ktoré v tomto roku pracovaly v Ríši, nie je ani približne známe, aká časť z nich nebola vôbec poistená u RSP. Pretože dá sa očakávať, že väčšina z nich získala určitú príspevkovú dobu u RSP a je preto zahrnutá vo vyššie uvedených číslach, bol počet poistencov získaný podľa výkazových lístkov ponechaný bez zmeny.
Štatistické skúmanie poskytlo tiež výsledky v složení poistencov podľa veku. Spracovanie bolo prevedené podľa jednotlivých ročníkov a získané čísla graficky vyrovnané. Tabuľka č. l podáva prehľad o absolútnom i relatívnom složení poistencov v päťročných vekových skupinách:
Tab. č, 1.
| muži | ženy | |||
absol. | relat. | absol. | relat. | |
16—20 | 81.153 | 2.286 | 56.994 | 3.677 |
21—25 | 37.346 | 1.052 | 23.142 | 1.493 |
26—30 | 60.954 | 1.717 | 22.429 | 1.447 |
31—35 | 52.540 | 1.480 | 17.391 | 1.122 |
36—40 | 42.920 | 1.209 | 13,361 | 862 |
41-45 | 30.637 | 863 | 9.455 | 610 |
46—50 | 19.063 | 537 | 5.843 | 377 |
51—55 | 13.312 | 375 | 3.456 | 223 |
56—60 | 9.727 | 274 | 1.891 | 122 |
61—65 | 6.070 | 171 | 930 | 60 |
66 | 1.278 | 36 | 108 | 7 |
Dovedna | 355.000 | 10.000 | 155,000 | 10.000 |
Vekové složenie poistencov na Slovensku vykazuje podstatný rozdiel proti býv. ČSR v tom smere, že relatívny počet mladých poistencov je väčší. Príčinu treba hľadať jednak v následkoch väčšej populácie, jednak vo fakte, že na Slovensku sa vo väčšej miere vyskytujú prípady, kedy mladí poistenci pracujúci najprv nesamostatne a neskoršie sa osamostatňujú.
Pri obvyklom doterajšom spôsobe bilancovania rentového poistenia okrem poistencov, ktorí sú tu ku dňu bilancie a ktorí sa označujú stručne ako terajšia generácia, berú sa do počtu tiež osoby, ktoré budú do poistenia v budúcnosti pristupovať. Tieto budúce prístupy berú sa do počtu buď bez časového obmedzenia alebo sa časové obmedzujú napr, na dobu budúcich 50 rokov. Medzi obidvoma spô-
sobmi niet však podstatného rozdielu. Zisťovanie počtu osôb v budúcnosti do poistenia pristupujúcich, ako aj znalosť súboru poistencov a ich vekové složenie v ktoromkoľvek okamihu budúcnosti, bolo vždy spojené so značnými ťažkosťami. Tieto nesnádze sú pochopiteľne ešte väčšie pri tejto bilancii, keďže chýbajú akékoľvek dáta o vekovom složení a počte obyvateľov Slovenského štátu.
Okrem toho bolo by í pri znalosti počtu a složenia obyvateľov Slovenskej republiky veľmi obťažné činiť predpovede, akým spôsobom bude mať budúca hospodárska štruktúra vplyv na počet a složenie budúcich poistencov RSP. Za týchto okolností je takmer nemožné skonštruovať spoľahlivé dáta o počte poistencov budúcich generácií.
Bolo preto v tomto prípade upustené od výpočtov, týkajúcich sa budúcich generácií a do poistne-matematických úvah zahrnutá len terajšia generácia poistencov. Táto okolnosť však neznehodnocuje prevedené poistno-matematické výpočty, lebo dá sa z nich vypočítať, aká časť hodnoty nárokov terajšej generácie zostáva nekrytá poistným touto generáciou odvedeným a akou absolútnou čiastkou je poistenie budúcej generácie zaťažené z toho dôvodu, že poistné dnešnej generácie nestačí ku krytiu jej nárokov.
