Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
548.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o Roľníckej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Pre sústavnú starostlivosť o poľnohospodárstvo zriaďuje sa Roľnícka komora so sídlom v Bratislave (v ďalšom texte "Komora").
(2) Činnosť Komory sa rozprestiera aj na poľnohospodársky priemysel, nakoľko je v súvislosti s poľnohospodárstvom, a na hospodársku činnosť obchodnú, ak sa zaoberá obchodom s výrobkami získanými činnosťou poľnohospodárskou.
(3) Komora je právnou osobou a má charakter verejnoprávnej korporácie.
§ 2.
Na plnenie úloh podľa tohoto zákona môže Komora zriadiť oblastné úradovne aj mimo svojho sídla.
§ 3.
(1) Poľnohospodárstvom podľa tohoto zákona sa rozumie poľnohospodárska prvovýroba, zahrňujúca v sebe poľné hospodárstvo, lúkarstvo, pastvinárstvo, ovocinárstvo, záhradníctvo, zelinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskeho zvieractva, mliekárstvo, včelárstvo a hodvábnictvo.
(2) Poľnohospodárskym priemyslom podľa tohto zákona sa rozumie výrobná činnosť, ktorou sa spracovávajú alebo prepracovávajú výrobky získané činnosťou uvedenou v ods. l a ktorých prirodzené fyzikálne a chemické vlastnosti sú ešte nezmenené; sú to: mlynárstvo, cukrovarníctvo, liehovarníctvo, škrobárenstvo, sladárenstvo, tierenstvo, mliekárenstvo, bryndziarstvo, sušiarenstvo, spracovanie mäsa, ovocia a zeleniny, lisovne na olej a výroba krmív.
§ 4.
(1) Členstvo v Komore je povinné. (2) Členmi Komory sú:
a) držitelia aspoň 1. 5 ha pôdy poľnohospodársky obrábanej, z ktorej sa platí pozemková daň okrem štátu a sväzkov územnej a záujmovej samosprávy,
b) sväzy poľnohospodárskych družstiev ako aj také poľnohospodárske družstvá, ktorých činnosť sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky,
c) organizácie poľnohospodárstva, utvorené podľa osobitných právnych predpisov,
d) organizácie alebo sväzy poľnohospodárskeho priemyslu (§ 3 ods. 2) a ak takýchto niet — jednotlivé podniky,
e) sväzy odborných poľnohospodárskych spolkov, a také poľnohospodárske spolky, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, nakoľko ju vykonávajú v rámci činnosti uvedenej v § 3 ods. 1.
(3) Minister hospodárstva môže — ak to osobitné hospodárske zretele vyžadujú — snížiť na návrh Komory výmeru, uvedenú v Ods. 2 pism. a), buď všeobecne buď osobitne pre jednotlivé druhy podnikania.
(4) Útvary uvedené v ods, 2 písm. b) až e), ktoré podliehajú povinnému členstvu, určí minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(5) Osoby uvedené v ods. 2 písm. a) stávajú sa členmi Komory bez prihlásenia. Útvary uvedené v ods. 2 písm. b) až e) sú povinné podať Komore členskú prihlášku do 60 dní odo dňa uverejnenia vyhlášky podľa ods. 4, poťažne do 60 dní odo dňa svojho vzniku.
§ 5.
Na návrh Komory môže minister vnútra po dohode s ministrom hospodárstva rozpustiť spolky, ktoré podľa stanov majú podporovať a zveľaďovať poľnohospodárstvo, ak ich činnosť sa protiví hospodárskym potrebám štátu, alebo ak ich ďalšie jestvovanie nie je hospodársky odôvodnené.
§ 6.
