§31.
(1) Prvý predseda Najvyššieho súdu spravuje Najvyšší súd, prikazuje došlé veci jednotlivým členom Najvyššieho súdu, ustanovuje v dôležitých veciach spoluzpravodajcu, určuje počet a čas zasadnutí; sostavuje senáty (§ 32) a je oprávnený predsedať v ktoromkoľvek zasadnutí,
(2) Podrobné predpisy o prideľovaní práce jednotlivým Členom súdu a o sostavovaní senátov určuje spravovací poriadok Najvyššieho súdu.
§ 32.
(1) Najvyšší súd, pojednáva a rozhoduje o konkrétnych právnych veciach v senátoch, složených z predsedu a štyroch členov. O abstraktne formulovaných právnych otázkach sa usnáša v senátoch složených z predsedu a šiestich prípadne desiatich členov (§ 35),
(2) Osobný senát má byť složený z prvého alebo druhého predsedu, dvoch senátnych predsedov a dvoch radcov Najvyššieho súdu. Členov osobného senátu a ich náhradníkov volia všetci sudcovia pôsobiaci na Najvyššom súde v spoločnom zasadnutí na tri roky. Pri návrhoch na menovanie senátnych predsedov skladá sa osobný senát zpravidla z prvého predsedu, druhého predsedu a potrebného počtu senátnych predsedov. Ustanovenia § 23 ods. 2 a 3 platia primerane.
(3) Disciplinárny senát má byť složený z prvého predsedu alebo druhého predsedu a štyroch členov. Prvý predseda určí vždy na počiatku roku na bežný rok štyroch členov disciplinárneho senátu a štyroch náhradníkov, ktorí nastupujú v poradí ako boli menovaní namiesto člena, ktorému nejaká prekážka bráni zasadať alebo ktorý bol odmietnutý. V disciplinárnych veciach advokátov a kandidátov advokácie, verejných notárov a verejnonotárskych kandidátov majú sa ustanoviť namiesto dvoch členov Najvyššieho súdu dvaja členovia advokátskych, poťažne verejnonotárskych komôr z členov komorami zvolených.
§33.
(1) Ak rozhoduje Najvyšší sud v právnej veci o určení miestne príslušného súdu, alebo prenáša vec na iný súd alebo schvaľuje vybavenie písomnosti jednoduchej povahy bez rozhodovania vo veci samej, nie je potrebné usnesenie senátu. Ak má predseda pochybnosti o vybavení, ktoré navrhol zpravodajca, alebo ak to pokladá za potrebné zpravodajca, rozhodne vo veci senát.
(2) Veci jednoduchej povahy určí plenárny senát a uvedie ich v spravovacom poriadku,
§ 34.
(1) Okrem prípadov určených v osobitných zákonoch, usnáša sa Najvyšší súd v plenárnom senáte, ktorý tvoria všetci riadni členovia tohto súdu:
a) na svojom spravovacom poriadku a jeho zmenách,
b) na posudkoch o návrhoch zákonov, nariadení s mocou zákona a iných nariadení, ak o to požiada minister pravosúdia,
c) na podnetoch, aby sa vydaly zákony alebo nariadenia alebo aby sa zmenily platné zákony alebo nariadenia.
(2) Plenárny senát sa usnáša len na príkaz prvého predsedu Najvyššieho súdu. Tento je povinný predložiť vec podľa ods. l plenárnemu senátu, ak o to požiada minister pravosúdia.
(3) Plenárny senát sa platne usnáša v prítomnosti aspoň dvoch senátnych predsedov a troch štvrtín ostatných riadnych členov Najvyššieho súdu,
(4) Prvý predseda Najvyššieho súdu predkladá usnesenie plenárneho senátu ministrovi pravosúdia.
§35.
(1) Najvyšší súd sa usnáša v plenárnom senáte na spravovacom poriadku Najvyššieho súdu, ktorý minister pravosúdia predloží na schválenie vláde. Vládou schválený spravovací poriadok treba uverejniť v Slovenskom zákonníku.
(2) V spravovacom poriadku treba určiť najmä pravidlá o vnútornom úradovaní, o postupe, ktorý majú zachovávať senáty složené z predsedu a šiestich členov pri usnášaní na právnych zásadách, záväzných pre Najvyšší súd, a tiež pravidlá o podmienkach ich zmeny v senátoch složených z predsedu a desiatich členov.
