roku 1934 bol uzákonený len vo výške, ktorú dovolovaly vtedy výsledky poistnomatematickej bilancie. Keď teraz dochádza ku zmene výmery dávok a k novej úprave poistného, javí sa účelným, aby i tu bola urobená určitá korektúra.

Ako je známe, výška invalidného a starobného dôchodku je odvislá hlavne od počtu príspevkových dní t. j. od dĺžky poistenia. Poistencom, ktorí v staršom veku vstúpili do poistenia invalidného a starobného, napadly preto nízke dôchodky a predsa nemohli za to, že invalidné a starobné poistenie bolo pre nich zavedené vtedy, keď boli už vo vysokom veku. Táto ujma bola už vynahradená vekovým príplatkom, ktorý bol zavedený novelou č. 112/34 Sb. z. a nar. Avšak doterajšia konštrukcia vekového príplatku slovenským pomerom nevyhovuje, keďže v rokoch 1926—1931, na ktorú dobu poistenia sa vekový príplatok viazal, bola zamestnanosť na Slovensku horšia, ako napr. v rokoch 1934—1940. Pri doterajšej konštrukcii, kde sa vekový príplatok viaže na dobu poistenia v rokoch 1926 až 1931 bo. la by preto celá rada slovenských poistencov s nárokmi na vekový príplatok vylúčená. Nebolo teda možno budovať na doterajšej zásade vekového príplatku, lebo tým mnohí poistenci, ktorí neboli dobre zamestnaní v rokoch 1926—1931, avšak veľmi slušne po roku 1931 by o svoj vekový príplatok prišli a tým by o očakávané zvýšenie dôchodku boli mnohí pripravení. S hľadiska poisťovacieho viazať vekový príplatok na takto krátku dobu a robiť rozdiel medzi dobou poistenia do roku 1931 a po tomto dátu nie je plne odôvodnené.

Pri vekovom príplatku však je treba zásadne obmedziť dobu, ktorá prichádza v úvahu pre vekový príplatok. Navrhované ustanovenie volí termín 31. december 1940, ako dôležitý medzník vo vývoji hospodárskych čísiel. Do tohoto dňa, aby vekový príplatok mohol niekto získať, vyžaduje sa zvláštna čakacia doba 1000 príspevkových dní. Výška vekového príplatku je závislá od veku poistenia, v ktorom sa mu priznáva dôchodok a od dĺžky poistenia. Z tried Aa až B poskytuje sa rovnaký vekový príplatok, O týchto triedach sa hovorilo, že pri rovnakom priebehu poistenia sú triedami pasívnymi. Vyššie sa Hodnotia triedy C a D, lebo zamestnanci v týchto triedach prispievali vyššími čiastkami k očisteniu. Takto výhody vekového príplatku sa rozšíria na ďalší

okruh poistencov, ktorí naň doteraz nároku nemali, okrem toho sa jeho výška všeobecne zvyšuje. Navrhuje sa teda, aby vekový príplatok bol poskytovaný všetkým poistencom, ktorí v roku 1926 boli starší 16 rokov. Tým sa vekový príplatok priznáva osobám, ktoré sú v roku 1941 staršie 31 rokov, doteraz sa priznáva iba osobám, ktoré v tomto roku boly staršie 42 rokov. Počet rokov započítaných do poistenia z doby pred rokom 1926 navrhuje sa pri tom obmedziť na 30. Za základ výpočtu priemerných zvyšovacích čiastok pri stanovení vekového príplatku slúži doteraz úhrn zvyšovacích čiastok, získaných v rokoch 1927 až 1931. V roku 1934, kedy vekový príplatok bol zavádzaný, bola to vlastne prevážna časť doby poistenia pred poistným prípadom. Čím ďalej však od roku 1934 stáva sa táto doba 1927—1931 stále menšou a menšou složkou v priebehu poistenia. V niektorých prípadoch vykazuje poistenie v týchto rokoch 1927—1931 celkom iný obraz, ako v rokoch nasledujúcich. Stáva sa, že v týchto rokoch bol poistenec trvalé poistený, v nasledujúcich rokoch však trvá poistný pomer v každom roku krátku dobu a k tomu po prípade v nižších triedach, ako predtým. V týchto prípadoch javí sa priznaný vekový príplatok neodôvodnene veľký. V iných prípadoch môže však dôjsť k nežiadúcemu poškodeniu poistenca, ak náhodou vykazuje v roku 1927 —1931 špatný priebeh poistenia, kdežto v rokoch nasledujúcich je trvale poistený.