(1) Úlohou Komory je najmä:
a) zveľaďovať poľnohospodársku prvovýrobu (§ 3 ods. 1);
b) podávať dobrozdania a návrhy úradom na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy vo veciach, ktoré sa týkajú záujmov poľnohospodárstva;
c) podávať dobrozdania vo veciach dovozu a vývozu poľnohospodárskych výrobkov a potrieb;
d) podávať dobrozdania o návrhoch zákonov a nariadení, ktoré sa dotýkajú poľnohospodárstva;
e) podporovať verejnú správu pri vykonávaní úloh, ktorých cieľom je zveľadenie a prospech poľnohospodárstva;
f) podávať dobrozdania a návrhy na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy vo veciach poľnohospodárskeho školstva;
g) spolupôsobiť a napomáhať pri hmotnom zveľaďovaní poľnohospodárskej výroby, napomáhať zakladanie svojpomocných poľnohospodárskych družstiev, ústavov a podnikov;
h) vydávať o svojej činnosti zprávy a publikácie;
i) vydávať odborné knihy;
j) usporiadať prednášky, kurzy, odborné výstavy a pod.;
k) spolupôsobiť pri núdzových opatreniach na podporu roľníkov postihnutých živelnými pohromami;
1) napomáhať zaobstaranie spoločných potrieb poľnohospodárskych;
m) napomáhať pri sprostredkovaní práce a služieb a podávať návrhy na ochranu poľnohospodárskej práce;
n) vydávať na žiadosť úradov, súdov a strán dobrozdania a osvedčenia, vo veciach poľnohospodárskych, ako aj podávať do brozdania o kvalifikácii osôb, navrhnutých alebo žiadajúcich o funkcie odhadcov a vnútených správcov v poľnohospodárskych podnikoch alebo súdnych znalcov v obore poľnohospodárskom.
(2) Na Komoru prechádza pôsobnosť okresných a župných úradov vo veciach poľnohospodárskej odbornej služby okrem policajného súdnictva. Podrobnosti upraví vláda nariadením. V týchto veciach platia o pokračovaní Komory ustanovenia vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. Rozhodnutia Komory sú exekučnými titulmi podľa § 90 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. Tam, kde oproti rozhodnutiu úradu v rámci uvedenej pôsobnosti bol prípustný opravný prostriedok, rozhoduje o ňom Ministerstvo hospodárstva.
(3) V rámci svojej pôsobnosti môže Komora vydávať pre svojich členov všeobecne záväzné predpisy a úpravy, ktoré sa uverejňujú v Úradných novinách.
§ 7.
(1) Členovia sú povinní zachovávať predpisy vydané Komorou podľa tohto zákona.
(2) Členovia s výnimkou členov, ktorí platia prirážku podľa § 13 ods. 2 sú povinní platiť členovské príspevky, ktorých výšku určí Ministerstvo hospodárstva po vypočutí poradného sboru (§ 9).
(3) Členovia môžu žiadať pomoc a ochranu Komory v rámci sverených jej úloh.
§ 8.
(1) Na čele Komory je predseda, ktorý ju zastupuje navonok.
(2) Predsedu a jeho zástupcu menuje a odvoláva na návrh ministra hospodárstva prezident republiky.
§ 9.
(1) Vo výkone funkcie napomáha predsedovi poradný sbor, ktorý sa skladá, zo zástupcu predsedu a najviac 12 členov, ktorých vymenúva minister hospodárstva na tri roky.
(2) Na zasadnutiach poradného sboru môžu sa podľa potreby zúčastniť aj odborní referenti s hlasom poradným.
(3) Členstvo v poradnom sbore je funkcia čestná, členovia majú nárok na náhradu hotových výdavkov.
(4) Ministerstvo hospodárstva môže vysielať do každého zasadnutia poradného sboru svojho zástupcu,
§ 10.
(1) Zamestnancov Komory prijíma a prepúšťa predseda. Menovanie vedúceho úradníka podlieha schváleniu ministra hospodárstva.
(2) Služobné a platové pomery upravuje služobný poriadok, ktorý vydá predseda po schválení Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií, podľa zásad platných pre štátnych zamestnancov.
(3) Penzijné nároky trvalé ustanovených zamestnancov Komory a ich príslušníkov upravuje penzijný poriadok, ktorý vydá predseda a schvaľuje minister hospodárstva po dohode s ministrom financií. Penzijné nároky týchto zamestnancov nesmú však byť nižšie ako jednotlivé druhy penzií a penzijných práv a nárokov štátnych zamestnancov tej istej alebo rovnocennej kategórie a rovnakých služobných tried i rodinných pomerov,
(4) Úradníci u Komory penzijné poistení sú vylúčení zo zákonných predpisov o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách, ako aj z povinnosti poistenia invalidného a starobného.
§ 11.
Organizačný štatút Komory vydá predseda po schválení Ministerstvom hospodárstva.
§ 12.
Komora hospodári v rámci schváleného rozpočtu, ktorý sostavuje predseda a schvaluje ho minister hospodárstva v dohode s ministrom financií. Rozpočtové obdobie sa shoduje s kalendárnym rokom.
