Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

650. Zpráva

sociálneho a zdravotného výboru

o vládnom návrhu zákona o minimálnych prémiách v živelnom poistení

(tlač 614).

Vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti vyžiadalo si aj potrebu reorganizácie poisťovníctva na území slovenského štátu. Vzhľadom na veľkosť bývalého štartu bol i počet súkromných poisťovní značný a ich centrály boly zväčša v zemiach českých, kým na Slovensku malý filiálky. Štátna správa slovenská si musela zavčasu všimnúť, že v pomere k veľkosti nášho štátu nie je možné udržovať na Slovensku až 36 takýchto ústavov. Bola by s tým spojená veľmi nákladná administratíva, ktorá by sa postupne ešte zvyšovala, najmä ak napríklad uvážime, že zákonom č. 147/1934 Sb. z. a n. bolo poisťovniam uložené mať určité zariadenia, ako ústrednú učtáreň, matematické oddelenie atď. Ale naša štátna správa nemohla nechať bez povšimnutia ani povážlivé zjavy, ktoré sa v nedávnej minulosti v poisťovníctve odohraly a ktoré boly následkom temer bezuzdnej konkurencie poisťovní na jednej a nedostačujúcou normatívnou úpravou poisťovníctva na druhej strane. Známy úpadok poisťovne Fónix bol a je vážnym mementom, aby sa pre budúcnosť nemohly opakovať prípady takéhoto veľkého poškodenia širokých vrstiev a podrývania dôvery v inštitúciu poistenia, v dnešnej dobe tak potrebnú a pri správnom jej dirigovaní tak osožnú.

Je preto pochopiteľné, že slovenská vláda nariadením s mocou zákona č. 321/1940 Sl. z. previedla sústredenie súkromného poisťovníctva na Slovensku, pričom jej šlo aj o to, aby sa v tomto nesporne dôležitom odvetví hospodárskom uplatnil aj slovenský živel, do 14. marca 1939 tak málo zastúpený. Vytvorený bol menší počet ústavov (16) tak, aby správne náklady boly úmerné prijatému poistnému. Aby sa poisťovníctvo v našom štáte začalo už od základov zdravo rozvíjať, Ministerstvo vnútra začalo dôrazne uplatňovať v tejto otázke smernice, určené plánom vlády na ozdravenie nášho poisťovníctva.

Jedným z týchto krokov je aj návrh zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení, ktorý podala vláda Snemu. Lebo zaiste fundamentálnou otázkou pre každý ďalší vývoj je usporiadanie materiálnej stránky poistenia, najmä so zreteľom na možnosť nezdravej konkurencie, známej z minulosti.

S hľadiska administratívne-technického prevzaly nástupnícke poisťovne veľmi rôznorodý tarifný materiál, vzniklý väčšinou v rokoch 1925—1929, v čase, kedy boly stabilné ceny, kedy boly majetkové hodnoty vysoko výnosné a aj hladina úmrtnosti bola pre poisťovne priaznivá.

Pri novej úprave materiálnej stránky poistenia treba mať na zreteli niekoľko podstatných okolností. Najzávažnejšie je zabezpečenie hospodárskeho jestvovania a prosperity poisťovníctva, čo predpokladá sjednotenie poistných taríf a postavenie ich na hladinu, ktorá dnešným pomerom zodpovedá a bude bezpečnou základňou pre tvorenie rezervných fondov. Táto triezva úprava taríf znemožní zároveň nezdravú konkurenciu a predíde sa ňou nepremysleným, riskantným obchodom.

Sociálny a zdravotný výbor je si vedomý toho, že toto nové usporiadanie materiálnej stránky poisťovníctva sa neobíde bez určitých hospodárskych obetí, no po zovrubnej úvahe dospel výbor k názoru, že tieto obete sa zdajú byť nevyhnutnými, ak má nastať zdravý a trvalý stav v tomto odvetví hospodárskom. Vzťahuje sa to najmä na výpočet minimálnych prémií, kde základom kalkulácie bude 3.5°/o úroková miera.