Preto konštrukciu vekového príplatku osnova zásadne pozmeňuje tak, že pri stanovení jeho výšky prizerá sa k celkovej príspevkovej dobe získanej v roku 1926 až do konca roku 1940. Výpočet sám bol podstatne zjednodušený a výmera vekového príplatku čiastočne novelizovaná tak, že príspevkové doby získané v triede Aa, Ab a B sa považujú za seberovné, príspevkové doby v triede 6 sa hodnotia l a 1/2- násobne a príspevkové doby získané v triede D dvojnásobne, ako doby získané v triedach Aa—B. Stredná ročná zvyšovacia čiastka, ktorá podľa nového znenia § 122 b) je podkladom výpočtu vekového príplatku, bola ďalej stanovená v tej výške, že vekovým príplatkom započítava sa teraz polovica nepoistenej doby pred rokom 1926 (kým dosiaľ len jedna tretina), pri čom sa už prizerá k novým sadzbám zvyšovacích čiastok.

K § 123.

Aby zvýšenie dôchodkov bolo výdatnejšie, bol vedľa zvyšovacích čiastok a vekového príplatku zvýšený tiež príspevok štátu k dôchodkom invalidného a starobného poistenia.

Zvýšenie hladiny hospodárskych čísiel snižuje význam a hodnotu dnešnej výmery štátneho príspevku, ktorý je poskytovaný k dôchodku invalidnému a starobnému vo výške Ks 500.—, k dôchodku vdovskému (vdoveckému) vo výške Ks 250.—, k dôchodku sirotskému vo výške Ks 100. — , poťažne Ks 200.- - ročne. Ak má štát i naďalej prispievať k vyplácaným dôchodkom pri dnešných hospodárskych číslach pomerne rovnakou čiastkou, ako dosiaľ, treba štátny príspevok zvýšiť. Míma toho štát je povinný prispieť určitou formou k valorizácii doterajších dôchodkov, lebo nebolo by spravodlivé, aby valorizovanie všetkých dôchodkov doteraz napadlých, šlo výhradne na účet zúčastnených na sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, osnova navrhuje podľa priania záujemcov, aby štátny príspevok k dôchodku invalidnému a starobnému bol zvýšený na Ks 800.—, k dôchodku vdovskému (vdoveckému) na Ks 480.—, k dôchodku sirotskému na Ks 240.—, poťažne Ks 480.—.

Úhrada zvýšeného vydania nájde štát vo zvýšených príjmoch daňových, nakoľko výnos dani automaticky stúpa so vzrastajúcou hladinou zárobkov a výťažkov.

K § 126.

Pôvodný § 126 bol už novelizovaný jednak novelou č. 112/34 jednak novelou č. 97/1935 Sb. z. a nar. Teraz ide o zmenu ods. 2 a 3. Vzhľadom k zvýšeným dôchodkom bolo treba zvýšiť i čísla smerodatné pre konkurenciu dôchodkov. Mimo to, doterajšie ustanovenie za akú dobu sa má zisťovať zárobok smerodatný pre konkurenciu bolo pre mnohých poistencov stanovené prísne a v niektorých smeroch nebolo presné. Preto navrhovaným ustanovením presne sa určuje, akým spôsobom je treba tieto roky rátať.

K § 127.