§ 13.
(1) Správne výdavky Komory hradí štát, najviac však do výšky 5 miliónov Ks ročne. Tým cieľom každoročne sa zaradí patričná suma do štátneho rozpočtu.
(2) Na úhradu ostatných rozpočtových potrieb Komory pre veci odborné prispievajú držitelia pôdy osobitnou prirážkou, vyberanou súčasne s pozemkovou daňou vo výške 30% štátnej dane. Táto prirážka nahradzuje členovské príspevky podľa § 7 ods. 2 u osôb uvedených v § 3 ods. 2 písm. a).
(3) Prirážky k dani pozemkovej (ods. 2) vyrubujú predpisujú a vyberajú úrady a orgány, ktoré sú poverené predpisovaním a vyberaním pozemkovej dane.
(4) Prirážky podľa ods. 2 sú splatné s daňou a platia o nich rovnaké predpisy o vymáhaní, premlčaní, úrokovaní a o opravných prostriedkoch ako u pozemkovej dane a požívajú tie isté záložné a prednostné právo.
(5) Finančná správa odvedie Komore každého mesiaca 1/12 očakávaného výnosu z ročných prirážok a konečné vyúčtovanie za uplynulý rok prevedie Komora najneskoršie do konca mesiaca júna nasledujúceho roku.
§ 14.
(1) Komora podlieha dozoru Ministerstva hospodárstva.
(2) Ministerstvo hospodárstva vykonáva administratívnu, odbornú, účtovnú a pokladničnú revíziu Komory,
(3) Opatrenia a usnesenia Komory, okrem prípadov uvedených v § 6 ods. 2, ktoré sa protivia platným právnym predpisom alebo verejnému záujmu, môže Ministerstvo hospodárstva zrušiť do 6 mesiacov.
(4) Koncom každého správneho roku Komora vyhotoví účtovnú uzáverku príjmov a výdavkov, ktorú predloží do konca júna Ministerstvu hospodárstva a Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu.
§ 15.
(1) Komora je oslobodená: a) od poplatkov z potvrdeniek peňažných poukazov pre ňu došlých,
b) od poplatkov zo služobných smlúv urobených podľa tohto zákona,
c) od poštových poplatkov svojej úradnej korešpondencie a
d) od poplatkového ekvivalentu z jej účelového fondového majetku.
(2) Úradné spisy Komory, čo do kolkovej povinnosti, majú povahu spisov verejných úradov.
§ 16.
(1) Predseda Komory môže uložiť poriadkovú pokutu do 10. 000 Ks členovi, ktorý neplní alebo odoprie vykonať povinností uložené mu v smysle § 7 ods. l a v rámci pôsobnosti Komory podľa tohto zákona. Proti vyrubeniu poriadkovej pokuty môže člen na Komore podať sťažnosť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak Komora uzná dôvody sťažnosti za správne, môže sťažnosti vo vlastnej pôsobnosti vyhovieť, inak ju postúpi Ministerstvu hospodárstva, ktoré rozhodne s konečnou platnosťou.
(2) Poriadková pokuta právoplatne uložená podľa ods. l sa vymáha exekúciou podlá § 90 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. pričom rozhodnutie o jej vyrubení, opatrené doložkou vykonateľnosti od Komory, je exekučným titulom.
§ 17.
Nezachováme predpisov § 4 ods. 5, ako aj predpisov vydaných podľa § 6 ods. 3 trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom do 10, 000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľností má sa premeniť na zatvorenie do 30 dní.
§ 18.
Úrady a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
§ 19.
(1) Vládne nariadenie č. 305/1920 Sb. z. a n. sa zrušuje. Pôsobnosť Zemedelskej rady pre Slovensko upravená inými osobitnými predpismi prechádza na Komoru,
(2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok Zemedelskej rady pre Slovensko a spolkov
prípadne zrušených podľa § 5 prechádza na Komoru. Tento prevod nepodlieha poplatku,
(3) Zamestnancov Zemedelskej rady pre Slovensko prevezme Komora so všetkými nadobudnutými právami a nárokmi, platnými v čase prevzatia. Penzijné zaopatrenie týchto zamestnancov, ako aj zamestnancov preložených na trvalý odpočinok a ich pozostalých, zabezpečuje sa podľa zásad doteraz pre nich platných.
§ 20.
