Provízie s nápadom po 30. júni 1936.

Základnou čiastkou pre invalidnú (starobnú) províziu je Ks 300. — ročne za; každý príspevkový mesiac nadobudnutý do 1. júla 1936, k, čomu treba pripočítať zvyšovaciu sumu Ks 7. — za každý príspevkový mesiac získaný do 30. júna 1936 resp,, Ks 7. 50 za každý príspevkový mesiac získaný po tomto dni. Okrem toho vychovávací príplatok patrí na každé dieťa do dokončenia 17 roku a to vo výške

1/10 základnej provízie a štátny príspevok v ročnej sume Ks 500. —.

Vdovská provízia činí polovicu provízie invalidnej (starobnej) a k tomu štát poskytuje príspevok v sume Ks 250, — ročne.

Sirotská provízia pre jednostrannú sirotu činí 1/5 invalidnej (starobnej) provízie, a ročný štátny príspevok činí Ks 100, —.

Sirotská provízia pre obojstrannú sirotu činí2/5 provízie invalidnej (starobnej) a štát prispieva ročne Ks 200. —.

Teda:

Výška provízii mesačne so št. príspevkom:

Mzdový a cenový vzostup badateľný od polovice roku 1939 spôsobil, že tieto, dnes poskytované dávky z titulu provizijného poistenia stratily na svojej hodnote a preto sa provizionisti individuálnymi a hromadnými žiadosťami domáhajú, aby ich dôchodky boly tak zvýšené, aby boly primerané cenám denných potrieb. Kompetentné kruhy uznávajú odôvodnenosť týchto žiadostí a preto predkladá sa vládny návrh osnovy zákona o zvýšení baníckych provízií.  Je samozrejmé, že zvýšenie výdajov vyžaduje aj zvýšenie príjmov u nositeľa

provizijného poistenia, čo znamená zvýšenie poistného príspevku členov, ako aj ich zamestnávateľov a to z dosavádnych 33. — Ks na 40. — Ks mesačne a zvýšenie podnikateľského príspevku z dosavádnych 21, — Ks na 24. — Ks mesačne.

Osnovou navrhované zvýšenie dávok je uskutočniteľné za tak pomerne malého zvýšenia príspevkov len preto, že štátni baníci budú zaopatrení zo štátnych prostriedkov, ako to navrhuje súčasne prerokovaná vládna osnova zákona.

II.

K  jednotlivým paragrafom.

K § 2.

Súčasne predložená osnova zákona vyníma štátnych baníkov z povinného provizijného poistenia, nakoľko im zaisťuje štátne zaopatrenie, v dôsledku toho bolo potrebné pôvodný § 2. pozmeniť navrhovaným spôsobom. Podľa nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z. všetky osoby zamestnané vo vyšších službách, ak sú penzijne poistené u Penzijného ústavu súkromných úradníkov, sú pre prípad nemoci poistené tiež u toho istého ústavu. Preto muselo byť dosavádne ustanovenie vety l, ods, 2. § 2 vynechané. Keďže nemocenské poistenie podlieha nateraz kompetencii Ministerstva vnútra, tiež je zbytočné ustanovenie vety 2. cit. ods.

Revírna bratská pokladnica bola zrušená nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sl, z. a tak ustanovenie odseku 3, je bezpredmetné.

K § 13.

Základná suma z doterajších 300. — Ks ročných sa zvyšuje na 600, — Ks ročne. Zvyšovacia suma z doterajších 7, 50 Ks za každý príspevkový mesiac sa zvyšuje na 10, — Ks, a to bez ohľadu, v ktorej dobe bol získaný. Touto úpravou bude dosiahnutá valorizácia príspevkovej doby pred tým získanej, nehľadiac na to, že jednotnou úpravou zvyšovacích súm nastane tiež určité uľahčenie po stránke administratívnej. Dole uvedená srovnávacia tabuľka ukazuje aké boly provízie pred navrhovanou úpravou a aké budú po jej uzákonení:

K § 13a.

Vychovávací príplatok sa zvyšuje z doterajšej jednej desatiny na jednu osminu invalidnej, rešp. starobnej provízie, pri čom je ustanovené, že najmenší vychovávací príplatok je 480. — Ks ročne. Dosial nebola riešená otázka, komu patrí vychovávací príplatok, v prípade, ak viac osôb má naň nárok. Táto otázka je upravená v novom ods. 2 § 13a. Nový ods. 3 vyslovuje, že ak sirota má sirotský dôchodok, je samozrejmé, že nepatrí na ňu vychovávací príplatok.

