Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
652.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942,
ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom,
invalidnom a starobnom poistení.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl.I.
Ustanovenia zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich sa menia a doplňujú takto:
§ 7.
(1) Poistenie pre prípad nemoci vzniká dnom, kedy zamestnanec vstúpil do zamestnania zakladajúceho poistnú povinnosť poťažne dňom, kedy začal zamestnanec, ktorý bol odhlásený podľa § 17 ods. 2, opätovne vykonávať práce alebo služby.
(2) Tiež poistenie invalidné a starobné vzniká dňom, uvedeným v ods, l, avšak len ak bol zamestnanec u poisťovne včas (§ 17) prihlásený k poisteniu. Ak sa tak nestalo, vzniká toto poistenie až dňom, kedy prihláška došla do poisťovne alebo kedy bola doporučene podaná na poštu. Dobu pred týmto dňom treba zarátať len vtedy, ak prihlášku podal zamestnávateľ alebo zamestnanec a ak bolo poistné za túto dobu zaplatené skôr, než nastal poistný prípad; do čakacej doby (§ 107) započítava sa však najvyššie päťdešiat príspevkových týždňov. Doba zamestnania, za ktorú bol zamestnanec prihlásený k poisteniu po uplynutí lehoty uvedenej v § 17 až po dovŕšení 65 roku veku, sa nezapočítava ani do čakacej doby, ani ako príspevková doba do zvyšovacích čiastok.
(3) Poistenie zaniká dňom, kedy:
a) poistenec vystúpil zo zamestnania;
b) poistenec bol odhlásený podľa § 17 ods. 2;
c) nastala povinnosť, pre ktorú je zamestnanec vyňatý z poistnej povinnosti.
§ 11.
(1) Hodnotu naturálnych požitkov treba započítať do pracovného zárobku podľa miestnych priemerných cien
(2) Ministerstvo vnútra po vypočutí zástupcov záujmových sdružení, určí vyhláškou do 15. decembra každého roku hodnotu naturálnych požitkov pre budúci rok so záväznou a konečnou platnosťou pre obvod celého štátu. Počas brannej pohotovosti (vyhláška č. 115/1941 Sl. z.) hodnotu naturálnych požitkov určuje Najvyšší úrad pre zásobovanie po dohode s Ministerstvom vnútra.
§ 12.
(1) Poistenci zaradia sa podľa pracovného zárobku takto do tried:
| Pracovný zárobok |
Ks | ||||||
| Trieda | denne Ks | týždenne Ks | mesačne Ks | Za stred denný z bok plat | |||
nad | do | nad do | nad | do | |||
1. | __ | 6.— | __ | 36.- | __ | 150.— | 4.— |
2. | 6.— | 10.— | 36.— | 60.— | 150.— | 250.— | 8.— |
3. | 10.— | 15.- | 60.— | 90.- | 250.— | 375.— | 1250 |
4. | 15.— | 20.— | 90.— | 120.- | 375.— | 500.— | 17.80 |
5. | 20.— | 25.— | 120.— | 150.— | 500.- | 625.— | 22.50 |
6. | 25.— | 30.— | 150.— | 180.— | 625.— | 750.— | 27.50 |
7. | 30.— | 35.— | 180.— | 210.— | 750.— | 875.- | 32.50 |
8. | 35.— | 40.— | 210.— | 240.— | 875.— | 1000— | 37.50 |
9. | 40.— | 45.— | 240.— | 270.— | 1000.- | 1125. - | 42.50 |
10. | 45.- | 50.— | 270.— | 300.- | 1125.- | 1250.- | 47.50 |
11. | 50.— | 300.— | 1250— | 52.50 | |||
(2) Poistenca, ktorý pracuje obvykle šesť dní v týždni, alebo ktorého doba zamestnania u jedného zamestnávateľa zpravidla nepresahuje týždeň, treba zaradiť podľa zárobku pripadajúceho na pracovný deň. Ak pracuje poistenec pravidelne sedem dní v týždni, treba ho zaradiť podľa šestiny zárobku dosiahnutého za týždeň. Ak pracuje poistenec v obmedzenej prevádzke, ktorá pravdepodobne bude trvať dlhšie než štyri týždne po sebe idúce, takže je zamestnaný päť alebo menej dní v týždni, treba ho zaradiť podľa šestiny zárobku dosiahnutého za týždeň; ak sa striedajú celé týždne alebo dlhšie časové obdobia, v ktorých poistenec pracuje, s týždňami alebo dlhšími časovými obdobiami, v ktorých nepracuje, treba ho zaradiť podľa štyriadvadsatiny zárobku dosiahnutého za štyri týždne.