Doterajšie povinné invalidné a starobné  poistenie poskytuje dávky, ktoré svojou výškou a koštrukciou nevyhovujú pre určité skupiny zamestnancov. Ide napr. o typografov, šoférov a kominárov a iných odborne cvičených zamestnancov. Zákon síce im dovolil (§ 128), aby si svoje povin-

né nároky prispôsobili svojim potrebám, ale poistné na toto zvýšenie musela si platiť zo svojho, ak zamestnávateľ im neuvoľnil dobrovoľne tiež prispievať. Znamenalo by to značné nebezpečie pre invalidné a starobné poistenie, keď by sa hranice príslušnosti k tomuto poisteniu narušily a preto má byť týmto ustanovením umožnené, aby pre určité druhy zamestnancov bolo zavedené povinné poistenie, kde by dávky boly priznané vo vyššej výmere, prípadne za výhodnejších podmienok.

K § 135.

Ide o zmenu ods. 2.

Keď poistenec privodil priznanie dávky nepravdivými údajmi, bolo možno žiadať o vrátenie dávok. Keď však už ako dôchodca sa zachoval podobným spôsobom, bolo sporné, akým spôsobom má nositeľ poistenia zpät vymáhať túto neoprávnenú dávku, či si ju môže sraziť i z dávok budúcne priznaných. Tieto nejasnosti snaží sa navrhované znenie odseku 2 § 135 odstrániť.

K § 144.

Ide o zmenu vyplývajúcu z organizačných zmien spôsobených nar. č. 300/1942 Sl. z. a okrem toho o prispôsobenie sa k § 34 ods. 3 nar. č. 55/1941 Sl. z.

K § 149/a.

Ide o zmeny, vyplývajúce z nariadenia číslo 300/1940 Sl .z. a okrem toho v ods. 2 suma Ks 6.— sa mení na Ks 8.—.

K § 150.

Ustanovenie tohto paragrafu značne zlepšuje dávky rodinných príslušníkov ovšem do tej miery, ako to dovoľujú hospodárske pomery Poisťovne. Veď dosiaľ Poisťovňa zásadne nehradila nemocničné liečenie rodinných príslušníkov mohla dobrovoľne na ne prispievať najvýš sumou 2 Ks denne, teraz táto dobrovoľná dávka zvyšuje sa na Ks 5 denne a okrem toho pre osoby, uvedené pod písm. b) najbližší rodinní príslušníci) sa uzákoňuje, aby Poisťovňa povinne uhradila aspoň polovicu dennej sadzby poslednej, triedy nemocnice, ak sú splnené určité podmienky.

Toto ustanovenie má platiť predbežne len na čas l roku a ak sa uvidí, že Poisťovňa môže tieto dávky ešte rozšíriť, vláda sa postará, aby sa tak aj stalo.

K § 158.

Zmena sa týka ods. 1.

Pretože rozdelenie mzdových tried bolo podstatne zmenené, bolo treba spôsobom tomu odpovedajúcim prerátať tiež poistné invalidného a Starobného poistenia. Obšírnejšia zpráva je vo všeobecnej a poistne-matematickej častí dôvodovej zprávy.

K § 175.

Ide len o úpravu vo znení nar. č. 52/ 1939 Sb. I.

K § 179.

Mení sa ods. 1.

Nositeľ poistenia sa takto donucuje, že ked príjmy jeho začnú klesať, aby urobil potrebné opatrenie a to predovšetkým, tým, že obmedzí dávky, ku ktorým podľa zákona nie je povinný, prípadne, ak to hospodárske pomery dovoľujú, včas zvýšiť poistné alebo obojím spôsobom.

K § 179/a.

Ods. l tohto paragrafu sa mení v dôsledku organizačných zmien vyplývajúcich z nar. s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z, a v dôsledku ustanovenia § 27 zákona č. 190/1939 Sk z. Podľa nového znenia ods.