Počas rokovania 6a mimoriadna pozornosť venovala dvom otázkam, a to zaisteniu vyhovujúcej úradnej kontroly nad poisťovníctvom a potom zabezpečeniu nárokov poistencov voči poisťovniam. V tomto smere si výbor vyžiadal po stránke právnej mienku ústavnoprávneho výboru a vezmúc ju do úvahy rozhodol sa predložiť Snemu súčasne s osnovou aj návrh na rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Výbor s uznaním kvitoval úsilie vlády a najmä Ministerstva vnútra pri usporiadaní vecí poisťovníctva a pri jeho revízii. No túto revíziu vidí zabezpečenú len vtedy, keď ju bude vykonávať povinná revízna ústredňa, — samozrejme pod dozorom štátu. Táto bude mať aj potrebné technické predpoklady, kým štátna správa (Ministerstvo vnútra) je dnes. príliš zaťažená inou pravidelnou agendou a s terajším osobným stavom by na žiadúce revízie technicky nestačila.

Pokiaľ ide o zabezpečenie nárokov poistencov voči poisťovniam, postavil sa výbor na stanovisko, že zabezpečenie týchto práv doterajšími predpismi nestačí a aby sa zabránilo zjavom, aké boly v minulosti, treba najmä zvýšiť trestnú zodpovednosť vedúcich činiteľov poisťovní, k čomu je potrebné novelizovať zákon č. 147/1934 Sb. z. a n.

Sociálny a zdravotný výbor rokoval o tomto návrhu zákona na zasadnutiach 10. septembra a 8. a 14. októbra 1942 a usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby tento návrh zákona v znení, upravenom výborom, spolu s rezolúciou odhlasoval.

V Bratislave 14. októbra 1942. Rudolf Čavojský v. r.,                                  Jozef Drobný v, r.,

predseda.                                                              zpravodajca.

Rezolúcia.

Vláda sa žiada, aby pripravila a Snemu predložila návrh zákona na utvorenie povinnej revíznej ústredne súkromných poisťovní, ktorej náklady majú znášať všetky súkromné poisťovne.

Vláde sa odporúča zabezpečiť nároky poistencov voči poisťovni a to zvýšením trestnej zodpovednosti vedúcich činiteľov poisťovní pripravením novelizácie zákona č. 147/1934 Sb. z. a n.

Zákon

zo dňa 1942

o minimálnych prémiách v životnom poistení.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1

Od účinnosti tohto zákona nesmú sa uzaviera poistné smluvy na život za prémiu nižšiu, ako je prémia vypočítaná pre jednotlivé druhy životného poistenia podľa zásad určených v tomto zákone.

§ 2.

Pre výpočet minimálnych prémií (§ 1) treba vziať za základ 3.5% úrokovú mieru.

§ 3.

Výpočet minimálnych prémií (§ 1) deje sa:

a) pri poisteniach pre prípad úmrtia, pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou — podľa úmrtnostnej tabuľky AHM, uvedenej v prílohe A tohto zákona;

b) pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov s dlhším ako 5-ročným odkladom — podľa úmrtnostnej tabuľky AHMG uvedenej v prílohe B tohto zákona;

c) pri poisteniach dôchodkov s odkladom nie dlhším ako 5 rokov a pri poisteniach bezprostredných dôchodkov — podlá úmrtnostnej tabuľky R III Dizler 1921, uvedenej v prílohe C tohto zákona, pričom treba kalkuloval na základe veku, ktorý je u mužov o 4 roky, u žien, o 2 roky nižší ako skutočný vek, prichádzajúci do úvahy.

§ 4.

(1) K prémiám vypočítaným podľa §§ 2 a 3 sa pripočítava:

a) získateľská (akvizičná) provízia, ktorá činí:

1. pri poisteniach pre prípad úmrtia, pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia

(miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou pri bežnom platení prémie — 45%o, pri jednorázovej prémii — 40%o poistnej sumy;

2. pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov pri bežnom platení prémie — 40°/00 i pri jednorázovej prémii — 35°/oo poistnej sumy, poťažne hodnoty dôchodku;

b) prirážka na bežnú správu, ktorá činí:

1. pri poisteniach pre prípad úmrtia s doživotným alebo dočasným platením prémie — 5°/00 poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu a rozvrhnutých na celú dobu platenia prémie; pri poisteniach s jednorázovou prémiou — 3%o poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu;

2. pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných), ako aj pri poisteniach s pevnou splatnosťou, a to za stálu prémiu — 4.5%o poistnej sumy ročne, za klesajúcu prémiu — 4%o poistnej sumy ročne, v oboch prípadoch zhodnotených za celú poistnú dobu a rozvrhnutých na celú dobu platenia prémie; pri poisteniach 5 jednorázovou prémiou — 2.50/00 poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu;

3. pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov s bežným platením prémie — ročne 3.5°/00 poistnej sumy na dožitie alebo hodnoty dôchodku, zhodnotených u poistení na dožitie za celú dobu poistenia, u poistení odložených dôchodkov — za celú dobu odkladu dôchodku a rozvrhnutých na celú dobu platenia prémie; u poistení uvedených druhov s jednorázovou prémiou — ročne 2°/00 poistnej sumy, prípadne hodnoty dôchodku, zhodnotených za celú poistnú dobu, poťažne dobu odkladu;

c) inkasná provízia, ktorá počínajúc prvým poistným rokom činí pri poisteniach pre prípad úmrtia s doživotným alebo dočasným platením prémie, pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou, ako aj pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov — vo všetkých

prípadoch s bežným platením prémie — 3% bežnej tarifnej prémie.

(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže dozorný úrad na odôvodnenú žiadosť povoliť na prechodný čas, aby jednotlivé správne prirážky boly odchylné cd správnych prirážok určených podľa ods. 1. Úhrn správnych prirážok nesmie však byt menší ako úhrn správnych prirážok podľa ods. 1.

§ 5.

Minimálna prémia (§1) pri poisteniach pre prípad úmrtia s poistnou dobou nepresahujúcou 10 rokov sa určí tak, že netto prémia vypočítaná podľa ustanovení §§ 2 a 3 delí sa faktorom 0.7.

§ 6.

(1) Osobitné rizikové prirážky k prémii určenej podľa §§ 2 až 4 treba vyberať u poistení pre prípad úmrtia a u poistení pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných), ktoré sú uzavreté bez lekárskej prehliadky, vo výške 1.5°/oo poistnej sumy splatnej v prípade úmrtia ročne, a to po celú dobu platenia prémie.

(2) U poistení s pevnou splatnosťou snižuje sa prirážka uvedená v ods. l na 0.75°/00 poistnej sumy ročne, a to po celú dobu platenia prémie.

(3) Ak poistenec zomrie v prvom poistnom roku, nesmie pri poisteniach uvedených v ods. l presahovať plnenie poisťovne pre prípad úmrtia sumu zaplatených prémií; ak pri poisteniach uvedených v ods. l zomrie poistenec v prvej polovici druhého poistného roku, nesmie plnenie poisťovne presahovať 25% poistnej sumy splatnej pri úmrtí, ak však zomrie v druhej polovici druhého poistného roku, nesmie plnenie poisťovne presahovať 50% poistnej sumy splatnej pri úmrtí.

(4) Od obmedzení uvedených v ods. 3 možno upustiť v poisťovacích podmienkach len, ak smrť poistenca nastane úrazom a pri smluvách s pohrebnými spolkami, ak ide o poistenie pohrebného pre členov spolku.

§ 7.

Pre sadzby poistenia s podielom na zisku majú byť správne prirážky uvedené v § 4 ods. l pím. b) zvýšené najmenej o 2%o poistnej sumy.

§ 8.

Pri platení prémií v kratších než jednoročných lehotách treba počítať minimálne tieto prirážky:

pri polročných lehotách 2% z prémie, pri štvrťročných lehotách 3% z prémie, pri mesačných lehotách 5% z prémie.

§ 9.

(1) Ak poistná suma neprevyšuje Ks 5000.—, treba k tarifnej prémii určenej podľa §§ 2 až 4 pripočítať prirážku 5°/00 poistnej sumy ročne, a to po dobu platenia prémie.

