Vtedy v rámci všeobecného rozmachu hospodárskeho podnikania, myslenia a úsilia začaly sa zakladať i rôzne dobrovoľné organizácie na podporu roľníckej hospodárskej činnosti a na zveľadenie roľníckeho života. To všetko dialo sa v rámci súkromnej iniciatívy, na podklade spolkového zákona. V zemiach rakúskych vyvoj viedol k zriadeniu verejnoprávnej záujmovej organizácie roľníckej pod názvom "Zemedelské rady", ktoré boly zriadené v roku 1891 v Čechách a v roku 1897 na Morave. Toto štádium organizovania roľníckeho živlu prenieslo sa aj do Československej republiky.

V Uhorsku, ako vyplývalo zo všeobecného rázu pomerov jeho poľnohospodárstva, tvorily sa takouto súkromnou cestou len spolky veľkostatkárov. Starostlivosť o poľnohospodárstvo bola v Uhorsku organizovaná na podklade župnej samosprávy a ustálila sa vo forme tzv. župných hospodárskych spolkov. Štátna administratíva poľnohospodárska a lesohospodárska bola pripnutá na autonómne župné orgány, ktoré maly po ruke odborných úradníkov, ako boli župní hospodárski inšpektori a podobne. Verejnoprávnej autonómnej korporácie v Uhorsku nebolo. V Budapešti bolo len ústredie župných hospodárskych spolkov. V Československej republike župné hospodárske spolky alebo sa rozpadly, alebo premenily na tzv. župné hospodárske a lesnícke jednoty, ktoré sa líšily od bývalých uhorských hospodárskych spolkov tým, že orientovaly svoju činnosť viac na skupinu malých a stredných roľníkov. V roku 1920 bola aktivovaná na Slovensku Zemedelská rada pre Slovensko a župné hospodárske a lesnícke jednoty opieraly svoju činnosť o spoluprácu s touto. Inštitúcia Zemedelskej rady prenesená bola na Slovensko zo zemí historických a svojim právnym podkladom, organizačným vybudovaním- a začlenením voči štátnej správe, ako jej orgán, neuskutočnila ani z polovice potrebu organizačného scelenia a vybudovania slovenského poľnohospodárstva.

Súhrnne možno teda o otázke organizačného vybudovania roľníckeho hospodárstva a roľníckeho živlu povedať podľa dnešného stavu: sú síce dané určité vývojové a tradičné predpoklady pre zorganizovanie poľnohospodárstva, ale chybuje všeobecne tejto organizácii dobudovanie, účelnosť, jednotnosť hľadísk a jednotná usmernenosť celkovej práce i jednotlivých úsekov činnosti.

Poznatky z posledných rokov a z obdo-

bia posledných vojen navádzajú presvedčivo k tomu, aby bolo bezodkladne prikročené k vybudovaniu úplnej organizácie hospodárskej a záujmovej stránky poľnohospodárstva u všetkých národov juhovýchodnej Európy. Lebo za dnešného stavu nebude dobre možná ani medzinárodná spolupráca, ku ktorej jednotlivé národné hospodárstva kontinentálneho a najmä stredoeurópskeho priestoru bezpochybne smerujú. Význam roľníctva v živote národov a v hospodárstve Európy vyžaduje teda, aby vybudovaním organizačných predpokladov boly zaistené možnosti zásobiť poľnohospodársku výrobu kvalifikovanejšími ľudskými silami, ako sú v nej dnes. Takto sa z poľnohospodárstva dosiahnu hodnotnejšie a početnejšie výsledky a zaistí sa podstatne vzostup hospodárskej a sociálnej úrovne európskych národov.

Ak úvahy, uvedené v predošlých statiach platia pre pôdohospodárstvo všeobecne, tým výraznejšie vystupujú do popredia, keď skúmame špeciálnu problematiku slovenského pôdohospodárstva.

Význam a prvoradé postavenie pôdohospodárstva v národnom hospodárstve Slovenskej republiky ako hospodárskej jednotky a aj v jej medzinárodno-hospodárskych vzťahoch, nemusia byť na tomto mieste nijako zvlášť zdôrazňované a vyzdvihované. Skutočnosti tieto sú hospodárskym činiteľom všeobecne známe a vedúcimi našimi národohospodárskymi teoretikmi a politikmi niekoľkokrát ustálené. Slovenské roľnícke hospodárstvo má pre výživu národa práve tak základný význam a podstatný dosah, ako pôdohospodárstvo všeobecne.