II. Rozdelenie poistencov do tried a priemerná ročná príspevková doba.
Z mesačných hlásení okresných sociálnych poisťovní bola sostavená tabuľka, podávajúca rozdelenie poistencov do tried v jednotlivých mesiacoch od januára 1939 začínajúc, ktorá je uvedená vo všeobecnej časti dôvodovej zprávy. V tejto tabuľke je patrné, že presunovanie do vyšších tried, ako u mužov tak i u žien bez prestania trvá. Dá sa súdiť, že doterajší vývoj nie je ukončený a že konečný stav nebol dosiahnutý. Nebol preto za priemerný stav pre rozdelenie poistencov do tried vzatý stav terajší, ale bol urobený predpoklad, že konečný stav bude o niečo priaznivejši ako sa javí v dnešnej dobe. Prihliadnuc k novonavrhovaným hraniciam mzdových tried, bol konečný stav pre rozdelenie tried predpokladaný takto (na 100 poistencov):
Tab. č. 2.
trieda | muži | ženy | ,muži i ženy |
Aa Ab B C D E | 10 10 17 27 26 10 | 22 42 30 6 | 14 20 21 20 18 10 |
100 | 100 100 | ||
Pre informáciu sa uvádza, že obsadenie nových tried bolo by v prítomnej dobe asi toto:
Tab. č. 3.
trieda | muži | ženy | muži i ženy |
Aa | 13 | 35 || 19 | |
Ab | 14 | 42 | 23 |
B | 27 | 21 | 25 |
C | 28 | 4 | 21 |
D | 15 | — | 10 |
E | 3 | — | 2 |
| 100 | 100 || 100 | ||
Zo srovnania s predchádzajúcimi dátami je vidieť, že učinený predpoklad o budúcom priemernom obsadení mzdových tried je dosť opatrný.
Pokiaľ ide o priemernú príspevkovú dobu poistencom do roka získanú, bol učinený predpoklad, že zamestnanosť bude v celej budúcnosti taká, aká bola v roku 1940. Zo známeho počtu poistencov vzatý za základ poistne matematickej bilancie a z dát mesačných hlásení okresných sociálnych poisťovní o úhrnnom počte príspevkových dní v poistení invalidnom získaných dá sa zistiť, že priemerný počet dní získaných poistencom-mužom v jednom kalendárnom roku činí 163 dní a poistenkou-ženou 150 dní.
Reprezentatívne štatistické skúmanie, o ktorom bola učinená zmienka, dáva možnosť zistiť, jak sa tento počet dní mení pre jednotlivé veky poistencov. Výsledky ukazujú, že zmeny sú celkom nepatrné a že v prvom priblížení je možné ich zanedbať. Bol preto učinený predpoklad, že táto priemerná ročná príspevková doba je rovnaká pre každý vek.
Pre nedostatok vhodného materiálu na posúdenie, akým spôsobom sa mení zaradenie do tried podľa veku, bol učinený ten istý predpoklad, pokiaľ ide o rozdelenie poistencov do mzdových tried.
III. Jednotlivé položky bilancie.
Aby bol: získaný obraz o tom, ako sa vyvíjala finančná situácia, keby nedošlo k úprave dávok v dôsledku zvýšenia hladiny hospodárskych čísel a hlavne z toho dôvodu, že neboly prevedené výpočty, týkajúce sa takzvaných budúcich generácií poisteneckých, bola zostavená poistne-matematická bilancia za predpokladu, že dávky ostávajú upravené doterajším spôsobom a že rozdelenie do tried zostáva to isté, ako bolo v roku 1939, jednak bilancia rešpektujúca navrhovanú úpravu dávok i poistného a za predpokladu zaradenia poistencov do tried podľa tabuľky č. 2. Ináč bolo v oboch poistne-matematických bilanciách použité tých istých predpokladov. Pre stručnosť označujeme prvú ako bilanciu základnú, druhú ako bilanciu novelizačnú.
