stvom. Tak isto v odbore vedeckého napomáhania a poznania neni sporu, že pôjde o najužšiu spoluprácu s inštitúciami štátnymi.

Idea sedliactva tvorí mravný a filozofický podklad vzťahu národa k roľníctvu a hlavnou jej náplňou má byť hrdosť na rolničku prácu a vedomie služby celku. Sedliactvo treba rozumieť ako spoločenský stav, ako svojbytný svet, určený bezprostredným súvisom so zemou a prírodou a viazaný posvätnou tradíciou a najplnším rešpektovaním kresťanského mravu a ľudského poriadku, opretého o príkazy božie. S ideou sedliactva organicky súvisí idea roľníckej svojpomoci, v prvom rade hospodárskej. S týmito všetkými problémami súvisí, že Komora má udávať, smer, akým sa má ubierať vzťah roľníctva navzájom a voči ostatným složkám obyvateľstva, čím v prvom rade má sa slúžiť vzájomnosti a spolupráci. Táto pôsobnosť Komory sa logicky doplňuje možnosťou udeľovať uznania za zásluhy a i týmto prostriedkom účinkovať povzbudivé a tvoriť živú tradíciu práce Komory a vedomie poslania a účelnosti organizácie. Toto právo vyplýva zo samosprávnej svrchovanosti Komory.

Komora bude pomocnou složkou štátnej správy. Z jej charakteru ako organizácie výlučnej a odbornej plynie možnosť a povinnosť podávať dobrozdania a znalecké posudky v akýchkoľvek veciach svojej pôsobnosti, či pôjde o otázky právne, obchodne-politické, výrobné, organizačné atď.

Ustanovenie cds. 2 tohto paragrafu sledujú zjednodušenie celej verejnej správy a starostlivosti o pôdohospodárstvo a odstránenie doterajšej nezdravej a nákladnej dvojkoľajnej správy štátnej a autonómnej.

Komora by nemohla splniť svoje úlohy, keby nemala právomoc záväzne predpisovať to, čo môže podľa svojej kompetencie upravovať. Toto opatrenie je nutné preto, aby nikto nemohol rušiť činnosť Komory a v prípade rušenia, aby mohly nastúpiť sankcie podľa tohto zákona.

K § 7.

Podrobnejší výpočet práv a povinností členov by bol legíslatívne-technicky neúčelný.

Určenie výšky členských príspevkov vyhradzuje sa schváleniu Ministerstva hospo-

dárstva preto, aby výška týchto bola primeraná skutočným potrebám Komory, ale aj finančnej a hospodárskej kapacite členov.

K § 8.

Komora je stavaná na princípe osobnej zodpovednosti.

K § 9.

V složení poradného sboru treba uplatniť zretele národnostné, dať zastúpenie zamestnaneckej skupine a roľníctvu samému, ako aj jednotlivým odvetviam poľnohospodárstva. Počet členov však bol predsa určený menším číslom lebo úloha poradného sboru je rozumená nie ako úloha neživého, ťažkopádneho, občas vypočutého orgánu, ale orgánu výkonného, ktorý má byť laickým doplnkom úradného vedenia Komory. Poradný sbor má byť najbežnejším výrazom a prostriedkom spolupráce členských složiek s vedením Komory. Menovacie právo dáva sa ministrovi hospodárstva, aby sa mu takto zaručil vplyv na činnosť Komory a jej zásadné zameranie.

Ustanovenia §§ 10 a 11 a 12 zvláštneho odôvodnenia nevyžadujú.

K § 13.

Ods. l. Úhradu správnych výdavkov Komory štátom treba považovať za odôvodnenú preto, že aj doteraz štát prispieval úplne na vydržovanie Zemedelskej rady. Táto po vzniku Komory s ňou splynie. Ďalej je odôvodnená táto úhrada tým, že Komora prevezme celú agendu poľnohospodársko-technickú u župných a okresných úradov aj s celým príslušným úradným personálom. Komora nesporne prispeje k odľahčeniu agendy Ministerstva hospodárstva v jeho odbornej a zveľaďovacej pôsobnosti a opatrí tieto lacnejšie pre štátnu správu na základe samofinancovania. Zveľaďovacou činnosťou Komory a zlepšením produkčných výsledkov poľnohospodárstva prejavia sa aj dobré účinky na daňových výnosoch z poľnohospodárstva, takže štátnej správe tento výdavok sa vráti vo forme zvýšenia dane.