Podľa údajov Slovenskej národnej banky v poľnohospodarstve a lesníctve slovenskom zamestnané obyvateľstvo tvorí 56. 8% celkového počtu obyvateľstva. Ďalej z národného dôchodku pripadá ako netto príjem 65% celkového príjmu na poľnohospodárstvo. Tieto čísla znamenajú aj to, že značný počet ostatného obyvateľstva je závislý existenčne od poľnohospodárstva spôsobom nepriamym. Taktiež je významný pre posúdenie úloh slovenského poľnohospodárstva ten fakt, že z poľnohospodárskych podnikov takmer 85% pripadá na jednotky menšieho rozsahu — do 10 ha.

Vzdor tomu po výrobnej stránke nedosiahlo ešte slovenské poľnohospodárstvo dostupnú mu intenzitu a ani po organizačnej stránke nestojí dnes na takom stupni, ako by účelnosť celej hospodárskej politiky nášho štátu vyžadovala. Toto ustálenie platí pokiaľ ide o poľnohospodársku prvovýrobu i pokiaľ ide o priemysel, bezprostredne na túto naviazaný, či už po stránke spracovania rastlinných, či živočíšnych produktov. Je známe konštatovanie zahraničných miest, koľko by sa dalo ešte mnoho zveľadiť na slovenskom poľnohospodárstve i na pôdohospodárskom priemysle.

Obraz o týchto ustáleniach nám poskytne napr. porovnanie priemerných hektárových výnosov obilovín:

Belgicko-Luxembursko. 29. 8 q

Holandsko ..... 25. 3 q

Švédsko...... 20. 3 q

Nemecko...... 19. 1 q

Fínsko....... 15. 6 q.

Slovenské priemery za roky 1926 až 1930 a 1938 až 1939 obnášajú, pokiaľ ide o úhrnný priemer medzi pšenicou, ražou, jačmeňom a ovsom, 14. 9 q.

Podľa súhlasných ustálení domácich a zahraničných, Slovensko má všetky predpoklady pre zvýšenie intenzity v poľnohospodárstve i pre zvýšenie výnosov a pre celkový vzostup výroby a produktivity. Takisto nie sú ešte využité všetky možnosti priblíženia sa ku stupňu sebastačnosti!

Problémy slovenského poľnohospodárstva sú v podstate trojaké: problém výrobný, problém organizačný a problém výchovy a vzdelania. Podstata riešenia spočíva zrejme v podchytení a utvrdení organizačných základov a predpokladov, bez ktorých všetka zveľaďovacia činnosť štátu a rôznych, na súkromnej iniciatíve založených, inštitúcii zostane bez metodického a sústavného zhodnotenia a začlenenia do budovateľského programu Slovenskej republiky.

Pôsobiť na slovenské poľnohospodárstvo v smere stáleho zlepšovania možno len pôsobením na človeka v tomto poľnohospodárstve bezprostredne činného. Toto vyžaduje organizáciu a napomáhanie vzdelania a odborného pripravovania ľudí.

Čo sa týka vzdelania a odborného pripravenia pre celú životnú pôsobnosť, nie je slovenskému roľníkovi dnes ešte dané všetko to, čo dávajú roľníkovi iné, vysokokultúrne európske národy a čo mu musíme a môžeme dať aj my.

Pôdohospodárstvo slovenské je na prvom mieste v otázke zaistenia výživy obyvateľstva, v otázke zvýšenia životnej úrovne a stupňovania blahobytu a podstatne je dôležité aj s hľadiska finančnej schopnosti štátu.

Stupňovať všetky tieto významy predpokladá zvyšovať produkčné výsledky. Keď štátne vedenie Slovenskej republiky a národ očakávajú od slovenského poľnohospodárstva stále lepšie výsledky, treba preto vytvoriť predovšetkým nutné predpoklady. A tieto sú v prvom rade rázu organizačného,

Je na mieste pri tejto príležitosti spomenúť aj tieto dve skutočnosti. V dobe pred rokom 1918 bola to práve slovenská dedina a túto tvoriace slovenské roľníctva ktoré udržalo základ slovenského svojrázneho života a dávalo národný svojráz slovenskému priestoru. Slovenské roľníctvo bolo a ostáva jediným prameňom životnej sily a nacionálnej istoty slovenského národa.