Pri stanovení jednotlivých poistnematematických hodnôt vychádzalo sa z jednotného komutačného vzorca, ktorý bol pre základnú bilanciu konštruovaný takto: Pre mužov:
Pre ženy:
Pre novelizačnú bilanciu bol vzorec pozmenený takto:
Pre mužov:
Pre ženy:
Nárok na vychovávací príplatok k jeho dosť značnej najmenšej výmere (na každé dieťa Ks 480. — ) bol rešpektovaný zvlášť, ako je z ďalšieho zrejmé. Zaťaženie vznikajúce priaznivejšou úpravou § 114 ods. 3 (dôchod vdovský) a 120, ods. l (dôchod sirotský) nebolo pre neveľký jeho význam rešpektované. Jednako neboly rešpektované i minimálne výmery vdovských a sirotských dôchodov budúcich poistných prípadov. Na druhej strane bolo zaťaženie precenené napr. tým, že bol učinený predpoklad, že všetci poistenci dnešnej generácie majú získanú čakaciu dobu.
I keď nie je možné presnejšie vyčísliť hodnotu týchto zaťažení, resp. úľav, dá sa čakať, že úhrn týchto zaťažení zmenšený o úľavy nebude mať vplyv na výsledok bilancie.
Hodnota nárokov na základnú čiastku bola vypočítaná podľa vzorcov: Pre mužov:
Pre ženy
kde Mx, Žx značí počet mužov (žien) terajšej generácie a činí pre základnú bilanciu :
pre mužov: 577 mil. Ks
pre ženy: 174 mil. Ks a pre novelizačnú bilanciu
pre mužov: 418 mil. Ks
pre ženy: 129 mil. Ks,
Ďalšou doložkou hodnoty nárokov poistencov je hodnota nárokov na zvyšovacie čiastky, ktoré budú získané v budúcnosti. Pre výpočet bolo použité vzorcov:
pre mužov:
pre ženy:
kde Zm (Zž) sú zvvšovacie čiastky, získané poistencom do roka. Táto hodnota činí pre základnú bilanciu:
pre mužov: 542 mil. Ks
pre ženy: 111 mil Ks
a pre novelizačnú bilanciu: pre mužov: 1,034 mil, Ks pre ženy 195 mil. Ks.
Pre zistenie hodnoty nárokov poistencov na zvyšovacie čiastky získané do bilančného dňa a na vekový príplatok bolo prevedené skúmanie u 759 poistencov, o ktorých žiadostiach o dávky bolo kladne rozhodnuté v mesiacoch apríl až júl 1941. Toto skúmanie bolo prevedené individuálne pre každého poistenca, aby bol náležíte ocenený vekový príplatok, ktorý je závislý na roku narodenia poistenca. Výsledok skúmania ukázal, že poistenci muži získali v priemeru do konca roku 1940 3.108 dní, poistenky ženy 3.286 dní, takže priemerná doba získaná poistencom mužom činí ročne 214 dní a poistenkou ženou 226 dní. Priemerná týždenná zvyšovacia čiastka u tej istej skupiny osôb činila pre muža 1.08 Ks, pre ženu 0.89 Ks. Pokiaľ ide o takto zistené zvyšovacie čiastky možno predpokladať, že rovnakú týždennú zvyšovaciu čiastku vykazujú aktívni poistenci. To isté nedá sa však povedať o priemernej príspevkovej dobe, ktorá bude u aktívnych poistencov podstatne nižšia. Hlavne pôsobí tu okolnosť, že osoby zamestnané a poistené po krátky čas v roku, získavajú čakaciu dobu až po dlhoročnom poistení a nemôžu v nastalom poistnom prípade uplatňovať nároky na dôchodok. Poistenci, ktorí boli predmetom uvedeného skúmania, nereprezentujú teda úhrn aktívnych poistencov, u ktorých bude priemerná príspevková doba v minulej dobe do roka získaná podstatne kratšia. Už doterajšie spracovanie výkazových lístkov ukázalo, ako bolo vyššie spomenuté, že na jedného poistenca muža v roku 1940 pripadá 163 dní a na poistenku ženu 150 dní. Avšak ani tieto dáta nemožno považovať za priemer v rokoch 1926 až 1940 vzhľadom k tomu, že rok 1940 vykazuje mimoriadne dobrú zamestnanosť. Porovnaním úhrnu predpísaného poistného v rokoch 1926 až 1940 s úhrnom poistného v roku 1940 dospievame k tomu. že priemer zvyšovacích čiastok v rokoch 1926 a 1940 iba v dôsledku menšej zamestnanosti bol aspoň o 20% nižší, ako v roku 1940.
