreba previesť reorganizáciu (zjednodušenie) aj neúverného družstevníctva. Priznáva preto predmetný návrh Ministerstvu hospodárstva a Ministerstvu vnútra cieľom reorganizácie (zjednodušenia) neúverného družstevníctva rovnaké práva, aké má Ministerstvo financií v §§ 7 až 10 nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sb. z.
K §§ 43. až 45.
Keďže všetky doterajšie predpisy o úprave pomerov družstevníctva, okrem ustanovení obchodného zákona sa zrušujú, treba postaviť aj Ústredný sväz nemeckých družstiev, najmä jeho činnosť organizačnú, dozornú a revíznu na nové základy, vytvorené týmto zákonom. Treba tu najmä spomenúť, že aj Ústredný sväz nemeckých jednotiek podľa predpisov teraz navrhovaného zákona a revízneho poriadku, určeného podľa § 26.
K §§ 46. a 47.
Ústredný sväz slovenských družstiev treba od základov budovať, treba menovať funkcionárov a členov poradných atď. Kým tieto práce a úkony nebudú prevedené, nemôže Ústredný sväz zahájiť činnosť. Naproti tomu je potrebné, aby už na základe zákonnej normy sa začalo budovať. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby predmetný zákon nadobudol účinnosť len 30 dní po vyhlásení.
Napokon treba uviesť, že o úprave pomerov družstevníctva viedly sa rokovania medzi Ministerstvom financií a hospodárstva na jednej strane a medzi zástupcami družstevníctva na druhej strane, od jesene roku 1940. Tieto rokovania vyvrcholily sa dňa 28. novembra 1940 v Komitéte hospodárskych ministrov. Na základe týchto rokovaní možno konštatovať, že zástupcovia družstevníctva utvorenie Ústredného sväzu s výlučným revíznym oprávnením prijali. Nedosiahlo sa však dohody ohľadne reorganizácie družstevných sväzov, ako aj jednotlivých družstiev. Tieto otázky predmetný návrh meritórne tiež nerieši a ponecháva riešenie týchto otázok po zistení skutkového stavu veci Ústredným sväzom príslušným ministerstvám.
Ústredný sväz bude vydržovaný úplne príspevkami svojich členov bez zaťaženia štátnych financií, takže vydanie tohto zákona neobťaží štátnu pokladnicu. Opačne, keďže Ústredný sväz preberie na seba aj niektoré úlohy, ktoré doteraz obstarávala
štátna správa, potažne súdy, znamená predmetný návrh aj značné uľahčenie štátnej správe, ako aj súdom, čo s hľadiska štátu nemôže byť ľahostajné.
Nakoľko ide o prerokovanie predkla-
daného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v, r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.