(2) Ak poistná suma prevyšuje Ks 5.000.—, ale nedosahuje Ks 10.000.—, má sa k tarifnej prémii určenej podľa §§ 2 až 4 vyberať prirážka, a to 2°/00 poistnej sumy ročne po dobu platenia prémie,

(3) Ak poistná suma prevyšuje Ks 50.000.—, je prípustná šťava najviac 0.5%o poistnej sumy ročne.

(4) Ak poistná suma prevyšuje Ks 100.000.—, je prípustná sľava najviac l%o poistnej sumy ročne.

(5) Ak poistná suma prevyšuje Ks 150.000.—, je prípustná sľava najviac 1.5%o poistnej sumy ročne.

(6) Sľavy uvedené v ods. 3 až 5 nemožno použiť pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach dôchodkových.

§ 10.

(1) Prémie vypočítané podľa §§ 2 až 4 možno snížiť o 5%:

a) pri smluvách so z.amestnávateľmi, ak sa týkajú poistenia ich zamestnancov a ich blízkych rodinných príslušníkov (manželka, rodičia a deti) a ak sa toto poistenie vzťahuje na 3/4 zamestnancov jedného podniku, najmenej však na 40 zamestnancov, pričom zamestnávateľ hradí zo svojho aspoň 20% prémie,

b) pri smluvách so zamestnancami jedného podniku, ktorí sa sdružili, aby uzavreli poistenie pre seba a svojich blízkych rodinných príslušníkov, ak sa toto poistenie vzťahuje na 3/4 zamestnancov jediného podniku, najmenej však na 80 zamestnancov.

(2) Na poistenie podľa ods. l možno uzavrieť len jednu poistnú zmluvu a vystaviť len, jednu poistku.

(3) V poistnej smluve podľa ods. l a 2 musí byt určené:

a) že každý poistenec môže žiadať plnenie bezprostredne od poisťovne,

b) že poisťovňa oznámi každému poistencovi pre neho rozhodné ustanovenia poistnej smluvy, ako aj všeobecné poisťovacie podmienky, z ktorých má byť zrejmé, na aké plnenie poisťovne má nárok každý jednotlivý poistenec a aká je výška prémie na neho pripadajúca,

c) že prémie budú odvádzané poisťovni od poistníka, prípadne od združenia poistníkov zástupcom tohto sdruženia hromadne,

d) že sníženie podľa ods. l ostane len vtedy v platnosti, ak v prvých troch smluvných rokoch neklesne počet poistených osôb pod počet určený podľa ods. l,

e) že pri predčasnom zrušení poistenia má zamestnanec nárok na také plnenie, ktoré zodpovedá prémiám ním zaplateným.

(4) Prirážky podľa § 8 možno v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ods. l až 3, sní-

žiť pri polročnom platení prémie na 1.5% pri 1/4-ročnom platení na 2% a pri mesačnom platení na 3%.

(5) Ak sa pri hromadných poisteniach podľa ods, l až 4 poistí aspoň 9/10 zamestnancov jedného podniku, možno upustil od lekárskej prehliadky alebo obvyklej karenčnej lehoty,

§ 11.

(1) Od účinnosti tohto zákona nesmú sa pri uzavieraní nových poistných smlúv, poťažne pri zmenách starých poistných smlúv (obnovenkách) používať sadzby, pri ktorých je prémia nižšia, než prémia, vypočítaná podľa ustanovení tohto zákona.

(2) Prémie pre jednotlivé poistné smluvy, uzavreté za účinnosti tohto zákona na

základe rámcových dohôd uzavretých aj pred účinnosťou tohto zákona, musia byť vypočítané podľa tohto zákona.

§ 12.

Dozorný úrad môže z dôvodov finančnej istoty poisťovne (rizikové složenie, vývoj správnych nákladov a pod.) viazať v jednotlivých prípadoch schválenie sadzieb na prísnejšie podmienky, než sú určené v tomto zákone.

§ 13.

Ustanovenia tohto zákona nevzťahujú sa na menšie vzájomné poisťovacie spolky (§ 44 bod 2 a 3 vl. nar. č. 307/1922 Sb. z. a n.).

§ 14.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1942; vykoná ho minister vnútra.

Príloha A k § 3 písm. a).

Úmrtnostná tabul'ka AHM

3.5%