A keď nastúpil čas samobytného štátneho života, bolo to taktiež slovenské roľníctvo, ktoré s úctyhodnou hrivňou prispelo k prvým životným úspechom Slovenskej republiky. Tieto príspevky v neposlednom rade boly aj rázu hospodárskeho. Tak napríklad stručne to bolo naznačené v parlamentnej rozprave, kde jeden poslanec povedal: "Teraz, keď sme už po určitom odstupe času a máme možnosť zhodnotiť zásluhy každého povolania, čo to-ktoré povolanie vykonalo, prídeme k presvedčeniu, že jedine je to roľník, ktorý svoje produkty nezdražil a týmto sa pričinil o 'stabilitu slovenskej koruny. Súčasne musíme konštatovať i to, že poľnohospodársky priemysel v tomto smere drží jednotný krok s roľníkom a že to mohol urobiť, je zásluhou roľníka". Toto konštatovanie platí i naďalej až do dnešných dní a zostane základnicou vzťahu slovenského roľníctva k jeho štátu.

Slovenské pôdohospodárstvo vyvíjalo sa do roku 1918 v štátoprávnom a hospodársko-politickom začlenení uhorskom. Ako už bolo hore povedané, v Uhorsku starostlivosť o pôdohospodárstvo bola organizovaná nedostatočne a bola orientovaná na podporu velkostatkárskych jednotiek. Po roku 1918 sa pomery zmenily, roľníclvu dostalo sa zvýšenej pozornosti v politickom a hospodárskom živote Česko-Slovenskej republiky, ale i tu nedosiahlo sa želateľných výsledkov a potrebnej konsolidácie a sjednotenia práce, lebo starostlivosť o roľníctvo sa stala predmetom súťaže a boja politických strán. I pri všetkom významnom vzostupe pozornosti voči roľníctvu starostlivosť o poľnohospodárstvo bola roztrieštená a nie dosť intenzívna. Okrem Zemedelskej rady, ktorá zaobstarávala iba úsek starostlivosti o roľníctvo a bola pritom ešte

rozličnými okolnosťami hatená, zasahovalo do starostlivosti o roľníctvo a jeho hospodársku činnosť a sociálny stav mnoho rozličných poloúradných a súkromných spolkov a ustanovizní, ako boly spomínané župné hospodárska a lesnícke jednoty, inštitúcie politických strán (Roľnícka osveta, Slobodné učenie sedliacke, Kresťanskosociáme odborové sdruženie roľnícke atď. ) a rôzne organizácie obchodné a iné hospodárske, menovite družstevné, ako aj organizácie špecializované na jednotlivé úseky roľníckej produkcie. Táto roztrieštenosť a spolitizovanosť tvorily najslabšie stránky roľníckej politiky v bývalej ČSR.

V Slovenskom štáte venuje sa otázke úpravy a zlepšenia roľníckych pomerov zvýšená pozornosť. Cela táto činnosť doteraz však bola tiež len čiastočná zamierená na rozličné špeciálne úseky a príležitostná, prípadová, nie dosť sústavná a intenzívna. Aby mohla byť sústavná, plánovitá, zámerná a zodpovedne intenzívna, nato jej chybovalo vedecké a hlavne organizačné podloženie. Hlavne badať aj pri tomto, že slovenskému rolníctvu chybuje ústredná a totálna odborná organizácia, ktorá by spočívala na bezprostrednom styku a spolupráci úradných medzítok s najširšími vrstvami roľníckymi. Chybuje sústavné a hodnotiace i usmerňujúce sprostredkovanie medzi aparátom štátu a mnohotvárnym svetom roľníckeho hospodárenia a života.

Ostáva Slovenskej] republiky položila programovaním stavovského zriadenia generálny podklad i pre záujmové zorganizovanie roľníctva v rámci stavu poľnohospodárskeho, tak ako položila tento základ i pre ostatné odvetvia slovenského života. I keby sa stavovské zriadenie bolo realizovalo v koncepcii uzákladnenej v ústave, bola by sa časom ukázala potreba doplniť organizáciu stavu organizáciou, ktorá by sa starala o činnosť zveľaďovaciu.