Týmto postupom bol zistený priemerný počet týždňov Px získaných k 1. I. 1941, poistencom vo veku "x". Ak označíme пx zmienenú zvyšovaciu čiastku získanú poistencom ku dňu bilancie vo veku "x", potom hodnota získaných doterajších zvyšovacích čiastok ku dnu bilancie je
pre mužov
pre ženy:
Pre zistenie hodnoty nárokov na valorizované zvyšovacie čiastky pre novelizačnú bilanciu bolo použité tých istých dát s tou zmenou, že miesto nx bola dosadená priemerná týždenná zvyšovacia čiastka pri nových sadzbách (QX ). Hodnota nárokov na získané zvyšovacie čiastky pri nových sadzbách je daná obdobnými výrazmi a to pre mužov:
pre ženy:
Hodnota vychovávacích príspevkov v novelizačnej bilancie činí: pre mužov:
pre ženy:
Pre stanovenie hodnoty nárokov na vekové príplatky v základnej a novelizačnej bilancií bolo postupované obdobným spôsobom. Najprv pre 759 dôchodcov bol zistený vekový príplatok pre 5-ročné vekové skupiny, pripadajúcich na jedného dôchodcu pri doterajšej výmere a po celkom shodných redukciách, aké boly prevedené pre zistenie úhrnnej získanej príspevkovej doby, bol zistený priemerný vekový príplatok pre jedného aktívneho poistenca. Nech značí Vk priemerný vekový príplatok poistenca narodeného v kalendárnom roku "k" podľa doterajších predpisov, potom je úhrnné hodnota nároku na vekový príplatok daná výrazom:
pre mužov:
Obdobne (stanovená hodnota nároku na vekový príplatok pre novelizačnú bilanciu činí:
pre mužov: 154 mil. Ks
pre ženy: 28 mil. Ks.
Hodnota nárokov na výbavné bola stanovená podľa vzorca:
a činí 24 mil. Ks pre základnú bilanciu a 31 mil. Ks pre novelizačnú bilanciu, pričom U = Ks 437.—, prípadne Ks 560.- , je priemerné výbavné odpovedajúce doterajšiemu, poprípade budúcemu zaradeniu poisteniek do tried.
Presné ustanovenie úhradových istín vyplácaných dôchodov vyžadovalo by známosť počtu a vekového složenia dôchodcov popierajúcich dôchodok ku dňu bilancie. Pre krátkosť doby a technické ťažkosti s takým skúmaním spojené bolo od skúmania upustené a hodnota úhradových istín zistená len približne. Za základ výpočtu bol vzatý stav dôchodcov v máji 1941, podľa dávkovej likvidatúry, ktorý podľa doterajších skúseností približne zodpovedá skutočnému stavu k 1. I. 1941, lebo dobu medzi splatnosťou prvej splátky a dňom vybavenia žiadosti možno odhadnúť asi na 5 mesiacov. Uhradové kapitály pre Ks l — dôchodku boly prevzaté z priemerných hodnôt zistených z príslušných tabuliek uvedených v "Šetrení o nových početních podkladech Úsp" v roku 1939.