(1) Zamestnancov štátnej poľnohospodárskej odbornej služby, ktorí túto vykonávajú v rámci pôsobnosti prenesenej podľa § 5 ods. 2 na Komoru, môže Ministerstvo hospodárstva prideliť Komore k výkonu služby. Týchto zamestnancov Komora zamestná v rámci uvedenej pôsobnosti.
(2) Zamestnancov štátnej poľnohospodárskej odbornej služby (ods. 1), ktorí hodlajú prestúpiť do osobného stavu zamestnancov Komory, je povinná táto prevziať, pričom sa im zachovávajú všetky nadobudnuté práva a nároky, platné v čase prevzatia.
§ 21.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I. Všeobecná časť.
Hospodársky vývoj civilizovaného sveta priviedol národohospodársku teóriu a politiku k poznaniu, že hospodárstvo nie je organizované dokonale, ak chybuje v ňom organizácia ľudí, opierajúca sa o vzťah ľudí k hospodárstvu a tomuto vzťahu slúžiaca. Ľudia sú podstatným činiteľom výroby i spotreby. V troch základných výrobných hodnotách: pôda, práca, kapitál, vytvárajú ľudia hodnoty práce a týmito spojujú a zhodnocujú zásluhy pôdy i kapitálu.
Organizáciu ľudského prvku si vynútil vývoj hospodárstva vo všetkých dejiných epochách. Epocha hospodárskeho liberalizmu postavila sa na zásadu hospodárskej slobody jednotlivca, rozrušila predošlú hospodársku organizáciu ľudí a hlásala, že na to, aby hospodárstvo vyplnilo svoju funkciu v živote národov, postačí organizovať podnikanie, výrobu a spotrebu. Vývoj hospodárstva reagoval tým, že hospodárski myslitelia došli k socializmu a triednemu chápaniu spoločnosti. Prakticky to vyústilo v neobyčajnom rozmachu organizácie pracujúcich tried a v socialisticko-komunistic- 9.
kom boji o štátnu moc a ovládnutie sveta na jednej strane; na druhej strane viedlo to ku vzniku mohutných medzinárodných kolosov kapitalistického podnikania. Všetky národohospodárske a štátopolitické smery, ktoré vyšlý z pozitívnej alebo negatívnej kritiky liberalistického kapitalizmu a všetkých druhov socializmu, ktorý je jeho dôsledkom, prišly viac alebo menej výrazne aj k tomu rozpoznaniu, že tento konflikt a nezdravý rozpor v ľudskej jeho složke treba odstrániť.
Hospodárstvo logicky, svojou povahou a rozvojom, smeruje k hospodárstvu plánovitému a v dôsledku toho aj k hospodárstvu riadenému. Plánovité a regulované ovládanie hospodárstva nie je možné bez úplného jeho organizačného vybudovania. Nutnou súčiastkou tohto vybudovania je čím dôkladnejšia organizácia ľudí na hospodárskom a záujmovom podklade. Ľudský prvok v hospodárstve možno ovládať len cestou jeho zorganizovania. Štát je suverénna a najtotálnejšia vrcholná organizácia národa. Moderný, účelný a sociálny štát je len vtedy úplný, keď má vytvorenú aj dôkladnú a najúplnejšiu hospodársku organizáciu.
Sociálny vývoj kultúrneho ľudstva doviedol myslenie a organizačnú činnosť ľudskú k tomu vývojovému stupňu, keď sa život človeka a ľudskej spoločnosti a teda aj národných celkov rozumie ako organický celok, čo vedie k tomu, že sa politike, ako všeobecnému vedeniu národa a štátu podriaďuje všetok život a všetky jeho úseky — teda aj hospodárstvo. Mnohí novodobí hospodárski a politickí myslitelia pokladajú tento zjav za samozrejmý a najvýznamnejší výdobytok najnovšieho vývoja. Cieľom prevýchovy ľudí v tomto smysle, tvoria sa na jednej strane záujmové organizácie, (u nás zákon č. 297/1940 Sl. z. ), ktoré majú určenie politicko-výchovné a na druhej strane záujmové organizácie, ktoré majú určenie odborne-zveľaďovacie. Takouto záujmovou organizáciou s cieľom odbornezveľaďovacím má byť aj Roľnícka komora.