(3) Podlá týždenného alebo mesačného zárobku treba zaradiť poistenca, s ktorým sú dojednané pevné týždenné alebo mesačné platy alebo pevné platy určené za dlhšie časové obdobie, a to bez zreteľa na počet pracovných dní.
(4) Poistenca, ktorého zárobok je celkom alebo čiastočne určený inak ako výhradne podľa časového merítka (mzda úkolová, skupinová, dávky osôb tretích a pod.), alebo ktorý má požitky uvedené v § 10 ods. 2 treba zaradiť do triedy podľa priemerného zárobku, pripadajúceho pravdepodobne alebo obvykle ako stredný na týždeň.
(5) Učňa (volontéra, praktikanta), ktorý buď nemá vôbec zárobku, buď má len požitky naturálne, treba zaradiť do prvej triedy,
(6) Hodnota naturálnych požitkov § 11) 11) môže spôsobiť zaradenie len o tri triedy, u pomocníc v domácnosti, čeľadi hospodárskej a učňov — len o jednu triedu (ods. 1) vyššie, než aké odôvodňuje mzda v peniazoch. Čeľaďou hospodárskou sú osoby, smluvené v poľnohospodárstve alebo lesníctve na najmenej jednomesačné práce nižšieho druhu, ktoré bývajú v spoločnej domácnosti so zamestnávateľom.
(7) Poisťovňa môže v dohode so zamestnávateľom a so súhlasom závodného výboru alebo, ak niet závodného výboru, so súhlasom iných dôverníkov poistencov
určiť spôsob, akým bude zisťovaný priemerný zárobok poistencov uvedených v poslednej vete v ods. 2 a v ods. 4. Ak nedôjde k dohode, môže Ministerstvo vnútra na žiadosť jednej zo zúčastnených strán a po vypočutí ostatných určiť spôsob, akým bude zisťovaný priemerný zárobok týchto poistencov,
(8) Poisťovňa môže na určitý čas po vypočutí zástupcov (záujmových sdružení určiť triedy pre skupiny zamestnancov, u ktorých zárobok závisí na rôznych náhodilých okolnostiach. Toto rozhodnutie vyžaduje schválenie Ministerstva vnútra. (9) Pre poistenie invalidné a starobné tvoria v ods. l uvedené:
triedy 1. a 2.....triedu Aa
triedy 3. a 4.....triedu Ab
triedy 5. a 6.....triedu B
triedy 7. -a 8.....triedu C
triedy 9. a 10.....triedu D
trieda 11. .... triedu E.
(10) Triedy môže vláda meniť nariadením po vypočutí Robotníckej sociálnej poisťovne.
§ 95.
Nemocenská poisťovňa je povinná poskytnúť:
I. pomoc v nemoci, a to:
1. poistencovi zdarma lekársku pomoc, ako i potrebné lieky (liečivá) a iné terapeutické pomôcky (nemocenské ošetrovanie). Nemocenské ošetrovanie sa poskytuje od počiatku nemoci, kým nemoc trvá, avšak najdlhšie jeden rok odo dňa výstupu zo zamestnania alebo odo dňa odhlášky podľa § 17 ods. 2.