V tabuľke č. 4 sú uvedené v druhom stĺpci ročné výšky dôchodkov invalidných a starobných, v treťom stĺpci je uvedená úhrnná výška týchto dôchodkov po navrhovanom zvýšení pričom je u sirotských dôchodkov prihliadnuté k zvýšeniu, ktoré nastane v dôsledku minim. V ďalšom, stĺpci je uvedená kapitálová hodnota pre Ks 1.— ročnej výplaty. Konečne v posledných dvoch stĺpcoch je uvedená celková kapitálová hodnota jenotlivých dôchodkov pre základnú i novelizačnú bilanciu. Kapitálová hodnota dôchodkov doterajšej výšky činí 216 mil. Ks. Kapitálová hodnota dôchodkov zvýšených podľa návrhu bola vzhľadom na to, že časť zaťaženia v dôsledku minim nebola plne rešpektovaná, zvýšená na čiastku 320 mil. Ks.
Tabulka č, 4.
| Druh dôchodku | Ročná výška terajšia v mil. Ks | Ročná výška po zvýšení v mil. Ks | Úhradový kapitál pre Ks 1 | Úhradové kapitály pri úprave | |
terajš. | noveliz. | ||||
| invalidný starobný vdovsky sirotský | 12,66 5,25 3,01 2,33 | 17,78 7,44 4,03 3,92 | 10,20 8,87 9,22 5,47 | 129,1 46,6 27,8 12,7 | 181,4 66,0 77,2 11,4 |
216,2 | 306,0 | ||||
Už v úvode bola učinená zmienka o tom, že niektoré použité podklady nevyhovujú úplne. V tomto ohľade najväčší význam majú použité pravdepodobnosti nápadu dôchodku invalidného a starobného, ktoré znamenajú určité precenenie hodnôt záväzku Rob. soc. poisťovne. Podľa použitých početných podkladov mal by počet novopadnutých dôchodcov invalidných a starobných činiť v kalendárnom roku po dni bilancie 3.680, kdežto v roku 1940 bolo priznané len 2.100 nových dôchodkov invalidných a starobných.
Pre ocenenie ziskov plynúcich z toho, že predpokladaná frekvencia dôchodkov invalidných a starobných nebola dosiaľ dosiahnutá, bol učinený predpoklad, že dnešný rozdiel medzi predpokladaným a skutočným počtom novopriznaných dôchodkov bude sa postupom času rovnomerne zmenšovať tak, že po 10 rokoch počet priznaných dôchodkov invalidných a starobných dosiahne predpokladanej výšky.
Toto ocenenie viedlo pre základnú bilanciu k hodnote 85 mil. Ks a v novelizačnej bilancii k hodnote 126 mil. Ks. O tieto hodnoty boly zmenšené položky úhrnnej hodnoty nárokov aktívnych poistencov na strane pasív.
Pretože sostavené poistnomatematické bilancie neobsahujú príslušné poistnomatematické hodnoty pre tzv. budúce generácie poistencov, nebola do nich pojatá ani hodnota správnych nákladov a liečebnej starostlivosti, ktorá ináč býva uvádzaná. Čiastky uvedené na strane pasív predstavuljú teda hodnotu rýdzich nárokov bez prihliadnutia k výdajom spojeným s liečebnou starostlivosťou a k výdajom správnych nákladov, ktoré tiež idú na ťarchu budúcich generácií.
Sčítaním položiek strany pasív, dochádzame k základnej bilancii k celkovej hod-
note 1,8% mil, Ks a v novelizačnej bilancii k hodnote vo výške 2.768 mil. Ks.
Na strane aktív na prvom mieste je uvedený čistý majetok invalidného poistenia robotníckeho k 1. 1941, ktorý podľa účtovnej bilancie činí 805 mil. Ks. Ďalšou položkou na strane aktív je hodnota poistného, ktorá bola stanovená podľa týchto vzorcov:
pre mužov:
pre ženy:
kde pm (pž) značí priemerné ročné poistné pripadajúce na jedného poistenca. Tieto hodnoty činia pre základnú bilanciu:
u mužov 630 mil. Ks u žien 144 mil. Ks pre novelizačnú bilanciu: u mužov 1158 mil, Ks u žien 249 mil. Ks,