K § 14.

V ods. 2. § 13 je určená minimálna ročná suma vdovskej provízie na 840. — Ks, čo dosial nebolo.

K § 14a.

Sirotská provízia sa zvyšuje u jednostranne osirelej siroty z doterajšej 1/5 na 1/4, u obojstrannej siroty z 2/5 na 1/2, okrem toho je určená aj minimálna sirotská provízia a to 420. — Ks ročných u jednostrannej siroty a 840. — Ks u dvojstrannej.

K § 15.

V dôsledku organizačných zmien, vyvolaných nariadením s mocou zákona č. 300 1940 Sl. z. bolo treba upraviť text l ods. § 15.

K § 16a.

Výbavné je zvýšené z doterajšej najmenšej sumy 400. — Ks na 500. — Ks a z doterajšej najvyššej sumy 600. — Ks na 750. — Ks. Pri tom odstupňovanie je prispôsobené už predpokladanej reforme nemocenského poistenia robotníkov aj baníkov.

K § 17a.

Odbytné zvyšuje sa z doterajšej najmenšej sumy 550, — Ks na 600. — Ks a z doterajšej najvyššej sumy 750. — Ks na 1. 100. — Ks. Odstupňovanie, ako aj sumy sú prispôsobené odbytnému podľa zákona o robotníckom poistení a to už podľa navrhovaného zvýšenia.

K § 18.

Nárok na províziu bol podľa pôvodného § 18 zák. č, 242/1922 Sb. z. a n. viazaný na čakaciu dobu 5 rokov. Zákonom č, 200/1936 Sb. z. a n. bola čakacia doba snížená na 24 mesiacov, aby takto bola prispôsobená čakacej dobe podľa § 107 zákona o invalidnom a starobnom poistení robotníkov, nakoľko aj v tom poistení novelizujúci zákon č. 184/1928 Sb. z. a n. čakaciu dobu z pôvodných 3 rokov snížil na 2 roky. Prispôsobenie bolo potrebné preto, lebo podľa čl. III. zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. bolo uzákonené zaistenie u Ústrednej sociálnej poisťovne.

Vládne nariadenie čís. 52/1939 Sb. I. však čakaciu dobu v invalidnom a starobnom poistení robotníkov zvýšilo na 150 resp. na 250 príspevkových týždňov. V dôsledku toho je potrebné aj v provizijnom poistení uzákoniť navrhované zvýšenie čakacej doby na 36 mesiacov t. j. 3 roky. V robotníckom poistení je čakacia doba preto v týždňoch vyjadrená, lebo tam príspevková doba sa počíta podľa príspevkových týždňov, v provizijnom poistení však príspevková doba počíta sa podľa príspevkových mesiacov a preto aj čakacia doba je vyjadrená v mesiacoch. Mesiacové počítanie v provizijinom poistení súvisí s mesačnou výplatou baníkov. Zvýšenie čakacej doby na 35 resp. 58 príspevkových mesiacov je odôvodnené aj tým, že je obava, že do tohto poistenia by sa vludzovaly osoby, kto-

ré boly odmietnuté v invalidnom a starobnom poistení robotníkov a takto by získaly ľahko hodnotnejší dôchodok v provizijnom poistení.

K § 18a.

Štátny príspevok sa zvyšuje u provízií invalidných (starobných) z doterajších 500. — Ks na 600. — Ks, u provízií vdovských z doterajších 250, — na 360. — Ks, u provízií jednostranných sirôt z doterajších 100. — Ks na 180. — Ks a u obojstranných sirôt z doterajších 200. — Ks na 360. — Ks.

Úhrada na tento štátny príspevok je zahrnutá v štátnom príspevku podľa § 82e, ktorý podľa nového návrhu bude činiť ročne 6, 700. 000. — Ks, kým v bývalej republike činil ročných 90, 000. 000. — Ks.

K § 19.

V dôsledku tej okolnosti, že na Slovensku vždy bola len jediná Revírna bratská pokladnica, a aj táto bola zrušená nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z. a nateraz územie celého štátu tvorí jeden obvod bolo treba pozmeniť ustanovenia ods. l § 19.

K § 23b.