Ku realizovaniu stavovského zriadenia sa neprikročilo. Vývoj našich politických a hospodárskych pomerov viedol ku inému právnemu usporiadaniu záujmového zorganizovania občianstva. Stalo sa tak zákonom č. 297/1940 Sl. z. o slovenských záujmových organizáciách. Zákon tento dal základ na všeobecné záujmové zorganizovanie roľníctva slovenského. Podľa znenia a smyslu tohto zákona, organizácia, ktorá podľa neho vznikla, je složkou Strany, samostatnou právnickou osobou a sdružuje osoby zamestnávateľské a zamestnanecké, v pôdohospodárstve činné- ako samostatné fyzické

jednotky. Táto organizácia má sa venovať prevažne iba výchove človeka a usmerňovaniu jeho odbornej hospodárskej činnosti podľa politických postulátov vedenia Strany a vedenia štátu. Starostlivosť o výrobu a jej zveľadenie, ako aj o speňažovanie výťažkov výroby, záujmové organizácie sledovať priamo nebudú môcť. Záujmové organizácie majú na zreteli výchovnú stránku človeka ako takého, ovplyvňujú psychologické, kultúrne a iné sociálne faktory v jeho živote.

Starostlivosť o hospodárstvo musí ovplyvňovať aj výrobné složky a predpoklady. Zveľaďovanie ostatných stránok života roľníkovho je opreté predovšetkým o zveľaďovanie výroby. Zveľaďovanie výroby a vzostup blahobytu a životnej úrovne roľníka sú vo funkcionálnej závislosti na sebe.

Takisto ostatné složky národa nemajú len záujem o zošľachtenie života roľníka, ale predovšetkým záujem o jeho výrobné výsledky, lebo tieto tvoria složku spotreby a životnej úrovne ostatných vrstiev. Musí preto záujmová roľnícka organizácia byť doplnená organizáciou, ktorá bude mať na zreteli tiež a prevážne roľnícke hospodárstvo ako podnik, ktorý vyrába, predáva a spotrebuje. To zase znamená, že táto organizácia sa nemôže obmedziť len na roľníctvo v najužšom slova smysle, totiž na sedliacke dvory, ale nutne sa musí rozširovať jej právomoc a pôsobnosť najmä aj na pôdohospodársky priemysel.

Pre doplnenie záujmových organizácií organizáciou zveľaďovacou a hospodárskopolitickou, v prípade roľníctva Slovenskej republiky vybudovaním Roľníckej komory, hovorí aj ten dôvod že záujmové organizácie sú viazané na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu, prípadne na registrované politické strany národných skupín. Kdežto zase Komora bude odhliadať od týchto momentov a prihliadať bude iba ku zreteľom hospodárskym, spoločným stavu — ako takému a jeho hospodárskej oblasti.

Rámcom pôsobnosti záujmových organizácií bude duch a jeho potreby, u Komory bude to výroba, trh a spotreba. Zriadením Slovenského pôdohospodárskeho sdruženia a Roľníckej komory, bude slovenské pôdohospodárstvo organizačne úplne dobudované a zaistené a takto sa umožní slovenskému roľníctvu vyplniť čo najvyššiou mierou jeho poslanie.

Navrhovaná zákonná úprava organizácie poľnohospodárstva cestou Roľníckej komory uvedená bola do súladu s platným

zákonom o záujmových organizáciách na taký spôsob, že Slovenské pôdohospodárske sdruženie bude doplňujúcou súčiastkou čo do jej teritoriálneho i odborného rozčlenenia. Roľnícka komora bude mať svoje ústredie v Bratislave a oblastné expozitúry a tým jej vlastná organizácia bude končiť. Samotné roľníctvo po obciach bude organizovať Sdruženie. Sdruženie bude mať ďalej svoje oblasti, totožné s oblasťami expozitúr Komory, ku ktorým oblastným expozitúram budú úradovne Sdruženia administratívne pričlenené, Sdruženie bude mat ďalej v Bratislave svoje ústredie, ktoré bude administratívne pričlenené ústrednému úradu Komory, ako osobitné oddelenie.

Sdruženie si teda podrží svoju organizačnú samostatnosť od miestnych složiek až po ústredie, no popritom bude v niektorých orgánoch sviazané s Komorou a v najširšej miere bude realizovaná spolupráca a vzájomnosť.

Po stránke odbornej bude mať Sdruženie na starosti výchovu, propagandu, tlač, vzdelávanie atď., teda roľníka-človeka a bude prostredníkom styku medzi Komorou a dedinami. Komora bude mať na starosti zveľaďovanie výroby a trhu.