IV. Záver.
Obidve bilancie ukazujú, že dnešná generácia ako je v sociálnom poistení obvyklé, neuhradzuje úplne svoje nároky poistnými príspevkami, ktoré sama odvedie, ale že úhradu určitej čiastky svojich nárokov presunuje na budúce generácie. Zo základnej bilancie je patrné, že z úhrnnej hodnoty nárokov dnešnej generácie vo Výške 1896 mil. Ks uhradzuje si dnešná generácia poistencov celkom 1.579 mil. Ks, z čoho 805 mil. Ks činí majetok nashromaždený ku dňu bilancie a 774 mil. Ks činí dnešná hodnota poistného terajšou generáciou v budúcnosti odvedeného. Presunuje sa teda na ťarchu budúcich generácií 317 mil. Ks. Táto čiastka činí 41% hodnoty poistného v budúcnosti odvedeného dnešnou generáciou. Keď porovnáme tieto dáta s obdobnými dátami novelizačnej bilancie, vidíme, že vzájomné vzťahy sa prakticky nezmenili. Hodnota nárokov dnešnej generácie v dôsledku zvýšenia vyplácaných dôchodkov sa zvýšila o viac ako 45% a činí 2.768 mil. Ks. Z tejto hodnoty uhradzuje si terajšia generácia celkom 2.212 mil. Ks, z čoho pripadá na nashromažďený majetok 805 mil. že ťarchy, ktoré sú ukladané budúcim ge-
Ks a na dnešnú hodnotu budúcich príspev- neráciám sú síce absolútne vyššie, avšak
kov touto generáciou odvedených 1,407 mil. relatívne vzhľadom k zvýšenej hladine
Ks. Na ťarchu budúcich generácií pripadá hospodárskych čísel a tomu odpovedajúcim
556 mil. Ks, t. j. 39.5% hodnoty poistného príjmom na poistnom, rovnako vysoké ako
dnešnej generácie. Tieto výsledky ukazujú, dosiaľ.
padá na nashromažďený majetok 805 mil. Ks a na dnešnú hodnotu budúcich príspevkov touto generáciou odvedených 1,407 mil. Ks. Na ťarchu budúcich generácií pripadá 556 mil. Ks, t. j. 39.5% hodnoty poistného dnešnej generácie. Tieto výsledky ukazujú,
že ťarchy, ktoré sú ukladané budúcim generáciám sú síce absolútne vyššie, avšak relatívne vzhľadom k zvýšenej hladine hospodárskych čísel a tomu odpovedajúcim príjmom na poistnom, rovnako vysoké ako dosiaľ.
Základná poistno-matematická bilancia invalidného a starobného poistenia
k l. januáru 1941.
Aktíva v mil. Ks Pasíva v mil. Ks
A. Čistý majetok
B. Hodnota poistného:
muži 630
ženy 144
C. Schodok terajšej generácie
805
774 317
1.896
A. Hodnota nárokov aktívnych poistencov:
I. Čiastka základná
muži 577
ženy 174
II. Budúce čiastky zvyšovacie muži 542
ženy 111
III. Získané čiastky zvyšovacie
muži 258
ženy 49
IV. Vekový príplatok
muži 26
ženy 4
Zisk z nižšej invalidizácie
V. Výbavné B. Hodnota dávok likvidných
751
653
307
30
1.741 85
1.656
24
216
1.896
Novelizačná poistno-matematická bilancia invalidného a starobného poistenia Aktíva v mil. Ks k 1. januáru 1941. Pasíva v mil. Ks
A. Čistý majetok 805
B. Hodnota poistného
muži 1158
ženy 249 1.407
C. Schodok terajšej generácie 556
2.768
A. Hodnota nárokov aktívnych poistencov
I. Základná čiastka
muži 418
ženy 129 547
II. Vychovávacie príplatky muži 96
ženy 17 113
III. Budúce čiastky zvyšovacie
muži 1034
ženy 195 1.229
IV. Získané čiastky zvyšovacie
muži 396
ženy 76 472
V. Vekový príplatok
muži 154
ženy 28 182
Zisk z nižšej invalidizácie — 126
VI. Výbavné 31
B. Hodnota dávok likvidných 320
2.768
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru sociálne zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.