Poistenec má ďalej nárok na nemocenské ošetrovanie príslušníkov rodiny
§ 96.
2. Poistencovi, ktorý je neschopný práce pre nemoc nespôsobenú úmyselne, od štvrtého dňa tejto neschopnosti, najdlhšie po dobu 365 dní, toto denné nemocenské:
v triede Ks
l....... 2.70
2....... 5.—
3....... 7.50
4.......10.50
5.......13.50
6.......16.50
7.......19.50
8.......22.50
9.......25.50
10.......28.—
11.......30.—
Doba nemoci, ktorá predchádza počiatku neschopnosti k práci a po ktorú je poskytované len nemocenské ošetrovanie, nezapočítava sa do doby, za ktorú treba vyplácať nemocenské. Kým trvá nárok na nemocenské, prislúcha tiež nárok na nemocenské ošetrovanie.
II. pomoc v materstve poistenkám, a to:
1. zdarma pomoc pôrodnej asistentky a — ak je to treba — pomoc lekársku (pomoc pri pôrode).
Namiesto pomoci pôrodnej asistentky možno poskytnúť peňažnú náhradu, ktorej výšku určia stanovy. Túto náhradu možno vyplatiť priamo pôrodnej asistentke.
2. peňažnú dávku, rovnajúcu sa nemocenskému (I. č, 2) šesť týždňov pred pôrodom a šesť týždňov po pôrode, ak nemá poistenka bez toho nároku na nemocenské a ak nekoná námezdné práce; o dobu, po ktorú poistenka požíva tieto dávky pred pôrodom, predlžuje sa jej ochranná lehota (§ 97).
3. vedľa toho peňažnú dávku rovnajúcu sa polovičnému nemocenskému (I. č. 2) matkám, ktoré svoje deti samy dojem (príspevok za dojčenie) až do uplynutia dvanástich týždňov po pôrode.
Ak zmení poistenka, ktorej sa poskytuje príspevok za dojčenie, príslušnosť k poisťovni, poskytuje túto dávku I naďalej poisťovňa, u ktorej nárok na túto dávku vznikol. Ak zomrie poistenka pri- pôrode alebo prv, ako skončil jej nárok na dávky z materstva, vyplatia sa peňažné dávky za zbývajúcu dobu zákonom alebo stanovami určenú osobe, ktorá sa stará o výživu dieťaťa.
Ustanovenie uvedené pod č. l vzťahuje sa tiež na prípady potratu.
Dávku uvedenú pod č. l treba poskytovať tiež manželke poistencovej, a to i vtedy, ak manžel zomrel, v dobe deviatich mesiacov, počítajúc zpäť od pôrodu.
III. pohrebné (náhradu pohrebných výloh), a to:
1. vo výške tridsaťnásobného stredného denného zárobku poistencovho, ak zomrel noistenec v dobe, kedy mal nárok na dávky alebo skôr, než uplynulo šesť mesiacov odo dna, kedy mu bola právoplatne zastavená výplata nemocenského. Pohrebné nesmie byť nižšie ako Ks 250.—. Z pohrebného sa zaplatia najprv útraty pohrebu, ktoré sa vyplatia tomu, kto obstaral pohreb. Na prípadný zbytok majú nárok manžel pred deťmi, deti pred rodičmi a títo pred súrodencami, ak žili s poistencom v čase jeho smrtí v spoločnej domácnosti. Ak ich niet, zostane zbytok poisťovni.
2. ak zomrel príslušník rodiny (§ 96) najvýš dvojročný, pohrebné, patriace poistencovi, ktorý vyplatil pohreb, stanoví sa na Ks 100.—; ak ide o smrť príslušníka neprekročivšieho štrnásty rok, na Ks 250.— a ak ide o smrť osoby staršej, na Ks 350.—. Pohrebné za príslušníka rodiny nesmie byť však vyššie, ako by bolo pohrebné za poistenca podľa ustanovení uvedených pod č. 1.
