(3) Podporný fond je oslobodený od kolkov a poplatkov ako aj od poplatkového ekvivalentu.
Diel druhý. Podpory a pôžičky z Podporného fondu.
§ 67. Udelenie.
Na podporu, poťažne udelenie pôžičiek na základe účelových vkladov z Podporného fondu nemá nikto právny nárok. O udelení podpory, poťažne pôžičky, rozhoduje Ministerstvo financií v prípade § 65 ods. l bod l po vypočutí príslušného zákonného revízneho orgánu a Poradného sboru (§ 3), v prípade § 65 ods. l bod 2 po vypočutí príslušného peňažného ústavu (§ 65 ods. 4) a Poradného sboru.
§ 68. Podpory peňažným ústavom.
(1) Peňažné ústavy, ktoré žiadajú o podpory podlá § 65 ods, l bod l, sú povinné k žiadosti pripojiť hodnoverné doklady o tom, že pohľadávka skutočne jestvuje, a to spôsobom určeným v § 23 ods. 3 a preukázať, že bez zavinenia svojich správnych orgánov pohľadávka v dôsledku protižidovských opatrení stala sa nevymožiteľná. Poskytnutie podpory možno viazať na splnenie podmienok.
(2) Podporu možno poskytnúť v hotovosti alebo v štátnych cenných papieroch v menovitej hodnote alebo postúpením úveru poskytnutého podľa § 65 ods. l bod 2. Na poskytnutie podpory v štátnych cenných papieroch treba ponížiť najmä štátne cenné papiere, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa ustanovenia § 8 nariadenia č. 199/1941 Sl. z. a vyhlášky Ministerstva financií č. 369/1942 Or. nov. Tieto papiere v potrebnom množstve zakúpi Podporný fond od štátnej pokladnice v kurzovej hodnote.
§ 69. Uchádzači o úver.
Uchádzači o úver podľa tohto zákona môžu byť len zachovalí slovenskí štátni
občania nežidovského pôvodu, ktorí pokiaľ sa uchádzajú o úver prevádzkový, musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu.
§ 70.
Úrokovanie úverov, účelových vkladov a utvorenie stratovej rezervy.
(1) Z úverov prevádzkových, poskytnutých podľa § 65 ods. l bod 2 písm. a), platí sa úrok 4.5% a z úverov domových, poskytnutých podľa § 65 ods. l bod 2 písm. b), úrok 4% okrem skutočných trov a manipulačného poplatku. Ministerstvo financií môže po vypočutí Poradného sboru (§ 3) v individuálnych prípadoch osobitného sociálneho ohľadu hodných, ak to pomery Podporného fondu dovoľujú, úrokomer snížiť aj pod uvedené hranice.
(2) Úrokovanie účelových vkladov treba určiť so zreteľom na réžiu peňažného ústavu a na možnosť tvorenia prípadnej stratovej rezervy.
Diel tretí. Domový úver.
§ 71. Účel, výška a splácanie.
(1) Účelom domového úveru je umožniť hospodársky slabým jednotlivcom zadovážiť si rodinný dom tak, aby vynaložený náklad (kúpnu cenu) mohli splácať spôsobom primeraným svojim zárobkovým a dôchodkovým pomerom,
(2) Domový úver možno poskytnúť najviac do výšky 50% kúpnej ceny rodinného domu. V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže sa táto hranica zvýšiť až na 75% kúpnej ceny. V oboch prípadoch započítajú sa do uvedených hraníc (50%, 75%) dlžníkom prevzaté pozemnoknižné ťarchy. Nadobúdateľ nehnuteľnosti je povinný amortizačné hypotekárne pôžičky viaznuce na nehnuteľnosti (rodinnom dome) a poskytnuté pred 1. novembrom 1941, prevziať po dohode s veriteľským peňažným ústavom pri pôvodných podmienkach.
(3) Domový úver treba zúrokovať a splácať v rovnakých polročných splátkach a má byť zaplatený najneskoršie do 25 rokov.
§ 72. Zaistenie domového úveru.