§ 36.
Práce, potrebné pre prípravu rozhodnutí Najvyššieho súdu, pre ich evidenciu, pre pomoc pri spisovaní rozhodnutí v jazyku národnej skupiny, a pre zapisovanie pri pojednávaniach Najvyššieho súdu obstaráva sekretariát Najvyššieho súdu, ktorý má na to potrebný počet sudcov.
Hlava piata. Rozvrh práce.
§ 37.
(1) Predsedovia okresných, krajských a hlavných súdov sostavujú k 1. decembru rozvrh práce na budúci rok. Taktiež sostavujú včas rozvrh práce na súdne prázdniny,
(2) Rozvrh práce okresného súdu vyžaduje schválenie predsedu krajského súdu a rozvrh práce krajského a hlavného súdu vyžaduje schválenie Ministerstva pravosúdia. Ak nie je potrebná zmena v osobách predsedov senátov alebo v osobách samosudcov, je základom pre sostavenie rozvrhu práce ohľadom predsedov senátov a samosudcov rozvrh práce z predošlého roku. V rámci rozvrhu práce postará sa predseda krajského súdu aj o zastupovanie na podriadenom okresnom súde s jedným sudcom zo stavu sudcov iného súdu svojho obvodu, pripadne krajského súdu.
(3) Rozvrh práce krajského súdu a hlavného súdu treba predložiť s potrebným vysvetlením najneskoršie do 15, decembra Ministerstvu pravosúdia. Ministerstvo pravosúdia môže žiadať, aby mu boly predložené rozvrhy práce niektorých alebo všetkých okresných súdov.
§ 38.
(1) Pri sostavení senátov a ustanovení samosudcov určia sa vždy i zástupcovia predsedov senátov, členov senátov a samosudcov a určí sa aj ich poradie.
(2) Sudca môže byť členom i viacerých senátov.
(3) Pri sostavovaní rozvrhu práce na okresnom súde má sa dbať na to, aby sa sudcovia oboznámili postupne so všetkými druhmi agendy okresného súdu.
(4) V rozvrhu práce na krajskom súde má sa ustanoviť za samosudcu taký sudca, ktorý má potrebnú prax buď ako okresný sudca, buď ako člen senátu; predsedom senátu môže byť sudca, ktorý už bol členom senátu a je spôsobilý na predsedníctvo.
(5) Predseda krajského súdu a predseda hlavného súdu má byť zpravidla aj predsedom niektorého rozhodujúceho senátu.
(6) Predseda hlavného súdu alebo predseda krajského súdu môže v roku meniť senáty alebo samosudcov len vtedy, ak je to potrebné v dôsledku zmien v osobnom stave súdu alebo pre trvalé zaneprázdnenie niektorého člena senátu, prípadne samosudcu, alebo ak to vyžaduje iný závažný služobný dôvod. Zmeny v rozvrhu práce okresného súdu môže pri rovnakých podmienkach nariadiť predseda krajského súdu. Zmeny v rozvrhu práce hlavného a krajského súdu majú sa oznámiť Ministerstvu pravosúdia.
(8) Ak by pre zmenu v rozvrhu práce alebo pre zmenu v složení senátu mala nastať i zmena v osobe pojednávajúceho sudcu, môže predseda súdu nariadiť, aby ďalej pojednával sudca alebo senát, ktorý už vo veci pokračoval.
(9) Na platnosť rozhodnutí alebo opatrení sudcu (senátu) nemá vplyv okolnosť, že rozhodnutia alebo opatrenia vykonal iný sudca (senát) toho istého súdu, než ktorý bol na to ustanovený v rozvrhu práce.
§ 39.
(1) Predsedovia senátov krajských a hlavných súdov rozdeľujú prácu medzi jednotlivých členov senátu.
(2) Predseda senátu krajského súdu a predseda senátu hlavného súdu určuje v jednotlivých právnych veciach z členov senátu zpravodajcu a prikáže mu vypracovať rozhodnutie. V dôležitých alebo složitých veciach môže určiť i spoluzpravodajcu.
Hlava šiesta.
Prideľovanie sudcov, súdnych notárov a auskultantov.
§ 40.
(1) Z dôležitých služobných dôvodov, najmä pri dočasnom väčšom zaťažení niektorého oddelenia (senátu), na súdne prázdniny, pri povolaní sudcu do vojenskej služby, v prípade onemocnenia, alebo ak sa uprázdnilo služobné miesto, učiní predseda súdu vhodné opatrenie pridelením
sudcu z iného oddelenia (senátu).