Ak sa sbieha nárok na pohrebné podľa tohto zákona s nárokom na pohrebné podľa právnych predpisov o poistení (zaopatrení) robotníkov pre prípad úrazu, zaniká nárok podľa tohto zákona až do výšky nároku podľa predpisov verejnoprávneho úrazového poistenia.
§ 97.
(1) Osoba, ktorá vystúpila zo zamestnania alebo bola odhlásená podľa § 17 ods. 2, pokiaľ je bez zárobku a zdržuje sa na území Slovenskej republiky, má nárok na povinné dávky, ak poistný prípad nastal v lehote rovnajúcej sa dobe, počas ktorej táto osoba bola naposledy nepretržite v zamestnaní, avšak najviac v lehote šesť týždňov (ochranná lehota).
(2) Ak nezamestnaná osoba v ochrannej lehote znova vstúpi do zamestnania, staví sa beh ochrannej lehoty počas tohto zamestnania. Ochranná lehota získaná novým zamestnaním priráta sa k nevyčerpanému zbytku predošlej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery šesť týždňov odo dňa vystúpenia z posledného zamestnania.
(3) Ustanovenia ods. l a 2 nevzťahujú sa ma osoby, ktoré
a) konajú vojenskú službu;
b) odpykávajú si trest na slobode alebo sú v zaisťovacej väzbe podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z.;
c) požívajú dôchodok podľa tohto zákona, alebo dôchodok uvedený v § 126, s výnimkou tých dôchodcov, ktorých dôchodok nepresahuje Ks 150.— mesačne.
§ 104.
Stanovami Poisťovne možno určiť, že:
a) tehotným ženám a šestinedielkám sa poskytujú dávky podľa § 95 II, č. 2 a 3 len vtedy, ak boly za posledných dvanásť mesiacov pred pôrodom aspoň 180 dní poistené; táto lehota môže byť predĺžená až na 270 dní;
b) zuboliečba, ošetrovanie odbornými lekármi a liečenie v súkromných i vlastných liečebných ústavoch, kúpeľoch a pod. sa poskytuje len pod podmienkami uvedenými v nemocenskom poriadku (§ 102);
c) poistencom, ktorí majú v nemoci nárok aspoň po dobu jedného týždňa na mzdu a na bezplatné zaopatrenie (byt a stravu alebo byt a deputát), prislúcha nemocenské len od ôsmeho dňa neschopnosti k práci.
§ 105.
(1) Stanovami poisťovne možno určiť, že
a) tehotným ženám a šestinedieľkám, a to aj z kruhu rodinných príslušníkov, poskytuje sa okrem pomoci pri pôrode (§ 95 II. č. 1) podpora až do výšky Ks 500.—;
b) príspevok za dojčenie sa poskytuje aj osobám z kruhu rodinných príslušníkov
až do jednej štvrtiny nemocenského, ktoré poistenec požíval alebo na ktoré by mal nárok;
c) deti poistencov, ktorých zdravotný stav toho nevyhnutne vyžaduje, môžu byť umiestené v ozdravovniach, zotavovniach alebo iných zariadeniach;
d) denné nemocenské sa zvyšuje v 1. triede až do Ks 3.60, v ostatných triedach až do 90% nižšej hranice denného pracovného zárobku tej-ktorej triedy;
e) nemocenské sa zvyšuje o 10% svojho základu, ak trvá neschopnosť k práci dlhšie trinástich týždňov, o 20%, ak trvá dlhšie dvadsiatichšiestích týždňov, a o 30%, ak trvá dlhšie než tridsaťdeväť týždňov ;
f) nemocenské sa zvyšuje až o 10% poistencom ženatým (vydatým) a až o 50% poistencom, starajúcim sa o deti (§ 96), do dokonaného sedemnásteho roku;
g) pohrebné sa zvyšuje až na štyridsaťpäťnásobný stredný zárobok denný;
h) cieľom rekonvalescencie sa poskytuje ošetrovanie v ozdravovniach a ošetrovniach ako i lieky a terapeutické pomôcky až do jedného roku po skončení lekárskej pomoci;
ch) pomocné prostriedky sa poskytujú proti znetvoreniu a zmrzačeniu alebo pri nich;
i) súrodencom, starému otcovi, testinej (svokre) sa poskytuje nemocenské ošetrovanie podľa § 95 I. č. l pod podmienkami uvedenými v § % ods. l písm. e).
(2) Stanovami možno určiť, že všetky alebo niektoré v ods. l uvedené dávky treba poskytovať len tým poistencom, u ktorých poistný prípad nastane po uplynutí určitej doby poistenia (čakacia doba),
(3) Ak sa dávky uvedené v ods. l pod písm. c), h) a ch) zavedú z podnetu rentového odboru Poisťovne, hradí sa polovica nákladu tým vzniklého z prostriedkov rentového poistenia.
(4) Dávky uvedené v ods. l písm. a) až c) možno stanovami zaviesť len, ak dosiahol rezervný fond aspoň pätinu výšky predpísanej v § 178; dávky uvedené v ods. l písm. d) až i) — len vtedy, ak dosiahol rezervný fond výšku predpísanú v § 178.
§ 107.
(1) K nadobudnutiu nároku na dávky uvedené v § 106 je potrebné, aby
a) boly splnené podmienky určené pre vznik nároku na príslušnú dávku;
b) u dávok uvedených v § 106 písm. a) až d) a u odbytného v prípade § 121 ods, 2 uplynula čakacia doba skôr, než nastal poistný prípad.
(2) Čakacia doba je 150 príspevkových týždňov (§ 108). Ak však poistenec nezískal do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšil 45 rok veku, 150 príspevkových týždňov, čakacia doba je 250 príspevkových týždňov (§ 108). Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na poistné prípady invalidného a starobného poistenia, ktoré vznikly pred dňom účinnosti vládneho nariadenia č. 52/1939 Sb. z. a n. I.
(3) Ak nezískal poistenec do 65. roku veku čakaciu dobu podľa ustanovenia ods. 2, započíta sa do čakacej doby aj príspevková doba získaná po 65 roku veku; v tomto prípade čakacia doba je vždy 300 príspevkových týždňov (§ 108).
§ 111.
(1) Dôchodok invalidný sa skladá
z čiastky základnej a z čiastky zvyšova-
cej.
(2) Základná čiastka činí ročne Ks
400.—.
(3) Zvyšovacia čiastka činí za každý
týždeň získaný
v triede Aa.....Ks 0.80
v triede Ab.....Ks 1.30
v triede B .....Ks 1.80
v triede C .....Ks 2.30
v triede D .....Ks 2.80
v triede E .....Ks 3.50
(4) Zvyšovacia čiastka podľa ods. 3 patrí aj za príspevkové doby získané predo dňom účinnosti tohto zákona.
(5) Za týždne, za ktoré bolo splatné poistné podľa čl. III § 4 ods. l písm. c) vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb. z. a n. v triede Ab, vymeriava sa zvyšovacia čiastka triedy Aa; za týždne za ktoré bolo podľa uvedeného ustanovenia splatné poistné v triede Aa, zvyšovacia čiastka neprislúcha.
(6) Počet týždňov rozhodných pre výpočet zvyšovacej čiastky v tej-ktorej triede určí sa siedminou súčtu všetkých príspevkových dní v tej-ktorej triede; zvyšok dní sa počíta za celý týždeň.
§ 112.