Zákon o Roľníckej komore chce platnú podnikateľskú a organizačnú sústavu slovenského poľnohospodárstva doplniť a zlepšiť. Doplniť a zlepšiť tým, že jej dá jednotné riadiace ústredie, organizačne čo najúplnejšie, vybavené patričnou právomocou a zaopatrené dostačujúcimi finančnými prostriedkami na zdolanie všetkých veľkých a dôležitých úloh.

Roľnícka komora má byť inštitúciou, ktorá bude mať pôsobnosť aj priamo rozhodujúcou a riadiacu, pod dozorom Ministerstva hospodárstva. Osnova donáša prínos, aj čo sa týka zjednodušenia verejnej správy, lebo sa na ňu prenáša pôsobnosť okresných a župných úradov tzv. poľnohospodárskej (hospodársko-technickej) služby. Roľnícka komora takto bude obstarávať aj ten úsek úradnej činnosti, ktorý si roľníctvo samosprávnou cestou môže pohotovejšie opatriť a vykonať. Umožní sa tým štátnej správe, aby sa sústredila na tie veľké úlohy plánovacie a budovateľské, ako aj hospodársko-politické, ktoré sú jej výhradne určené a kde len sama svojpomoc rolnička by bola prislabá; prípadne kde sa sféra roľníckeho hospodárenia dotýka ostatných podnikateľských sfér a vytvára s nimi spoločné záujmy a záležitosti štátneho dosahu.

V Roľníckej komore minister hospodárstva získa aj dôkladnú inštitúciu, na ktorú sa v každej dobe normálnych i mimoriadnych úloh bude môcť obrátiť s dožiadaním alebo poverením.

Po stránke obsahovej právomoc Roľníckej komory neprekročí tú kompetenciu, ktorá v duchu najmodernejších výsledkov hospodárskeho myslenia a politiky podáva sa ako samozrejmá a účelná, t. j.:

1. udržovanie a rozširovanie sedliackej myšlienky;

2. zveľadenie a usmernenie roľníckej výroby;

3. zaistenie a upevnenie roľníckeho hospodárenia.

Na základe všetkých uvedených dôvodov treba vysloviť očakávanie, že po uvedení do života tohto zákona, vytvorí sa v Roľníckej komore dokonalá inštitúcia, cestou ktorej bude možno uskutočňovať vládne snahy a program a zveľaďovať hospodárenie i život slovenského roľníctva a národa.

II. Časť osobitná,

K § l až 5.

Úvodné ustanovenie sleduje cieľ načrtnúť celú šírku pôsobnosti Komory, pričom treba zdôrazniť, že sa bude pridŕžať len merítok odborných. Aby nebolo sporu o právnej povahe Komory, priznáva sa jej jednoznačne charakter verejnejnoprávnej organizácie.

§ 2.

Ak má Komora slúžiť prospechu všetkých vrstiev občianstva, nesmie sa jej činnosť obmedziť na najnižšiu oblasť poľnohospodárskej prvovýroby, lebo tým by sa celá vec stala skoro bezvýznamnou a rozišla by sa s hlavným cieľom. Preto Komora musí podchytiť poľnohospodárstvo aj v celom rozsahu výroby, v celom rozsahu cesty jeho výrobkov k ich spotrebiteľskému určeniu a v celom rozsahu tých složiek, ktoré umožňujú a napomáhajú poľnohospodársku výrobu.

Je nepochybné, že starostlivosť a pôsobnosť Komory bude v prvom rade a hlavne obrátená k roľníctvu ako takému, teda po stránke výrobnej ponajviac k poľnohospodárskej prvovýrobe rastlinnej a živočíšnej. Avšak, ako už bolo povedané na mnohých miestach tejto dôvodovej zprávy, organická súvislosť hospodárskeho života, ako aj s hľadiska jednotného riadeného zabezpečenia výživy a napomáhania blahobytu žiadajú, aby v Komore boly začlenené i podniky druhovýroby, i podniky sprostredkovacích obchodných, dopravných a podobných výsekov hospodárstva, ako aj poľnohospodárske inštitúcie osvetové pokiaľ majú pôsobnosť celoslovenskú. Komora musí byt organizácia totálna, preto nemôže len úryvkovite podchycovať niektoré úseky poľnohospodárske. Komora musí byť organizácia riadiaca, preto musí mať oblasť riadenia aj organizačne zaistenú.