2 smernice poskytovania podpôr, keďže Robotnícka sociálna poisťovňa je sama nositeľkou nemocenského poistenia, musí schvaľovať štátny dozor vykonávajúci minister vnútra. Ostatné zmeny ods. 2 vyplývajú z tej skutočnosti, že podľa čl. IV. ods.

3 tohto zákona Hlinková základina sa zrušuje a jej majetok má plynúť do mimoriadneho fondu podľa tohto paragrafu, preto účel mimoriadneho fondu je prispôsobený ustanoveniam § 3 nadačnej listiny Hlinkovej základiny, ktorá bola založená dňa 31. mája 1926 správnou komisiou Zemskej úradovne pre poisťovanie robotníkov. Nadačná listina bola schválená bývalým Ministerstvom sociálnej pečlivosti v Prahe zo dňa 28. júna 1926 pod č. j. 7781/IV-2- 1926.

K § 196. a 197.

Ide o zmeny, vyplývajúce z nariadenia 300/1940 Sl. z. Keďže teraz neexistujú okresné sociálne poisťovne, ale len úradovne jedinej Poisťovne, je potrebné aj rozhodčie súdy pomenovať podľa úradovni.

§§ 198, 200, 203, 217, 229.

Ide o začlenenie zmien spôsobených vl, nar. č. 55/1939 Sl. z,, pričom uznáva sa za potrebné uzákoniť aj vylučujúce dôvody z funkcie prísediaceho. Aby doterajšia zbytočná komplikácia pri ustanovovaní sudcov a prísediacich odpadla, podľa osnovy sudcov z povolania ustanovuje sám minister pravosúdia bez súčinnosti ministra vnútra, ustanovuje, prísediacich však zas výlučne minister vnútra bez spoluúčinkovania ministra pravosúdia. Ide o zjednodušenie a zlacnenie administratívneho pokračovania.

K § 220.

Pre spory o dávky vyplývajúce z pripoistenia je doteraz príslušný riadny súd. Pretože podmienky pre priznanie dávok z pripoistenia bývajú rovnaké ako u ostatných dávok zákonných, považuje sa za účelné rozšíriť pôsobnosť poisťovacích súdov i na spory z pripoistenia plynúce.

K § 254.

Poistenci a nositelia sociálneho poistenia požívali až doteraz úľav v pokračovaní administratívnom a súdnom od kolkov a poplatkov. V poslednej dobe vzniklý spory o tom, či v nespornom pokračovaní majú nositelia poistenia a poistenci rovnaké úľavy ako v spornom pokračovaní. K odvráteniu týchto sporov bol § 254 doplnený v tom smysle, že všetky konania a listiny sú tiež v nespornom pokračovaní oslobodené od kolkov a poplatkov. Ide len o samozrejmý dôsledok toho, že keď vo spornom konaní majú poistenci a nositelia poistenia priznané tak ďalekosiahle úľavy, tým skôr je treba priznať rovnakých úľav v nespornom konaní,

K Čl. II.

Dôchodci invalidného a starobného poistenia nemajú doteraz ochrany v prípade svojho onemocnenia, poťažne v prípade onemocnenia ich rodinných príslušníkov. Bolo dávnym prianím príslušných činiteľov, aby aj ďôchodci boli zahrnutí do nemocenského poistenia a to aspoň na určité dávky naturálne (viď podobne nar. c. 55/1941 Sl. z.). Otázka táto riešená doteraz nebolia preto, že niet úhrady, keďže z ich dôchodkov, ktoré sú pomerne malé, nemožno srážať na nemocenské zaopatrenie. I teraz otázka úhrady robí ťažkosti. Je však možné, že novela táto zavedie také zlepšenie hospodárskej situácie v poistení nemocenskom, ktoré umožní

zahrnúť týchto dôchodcov do poistenia nemocenského. Preto sa vláda zmocňuje, aby v budúcnosti rozšírila nemocenské í na tieto osoby.