Ods. 2., 3. a 4. Určením 30% prirážky k štátnej dani pozemkovej prispieva si vlastne roľníctvo samo sebe. Táto prirážka, ktorá nahradzuje členské príspevky, je

úmerná tým výhodám, ktoré roľníctvo môže od Komory očakávať.

K § 14.

Činnosť a hospodárenie Komory sa podriaďuje Ministerstvu hospodárstva, čím sa zabezpečuje, že Komora bude svoju činnosť prevádzať v medziach a intenciách verejnej štátnej správy.

K § 15.

Tieto ustanovenia vyplývajú ako samozrejmé z nezárobkového a verejného i podporného charakteru Komory a jej celkového hospodárskeho významu.

K §§ 16. a 17.

Ako každá verejná a vo verejnom záujme pracujúca inštitúcia musí mať Komora po ruke sankčné prostriedky, ktorými zaistí účinnosť svojich opatrení a zachovanie svojej pôsobnosti. § 16. obsahuje opatrenia rázu samosprávneho účinné voči členom; 17. opatrenia verejnoprávne, účinné proti komukoľvek. Medzi týmito ustanoveniami je pojmový rozdiel, preto ich bolo treba aj v zákone rozlišiť.

K § 18.

Komora je verejnoprávna korporácia, ktorá vykonáva aj prenesenú pôsobnosť štátnu a pre celé obyvateľstvo dôležitú pôsobnosť odborne hospodársku, preto je samozrejmá povinnosť vzájomnej podpory a

pomoci medzi Komorou a štátnou a verejnou správou.

K § 19.

Tieto ustanovenia predvídajú, ako je samozrejmé, že existujúca Zemedelská rada stane sa po stránke personálnej, majetkovej i organizačnej základom Komory. Nastúpením Komory zaniká pôsobnosť Zemedelskej rady, čo muselo byt s ohľadom na povahu Zemedelskej rady v zákone výslovne konštatované.

K § 20.

Vzhľadom na to, že podľa § 5 ods. 2 prechádza pôsobnosť okresných a župných úradov vo veciach poľnohospodárskej (hospodársko-technickej) služby na Komoru stanú sa aj štátni zamestnanci tejto služby prebytoční. Aby sa však nenarušily ich doterajšie práva a nároky, ponecháva sa im samým na vôli, či vstúpia do služobného pomeru s Komorou. Ministerstvu hospodárstva sa ponecháva možnosť ich tam prideliť k výkonu služby, pričom platy takýchto zamestnancov by Komora refundovala.

III. Finančná časť.

Finančný náklad Komory v počiatkoch jej účinkovania možno aproximatívne predpokladať asi takto:

A. Výdavky: a) rezpočet správnv:

osobné výdavky centrály 1, 670. 000. — Ks

vecné výdavky centrály 500. 000. — Ks

osôb. výd. 20 oblast. úrad.. 1, 340. 000. — Ks

vec. výd. 20 obl. úradovní 300. 000. — Ks

rozpočet správny úhrnom: 3, 810. 000. — Ks

b) rozpočet pre odbornú činnosť Komory:

šírenie poľnohospodárskeho pokroku........... 390. 000. — Ks,

podpora poľnohospodárskeho muzejníctva......... 150. 000. — Ks,

podpory na poľnohospodárske družstevníctvo....... 650. 000. — Ks,

sociálna starostlivosť o maloroľníkov a poľnohospodárskych robot. 400. 000. — Ks,

zveľaďovanie rastlinnej výroby............. 3, 500. 000. — Ks,

podpora nákupu hospodárskych a čistiacich strojov..... 1, 000. 000. — Ks,

zveľaďovanie živočíšnej produkcie............ 3, 100. 000. — Ks,

úhrnom výdavky pre odbornú činnosť....... 9, 490. 000. — Ks,

A. výdajky úhrnom.. 13, 000. 000. — Ks.

B. Príjmy: výnos z 30% prirážky k dani pozemkovej.... 3, 000. 000. — Ks,

výnos z členovských príspevkov podlá § 7 osnovy.. 6, 190. 000. — Ks,

príspevok štátny na výdavky správne...... 3, 810. 000. — Ks,

B. príjmy úhrnom. 13, 000. 000. —-Ks.

Vysvetlivky.