Pokiaľ ide o jednotlivcov, povinnými členmi Komory sú len tí, ktorí sú prakticky poľnohospodárski činní, t. j. držitelia pôdy poľnohospodársky obrábanej. Preto podľa ustanovenia ods. 4 písm. a) sú všetci držitelia aspoň 1. 5 ha pôdy poľnohospodársky obrábanej členmi Komory.

Veda je jednotná v tom, že do poľnohospodárstva patrí aj priemysel, organicky súvisiaci s poľnohospodárskou prvovýrobou. Treba tu poukázať aj na to, že v Nemecku, ako aj v iných štátoch, kde majú dobre zorganizované roľníctvo, pričleňuje sa do všeobecnej a ústrednej organizácie roľníctva í priemysel a remeslá poľnohospodárskeho výrobného charakteru. Doklady a tom možno nájsť napr. v nemeckom národne-socialistickom roľníckom práve alebo v knihe "D. Reischle—Dr. Saure: Der Reichsnährstand, Aufbau, Aufgaben und Bedeutung" (Berlín 1940). Treba brať do úvahy aj to, že už dávnejšie úsilie o reorganizáciu poľnohospodárstva sa domáhalo ingerencie na svoj priemysel (Viď publikáciu:,, Dvacet let československého zemědělství" — Praha 1938).

Sporné náhľady o tom, čo treba považovať za poľnohospodársky priemysel, sa nevyriešia nikdy teoretickými úvahami, kde vždy bude možnosť rôznych postojov a výsledkov. Vyriešia sa len rozhodným praktickým postojom, opretým o základne pevné a určité. Roľnícku komoru všetky takéto podniky zaujímajú len po stránke ich organickej, výrobnej a hospodárskej súvislosti s poľnohospodárskou prvovýrobou. Roľnícka komora nemá v intencii vyhradiť si pre seba tieto podniky po všetkých stránkach právneho a hospodárskeho ich trvania, nezaujíma sa o otázky typicky živnostensko-právneho rázu, ktoré ponecháva iným príslušným doterajším ustanovizniam.

Všetko, čo bolo povedané, pokiaľ ide o priemysel, platí mutatis mutandis aj o ostatných druhoch podnikania a o ostatných druhoch hospodárskeho organizovania, pokiaľ sa týka členov Komory.

Členstvo v Komore u uvedených složiek musí byť povinné. Inak by význam a možnosť práce Komory i celá jej právna konštrukcia visely vo vzduchu.

K § 5.

Zriadením Roľníckej komory má prestať nezdravé trieštenie odborného a stavovského spolkárenia a majú byt ponechané len tie spolky, ktoré svojou činnosťou opodstatnia svoju existenciu a budú vhodne napomáhať a doplňovať činnosť Komory.

Bude treba zrušiť však tie spolky, ktoré zapojené do Zemedelskej rady alebo z jéj poverenia konajú teraz činnosť, ktorú bude vykonávať v budúcnosti Komora. Myslí sa tu predovšetkým na župné hospodárske a lesnícke jednoty, ich okresné odbočky a na rôzne odborové spolky bývalých politických strán.

K § 6.

Podrobnejšie vymedzenie úloh Komory môže byť len rámcové a stručné, lebo nie je možné zachytiť tak mnohotvárne, nepredvídateľné a nepostihnuteľné možnosti skutočného života. Zákonodarca musí sa obmedziť na pojmové uzákladnenie a určenie vedúcej smernice pre uskutošňovateľa a vykladača zákona. No, z intencie celého zákona a zo súvislosti jednotlivých ustanovení musí vyplynúť obsah a dosah jednotlivých bodov tohto ustanovenia.

Pod zveľadením poľnohospodárskej prvovýroby treba rozumieť predovšetkým možnosť určiť celkový výrobný plán, dielčie výrobné plány po stránke územnej i odbornej a upravovať jednotlivé výrobné podnikania podľa tohto plánu. Ďalej treba pod zveľadením rozumieť všeobecnú podpornú činnosť či už finančnú, či technickú, zošľachťovacie akcie, premenu druhov rastlín i zvierat, zmenu výrobných spôsobov atď. Otázky osvety a vzdelania bude Komora riešiť a vykonávať cestou Slovenského pôdohospodárskeho sdruženia a za bezprostrednej účasti roľníctva, pričom všemožne bude spolupráca so štátnym odborným škôl-