K čl.III.

Pokiaľ ide o dôchodky priznané pred uzákonením tejto osnovy, teda dôchodky už plynúce maly byť čo do výšky stanovené podľa horeuvedených návrhov, musela by byť výška plynúcich dôchodkov prepočítaná. Celkom išlo by asi o 25.000 dôchodkov, ktorých prepočítanie by bolo spojené so značnými administratívnymi ťažkosťami. Je preto potrebné zvýšenie už plynúcich dôchodkov uskutočniť iným spôsobom, pri ktorom nie sú potrebné složité výpočty. Najjednoduchším spôsobom , je zvýšenie dôchodkov lineárne rovnakým pomerom. Je treba zdôrazniť, že títo dôchodci  nebudú nijako skrátení oproti tým, ktorým sa bude dôchodok vyrátavať podľa čl. I., lebo priemerne sa im zvýši dôchodok o tie isté sumy, ako podľa čl.I.

Keďby totiž dôchodcom týmto mali byť dôchodky priznané podľa komplikovaných výpočtov podľa čl.I. vyžadovalo by si prepočítanie dôchodov dlhú dobu. Záujem veci však vyžaduje, aby týmto osobám dostalo sa pomoci, čo najrýchlejšie.

Ako bolo uvedené v tabuľke č. 3 zvyšujú sa novopriznané dôchodky invalidné a starobné v priemere o 48% (so štátnym prísp.). Okrem toho zvyšuje sa vychováva - cí príplatok na 1/8 dôchodku, najmenej však na Ks 480.— ročne pre každé dieťa. O tie isté percentá sa zvyšujú v priemere dôchodky vdovské, pri čom dôchodok vdovský činí najmenej Ks 720.— (bez štát. príspevku). Dôchodky detské mimo valorizácie a zvýšenia vekového príplatku, zvyšujú sa z 1/5 na 1/4 pri čom činia najmenej Ks 360.—, prípadne Ks 720.— ročne. Preto podľa osnovy zvýšenie plynúcich dôchodkov sa navrhuje takto:

1. invalidné a starobné dôchodky do toho počítajúc aj št. príspevok sa zvyšujú o 45%, Ďalej priznáva sa na každé dieťa, pre ktoré má dôchodca nárok na vychovávací príplatok ďalší príplatok Ks 300.— ročne;

2. vdovské (vdovecké) dôchodky sa zvyšujú (do toho počítajúc štátny príspevok) o 45%. Najmenej však činí vdovský (vdovecký) dôchodok Ks 720,— ročne bez štátneho príspevku;

3. dôchodky sirotské sa zvyšujú (do toho počítajúc štátny príspevok) o 80%,

najmenej však na čiastku 360.— Ks u jednostranne osirelého dieťaťa a Ks 720.— u obojstranne osirelého dieťaťa bez štátneho príspevku.

K takto zvýšeným dôchodkom prispieva štát tými istými čiastkami, ako k dôchodkom, ktoré budú po uzákonení osnovy priznané novým dôchodcom, t. j.: u dôchodku invalidného a

starobného čiastkou . . Ks 800.— roč, u dôchodku vdovského

(vdoveckého) čiastkou . Ks 480.— roč. u dôchodku sirotského jednostranne osirelého dieťaťa ...........Ks 240.— roč.

u dôchodku sirôt. obojstranne osirelého dieťaťa............Ks 480.— roč.

Takýto spôsob pre baníkov uzákonil zákon č. 147/1942 Sl. z.

K odseku 4.

Pretože podľa ods. l zvyšujú sa čiastky o priemerné sumy, môže nastať prípad, že dôchodcovi, ktorému sa zastaví dôchodok zvýšený podľa ods, l a bude mu potom znovu priznaný a vymeraný podľa čl. I. bol by nižší a preto sa mu pôvodný dôchod vyšší pre všetku budúcnosť zachováva,

K odseku 5.