Všetky tieto vývody privádzajú k poznaniu, že uskutočnenie hospodárskej a záujmovej organizácie ľudí je nutnou súčiastkou moderného — národného hospodárstva, bezpodmienečným predpokladom riadneho plnenia funkcie hospodárstva v živote národa a v pôsobení štátu a základným súčiniteľom hospodárskeho pokroku a sociálneho vzostupu.
Keď uskutočnenie hospodárskej a záujmovej organizácie ľudí je takou vývojo-
vou nutnosťou a účelným samovýtvorom v celom národnom hospodárstve, tým dôležitejším a vypuklejším sa stáva toto poznanie pre oblasť poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je výrobný i spotrebiteľský úsek národného hospodárstva, ktorý sa na prvý pohľad rozlišuje od ostatných sektorov národného hospodárstva svojim rázom i významom. Roľníctvo ako sociálny celok v poľnohospodárstve prvoradne a bezprostredne činných ľudí odvodzuje však svoj význam pre národ nielen z rázu a významu svojej hospodárskej činnosti, ale i z podstaty prirodzenosti a sociologickej funkcie sedliactva. Sedliactvo je biologický koreň národa a prameň jeho životnej sily. Cez sedliactvo vedie teda najzákladnejšia a najprezieravejšia cesta k pozdvihnutia národa a zveľadeniu jeho života í medzinárodného a civilizačného významu. Do sedliactva musí byť zasadené jadro hospodárskej a kultúrnej politiky národa, ktorý chce si uhájiť svoju pozíciu v súťaži a spolupráci národov a zaistiť rozvoj a rozmach. Splniť u sedliactva dokonale toto poslanie a zapojiť všetky jeho sily do udržania a zveľadenia národa nie je možné bez zorganizovania sedliactva. Preto štát na sprostredkovanie svojej roľníckej politiky potrebuje si zorganizovať sedliactvo a jeho hospodársky svet. Pri roľníkovi nestačí, aby štát videl v ňom len občiansku jednotku, ale musí v ňom vidieť aj významnú hospodársku veličinu.
Poľnohospodárstvo vždy smerovalo k plánovitému alebo riadenému hospodárstvu. To spočíva na osobitných podmienkach poľnohospodárskej výroby, ktorú možno charakterizovať ako viazanosť ponuky a dopytu. Poľnohospodárstvo nemôže takým spôsobom reagovať na ceny a konjunkturálne výkyvy ako iné výrobné odvetvia a je nútené produkovať aj vtedy, keď iné výrobné odvetvia svoju produkciu pre nepriaznivé okolnosti na trhu obmedzujú. Poľnohospodárska výroba závisí aj na tzv. zákone klesajúceho výťažku. Poľnohospodárska výroba nemôže ľubovoľne rozmnožiť tie výrobky, ktoré majú okamžitý odbyt a rentabilitu na voľnom trhu, lebo poľnohospodárska výroba je obmedzená zákonom závislosti od pôdy. I napriek tomuto úkazu je však známe, že prevážne všetci roľníci zanechávajú na dedictve oveľa viac, ako sami dostali. To nasvedčuje, koľko intenzívnej pracovitosti a úsilia bolo treba do roľníckeho hospodárenia vložiť. Takto sa najzreteľnejšie prejavuje obohacovanie národa a trvalé tvorenie nových hodnôt, ktoré musí národohospodárska poPolitika v prvom rade veľmi výdatne podporovať.
Aj mnoho iných skutočností zdôrazňuje však význam hospodárskej a záujmovej organizácie roľníctva. Prírodní i sociálni činitelia vplývajú na poľnohospodársku prvovýrobu, na hospodársku činnosť roľníka a na celý jeho život tými najrozličnejšími spôsobmi. Hospodárska tvorba roľníka je závislá takmer úplne od prírodných síl a vplyvov a ich súčinnosti. Výroba a celý život iných hospodárskych složiek, stručne povedané tzv. mestských, ako sú priemysel a živnostníctvo, slobodné povolania a verejné služby, sú izolované od bezprostrednej súvislosti s prírodnými silami, úplne alebo čiastočne neovládateľnými, sú determinované viac komponentami a hľadiskami sociálnymi. Kdežto v živote a hospodárskej tvorbe roľníka prenikanie sa prírodných a sociálnych vplyvov a síl tvorí spleť problémov a úloh. Povolanie roľníka je jedno z najsložitejších povolaní, lebo jeho hospodárska činnosť pozostáva z toľkých úkonov, naväzujúcich na fyzické a chemické faktory v prírode a na psychologické a organizačné faktory v ľudskej spoločnosti, že podobnú pestrosť a složitost problémov nenachádzame v nijakej inej hospodárskej činnosti.