V ods. l mení sa predpoklad práva na dobrovoľné pokračovanie v poistení z doterajších 24 mesiacov na 36 mesiacov, ktorá doba tvorí tak zv. čakaciu dobu. V ods. 2. a 3. sú len zmeny, ktoré sú vyvolané v dôsledku organizačných zmien vyplývajúcich z nariadenia s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z. Vo 4. ods. zvyšovania suma je zvýšená z doterajších 4. — Ks na 8, — Ks. Poistné sa zvyšuje z 30 Ks na 40 Ks, ako je to aj u povinného poistného (§ 74 ods, 3 a 82).

K § 82.

Poistné z doterajších 66 Ks sa zvyšuje na 80 Ks a to v smysle usnesenia Komitétu hospodárskych ministrov zo dňa ll. júna 1942, nakoľko Komitét vyhovel prianiu interesantov, aby sanačná dávka z uhlia podľa § 82d nebola zvyšovaná.

Nová úprava poistného je podložená matematickými výpočtami, ktoré sú uvedené v osobitnej poistno-matematickej zpráve, Treba zdôrazniť, že táto novela je vybudovaná na plnom zachovaní doterajšieho finančného systému poistenia, takže v budúcnosti očakávané vydania sú úplne, kryté s doterajším majetkom poisťovne a budúcimi príspevkami. Podnikateľský príspevok

Sl. z. je potrebné, keďže terajší nositeľ je pod dohľadom Ministerstva vnútra, aby o sťažnosti pre sanačnú dávku z uhlia rozhodovalo Ministerstvo vnútra a preto sa táto zmena navrhuje.

K § 82e.

Podľa zákona č. 200/1936 činil tento príspevok (včítane štátneho príspevku k vyplácaným províziám) 90 miliónov Ks ročne. Z územia býv. Č. S. R. pripadá na územie Slovenského štátu okrúhle 10% úhrnného počtu baníkov a baníckych dôchodcov. Vychádza preto návrh z toho, že príspevok štátu činí 9 miliónov Ks ročne. Z tejto sumy nemá ovsení Robotnícka sociálna poisťovňa nárok na pomerný podiel, odpovedajúci počtu dôchodcov, ktorí odpadli dôsledkom smluvy o predaju Podbrezovej a ďalej nemá nároku na pomerný diel, odpovedajúci počtu dôchodcov a poistencov, ktorí odpadnú v dôsledku vyňatia štátnych banských podnikov z poistenia. Podľa stavu koncom roku 1940 činil počet všetkých poistencov baníckeho poistenia okrúhle 14. 900 osôb, počet všetkých dôchodcov 9. 000, celkom teda 23. 900 osôb. Na Podbrezovú z toho pripadá 2. 000 dôchodcov, nia štátne podniky banícke 1. 500 poistencov a 2. 300 dôchodcov, teda celkom 5. 800 osôb. čo činí okrúhle 25% z celkového počtu poistencov a dôchodcov. Návrh vychádza z toho, že Robotníckej sociálnej poisťovni z čiastky 9 mil. Ks štátneho príspevku náleží iba 75%, t. j. 6. 7 mil. Ks. Pretože úhrn štátneho príspevku k províziám vyplácaným Robotníckou sociálnou poisťovňou po odpadnutí dôchodcov z Podbrezovej a štátnych baní, bude činiť asi 2 mil. Ks, pripadá na vlastný štátny príspevok k sanácii poistenia okrúhle 4. 7 mil. Ks.

Podľa zákona číslo 142/1941 Sl. z. mal by štát prevziať výplatu dôchodcov zo závodu Podbrezová na vlastný účet a výplaty tieto vykonávať vo vlastnej réžii. K tomu cieľu by musel štát zriadiť vlastný administratívny aparát, čo by však výdaje zbytočne zvyšovalo. Robotnícka sociálna poisťovňa je už zariadená na výplatu týchto dôchodkov a preto bude cieľu primeranejšie, keď tieto bude RSP i naďalej vyplácať, ovšem na účet štátu.

sa zvyšuje len o 3 Ks mesačne. Z poistného príspevku Ks 80. — polovicu platí poistenec a polovicu podnikateľ (§ 74 ods. 3), podnikateľskú prirážku platí samozrejme sám podnikateľ.

Z poistne-matematickej bilancie vysvitá, že i po tomto zvýšení príspevkov zastáva nekrytý schodok 131, 000. 000 Ks. Tento sa uhradí sanačnými dávkami podľa §§ 82a až 82d, ktorých sadzba sa nezvyšuje podľa tejto novely. Aby tento schodok bol uhradený v 25 rokoch od roku 1926, t. j. v 20 rokoch odo dneška počítajúc je potrebné, aby príjem týchto sanačných dávok vykazoval ročne 10. 1 miliónov Ks.