Bolo už spomenuté v § 1. čl. III., že Robotnícka sociálna poisťovňa zvyšuje dôchodok i so štátnym príspevkom o 45%, pri dôchodku vdovskom až o 80%. Je cieľuprimerané a spravodlivé, aby štát na valorizáciu týchto dôchodkov prispel vo forme zvýšeného štátneho príspevku. Zvýšený štátny príspevok však pôjde: na účet valorizácie týchto dôchodkov a bude účtovaný voči štátnej správe individuálne u každého dôchodcu v prospech Poisťovne.

K odseku 6 a 8.

§ 107 umožňuje dôchodcom, aby získali čakaciu dobu i poistením po 65 roku. Doteraz bola celá rada osôb zamietnutá s dlhým priebehom poistenia, pretože do dovŕšenia 65 roku veku memali čakaciu dobu odbytu. Týmto osobám podľa osnovy sa priznáva nárok na dôchod až budú vyhovovať podmienkam podlá čl. I. a ak tento uplatnia do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tejto novely.

U mnohých osôb, pretože bolo zrejmé, že čakaciu dobu nemožno získať a to

temer už žiadny nárok na dôchodok z poistenia invalidného a starobného nemôže byt im priznaný, bolo poistenie zrušené a poistné vrátené, prípadne nebolo predpisované. Podľa osnovy bude uznané pre čakaciu dobu i poistenie takto zrušené, prípadne neprevádzané, ak poistné bude do pol roka odo dňa účinnosti tejto novely zaplatené.

K ods. 9 a 10, Pretože sa podľa § 12 započítateľné zárobky robotníkov zvyšujú a hranica tried sa tiež mení, musia zamestnávatelia podať nové prihlášky, aby § 12 mohol byť prevedený.

K čl. IV.

Je potrebné výslovne uviesť, že čl. I. sa vzťahuje len na poistné prípady vzniklé pred účinnosťou zákona a nie na staré dôchodky, ktoré sú upravené v čl. III.

Správna komisia bývalej Zemskej úradovne pre poisťovanie robotníkov na Slovensku na schôdzke konanej dňa 31. mája 1926 sa usniesla, že z majetku nazhromaždeného podľa § 100 zák. čl. XIX/1907 zakladá samostatnú nadáciu s názvom "Masarykova základina k prevádzaniu liečebnej starostlivosti na Slovensku", a to k plneniu úkolov, prikázaných jej podľa §§ 27 a 100 citovaného zákonného článku.

O tomto bola zriadená nadačná listina s výslovným ustanovením, že pre spôsob užitia tohto majetku na všetky budúce časy sú smerodatné iba ustanovenia tejto nadačnej listiny. Podľa § 15 nariadenia č. 300/1940 Sl. z. bola základina premenovaná na Hlinkovú. Keďže teraz je nositeľkou nemocenského poistenia Robotnícka sociálna  poisťovňa, ktorá už podľa § 179/a musí podobnú činnosť vyvíjať ako mala bývalá Zemská úradovňa vo funkcii Sväzu nositeľov nemocenského poistenia podľa nadačnej listiny, z dôvodov zjednodušenia je žiadúce, aby prostriedky základiny splynutý s prostriedkami Mimoriadneho podporného fondu podľa § 179/a. K tomuto je však potrebné zákonné ustanovenie, lebo administratívnym opatrením nadačnú listinu nemožo zrušiť.