Aby Komora mohla už hneď na počiat- odborne dostatočne pripravených a náleži-

ku plniť úkoly jej týmto zákonom sverené, te platených. Preliminované osobné výdav-

bude musieť byť vystrojená primeraným ky budú pozostávať: počtom úradníkov národohospodársky a

Ks 120. 000. — náklad na autonómne orgány,

Ks 250. 000. — plat pre 6 úradníkov správnych,

Ks 600. 000. — plat pre 15 úradníkov služby poľnohospodársko-technickej služobnej tr. I. b.,

Ks 150. 000. — plat pre 5 úradníkov vyššej pomocnej služby technickej služobnej tr. II.,

Ks 130. 000. — pre 6 úradníkov nižšej pomocnej služby poľnohospodárskotechnickej služ. tr. III.,

Ks 190. 000. — plat úradníkov služby účtovnej,

Ks 200. 000. — plat pre personál kancelársky a zriadencov, ______Ks 30. 000. — príspevok pre nemocenské poistenie pre verej. zamestnancov,

Ks 1, 670. 000. — úhrnom výdavky osobné.

Proponuje sa hneď na počiatku zriadiť na jednu oblastnú kanceláriu by činil Ks 20 oblastných kancelárii tak, že by v kaž- 67. 000. —, úhrnom pre 20 kancelárií Ks dej kancelárii úradoval jeden úradník výš- 1, 340. 000. —. Vo vecnom výdavku pre obšej pomocnej služby poľnohospodárske- lastnú kanceláriu je obsažený náklad na technickej, postupne však referent s vyso- nájomné, na kúrenie miestností a kancelárkoškoLským odborným vzdelaním. Okrem ske potreby, na čistenie, na úradné pomocného kontrolný asistent a ďaľší inštruktor ký (noviny) a úhrada cestovného úradníalebo inštruktorka podľa výrobných obla- kov oblastnej úradovne. stí, (kočovná učiteľka, inštruktor ovocinár- Nakoľko ide o prerokovanie predklasky, inštruktor pastvinársky, inštruktor pre daného zákona Snemom, je želaním vlády, niektoré špeciálne odvetvia výrobné, napr. aby bol prikázaný výboru ústavnopravneta'bak a pod. ). Každá kancelária by mala mu, výboru národohospodárskemu a výboešte kancelársku silu, takže osobný náklad ru rozpočtovému.

Proponuje sa hneď na počiatku zriadiť 20 oblastných kancelárii tak, že by v každej kancelárii úradoval jeden úradník vyššej pomocnej služby poľnohospodárskotechnickej, postupne však referent s vysokoškolským odborným vzdelaním. Okrem neho kontrolný asistent a ďalší inštruktor alebo inštruktorka podľa výrobných oblastí, (kočovná učiteľka, inštruktor ovocinársky, inštruktor pastvinársky, inštruktor pre niektoré špeciálne odvetvia výrobné, napr. tabak a pod. ). Každá kancelária by mala ešte kancelársku silu, takže osobný náklad

na jednu oblastnú kanceláriu by činil Ks 67. 000. —, úhrnom pre 20 kancelárií Ks 1, 340. 000. —. Vo vecnom výdavku pre oblastnú kanceláriu je obsažený náklad na nájomné, na kúrenie miestností a kancelárske potreby, na čistenie, na úradné pomôcky (noviny) a úhrada cestovného úradníkov oblastnej úradovne.

Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu, výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predsedla vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.