(2) Ak je potrebné pri zastupovaní alebo výpomoci dočasne prideliť sudcu trvalé ustanoveného na inom súde, môže sa tak stať len s jeho súhlasom na čas nevyhnutnej potreby, najviac na šesť mesiacov. Sudca nesmie pridelením utrpieť ujmu na svojich požitkoch a patrí mu vyššie činovné podľa miesta, kde službu koná, taktiež mu patrí nárok na náhradu trov, spojených s pridelením, a to vo výške určenej osobitnými predpismi.
(3) Prideľovať sudcov podľa ods. 2 a prekladať súdnych notárov a auskultantov prislúcha ministrovi pravosúdia. Prekladať súdnych notárov a auskultantov vo svojom obvode môže v naliehavom prípade i predseda krajského súdu, o čom podá zprávu ministrovi pravosúdia.
DIEL TRETÍ.
Hlava prvá.
Sudcovia.
§ 41.
Na vykonávanie sudcovských úkonov na súdoch sú ustanovení sudcovia (§ 68 Ústavy) a pomocní sudcovskí úradníci.
§ 42.
(1) Sudcami podľa § 68 Ústavy sú: predsedovia a členovia sborových súdov, predsedovia a členovia okresných súdov.
(2) Pomocnými sudcovskými úradníkmi sú auskultanti a súdni notári.
(3) Auskultanti sú pomocní sudcovskí úradníci v prípravnej službe sudcovskej.
(4) Po úspešnom vykonaní jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky možno auskultanta vymenovať na systemizované miesto súdneho notára.
§ 43.
(1) Súdni notári a auskultanti nemajú trvalé služobné miesta. Podľa potreby prekladá ich minister pravosúdia. O spôsobe ich použitia v službe rozhoduje predseda súdu, na ktorý boli preložení.
(2) Auskultantovi sa má spravidla sveriť zapisovanie na pojednávaniach a pripravovanie návrhov na sudcovské vybavenie vo všetkých veciach sporového, ne* sporového a trestného pokračovania pod dozorom sudcu.
(3) Súdny notár môže okrem toho ešte samostatne vykonávať sudcovskú pôsobnosť vo veciach nesporových, exekučných a vybavovať dožiadania o právnu pomoc vo veciach občianskych a trestných.
Hlava druhá. Úradné tituly sudcov.
§ 44.
Sudca ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v VII. stupnici funkčného slúžneho má úradný titul "okresný sudca".
§ 45.
(1) Sudca ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v VI. stupnici funkčného slúžneho má úradný titul "súdny radca".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu se-
nátu krajského súdu v V. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda krajského súdu".
(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v III. stupnici funkčného slúžneho pre správu krajského súdu, má úradný titul "predseda krajského súdu".
§ 46.
(1) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v V, stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "hlavný súdny radca".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu senátu hlavného súdu v IV. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda hlavného súdu",
(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre správu hlavného súdu v I. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "predseda hlavného súdu".
§ 47.
(1) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom na Najvyššom súde v III. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "radca Najvyššieho súdu".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu senátu Najvyššieho súdu v II. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda Najvyššieho súdu".
(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre správu Najvyššieho súdu, má úradný titul "prvý predseda Najvyššieho súdu". Jeho zástupca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v I. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "druhý predseda Najvyššieho súdu".
§ 48.
Sudca, ustanovený za predsedu okresného súdu má okrem svojho titulu podľa príslušnej stupnice funkčného slúžneho aj titul,, a predseda okresného súdu".
§ 49.
(1) Sudcovia činnej služby sú oprávnení a v služobnom styku povinní používať úradný titul, spojený so služobným mier stom im udeleným. Vo výslužbe môžu ďalej používať úradný titul, ktorý im prislúchal v čase ich preloženia do výslužby, sú však povinní pripojiť k nemu poznámku, označujúcu pomer vo výslužbe. Nie je prípustné užívať úradný titul, a to ani s poznámkou označujúcou pomer vo výslužbe, pri vykonávaní advokácie, verejného notárstva alebo iného zárobkového povolania.
(2) Úradné tituly sudcov, ktorí sú zo svojho služobného miesta, na ktorom boli trvalé ustanovení, iba pridelení na iný súd (úrad), sa týmto pridelením nemenia.