I. Časť poistne matematická. Úvod.

Nová úprava dávok vyvolaná stúpaním hladiny hospodárskych čísel a s tým spojené zvýšenie poistných sadzieb, má byť podľa ustanovení §§ 157, 158 zákona podložené poistno- matematickými výpočtami, ukazujúcimi rovnováhu medzi nashroma-

ždeným majetkom a očakávanými príjmami na strane jednej a očakávanými výdajmi na strane druhej. Poistne matematické výpočty, ktoré sú podkladom návrhu na novelizáciu zákona, nemôžu byť celkom spoľahlivé, lebo samostatné sociálne poistenie na Slovensku je iba na počiatku svojho vývoja a chybujú akékoľvek dáta o priebehu zjavov, rozhodných pre vývoj tohto poistenia, Robotnícka sociálna poisťovňa učinila všetky opatrenia, aby priebeh zjavov, dôležitých pre vývoj poistenia, bol sledovaný bežne, do prítomnej doby nebolo jej však možné opatriť všetky potrebné dáta, lebo bola jednak zamestnaná inými aktuálnymi otázkami, súvisiacimi s novou organizáciou robotníckeho poistenia, ako aj s prácami, spojenými s vydaním majetkových súčastí, jednak bola jej vydaná Ústrednou sociálnou poisťovňou v Prahe dosiaľ len malá časť spisovacieho a evidenčného materiálu, ktorý je nutný k prevádzaniu zmienených štatistických skúmaní.

Pri sostavovaní poistno-matematickej bilancie musely byt preto použité zčasti tiež podklady, ktoré dosiaľ používa ÚSP Praha, hoci je isté, že niektoré nevyhovujú úplne. Tak boly bez zmeny použité poistne matematické podklady prvého radu, čím sa označujú obvykle poistnematematické hodnoty, závislé na aktívnom rade, ženatosti, detnosti poistencov a pod. Konštrukcia týchto základných čísel je popísaná v "Šetrení o nových početních podkladech Ústrední sociálni pojišťovny" z roku 1939. Tieto základné čísla neodpovedajú úplne pomerom robotníckeho sociálneho poistenia na Slovensku, lebo na rozdiel od býv. územia Čiech a zeme Moravskosliezskej, bola početnosť linvalidných dôchodov za celú dobu trvania poistenia (od roku 1926) menšia, ako použité pravdepodobnosti početnosti invalidity. I v prítomnej dobe nedosahujú početnosti invalidity výšky predpokladanej a dá sa očakávať, že tento zjav sa prejaví aj v ďalších rokoch. Rovnako hodnoty pre ocenenie nárokov sirotských dôchodov akiste neodpovedajú pomerom na Slovensku, lebo počet detí v priemere býv. ČSR bol podstatne menší, než na území dnešného Slovenska. Napriek týmto rozdielom a nedostatkom musela RSP použiť hodnôt napočítaných ÚSP v Prahe, lebo nemá v prítomnej dobe potrebných údajov pre konštrukciu základných čísel a vyžiada si ešte určitej doby, kým ich bude môcť nahradiť vhodnejšími.

Ináč, pravda, bolo použité všetkého, čo bolo dosiaľ štatisticky zistené z dávkovej agendy RSP, ako aj reprezentatívneho zpracovania výkazových lístkov, vyplnených za rok 1940. V tomto ohľade mohol byť rešpektovaný ten špecifický zjav, že v slovenskom poistení pri dnešnej mimoriadnej zamestnaností vyskytujú sa početné skupiny osoby ktoré sú pomerne krátku dobu v roku poistené. O tom svedčia jednak dáta o počte novo vydaných legitimácií a dáta o vykazovaných lístkoch, jednak dosiaľ veľký počet zamietnutých žiadostí o dávky invalidných poistencov z dôvodov, že nebola získaná čakacia doba. Táto skutočnosť má pri dnešných predpisoch o podmienkach pre zachovanie nároku poistenia značnú dôležitosť, lebo len čo tieto osoby získajú raz čakaciu dobu, budú mať nadobudnuté nároky trvale zachované a sú potom pre poistenie nepriaznivým elementom.

Výpočty základných čísel sú prevedené na podklade 41/2% úrokovej miery. RSP použila tiež tohto početného podkladu bez zmeny, lebo výnos jednotlivých složiek majetku, prevzatých od ÚSP Praha, sa podstatne nezmenil; hoci celkový výnos javí tendenciu sostupnú, jednako možno očakávať, že pri dnešnej úprave peňažného hospodárstva súkromného i štátneho skutočný výnos neklesne pod predpokladaný výnos 41/2%.

