K čl. III.

Odôvodnenie ustanovenia ods. 1. článku III. nachádza sa v dôvodoch k článku II.

K ods. 2: §§ 10, 59, 66 až 73, 98 a 99 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. vo znení zák. č. 200/1936 Sb. z. a n. treba zrušiť, lebo odporujú stavu uskutočnenému nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z.

Časť poistno-matematická.

I. Úvod. Nová úprava dávok je podľa predpisu zákona možná len vtedy, ak sú súčasne tiež upravené príjmové složky hospodárenia nositeľa poistenia tak, aby podľa zásad poistno-matematických bola zachovaná finančná rovnováha pre celú budúcnosť. Poistno-matematické výpočty, ktoré sú podkladom predloženého návrhu na novú úpravu dávok a poistného baníckeho poistenia, boly prevedené, pokiaľ ide o tzv. základné čísla, s použitím hodnôt, konštruovaných pri poslednej novelizácii tohoto poistenia v roku 1936. Tieto základné čísla boly sostrojené na podklade zovrubných štatistických skúmaní, ktoré si ÚBP v Prahe v tomto čase previedla. Toto skúmanie sa vzťahovalo tiež na baníkov slovenských, takže je možné čakať, že najdôležitejšie dáta, t. j. úmrtnosť poistencov a dôchodcov, ako aj pravdepodobnosť nápadu invalidnej (starobnej) provízie budú celkom vyhovovať dnešným pomerom slovenského baníckeho poistenia. Pokiaľ ovšem sú v týchto poistno-matematických hodnotách rešpektované rodinné pomery poistencov, najmä počet detí na poistenca pripadajúci, sú napočítané hodnoty o niečo podcenené, lebo detnatosť u baníkov slovenských je podstatne väčšia, ako bola v úhrne baníkov na území bývalej ČSR. Pre prítomnú dobu nebolo však možné použiť1 dát spoľahlivejších. Ostatné početné podklady

boly už odvodené zo skúseností získaných pri prevádzaní baníckeho poistenia na Slovensku, ako aj zovrubne ďalej vysvetlené, a je možné považovať ich za úplne vyhovujúce.

II. Pre zistenie počtu poistencov, ktorí tu sú v deň bilancie, môžu vhodne slúžiť dáta o počte a rozdelení poistencov podľa kalendárnych rokov narodenia, ktoré bývalá RBP sostavovala vždy koncom každého roku. Podľa výročnej zprávy za rok 1939 bolo relatívne složenie poistencov podľa veku k 31. /XII. 1939 toto:

Tab. č. 1.

Pretože chýbajú akékoľvek dáta o složení poistencov k niektorému neskoršiemu dňu, je učinený predpoklad, že toto vekové složenie sa behom roku nezmenilo a že je preto to isté ku dňu 1. 1. 1941. Tento predpoklad nie je síce presne splnený, ale rozdiele môžu byť len nepatrné a nemôžu nijako ovlivniť výsledok výpočtov. Pokiaľ ide o absolútny stav poistencov, podáva tab. č. 2. prehľad o počte

poistencov vždy koncom roku v rokoch 1901—1940.

Tab. č. 2.

Pokles počtu poistencov v rokoch 1938 a 1939 bol spôsobený územnými zmenami, ktoré v týchto rokoch nastaly a v dôsledku ktorých niektoré banské podniky (najmä solné bane a solivary) sú teraz na území Maďarska. Cez tieto úbytky je počet baníckych poistencov na menšom území koncom roku 1940 značne väčší, ako bol v rokoch 1931 až 1936 na území bývalej Slovenskej krajiny a Podkarpatskej Rusi. Príčinou to-

ho je dnešná konjunktúra slovenského baníctva, väčšinou spôsobená válečnými pomerami. Druhú okolnosť, ktorú je treba mat pri určovaní počtu baníckych poistencov na zreteli, je tá, že podľa smluvy medzi Ríšou a Slovenskou republikou o predaji podnikov v Podbrezovej, nemajú byť naďalej poistené osoby, ktoré nie sú zamestnané pri vlastných baníckych prácach v poistení baníckom, ale len v invalidnom a starobnom poistení robotníckom. Počet týchto osôb bol odhadnutý asi na 2. 500—3. 000. Ďalej bolo v ďalšom predpokladané, že dojde k vyňatiu z provízneho poistenia štátnych banských podnikov, ktorých zamestnanci budú poistení priamo štátom. Počet týchto dá sa odhadnúť asi na l. 500 členov. Bol preto ako počet poistencov terajšej generácie vzatý za podklad výpočtov počet 10. 500 osôb.

Pokiaľ ide o posúdenie, v akom počte a v akom vekovom složení budú v budúcich rokoch vstupovať do baníckeho poistenia noví poistenci, sú k dispozícii opäť dáta zistené bývalou RBP a uverejnené v ich výročných zprávach. V týchto skúmaniach bol zisťovaný počet poistencov prvý raz do poistenia vstupujúcich a v ňom sotrvávajúcich aspoň do konca kalendárneho roku. Príslušné údaje obsahuje tab. č. 3.