Domový úver treba zaistiť pozemnoknižným záložným právom, a to v takom poradí, že nesmie spolu s predchádzajúcimi dlhmi, taktiež záložným právom zaisteným, presahovať hranicu určenú v § 71 ods. 2. Treba pri tom brať ohľad na úrokovú mieru a na povinnosti splátok z predchádzajúcich dlhov, aby zábezpeka úverov nedoznala újmu. Ak poskytnutý domový úver presahuje* rámec sirotskej istoty a dlžník je už vlastníkom aj inej nehnuteľnosti, treba domový úver zaistiť aj na tejto nehnuteľnosti a dlžník je povinný k tomu zvoliť.
§ 73.
Obmedzenie vlastníckeho práva.
(1) Pokiaľ domový úver nie je plne splatný, môže byt nehnuteľnosť zaťažená, odpredaná medzi živými len so súhlasom Ministerstva financií. Ministerstvo financií môže svoj súhlas viazať na splatenie celého úveru, poskytnutého podľa tohto zákona alebo jeho časti.
(2) Vlastnícke právo nástupcov je rovnako obmedzené ako právo ich predchodcov.
(3) Obmedzenie vlastníckeho práva podľa ods. l treba poznačiť v pozemkovej knihe. Návrh na poznačenie podá Ministerstvo financií poťažne veriteľský peňažný ústav.
§ 74. Povinnosť dlžníka.
(1) Dlžník je povinný nehnuteľnosť (rodinný dom) spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára a udržovať ju v dobrom stave, najmä tiež:
a) platiť verejnoprávne dane s prirážkami a príslušenstvom týkajúce sa nehnúteľností, dávky a poplatky s príslušenstvom a požiarne poistné,
b) vykonávať potrebné opravy a investície a iné opatrenia, ktoré sú z dôvodu bezpečnosti a verejného záujmu potrebné a
c) riadne a včas splácať anuity (úrok a úmor).
(2) Dlžník ako vlastník domu je zodpovedný za každú škodu, ktorú sám zapríčinil, alebo ktorú neodvrátil, hoci ako riadny hospodár to mal alebo mohol urobiť.
§ 75.
Vymáhanie dlžoby.
(1) Ak dlžník, hoci bol upomenutý, nesplní platobný záväzok z domového úveru, veriteľský peňažný ústav je povinný dlžné sumy vymáhať,
(2) Výpisy z hlavných kníh a účtov veriteľského peňažného ústavu podľa tohto zákona, potvrdené Ministerstvom financií, sú listinou spôsobilou pre vklad do pozemkovej knihy.
Diel štvrtý. Prevádzkový úver.
§ 76. Účel, výška a splácanie.
(1) Účelom prevádzkového úveru je poskytnúť živnostníkom úverovú pomoc, aby udržali poťažne založili živnosť v prípadoch, keď nemôžu dosiahnuť dostatočný pravidelný úver, lebo nemôžu poskytnúť dostatočné zaistenie alebo výťažok živnosti nedovoľuje znášať normálne úrokové zaťaženie.
(2) Prevádzkový úver možno poskytnúť najviac do výšky 75% potrebného prevádzkového kapitálu, a to nielen v hotovosti, ale i v zariadení, v surovinách a pod.
(3) Úver prevádzkový poskytnutý na zadováženie živnostenského zariadenia (strojov a náradia) treba zúrokovať a splácať v rovnakých polročných splátkach a najviac do 10 rokov. Úver prevádzkový poskytnutý na zadováženie surovín, polotovarov a tovarov, potrebný na prevádzku živnosti, treba zúrokovať a splácať podľa osobitne určených podmienok.
(4) Dlžník môže splatiť celý dlh alebo jeho časť aj skôr, než určujú podmienky. V prípade úveru podľa ods. 2 vety prvej treba zachovať polročnú výpovednú lehotu, pri čom možno splatenie vykonať nielen v hotovosti, ale aj v slovenských štátnych cenných papieroch v kurzovej hodnote.
§ 77.
Zaistenie prevádzkového úveru.
(1) Peňažnému ústavu, ktorý poskytol prevádzkový úver, prislúcha zákonné právo pre jeho pohľadávku proti dlžníkovi na nehnuteľnostiach, ktoré patria dlžníkovi alebo členom jeho rodiny žijúcim s ním v spoločnej domácnosti, ak nie sú vylúčené z exekúcie.