Výsledky hospodárskej činnosti roľníka tvoria takú podstatnú súčiastku výživy ľudí a takú významnú položku v hospodárskej tvorbe ostatných spoločenských složiek. že by bez náležitého prebiehania roľníckej hospodárskej činnosti život jednotlivcov a spoločnosti bol nepredstaviteľný. Popritom, ako je samozrejmé, akýkoľvek hospodársky a kultúrny pokrok ostatných vrstiev národa by nebol dosť hodnotný a významný, bez hospodárskeho a kultúrneho pokroku roľníctva. Lebo sily a reflexy z roľníckej oblasti by pôsobily vždy retardačne na celok a snižovaly by priemer na nízku úroveň.
Dnes pre zavedenie a zvláštny význam roľníckej hospodárskej a záujmovej organizácie hovoria veľmi presvedčivé ešte aj iné skutočnosti.
Historický náskok, tradícia a inteligencia priemyselných a živnostenských činiteľov a takmer vždy s tým idúca lepšia organizačná pripravenosť a pohotovosť, zatlačujú v hospodárskom a politickom živote roľnícku složku na miesto druhotné. Tento prírodou a históriou zavinený handicap musí roľníctvo odstrániť zvýšeným organizačným úsilím, lebo jadro všetkých problémov roľníckych sa koncentruje v probléme organizačnom. Z tohto vyplynie prospech
nielen pre roľníctvo, ale pre celý spoločenský celok.
V oblasti strednej Európy živnostníctvo a priemysel sú odborne i výrobne zorganizované na podklade dávnych zákonov. V období európskeho feudalizmu, ktorý v oblasti bývalého Uhorska bol zlikvidovaný vlastne len v polovici minulého storočiaroľníctvo bolo zatlačené na úroveň hospodárskej a sociálnej závislosti na hospodársky neplodnej šľachte a zemepánoch. Zatiaľ remeslá a živnosti malý za sebou viacstoročnú cechovnú tradíciu a práve nastupujúci priemysel, ktorý túto cechovnú tradíciu a pozostatky jej štruktúry rozrušil, nútil živnostnícky stav a mestské vrstvy organizovať sa a priväzovať touto organizáciou k sebe aj vznikajúci priemysel. Tak vznikajú rozličné, v rôznych obmenách dodnes zachované organizácie živnostenského podnikania, zpomedzi ktorých dobrou a zachovalou príkladnou inštitúciou sú napr. obchodné a priemyselné komory.
So zánikom feudalizmu, s preniknutím liberalistických myšlienok aj do právneho vzťahu človeka k pôde a do poľnohospodárskej výroby, nastúpil aj vznik a vývoj sedliackej myšlienky a roľníckeho hnutia.
V priestore strednej Európy prvý značnejší prelom roľníctva smerom k hospodárskemu a sociálnemu vzostupu a taktiež ku organizačnému podchyteniu nastal po svetovej vojne v roku 1918. Uskutočňuje sa pozemková reforma, ako jeden z úkazov, ktoré spočívajú na úsilí napomôcť hospodársky a sociálne sedliactvo a zaistiť mu zodpovedné miesto v štáte a spoločnosti. Súčasne tvoria sa politické strany roľnícke a odborové organizácie, tvorí sa sedliacka ideológia a sedliacke hnutie a začínajú sa rysovať obrysy medzinárodnej roľníckej spolupráce.
Dve veľké európske revolúcie, fašistická a národnosocialistická, preberajú, aj pokiaľ ide o vec sedliactva a pôdohospodárstva, tendenciu doby a nové znamenia, hodnoty a prínosy vývoja. Fašizmus a národný
socializmus nastolujú sedliacku myšlienku a poslanie roľníctva i význam pôdohospodárskej výroby do popredia úsilia o nový svet. Uskutočňujú totálnu záujmovú a hospodársku organizáciu svojich roľníckych vrstiev; fašizmus cestou korporácii národný socializmus formou ríšskeho stavu výživy.
V bývalom Rakúsko-Uhorsku došlo k určitým organizačným úsiliam v odbore poľnohospodárskej a roľníckej složky národov len v 60. rokoch minulého storočia.