Tab. č. 3.

Absolútny počet osôb prvý raz do poistenia vstupujúcich je podľa týchto dát veľmi značný. Ak vyjadríme tento počet poistencov budúcej generácie relatívne k počtu poistencov generácie terajšej, prichádzame k tomu, že počet poistencov vstupujúcich v uvedených rokoch prvý raz do poistenia činí až 15% zo súčasného stavu poi-

stencov. Tento nepomer je spôsobený tým, že roky 1935 a nasledujúce, sú roky odchádzajúcej hospodárskej depresie a počínajúcej hospodárskej, konjunktúry, kedy oživenie v priemysle a teda aj v baníckom podnikaní sa prejavilo neobvyklým vzrastom počtu nových poistencov. Bolo by preto chybou považovať tieto dáta za normálne. Z dôvodov opatrnosti bol učinený predpoklad, že v budúcnosti bude vstupovať do baníckeho poistenia každým rokom rovnaký počet poistencov a to v úhrnnej výške 3% zo stavu počiatočnej generácie. Pretože za základný počet poistencov terajšej generácie berieme 10. 500, činíme preto predpoklad, že počet poistencov každým ďalším rokom do poistenia vstupujúcich bude činiť 315 osôb.

Tiež vo vekovom složení vykazuje predchádzajúca tabuľka značné rozdiele. Príčina tkvie v tom, že v rokoch 1935 a nasledujúcich vstupovaly do pracovného pomeru svetovou vojnou značne soslabené ročníky 1916—1919. Keby sme i po tieto roky predpokladali normálnu pôrodnosť, potom by sa vekové rozdiele v tabuľke čís. 3 veľmi značne vyrovnaly a odstránily. Pretože v roku 1939 už boly vojnové ročníky väčšinou zaradené v pracovnom pomere, je možné vziať vekové složenie poistencov prvý raz, do poistenia vstupujúcich z roku 1939 za podklad vekového složenia budúcej generácie. Určitá časť týchto osôb však nevstupuje vôbec prvý raz do sociálneho poistenia, lebo dá sa odôvodnene súdiť, že menovite starší poistenci boli už účastní invalidného robotníckeho poistenia. Túto okolnosť je možné rešpektovať tým, že budeme predpokladať, že nové prístupy osôb, ktoré ešte vôbec neboly poistené, dejú sa iba do veku 35 rokov. Bolo preto vekové složenie poistencov budúcej generácie predpokladané toto:

Tab. č. 4.

III. Ako priemerná príspevková doba

do roku získaná býva obvykle v banskom poistení predpokladaná vo výške plných 12 mesiacov. Ako bola už v predchádzajúcej kapitole uvedené, je v prítomnej dobe u baníckych podnikov veľmi dobrá konjunktúra a počet poistencov v prítomnej dobe je preto väčší, ako sa dá predpokladať za priemer pre celú budúcnosť. Bolo by preto určitým precenením, keby na túto okolnosť nebol vzatý zreteľ a vychádzalo. sa pri ďalších výpočtoch z toho, že všetky

osoby dnes v baníckom poistení zamestnané v ňom sotrvajú a budú teda celoročne poistené. I keby zostala v celej budúcnosti zachovaná dnešná veľmi dobrá konjunktúra — čo sa nedá očakávať — dá sa súdiť, že technickým zlepšovaním baníckeho zariadenia i pri nezmenšenej výrobe by nastal po určitej dobe pokles poistencov. Tieto momenty boly ocenené tým spôsobom, že bol učinený predpoklad, že banícki poistenci; získavajú v jednom kalendárnom roku 10 príspevkových mesiacov.

IV. Jednotlivé položky bilancie. Pri stanovení jednotlivých poistno-matematických hodnôt vychádzalo sa z jednotného komutačného vzorca, ktorý bol konštruovaný takto:

Vzhľadom na to, že najmenšia výmera vychovávacích príspevkov vo výške 480 Ks je tak značná, že u väčšiny prípadov bude činiť viac ako 1/4 základného odchodu, boly vychovávacie príplatky vyňaté z jednotného komutačného vzorca a ocenené osobitne. Hodnota nároku na základnú čiastku bola vypočítaná podľa vzorca:

Pre terajšiu generáciu

kde Mx je počet poistencov vo veku x. Pre budúcu generáciu

kde Nx je počet poistencov jednej genetácie vo veku

a vyjadruje predpoklad, že v budúcnosti bude každým rokom vstupovať ten istý počet poistencov.