Podľa dát z roku 1940 pri sníženom počte poistencov v dôsledku poštátnenia baníkov podľa zákona č...../1942 Sl. z., ktorý súčasne je predložený) možno predpokladať, že sanačná dávka podnikateľov (§ 820) dá ročne príjem 2. 3 miliónov, kdežto sanačný príspevok poistencov (§ 82b) dá príjem asi 0. 9 miliónov ročne.

Navrhovaným zvýšením poistného a pod_ nikateľskej prirážky v úhrnnej sume z doterajších 87 Ks na 104 Ks, podľa pripojenej poistne-matematickej zprávy a za uskutočnenia sa predpokladaných príjmov zo sanačných príspevkov podľa §§ 82a a 82a bude dosiahnutá plná finančná rovnováha provizijného poistenia, ak bude uzákonené štátne zaopatrenie štátnych baníkov.

Sanačná dávka z uhlia, ktorá pripadne nositeľovi provizijného poistenia činí ročne 2. 8 miliónov korún, nakoľko nositeľ podľa § 2 osnovy zákona o štátnom zaopatrení štátnych baníkov musí určitý podiel z dávky odviesť štátu pre účelový majetok štátneho zaopatrenia štátnych baníkov.

Priemerný výnos sanačnej dávky uhlia je rátaný z doby hospodárskej konjunktúry, takže jeho výnos môže v budúcnosti poklesnúť.

Zvýšenie mesačného príspevku je primerané zvýšeniu dávok prevedenému nielen pre terajšiu generáciu, ale aj pre budúcu.

K § 82d.

V dôsledku organizačnej zmeny podľa nariadenia s mocou zákona číslo 300/1940

Prehľad o počte dôchodcov závodu Podbrezová a o úhrnnej ročnej výplate podáva

nižeuvedená tabuľka.

Nositeľovi provizijného poistenia bude preto štát poskytovať po dobu 5 rokov na refundáciu týchto vyplácaných provízií sumu 5, 800. 000 Ks. Po 5 rokoch musí byť výška znovu určená so zreteľom na skutočné výplaty týchto 5 rokov.

K § 97.

V dôsledku štátoprávnych zmien je žiaducné pozmeniť štylizáciu tohto §.

K článku II.

Zmeny uzákonené podľa článku I. vzťahujú sa len na poistné prípady vzniklé po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako je to uvedené aj v prvom ods. článku IV. Je však potrebné, aby aj provízia priznané, resp, provízie, ktoré budú priznané za poistné prípady vzniklé pred účinnosťou tohto zákona, boly zvýšené. Nakoľko však prepočítanie výšky už vyplácaných provízií podľa sadzieb nových (či. I ) vyžaduje značný náklad, neúmerný efektu z neho vyplývajúceho, preto tieto provízie sa zvyšujú takto:

1. invalidné a starobné provízie, do toho počítajúc aj štátny príspevok o 40%. Okrem toho priznáva sa na každé dieťa, na ktoré má provizionista nárok na vychovávací príplatok, zvýšenie o 200 Ks ročne;

2. vdovská (vdovecká) provízia sa zvyšuje o 40%, do toho počítajúc aj štátny príspevok, avšak takto vyrátaná provízia nesmie byť menšia ročne ako 840 Ks a to bez štátneho príspevku;

3. provízie sirotské sa zvyšujú o 40% do toho počítajúc aj štátny príspevok, avšak provízia nesmie byť menšia u jednostrannej . siroty ako 420 Ks o obojstrannej siroty 840 Ks bez štátneho príspevku.

K takto zvýšeným províziám by štát poskytoval ten istý štátny príspevok, ako ku províziám uvedeným v článku I.

Nižšie uvedená tabuľka ukazuje stav provízií, ktoré sa teraz vyplácajú provizionistom bez zvýšenia. Ovšem odpočítaní sú provizionisti, ktorých štát podľa osobitného zákona preberá, ako štátnych provizionistov a tiež provizionisti podnikov v Podbrezovej.

Pri týchto výpočtoch bol učinený predpoklad, že priemerná výška provízií je v oboch skupinách dôchodcov tá istá. Po na-

vrhovanom zvýšení by vyplácané provízie a štátny príspevok činily tieto čiastky: