ku; ak zomrela vdova (vdovec), treba túto sumu vyplatiť deťom mladším sedemnástich rokov,
§ 122b)
(1) Poistencovi, ktorý sa narodil pred 1. januárom 1910 a získal od 1. júla 1926 do 31. decembra 1940 tisíc príspevkových dní, zvyšuje sa nárok na dôchodok invalidný (starobný) a vekový príplatok.
(2) Vekový príplatok rovná sa strednej ročnej zvyšovacej čiastke, násobenej počtom celých rokov, o ktoré bol poistenec v roku 1926 starší 16. rokov. Tento počet celých rokov nemôže však činiť viac ako 30. rokov.
(3) Stredná ročná zvyšovacia čiastka činí Ks 9.—, ak poistenec od 1. júla 1926 do 31. decembra 1940 získal tisíc príspevkových dní. Za každých ďalších 500 príspevkových dní v tejto dobe získaných, zvyšuje sa stredná ročná zvyšovacia čiastka o Ks 3.—, pričom na zvyšok menší ako 500 príspevkových dní sa neprizerá. Pri určení strednej ročnej zvyšovacej čiastky sa príspevkové dni získané v triede C počítajú jedenapolnásobne, príspevkové dni získané v triede D — dvojnásobne.
(4) Pozostalým po osobách uvedených v ods. l sa zvyšuje vdovský (vdovecký) dôchodok a sirotský dôchodok o pomerný dieli (§ 116 a 120) vekového príplatku; odbytné podľa § 121 ods. 2 sa zvyšuje rovnako ako invalidný dôchodok. Zvýšenie podľa §§ 113 a 120a) sa vymeriava z úhrnu dôchodku a vekového príplatku.
§ 123.
(1) Štát poskytuje k zákonnému dôchodku príspevok, ktorí činí ročne: pri dôchodku invalidnom a
starobnom......Ks 800.—
pri dôchodku vdovskom a
vdoveckom......Ks 480.—
pri dôchodku jednostranne
osirelého dieťaťa , . . . Ks 240.— pri dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa.....Ks 480.—
(2) Štátny príspevok sa neposkytuje dôchodcovi, ktorého základ pre výmeranie dane dôchodkovej na bežný daňový rok, nepočítajúc do toho dôchodky podľa zákonov sociálne poisťovacích, presahuje sumu oslobodenú od dane dôchodkovej.
(3) Ak má osoba, oprávnená k dôchodku podľa tohto zákona, tiež nárok na požitky podlá právnych predpisov o vojnových poškodencov alebo na iné odpočivné a zaopatrovacie požitky podľa verejnoprávnych predpisov z verejnoprávnych pokladníc, vypláca sa štátny príspevok len čiastkou, o ktorú prevyšuje tieto požitky.
(4) Cudzí štátny príslušník má nárok na štátny príspevok len vtedy, ak je v štáte, ktorého je príslušníkom, tiež invalidné a starobné poistenie a ak sa v ňom občanom Slovenskej republiky poskytuje štátny príspevok k ich dôchodkom.
(5) Štátny príspevok vypláca v rovnakých mesačných čiastkach Poisťovňa s príslušným dôchodkom. Minister vnútra po dohode s ministrom financií upraví spôsob vyúčtovania štátneho príspevku.
§ 126.
(1) Ak vznikol nárok na invalidný, starobný, vdovský alebo vdovecký dôchodok a štátny príspevok podľa tohto zákona osobe, ktorá požíva tiež dôchodok podľa právnych predpisov o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách, alebo o províznom poistení baníkov alebo dôchodok (odpočivný, zaopatrovací pôžitok) na základe zamestnania, v ktorom bola vyňatá z poistnej povinnosti podľa § 6 písm. a), má táto osoba nárok len na zvyšovaciu čiastku podľa § 111 ods. 3; ak je úhrn dôchodkov nižší než dôchodok a štátny príspevok, ktoré by inak prislúchaly podľa tohto zákona doplatí Poisťovňa zo svojich prostriedkov tento rozdiel, najvyššie však sumou, ktorú by platila, keby dôchodca nepožíval konkurujúci dôchodok. Vychovávací príplatok sa poskytuje za podmienok uvedených v § 113 a štátny príspevok za podmienok uvedených v § 123 neskrátene.
(2) Ak požíva osoba, oprávnená k dôchodu invalidnému alebo starobnému podľa tohto zákona, tiež dôchodok podľa právnych predpisov o úrazovom poistení (zaopatrení) priemyselných a obchodných zamestnancov, alebo ak nadobudne takéhoto dôchodku, kráti sa dôchodok (bez zvýšenia podľa § 113] podľa tohto zákona a štátny príspevok o čiastku, o ktorú by úhrn ročných dôchodkov prevyšoval priemerný ročný zárobok. Priemerným ročným zárobkom rozumie sa jedna tretina zárobku, dosiahnutého v pracovnom pomere v dobe troch rokov, počítaných nazpät od posledného vystúpenia zo zamestnania. Ak však poistenec požíval počas týchto rokov nemocenské, prizerá sa pri určení priemerného ročného zárobku ešte k dobe ďalšej, týmto trom rokom bezprostredne predchádzajúcej, ktorá sa rovná dobe požívania nemocenského. Vdovský (vdovecký) dôchodok a štátny príspevok sa kráti o čiastku, o ktorú by úhrn dôchodkov prevyšoval polovicu priemerného ročného zárobku poistenca.
(3) Invalidný (starobný) dôchodok a štátny príspevok sa nekráti, ak neprevyšuje úrazový dôchodok Ks 900.—, alebo úhrn dôchodkov Ks 4500.— ročne; vdovský (vdovecký) dôchodok a štátny príspevok sa nekráti, ak neprevyšuje dôchodok úrazový Ks 900.—, alebo úhrn dôchodkov Ks 3000.— ročne. Dôchodok a štátny príspevok smú sa snížiť najvýš o čiastku, o ktorú úrazový dôchodok prevyšuje Ks 900.— ročne; úhrn dôchodkov nesmie klesnúť pod Ks 4500.—, poťažne pod Ks 3000.— ročne,
(4) Dôchodok podľa tohto zákona a štátny príspevok sa snižuje o sumy, ktoré sú v rovnakom pomere ako dôchodok a štátny príspevok.
(5) Ak vdova (vdovec) požíva invalidný alebo starobný dôchodok, podľa tohto zákona alebo ak nadobudne naň nárok, môže požadovať výplatu vdovského (vdoveckého) -dôchodku len, ak je tento vyšší.
§ 127.
Osobitné poistenie určitých skupín
zamestnancov niektorých hospodárskych
odvetví.
Vláda môže nariadením zaviesť pre určité skupiny zamestnancov niektorých, hospodárskych odvetví, ktoré podliehajú poistnej povinnosti invalidného a starobného poistenia, osobitné povinné poistenie na dávky vo vyššej výmere, poprípade za iných podmienok.
§ 135.
(1) Ak sa zmenia pomery rozhodné pre vymeranie dávky alebo ak sa zistí dodatočne, že dávky boly priznané pre omyl v skutkových okolnostiach, poisťovňa dávky primerane sníži, zastaví alebo zvýši. Ak ide o sníženie alebo zastavenie dávky, nadobúda toto opatrenie účinnosť uplynutím obdobia uvedeného v § 132, v ktorom rozhodnutie o tom bolo požívateľovi dávky doručené, okrem prípadov, ktoré treba posudzovať podľa ustanovení nemocenského poriadku (§ 102); zvýšiť dávku však treba odo dňa, kedy nastala zmena skutkových okolností bola poisťovni hlásená, poťažne, odo dňa, od ktorého bola vyplatená dávka mylne určená.
(2) Vrátenie prijatých dávok možno požadovať iba, ak poistenec alebo osoba uvedená v § 137 ods. l spôsobila priznanie dávky tvrdením nepravdivých alebo zatajením smerodatných okolností, alebo ak bolo súdne zistené, že vylákala dávky trestným činom. Od dôchodcu alebo príjemcu dávky možno požadovať vrátenie dávok i vtedy, ak nesplnil povinnosť uloženú mu v § 22. Poisťovňa je oprávnená uhradiť si neprávom prijaté dávky z bežného alebo z neskôr priznaného dôchodku, prípadne z inej dávky. O povinnosti vrátiť prijaté peňažné dávky sa rozhoduje výmerom.
§ 144.
Ak nie je možno zabezpečiť v obvode niektorej Úradovne, prípadne na celom území štátu poistencom alebo ich rodinným príslušníkom lekársku pomoc, Ministerstvo vnútra po vypočutí predsedu Poisťovne určí podmienky, za ktorých sa má lekárska pomoc poskytovať.
§ 149
(1) Po dobu, po ktorú Poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia, prípadne ako nositeľ invalidného a starobného poistenia hradí ošetrovacie výlohy v nemocnici, inom liečebnom ústave alebo pôrodnici, je poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia povinná príslušníkom rodiny ošetrovaného poistenca (§ 96) platiť podporu vo výške polovice nemocenského. Odo dňa, kedy Poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia, poťažne ako nositeľ invalidného a starobného poistenia nehradí výdavky ústavného ošetrovania, náleží príslušníkom rodiny ošetrovaného poistenca až do uplynutia lehoty uvedenej v § 95,
I, č. 2 podpora vo výške nemocenského.
(2) Ak je poistenec, ktorý nemá rodinných príslušníkov, ošetrovaný v ústavoch, uvedených v ods. l, náleží mu odo dňa, kedy Poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia nehradí ošetrovacie výdavky, až do uplynutia lehoty uvedenej v § 95, I, č. 2 polovica nemocenského, najvyššie však Ks 8 denne.
§ 150.
(l) Liečebné a ošetrovacie útraty vo verejných nemocniciach za rodinných príslušníkov (§ 96), ako aj nutné dopravné náklady za nich do týchto ústavov Poisťovňa je povinná hradiť za týchto podmienok:
a) Ak vydá poukaz na nemocničné ošetrovanie rodinného príslušníka (§ 96), hradí verejnej nemocnici za liečenie a ošetrovanie 5 Ks denne počas lehoty, uvedenej v § 95, I. č. 2 a okrem toho uhradí aj dopravné do nemocnice.
b) Ak ide o nemocničné ošetrenie rodinných príslušníkov, uvedených v § % ods. l písm. a) a b), je Poisťovňa povinná uhradiť polovicu dennej sadzby poslednej triedy po dobu, po ktorú má poistenec nárok na dávky, uvedené v § 95 I alebo § 95
II, najviac však 28 dní, ak poistenec v poslednom roku pred prijatím rodinného príslušníka do ústavného ošetrenia bol poistený na prípad nemoci podľa tohto zákona spolu aspoň 120 dní, z toho však 30 dní v jeho posledných 3 mesiacoch. V prípadoch zvlášť zreteľahodných môže sa Poisťovňa zaviazať, že prispeje na nemocničné ošetrenie rodinného príslušníka aj na dobu po uplynutí 28 dní, po prípade viac ako polovicu.
(2) Ináč poisťovňa nie je povinná hradiť útraty nemocničného ošetrenia rodinného príslušníka. Zostatok ošetrovacích útrat môže nemocnica vymáhať podľa všeobecných predpisov o náhrade ošetrovného vo verejných liečebných ústavoch.
§ 158.
(1) Poistné pre poistenie invalidné a starobné činí denne
v triede Aa.....Ks 0.50
v triede Ab.....Ks 0.80
v triede B .....Ks 1.10
v triede C .....Ks 1.40
v triede D .....Ks 1.80
v triede E .....Ks 2.20.
(2) Výšku poistného pre starobné a invalidné poistenie možno meniť len zákonom na základe poistne-matematického skúšania finančnej rovnováhy Poisťovne. Súčasne s poistne-matematickým skúšaním treba previesť štatistické zisťovanie priebehu súborných zjavov, rozhodných pre vývoj poistenia (úmrtnosť, invalidnosť, ženatosť, vystupovanie, pristupovanie, zmeny mzdových pomerov a pod.) a srovnanie s očakávaným priebehom.
(3) Zisťovanie podľa ods. 2 treba konať v obdobiach najmenej päťročných.
§ 175.
Poistné s príslušenstvom možno vymáhať súdnou exekúciou na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov. Doložku o vykonateľnosti pripojí Poisťovňa. Povoliť a vykonať exekúciu je povolaný príslušný exekučný súd.
§ 179.
Ak plynie z výročných účtov poisťovne, že príjmy nestačia na úhradu nákladov, a ak nedosiahol ešte rezervný fond výšky uvedenej v § 178, alebo ak sa zmenší rezervný fond pod túto sumu, a ak nie je nádej, že hospodárske pomery v najbližšej dobe budú zlepšené správou Poisťovne, nech je vykonané buď zvýšenie poistného buď zastavenie dávok podľa § 105.
§ 179 .
(1) Poisťovňa zriadi mimoriadny podporný fond. Do tohto fondu plynú dary a dotácie. Predseda Poisťovne môže po vypočutí Poradného sboru rozhodnúť, aby po čas, v ktorom Poisťovňa nevymeriava vyššie poistné ako 6°/o, bol mimoriadny podporný fond dotovaný z prostriedkov nemocenského odboru.
2) Z prostriedkov mimoriadneho fondu môže Poisťovňa podľa smerníc schválených ministrom vnútra v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných, poskytovať podporu poistencom a ich rodinným príslušníkom, ktorí už nemajú nároku na dávky z nemocenského poistenia. Taktiež z prostriedkov tohto fondu môže Poisťovňa nadobúdať, zriaďovať a opatrovať inštitúcie starostlivosti o nemocných a rekonvalescentov (liečebne, sanatória, ozdravovne, kúpele a poď.) prevyšujúce poistné dávky, ako aj odstraňovať ľudové choroby (tuberkulózu, pohlavné nemoce, alkoholizmus a pod.) a podporovať inštitúcie slúžiace takýmto účelom, pokiaľ tieto slúžia poistencom alebo ich rodinným príslušníkom.
§ 196.
O žalobe proti výmeru Poisťovne, ktorým bol celkom alebo čiastočne zamietnutý nárok na dávku poistenia nemocenského podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n, a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich alebo ktorým dávka bola nesprávne vymeraná, snížená alebo odňatá, alebo ktorým bola vyslovená povinnosť k vráteniu prijatých dávok (§ 135), rozhodujú výlučne Rozhodčie súdy Robotníckej sociálnej poisťovne (v ďalšom texte "Rozhodčí súd"), ktoré sa zriadia v sídlach úradovní Poisťovne.
§ 197,
Žalobu treba padať u úradovne Poisťovne písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo ústne. V tomto prípade treba o žalobe učiniť zápis a vydať strane potvrdenie.
§ 198,
Rozhodčí súd skladá sa z predsedu a z potrebného počtu námestníkov a z 12 prísediacich.
§ 200.
(1) Z prísediacich 6 sú zo skupiny poistencov a 6 zo skupiny ich zamestnávateľov.
(2) Každý z prísediacich má svojho náhradníka, ôsmi prísediaci, a to 4 zo skupiny poistencov a 4 zo skupiny ich zamestnávateľov musia bývať v sídle príslušného rozhodčieho súdu.
(3) Prísediacich a ich náhradníkov na dobu 6 rokov ustanovuje minister vnútra nia návrh záujmových sdružení (zák. č. 70/ 1942 Sl. z. a č. 131/1942 Sl. z.).
(4) Prísediacim nemôže byť:
a) predseda Poisťovne, jeho zástupca, člen Poradného sboru, predsedníckej rady a revíznej komisie Poisťovne a zamestnanec Poisťovne;
b) kto právoplatným súdnym výrokom bol zbavený práva voľne nakladať so svojím majetkom;
c) kto upadol v konkurz, kým trvá konkurzné konanie, ako i ten, na ktorého žiadosť sa vedie vyrovnávacie konanie, kým nebolo vyhlásené za skončené;
d) kto bol odsúdený preto, že docielil poistnú dávku simuláciou [§ 260 písm. e), po dobu jedného roku odo dňa ukončenia trestu.
(5) Minister vnútra môže pred uplynutím funkčného obdobia (ods. 3) zbaviť prísediaceho (náhradníka funkcie zo závažných dôvodov).
§ 203.
(1) Prísediaci, ktorý zanedbal povinnosti svojho úradu, môže byť predsedom Rozhodčieho súdu odsúdený na náhradu trov jeho vinou zmareného konania.
(2) Proti rozhodnutiu predsedu podľa ods.1, ktoré treba doručiť písomne, možno si sťažovať k Poisťovaciemu súdu písomnou sťažnosťou, podanou u predsedu Rozhodčieho súdu v pätnástich dňoch odo dňa doručenia.
§ 217.
(1) Poisťovací súd sa skladá z predsedu z potrebného počtu námestníkov a z 12 prísediacich.
(2) Predsedu a jeho námestníkov menuje a odvoláva minister pravosúdia zo sudcov z povolania, činných v sídle poisťovacieho súdu,
(3) O ustanovení prísediacich platia ustanovenia § 200,
§ 220.
(1) Poisťovací súd je výlučne povolaný rozhodovať:
1. o sťažnostiach proti rozhodnutiu predsedu Rozhodčieho súdu, ktorým bolo odvolanie odmietnuté alebo vrátené na odstránenie formálnych vád (§ 213) alebo ktorým bol odsúdený prísediaci rozhodčieho súdu podľa §§ 203 a 208;
2. o odvolaniach proti nálezom Rozhodčieho súdu;
3. o žalobách podaných proti výmeru Poisťovne, ktorým bol celkom alebo čiastočne zamietnutý nárok na dávku poistenia invalidného a starobného podľa tohto zákona, alebo ktorým dávka bola nesprávne vymeraná, stužená alebo odňatá, alebo ktorým bola vyslovená povinnosť vrátiť prijaté dávky (§ 135);
4. o žalobách na náhradu podľa tohto zákona;
a) medzi Poisťovňou a ústavmi uvedenými v §§ 145 a 153;
b) medzi Poisťovňou a nositeľom nemocenského a penzijného poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách, ako aj medzi Poisťovňou a nositeľmi nemocenského poistenia verejných zamestnancov a sociálneho poistenia osôb samostatne hospodáriacich;
5. o sporoch medzi zamestnávateľmi podľa § 240 ods. 3;
6. o sporoch o dávky z pripoistenia (§ 128).
(2) V prípadoch uvedených v ods. l č. l, 2 a 4 písm. a) a b) je príslušný Poisťovací súd, v ktorého obvode je sídlo úradovne poisťovne. V prípadoch uvedených v ods. l č. 3 je príslušný podľa voľby žalobcovej buď Poisťovací súd, v ktorého obvode je sídlo úradovne Poisťovne, u ktorej bol naposledy poistený, buď v ktorého obvode má žalobca svoje bydlisko; pre spory uvedené v ods. l č. 5 je príslušný Poisťovací súd, v ktorého obvode je sídlo úradovne Poisťovne, u ktorej bol naposledy poistený zamestnanec, o ktorého ide. Vo sporoch o dávky z pripoistenia je príslušný Poisťovací súd v Bratislave.
§ 229.
(1) Predsedu Hlavného poisťovacieho súdu, predsedov senátov a ich členov zo sudcov z povolania menuje a odvoláva
minister pravosúdia zo sudcov činných v sídle Hlavného poisťovacieho súdu.
(2) O ustanovení prísediacich zo zamestnávateľov a poistencov platia ustanovenia § 200. Ustanovenia §§ 217 a 218 platia obdobne.
§ 254.
(1) Všetky úkony a listiny, ktoré sú potrebné na založenie, upravenie a prejednanie právnych pomerov medzi poisťovňami navzájom, taktiež medzi poisťovňami s jednej a úradmi, zamestnávateľmi, poistencami alebo ich rodinnými príslušníkmi, dôchodcami, liečebnými ústavmi, lekármi, lekárnikmi, zubnými technikmi a pôrodnými asistentkami s druhej strany, ako aj všetky úkony v konaní nespornom a tiež úkony v konaní v poisťovacom súdnictve a zápisy poisťovní sú oslobodené od kolkov a poplatkov. Rovnaké oslobodenia požívajú i knihové zápisy, ktoré sú potrebné na založenie, upravenie a prejednanie právnych pomerov medzi poisťovňami navzájom.
(2) Hnuteľný majetok Poisťovní je oslobodený od poplatkového ekvivalentu, vo veci nehnuteľného majetku platia úľavy na poplatkovom ekvivalente v rozsahu určenom pre spolky zakladajúce sa na zásade vzájomnosti, ktorých úkolom je poisťovať nemocenské, penzie invalidné, starobné, vdovské a sirotské pre robotníkov, pomocníkov a učňov.
(3) Poisťovňa a fondy ňou spravované sú oslobodené od zvláštnej dane zárobkovej a dane rentovej podľa ustanovení zákona o priamych daniach.
(4) Dávky a dôchodky založené na tomto zákone sú oslobodené od dane rentovej podľa ustanovení zákona o priamych daniach.
(5) O oslobodení Poisťovne, jej ozdravovni, liečebných ústavov, sanatória a podobných zariadení od dane z obratu platia ustanovenia zákona o dani z obratu a dani prepychovej.
(6) Budovy alebo časti budov Poisťovne sú vyňaté z dane domovej podľa ustanovení zákona o priamych daniach. Toto vyňatie sa tiež týka budov alebo častí budov, prenajatých jedným sociálne-poisťovacím ústavom druhému,
(7) Ustanovenia ods. l platia aj na prevody podľa §§ 240 až 242.
Čl. II.
Vláda sa splnomocňuje, aby nariadením rozšírila nemocenské poistenie i na dôchodcov invalidného a starobného poistenia, a to buď na všetky dávky naturálne, buď len na niektoré z nich.
Čl. III. Ustanovenie prechodné a záverečné.
(1) Dôchodky z invalidného a starobného poistenia, ktoré boly alebo budú priznané na základe poistných prípadov vzniklých do dňa účinnosti tohto zákona, zvýšia sa od 1. októbra 1942 takto:
a) dôchodky invalidné, starobné a vdovské (vdovecké) o príplatok vo výške 45°/o, vpočítajúc do toho aj štátny príspevok podľa § 123, vychovávací príplatok podľa § 113 a zvýšenie pre bezmocnosť podľa § 120 a) pričom treba prizerať na ustanovenie § 116 ods. l zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich;
b) dôchodky sirotské o príplatok vo výške 80%, vpočítajúc do toho aj štátny príspevok podľa § 123, pričom treba prizerať na ustanovenie § 120 ods. l zákona č. 221/ 1924 Sb. z. a n, v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich ;
c) vychovávací príplatok podľa § 113 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich na každé dieťa o osobitný prídavok vo výške Ks 300.— ročne.
(2) Ak dôchodcovi podľa ods. l písm. a) vznikne nárok na vychovávaci príplatok podľa § 113 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich za účinnosti tohto zákona, vymeria sa tento jednou desatinou zo zvýšeného dôchodku bez statného príspevku podľa § 123 uvedeného zákona a zvyšuje sa o osobitný prídavok vo výške Ks 300.—.
(3) Pri určení najnižšej výmery dôchodku podľa ods. l, ostávajú predpisy § 126 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich nedotknuté.
(4) Ak vznikne znovu nárok osobe, ktorá požívala dôchodok zvýšený podľa ods. l, nesmie byť novovymeraný dôchodok nižší ako dôchodok, ktorý pôvodne požívala.
(5) Z dôchodkov zvýšených podľa ods. l až 4 pripadá na štátny príspevok suma vo výmere podlá § 123 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich; tieto sumy nahradzuje Poisťovni štát.
(6) Ustanovenie § 107 ods. 3 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich vzťahuje sa aj na prípady, v ktorých nárok na dôchodok starobný alebo na dôchodky pozostalých bol už zamietnutý pre nesplnenie čakacej doby, ak uplatní oprávnená osoba nárok na dôchodok do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; dôchodok však prislúcha len odo dňa uplatnenia nároku.
(7) Ak poistenec, ktorého nárok na dôchodok starobný bol zamietnutý pre nesplnenie čakacej doby, bude za účinnosti tohto zákona zamestnaný spôsobom zakladajúcim poistnú povinnosť, môže byť nárok na dôchodok starobný alebo na dávky pozostalých uplatnený i po lehote uvedenej v ods. l, avšak najdlhšie do 6 mesiacov od vystúpenia zo zamestnania.
(8) Ak poistné bude do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uhradené, zaráta sa ako príspevková doba do čakacej doby i čas po 65. roku veku poistenca, za ktorý bolo poistenie invalidné a starobné zrušené a poistné vrátené, alebo za ktorý nebolo poistné invalidného a starobného poistenia vôbec predpisované, pretože poistenec do 65. roku veku nezískal čakaciu dobu, hoci bol k poisteniu prihlásený.
(9) Zamestnávateľ je povinný zamestnancov podliehajúcich poistnej povinnosti znovu prihlásiť (§ 17 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich), u príslušnej úradovne Poisťovne do 14 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona cieľom nového zaradenia do tried (§ 12).
(10) Zamestnávateľovi, ktorý nepodal prihlášku do lehoty uvedenej v ods. 9, je možno vymerať náhradu, podľa § 20 ods. l zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a
doplňujúcich. Ustanovenia § 260 až 265 uvedeného zákona platia obdobne.
Čl. IV.
(1) Ustanovenia čl. I. sa vzťahuje len na poistné prípady vzniklé za účinnosti tohto zákona.
(2) Ustanovenia právnych predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
(3) Hlinková základina pre liečebnú starostlivosť, zriadená bývalou Zemskou úradovňou pre poisťovanie robotníkov v Bratislave sa zrušuje. Imanie základiny pripadne mimoriadnemu podpornému fondu, zriadenému podľa § 179 a) ods. 1.
Čl. V.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1942; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
A. Časť všeobecná.
Úvod.
Poistenie robotníkov pre prípad invalidity, staroby a smrtí bolo prevzaté z býv. ČSR, v ktorej bolo upravenie zákonmi č. 221/1924 a č. 184/1928, nariadením čís. 112/1934 zákonom čís. 146/1934 a nariadeniami č. 97/1935 Sb. z. a n. a č. 52/1939 Sb. I. Zmeny vykonané nariadeniami č. 55/ 1939 a 300/1940 Sl .z., boly povahy organizačnej a nedotýkali sa dávkových a úhradových ustanovení zákona.
Už od počiatku existencie tohoto poistenia bolo zrejmé, že poskytované dávky nestačia mnohokrát ani na úhradu minimálnych životných potrieb dôchodcov. Najmä dávky pozostalostné po kratších príspevkových dobách sú nízke. Vekový príplatok, zavedený novelou č. 112/1934 Sb. z. a n. odstránil síce čiastočne tieto nedostatky u starších poistencov, avšak mladším poistencom nepriniesol žiadnych výhod. Podľa likvidačných výkazov bola ročná výška dôchodkov invalidného poistenia i so štátnym príspevkom v mesiaci októbri 1941 takáto:
dôchodok invalidný . . Ks 1570.—
dôchodok starobný . . Ks 1737.—
dôchodok vdovský . . Ks 774.— dôchodok sirotský . . Ks 290.— Tieto nedostatky sa ešte viac prejavily, keď sa počala zvyšovať sústava hospodárskych čísel. Počínajúc druhou polovicou roku 1939, celková mzdová a cenová hladina sa pozvoľna zvyšuje. Zvyšovanie miezd prejavuje sa v zaradení poistencov do mzdových tried. V tabuľke č. l je uvedené relatívne rozdelenie poistencov, podliehajúcich nemocenskému poisteniu v triedach invalidného poistenia. Z tabuľky je zrejmé, že počínajúc augustom 1939 nastáva pozvoľný presun do vyšších tried, ktorý pokračuje i v roku 1940 a 1941 a ktorý pravdepodobne nie je ukončený. Presvedčivý obraz o dôsledkoch tohoto vývoja miezd podáva obsadenie najvyššej triedy D invalidného a starobného poistenia. V mesiaci júni 1939 bolo v tejto triede zaradené 12.37% všetkých poistencov, v tom istom mesiaci v roku 1940 už 17.22% a v roku 1941 až 34.46%. Tento presun do vyšších tried je najmä značný u mužov. V mesiaci júli 1939 bolo v triede D zaradené 17.34% všetkých mužských poistencov, v tom istom mesiaci roku 1940 23.73°/o a v roku 1941 už 46.49%.