Okrem početných podkladov prvého radu sú pre poistne-matematické výpočty rovnako dôležité početné podklady druhého radu, ktorými sa obvykle označuje počet poistencov dnešnej generácie a generácie budúcej, ako aj ostatné početné podklady, ktoré prevažnou mierou závisia na hospodárskej situácii ako zaradenie do tried a príspevková doba v kalendárnom roku získaná. Údaje o týchto početných podkladoch boly už získané z vlastných skúseností RSP.

I. Počet poistencov.

Z najdôležitejších podkladov pre akékoľvek výpočty v sociálnom poistení je počet a vek poistencov. Pod slovom poistenec rozumie sa každá osoba, ktorá je alebo bola poistená a má voči RSP zachované nároky. Poistenca takto definovaného nesmieme zamieňať s takzvaným celoročným poistencom, počet ktorých sa určuje z príspevkových dní bez toho, že by sa prihliadlo k tomu, akým počtom skutočných fyzických osôb bola získaná

úhrnná príspevková doba. Rovnako pre poistne-matematickú bilanciu nemožno použiť za podklad výpočtov počet poistených k určitému dňu. Presný počet poistencov pre poistno-matematickú bilanciu dal by sa síce zistiť z evidenčného materiálu, ale tento postup bol by zdĺhavý a nákladný; bolo preto treba zvoliť iný postup, pri ktorom sa údaje o počte poistencov zisťujú, pravda, len približne.

So stanoviska poistne-matematických výpočtov je dôležité poznať jednak absolútny počet poistencov, jednak ich rozvrstvenie podľa veku. Oboje tieto dáta boly zistené zo štatistického spracovania výkazových lístkov, ktoré došlý Robotníckej sociálnej poisťovni za rok 1940. Výkazové lístky sú individuálne zprávy, ktorými Úradovne hlásia ústredni za každý kalendárny rok priebeh invalidného a starobného poistenia o každom poistencovi. Tieto výkazové lístky sa ukladajú podľa legitimačných čísel a slúžia v poistnom prípade na rozhodnutie a dávke a na stanovenie jej výšky. Výkazových lístkov z roku 1940 došlo okrúhle 650.000. Za účelom zistenia počtu poistencov a ich vekového složenia nebolo možné spracovať tento úplný materiál výkazových lístkov. Bolo preto siahnuté k metóde reprezentatívneho skúmania. Bola spracovaná 1/5 všetkého materiálu, pričom výber prevedený tak, že spracované boly výkazové lístky poistencov, ktorých číslo legitimácie končilo číslom 4 alebo 9. štatistické spracovanie viedlo predovšetkým k výsledkom, že počet osôb, ktoré v roku 1940 získaly aspoň jeden deň v poistení, činil 355.000 mužov a 155.000 žien. Tento počet bol vzatý za podklad poistno-matematickej bilancie. Pri tomto skúmaní bol teda považovaný za poistenca každý, kto roku 1940 získal aspoň jeden príspevkový deň. Bol učinený predpoklad, že pri veľkej zamestnanosti, aká bola v roku 1940, nie je treba zvyšovať tento počet o počet osôb, ktoré v tomto roku síce poistené neboly, ale malý zachované nároky z poistenia zaniklého v minulých rokoch. Dá sa očakávať, že ich počet je nepatrný a možno ho pominúť tým skôr, že na druhej strane nebolo rešpektované, že určitý počet poistencov je tak málo poistený, že prakticky nikdy nezíska čakaciu dobu. Takto zistený počet poistencov by však mal byť zväčšený o počet osôb, ktoré v roku 1940 boly za prácami v Ríši a nezískaly na území Slovenskej republiky ani jeden príspevkový deň. Hoci je známy počet osôb,