(2) Okrem zaistenia podľa ods. l možno od dlžníka požadovať aj iné zaistenia, ako napr. zaistenie záložným právom na nehnuteľnostiach dlžníka, ručiteľov, zloženie cenných papierov, sirotskej istoty, poistky na život a pod., nakoľko môže tieto poskytnúť podľa svojich pomerov bez podstatných ťažkostí.
§ 78.
Povinnosti dlžníka prevádzkového úveru.
Dlžník [§ 65 ods. í bod 2 písm. a)] je povinný vykonávať živnosť so starostlivosťou riadneho hospodára tak, aby poskytnutý úver neutrpel újmu, najmä tiež poistiť zariadenie, zásoby surovín, polotovarov a tovarov proti požiaru a krádeži. Je tiež povinný riadne splácať svoje záväzky z vykonávania živnosti, najmä verejnoprávne dane s prirážkami a príslušenstvom, dávky, poplatky s príslušenstvom, ako aj splácať poskytnutý úver (úrok a úmor) podľa určených podmienok. Dlžník môže poskytnutý úver použiť len na zadováženie tých hnuteľností, na ktoré bol úver povolený a je povinný o tom viest riadne účtovnícke záznamy a uschovať k nim patriace doklady (účty). Na
úhradu osobných potrieb alebo výživy dlžníka nemožno úver použiť. Preloženie živnosti do inej obce (mesta), pokiaľ úver nebol splatený, vyžaduje súhlas Ministerstva financií (§ 86).
§ 79.
Nesplnenie záväzkov — vymáhanie.
(1) Ak dlžník nesplní riadne a včas svoje platobné záväzky z poskytnutého prevádzkového úveru, možno úver vypovedať. Výpovedná lehota v prípade § 76 ods. 3 vety prvej je najviac polročná, v inom prípade najviac trojmesačná.
(2) Ak dlžník vymámil úver predstieraním nepravdivých skutočností, alebo ho zneužil, úver možno ihneď vypovedať.
Diel piaty. Všeobecné ustanovenia.
§ 80. Dozor.
(1) Dlžníci uvedení v § 65 ods, l bod 2 sú podrobení po dobu trvania úveru dozoru Ministerstva financií, ktoré ho vykoná prostredníctvom veriteľských peňažných ústavov.
(2) Veriteľský peňažný ústav je povinný povolené úvery vyplatiť podľa určených podmienok, dbať na ich riadne použitie a starať sa, aby úroky a splátky (anuity) boli riadne platené a urobiť všetko, čo na ochranu úveru je potrebné.
(3) Ak veriteľský peňažný ústav nezachová povinnosti podľa ods. 2, znáša stratu pre nevymoženie pohľadávky a okrem toho môže ho Ministerstvo financií vylúčiť z poskytovania úverov podľa tohto zákona a úvery ním už poskytnuté preniesť i na iný peňažný ústav,
§ 81. Podrobnejšia úprava.
Správu Podporného fondu, poskytovanie podpôr a pôžičiek, podávanie žiadostí, spôsobilosť uchádzačov, úrokomer, stratovú rezervu a pod. v podrobnostiach
upraví štatút, ktorý vydá minister financií vyhláškou v Úradných novinách.
Diel šiesty. Záverečné ustanovenia.
§ 82. Zrušenie Podporného fondu.
(1) Vláda zruší Podporný fond po splnení jeho účelu nariadením.
(2) Likvidačný prebytok plynie do štátnej pokladnice.
HLAVA SIEDMA. Trestné a záverečné ustanovenia.
§ 83. Poriadková pokuta,
(1) Osobitný správca, ktorý nesplní alebo poruší svoje povinnosti uvedené v § 9, ako aj ten, kto nepodá osvedčenie (hlásenie) do 8 dní od doručenia vyzvania podľa § 27 ods. 3, alebo ho podá síce, ale nepravdivé, potresce sa Ministerstvom financií (finančným úradom) poriadkovou pokutou až do Ks 5000,—. Poriadkovú pokutu možno opätovať.
(2) Poriadková pokuta sa vymáha podlá exekučných ustanovení zákona o priamych daniach.
§ 84. Tresty.