Hodnota nároku na vychovávací príplatok je daná vzorcom:

Pre terajšiu generáciu

Pre budúcu generáciu

Ďalšou složkou hodnoty nároku poistencov je hodnota nároku na budúce zvyšovacie čiastky. Pre výpočet bolo použité vzorcov:

Pre terajšiu generáciu

Pre budúcu generáciu

Pre zistenie hodnoty nároku na zvyšovacie čiastky získané do dňa bilancie bolo prevedené štatistické skúmanie o tom, akú príspevkovú dobu získali dôchodci invalidní a starobní do dna bilancie. Pritom bol učinený predpoklad, že tú istú dobu získali tiež aktívni poistenci. Ak označujeme počet rokov získaných poistencami vo veku x do dňa bilancie, potom hodnota získaných zvyšovacích čiastok je daná vzorcom:

Presné ocenenie nároku poistencov platiacich si uznávací poplatok a poistencov vystúpivších nebolo prevedené jednak preto, že nie sú známe pre to potrebné dáta, jednak že ide o zaťaženie pomerne malé. Hodnota jeho bola ocenená čiastkou 10 mil. Ks.

Ďalšou položkou strany pasív je kapitálová hodnota líkvidných dôchodov. Presné jej ocenenie by vyžadovalo znalosť počtu a vekového složenia dôchodcov ku dňu bilancie. Pre značné technické ťažkosti s podobným skúmaním spojené bolo od tohoto skúmania upustené a kapitálová hodnota plynúcich dôchodov zistená len približne. Za základ boly vzaté výkazy dávkovej likvidatúry. Obradové kapitály pre Ks 1. — dôchodu boly prevzaté z dát ÚBP v Prahe.

Pritom bolo nutné vziať zreteľ na to, že dôchodci z Podbrezovej, ako aj dô- chodci štátnych podnikov, ktorých aktívni poistenci majú byt z poistenia vyňatý, pripadnú na ťarchu štátu. O aký počet dôchodcov, resp. výšku provízií ide, podávajú prehľad tabuľky čísla 2 a 3 všeobecnej dôvodovej zprávy.

Kapitálové hodnoty zvýšených provízií činia tieto čiastky:

Tab. č. 5.

Vzhľadom na to, že v týchto výpočtoch neboly úplne rešpektované minimálne výmery dávok, bol úhrn úhradových kapitálov zvýšený na 95 mil. Ks.

Na strane pasív mal by byť ďalej vzatý zreteľ na hodnotu správnych výdavkov. Správne výdavky Úradovni RSP, pokiaľ prevádzajú banícke poistenie, neidú na

ťarchu vlastného provízneho poistenia, ale na ťarchu nemocenského poistenia a nie je treba s nimi v príspevkoch k províznemu poisteniu počítať. Pri tejto organizácii sú potom vlastné správne výdavky baníckeho poistenia tak malé, že je možno ich zanedbať. Z týchto dôvodov bolo upustené od ináč obvyklej položky hodnoty správnych výdavkov.

Na strane aktív je na prvom mieste uvedený čistý majetok baníckeho poistenia, ktorý podľa účtovnej bilancie k 31. decembru 1940 činí 57 mil. Ks. Túto čiastku je vlak treba snížiť o pomernú časť, ktorú bude RSP povinná odovzdať štátu z dôvodu, že baníci a dôchodci štátnych banských podnikov budú naďalej vyňatí z povinného poistenia provizného. Podľa všeobecnej dôvodovej zprávy bude činiť celkový úbytok počtu poistencov a dôchodcov okrúhle 25% dnešného stavu. Predpokladá sa teda v poistno-matematickej bilancií, že tá istá kvóta nashromaždeného majetku bude odovzdaná štátu. Preto bola v bilancii ako čistý majetok uvedená čiastka 43 mil. Ks.

Ďalšia položka je hodnota poistného, ktorá činí:

Pre terajšiu generáciu

Pre budúcu generáciu

V. Záver, Spočítaním položiek na strane pasív prichádzame k tomu, že hodnota zaťaženia činí 417 mil. Ks. Čisté imanie spolu s hodnotou budúcich príspevkov členských a podnikateľských a podnikateľských prirážok činí 286 mil. Ks. Na dosiahnutie úplnej finančnej rovnováhy je preto treba ďalších 131 mil. Ks. Aby podľa predpokladaného sanačného plánu bolo finančnej rovnováhy dosiahnuté v 25 rokoch po novele z r. 1936, t. j. v 20 rokoch od r. 1941, bolo by treba, aby výška sanačných príspevkov činila ročné aspoň 10, 1 mi. l Ks. Jednotlivé složky sanačných príspevkov už pri sníženom počte poistencov a dôchodcov RSP budú činiť tieto čiastky priemerne ročne:

1. 1% príspevok členský 0, 9 mil. Ks

2. 2l/2 %príspevok podnikateľský 2. 3 mil. Ks

3. príspevok štátu (okrem

príspevku k províziám) 4, 7 mil. Ks

4. dávka z uhlia _________2. 8 mil. Ks

Celkom 10. 7 mil. Ks

V tejto bilancii nie sú zahrnutí dôohodci z Podbrezovej, ktorým RSP bude naďalej vyplácať dôchodky na účet stálu systémom rozvrhovým.

Novelizačná poistno-matematická bilancia provizného poistenia k 1. I 1941.

Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru zdravotno-sociálnemu a výboru rozpočtovému.

Dr. Tuka  v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.