(1) Dôchodok invalidný prislúcha poistencovi bez ohľadu na invaliditu ako dôchodok starobný, ak dokonal poistenec 65. rok veku a ak nevykonáva práce alebo služby, ktoré zakladajú poistnú povinnosť podľa tohto zákona alebo podľa právnych predpisov o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách alebo o proviznom poistení baníkov. Výkon týchto prác alebo služieb nie je prekážkou nároku na výplatu starobného dôchodku, ak nezarába poistenec ani polovicu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec takého istého odboru s podobným výcvikom v tom istom obvode obyčajne zarába.
(2) Požívanie dôchodku starobného počína dňom splnenia podmienok uvedených v ods. 1; ak požíva však poistenec nemocenské, počína požívanie tohto dôchodku, po uplynutí doby, po ktorú mu náležalo ne mocenské. Ak prislúcha nárok na dôchodok vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 3 počína požívanie dôchodku najskôr odo dňa uplatnenia nároku.
(3) Požívanie dôchodku končí zaniknutím podmienok uvedených v ods. l alebo smrťou oprávnenej osoby.
§ 113.
(1) Invalidný alebo starobný dôchodok zvyšuje sa za každé dieťa, ktoré by v prípade smrti dôchodcu malú nárok na dôchodok sirotský (§ 118), kým dôchodca o neho sa stará, o vychovávací príplatok, ktorý činí za každé dieťa osminu dôchodku, vymeraného podľa § 111, najmenej však Ks 480.— za každé dieťa.
(2) Ak má viac osôb nárok na vychovávací príplatok za to isté dieťa, patrí len jeden vychovávací príplatok, a to k najvyššiemu dôchodku.
(3) Ak požíva dieťa, za ktoré sa vychovávací príplatok žiada, sirotský dôchodok podľa tohto zákona, niet nároku na tento príplatok.
§ 114.
(1) Nárok na vdovský dôchodok má vdova poistenca, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný alebo starobný alebo mal nárok na taký dôchodok, keď v deň jeho smrti je alebo neskoršie sa stane invalidnou, a to počas invalidity.
(2) Za invalidnú podľa tohto zákona sa považuje vdova, ktorá pre nemoc alebo iné telesné alebo duševné vady, úmyselne nespôsobené, nemôže prácou primeranou jej silám, schopnostiam, výcviku a doterajšiemu životnému postaveniu zarobiť ani tretinu toho, čo telesne a duševne zdravá žena; toho druhu s podobným výcvikom v tom istom obvode obyčajne zarába.
(3) Nárok na vdovský dôchodok má tiež vdova poistenca, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný alebo starobný alebo mal nárok na taký dôchodok, keď dosiahla alebo dosiahne 55. roku veku.
(4) Nárok na vdovský dôchodok má tiež vdova, poistenca, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný alebo starobný, alebo mal nárok na taký dôchodok, kým sa stará o dve alebo viac detí poistenca, požívajúcich sirotský dôchodok (§ 118).
(5) Vdovec po poistenke, ktorá zo svojho pracovného zárobku celkom, alebo prevažne vyživovala rodinu, má nárok na dôchodok vdovecký, ak je v deň smrti svojej manželky invalidný (§ 109), a to počas invalidity,
§ 116.
Dôchodok vdovský (vdovecký) činí polovicu dôchodku, ktorý poistenec (poistenka) požíval alebo na ktorý mal nárok bez zvýšenia podľa §§ 113 a 120/a, najmenej však Ks 720.— ročne, nepočítajúc do toho štátny príspevok podľa § 123; ustanovenia § 126 zostávajú pritom nedotknuté.
§ 120.
(1) Dôchodok sirotský činí pre jednostranne osirelé dieťa štvrtinu, pre obojstranne osirelé dieťa polovicu invalidného alebo starobného dôchodku (bez zvýšenia podľa §§113 a 120 a), ktorý poistenec v dobe smrti požíval, alebo na ktorý mal nárok. Dôchodok sirotský činí pre jednostranne osirelé dieťa ročne najmenej Ks 360,—, pre obojstranne osirelé dieťa najmenej Ks 720.—, nepočítajúc do toho príspevok podľa § 123. Ak niet nároku na výplatu dôchodku vdovského po zomrelom poistencovi (dôchodcovi), patrí sirotský dôchodok pre obojstranne osirelé dieťa aj jednostranne osirelému dieťaťu.