Hlava tretia.
Prípravná služba sudcovská.
§ 50.
Do prípravnej služby sudcovskej možno prijať uchádzača, ktorý vyhovuje všeobecným podmienkam pre prijatie do štátnej služby a dosiahol na tuzemskej univerzite hodnosť doktora práv.
§ 51.
Prípravná služba sudcovská trvá tri roky. Vláda môže na návrh ministra pravosúdia, podaný so súhlasom ministra financií, skrátiť prechodne prípravnú službu sudcovskú na dva roky.
§ 52.
(1) Auskultanti sa majú zamestnávať vo všetkých odvetviach súdnictva občianskeho a trestného a majú sa oboznámiť tiež s prácami súdnej kancelárie. Predseda súdu (úradu), na ktorom dokončil auskultant časť svojej prípravnej služby, vyjadrí sa o auskultantovej činnosti a o jeho spôsobilosti vo vysvedčení, ktoré sa založí do osobných spisov auskultantových, vedených na Ministerstve pravosúdia.
(2) Podrobnejšie upraví prípravnú službu sudcovskú minister pravosúdia.
§ 53.
Z času, po ktorý bol auskultant nemocný, na dovolenke alebo na vojenskom cvičení, započíta sa mu do prípravnej služby sudcovskej najviac šesť mesiacov.
§ 54.
(1) Predseda krajského súdu určuje zamestnávanie auskultantom a dozerá na nich. Kým je auskultant zamestnaný na štátnom zastupiteľstve, podlieha priamemu služobnému dozoru prokurátora.
(2) Auskultantov, ktorí sa v prvom roku prípravnej služby sudcovskej ukázali neschopnými pre sudcovský úrad, či už svojimi povahovými alebo osobnými vlastnosťami, nedostatkom potrebných vedomostí alebo zanedbávaním a porušovaním svojich povinností, alebo prejavia zrejmú nechuť k sudcovskému povolaniu, môže minister pravosúdia po vypočutí príslušnej kvalifikačnej komisie zo služby prepustiť aj bez disciplinárneho pokračovania. Proti rozhodnutiu ministra pravosúdia niet opravného prostriedku.
§ 55.
(1) Na krajských súdoch majú sa konať pravidelné cvičenia, v ktorých auskultanti poučné preberajú praktické príklady. Pritom treba dbať na prehĺbenie teoretických a praktických vedomostí, najmä s ohľadom na nové normy a pomocné náuky.
(2) Minister pravosúdia môže nariadiť, aby sa auskultanti pripravovali predtým, než sa prikážu službou na súdy, v osobitnom kurze, na krajskom súde, ktorý na to určí.
§ 56.
(1)Minister pravosúdia môže započítať do prípravnej služby sudcovskej predchádzajúcu právnu službu, vykonanú na Najvyššom správnom súde, štátnom úrade správnom, finančnej prokuratúre, alebo právnu službu advokátskoosnovnícku, verejnonotárskoosnovnícku, úhrnom do šesť
22
mesiacov, ak tieto služby bez prerušenia na seba naväzujú. Za prerušenie sa nepovažuje výkon vojenskej služby.
(2) Výnimočne môže sa podľa ods. l započítať úplne alebo čiastočne i taká právna služba, ktorá nenaväzuje na prípravnú službu sudcovskú, ak prerušenie netrvalo dlhšie ako tri mesiace.
§ 57.
Podmienkou pre ustanovenie za sudcu je složenie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky po vykonaní prípravnej služby (§ 51).
§ 58.
Ak auskultant nevykoná jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku do dvoch rokov po skončení prípravnej služby, alebo ak na tejto skúške ani po druhý raz nebol uznaný za spôsobilého, môže ho minister pravosúdia zo služby prepustiť. Prepustený auskultant má nárok na odbytné vo výške jednomesačného platu.
DIEL ŠTVRTÝ. Súdna kancelária.
§ 59.
Prácu súdnej kancelárie obstarávajú kancelárski úradníci, kancelárske pomocné sily a zriadenci.
§ 60.
(1) K prácam súdnej kancelárie patrí najmä prijímanie súdnych podaní, služba výkonná a výpravná, vedenie spisovne, uschovanie dôležitých listín, vymáhanie platieb a vedenie peňažnej knihy,
(2) Na prácu súdnej kancelárie dozerá okrem predsedu súdu a príslušného sudcu aj kancelársky úradník poverený predsedom súdu,
§ 61.