(2) Ak má dieťa (§ 118) nárok na niekoľko sirotských dôchodkov podľa tohto zákona, prislúcha mu len najvyšší z nich.
§ 120 b).
(1) Nárok na výbavné má poistenka, ak uzavrie manželstvo po dokončení čakacej doby (§ 107); nárok tento treba uplatniť do dvoch rokov po uzavretí manželstva; inak zaniká,
(2) Výbavné sa určí podľa triedy, v ktorej bola poistenka zaradená v deň sobášu alebo naposledy pred týmto dňom, a činí
v .triede Aa . . . . Ks 500.—, v triede Ab . . . , Ks 600.—, v triede B . . . . Ks 650.—, v triede C . . . . Ks 700.—, v triede D . . . . Ks 750.—, v triede E . . . . Ks 800.—.
(3) Ak sa vydá poistenka-vdova, ktorej už raz bolo výbavné vyplatené, má nárok opäť na výbavné len, ak bola pred novým sobášom aspoň po dobu piatich rokov podľa tohto zákona znova poistená. Inak pri opätnom sobáši niet nároku na výbavné, ak bolo už raz vyplatené.
§ 121.
(1) Ak zomre poistenec pred dokončením čakacej doby (§ 107), majú jeho pozostalí nárok na odbytné, podľa triedy, v ktorej bol poistenec zaradený v deň smrti, alebo naposledy pred týmto dňom, a to: v triede Aa .... Ks 600.—, v triede Ab . . . . Ks 700—, v triede B . . . . Ks 800—, v triede C . . . . Ks 900.—, v triede D . . . . Ks 1000-—, v Mede E . . . . Ks 1100.—.
(2) Ak zomre poistenec po dokončení čakacej doby, alebo ak zomre dôchodca, požívajúci invalidný alebo starobný dôchodok a ak niet nároku na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku, majú jeho pozostalí nárok na odbytné vo výške jednoročného dôchodku, ktorý požíval zomrelý, alebo na ktorý mal nárok, najmenej však vo výške uvedenej v ods. l, pričom sa nehľadí na zvýšenie podľa §§113 a 120a). Ak vznikne nárok na vdovský dôchodok v dobe dvoch rokov odo dňa smrti poistenca (dôchodcu), odpočíta sa od vdovského dôchodku toľko štyriadvadsatin vyplateného odbytného, koľko mesiacov odo dňa vzniku nároku vdovský dôchodok zostáva do dvoch rokov od smrti manžela.
(3) Pozostalými podľa ods. l a 2 rozumejú sa vdova (vdovec), ak nie sú tu prípady uvedené v § 115 ods. l písm a) a c), deti (§ 118) do sedemnástich rokov, rodičia, ako i starý otec a stará matka zomrelého. Manžel má prednosť pred deťmi, kým sa o ne stará, deti pred rodičmi a títo pred starým otcom a starou matkou. Rodičia, ako i starý otec a stará matka majú nárok na odbytné len vtedy, ak boli výživou prevážne odkázaní na poistenca (dôchodcu).
(4) Deťom starším sedemnástich rokov a súrodencom môže poisťovňa v prípadoch zreteľu hodných priznať odbytné, ak boly výživou prevážne odkázané na poistenca (dôchodcu). Odbytné môže byť priznané i osobám uvedeným v § 117a).
(5) Ak je súhrn vyplatených splátok dôchodku vdovského (vdoveckého) bez štátneho príspevku nižší ako odbytné, treba vyplatiť vdove (vdovcovi) sumu, o ktorú by bolo odbytné prevýšilo súhrn dôchodkových splátok bez štátneho príspev-