Vedením pozemkovej knihy má sa poveriť kancelársky úradník s úplným stredoškolským vzdelaním, ktorý už vykonal predpísanú pozemnoknižnú skúšku. Ak takéhoto niet, možno vedením pozemkovej knihy poveriť iného kancelárskeho úradníka s pozemnoknižnou skúškou a ak ani takého niet, kancelársku pomocnú silu, ktorá už vykonala pozemnoknižnú skúšku.
§ 62.
Predseda krajského súdu môže na výpomoc prideliť na súd svojho obvodu kancelárskeho úradníka, kancelársku pomocnú silu alebo zriadenca z iného súdu svojho obvodu. Takéto dočasné pridelenie treba hneď hlási f Ministerstvu pravosúdia.
§ 63.
Prvá kancelárska skúška sa koná na krajskom súde, skúška pozemnoknižná a druhá kancelárska skúška na hlavnom súde. Podrobné predpisy o nich a skúšobný poriadok vydá minister pravosúdia.
§ 64.
(1) Zriadenci kancelárskej služby skladajú podúradnícku skúšku.
(2) Zriadenci strážnej služby skladajú skúšku prijímaciu a skúšku hlavného dozorcu.
(3) Skúšky uvedené v ods. l a 2 konajú sa na krajskom súde. Podrobné predpisy o nich a skúšobný poriadok vydá minister pravosúdia.
§ 65.
(1) Použitie zriadencov na osobitné úkony, najmä na výkon súdnej exekúcie, môže minister pravosúdia viazať na určité podmienky (stupeň školského vzdelania, osobitná skúška atď. ).
(2) Na výkon súdnej exekúcie môže minister pravosúdia ustanoviť i osobitných súdnych exekútorov. Ich právne pomery upraví vláda nariadením.
(3) Podrobné predpisy o exekútorskej skúške vydá minister pravosúdia,
§ 66.
(1) Návrhy, žiadostí a prejavy v pokračovaní vo veciach občianskych a v pokračovaní trestnom, ktoré možno na súde ústne predniesť a ktoré sa podľa zákona nemusia stať pred sudcom, môže do zápisnice spísať úradník súdnej kancelárie.
(2) Protesty zmeniek a šekov môže spísať úradník súdnej kancelárie, ktorého určil predseda okresného súdu. Rovnako môžu úradníci súdnej kancelárie vykonávať súdny zátvor, zapečatenie alebo súdne dražby hnuteľných vecí, ako i overovať podpisy a odpisy listín. O vymáhanie platieb, o zaplatenie ktorých sa má súd starať z úradnej povinnosti, dbá úradník poverený vymáhaním platieb (vymáhajúci úradník),
(3) Súdna kancelária vydáva na žiadosť strán, vyhotovenia, výpisy a odpisy zo súdnych spisov. Podpisuje ich a opatrí súdnou pečiatkou úradník, ustanovený na to predsedom súdu,
(4) Pokiaľ nie je upravené inak, súdna kancelária sostavuje súdne výkazy, platobné rozkazy pre vymáhanie poplatkov, sčítacie lístky, trestné lístky, povinné zprávy o súdnom pokračovaní a iné podobné zprávy. Podpisuje ich vedúci kancelárie alebo jeho zástupca,
(5) Ostatnú pôsobnosť súdnej kancelárie upravuje spravovací súdny poriadok,
§ 67.
Úradník, poverený vedením pozemkovej knihy, vykonáva sudcom povolené zápisy a obstaráva všetky práce spojené s jej vedením. Potvrdenie o pozemnoknižnom zápise a overenie výpisu z pozemkovej knihy môže vydávať kancelársky úradník, poverený vedením pozemkovej knihy, prípadne jeho zástupca, určený predsedom súdu.
§ 68.
Kancelárskemu úradníkovi náleží vykonávať zápisy do firemného registra a obstarávať všetky úkony spojené s jeho vedením, najmä vydávať úradné vysvedčenia, odpisy a výpisy z registra a na príkaz sudcu tiež spisovať oznámenia na zápis do registra. Ustanovenie § 67 druhej vety platí primerane.
§ 69.
Zapisovateľmi v pokračovaní občianskom i trestnom môžu byť zamestnanci súdnej kancelárie.