(1) Nesplnenie povinností uložených v hlave III. tohto zákona alebo predpismi podľa nej vydanými, stíha a tresce sa ako ťažký dôchodkový priestupok podľa ustanovení zákona č. 7/1924 Sb. z, a n. v znení predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
(2) Za ťažký dôchodkový priestupok potresce sa pokutou od Ks 200.— do Ks 200.000.—, ak čin nie je prísnejšie trestný, kto nepodá povinné hlásenie podľa hlavy III. tohto zákona alebo predpisov podľa nej vydaných, taktiež kto v povinnom hlásení vedome udá nesprávne alebo nepravdivé skutočnosti.
(3) Ak nemožno zistiť ani odhadnú hodno-tu predmetu priestupku, podľa ktorej sa má vymerať pokuta v zmysle ods.. l, má sa uložiť pokuta podľa ods. 2.
§ 85.
Viazanosť finančným z á k o - no m.
Ministerstvo financií pri nakladaní (scudzení, prenájme) s hnuteľnosťami (hlava prvá) nie je viazané ustanoveniami finančného zákona.
§ 86. Zrušovacia klauzula.
Ustanovenia nariadenia č. 198/1941 Sl. z., nakoľko odporujú tomuto1 zákonu, sa zrušujú, najmä sa zrušujú § 36, §§ 62 až 67, 73 až 75, § 159 písm. b), § 177, §§ 192 až 202 a § 215.
§ 87. Účinnosť zákona.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová z práva.
Všeobecná časť.
Ministerstvo financií vypracovalo návrh zákona, ktorým sa upravuje správa a odpredaj bývalého židovského domového majetku, ako aj úprava právnych pomerov s tým súvisiacich.
Tento návrh si podpísaní navrhovatelia osvojujú a odporúčajú Snemu jeho čím skoršie uzákonenie z nasledovných dôvodov:
Domový majetok prešiel do vlastníctva štátu na základe ustanovení nariadenia č. 198/1941 Sl. z. vyhláškou vlády .č. 238/1941 Sl. z. Ako štátny majetok patrí do pôsobnosti Ministerstva financií, ktorému patrí správa akéhokoľvek štátneho majetku, správa štátnych príjmov a výdavkov; scudzenie a zaťaženie štátneho majetku nech sa nachádza v správe hocktorého odvet-
via štátnej správy alebo štátneho podniku a nech sa scudzenie deje z akéhokoľvek dôvodu, nemôže sa platne uskutočniť bez súhlasu Ministerstva financií. Toto stanovisko potvrdzuje aj finančný zákon, a tiež ustanovenia §§ 48 a 49 úst. zák. č. 185/ 1939 Sl. z., podľa ktorých je minister financií zodpovedný aj za správu štátneho majetku. Týmto povinnostiam by minister financií nemohol dostať, keby sa mu odňal vplyv na správu a scudzenie tohto poštátneného majetku.
Ministerstvo financií je aj preto povolané k úlohe odpredať židovský domový majetok, lebo musí hájiť záujmy peňažných ústavov, ktoré predstavujú najsilnejšiu veriteľskú skupinu a ktoré práve z toho dôvodu majú eminentný záujem na urýchlenom a riadne prevedenom odpredaji týchto nehnuteľností. Treba tiež poznamenať, že voči týmto ústavom jestvuje všeobecná sanačná povinnosť štátu za nezavinené straty. Aby sa týmto stratám predišlo, je nutné odpredaj domových nehnuteľnosti previesť s ohľadom na záujmy veriteľov, najmä peňažných ústavov.
Táto otázka bola na pretrase aj u vládnych činiteľov a bolo v zásade prijaté stanovisko Ministerstva financií, ktoré v dôsledku toho prichádza s predloženým návrhom zákona.
Pri vypracovaní predloženého návrhu zákona bolo Ministerstvo financií postavené pred alternatívu, či návrh zákona má upravovať len otázku správy a speňaženia poštátnených domových nehnuteľností, alebo čí má upravovať aj ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia s vylúčením Židov zo slovenského hospodárskeho života a s prevádzaním ich majetku na kresťanov.
Keďže tu ide predovšetkým o problém Hospodársky u finančný, ktorého riešenie musí znamenať úžitok nielen pre jednotlivcov, ale aj pre štát a pre celú pospolitosť, Ministerstvo financií sa rozhodlo pre prijatie druhej alternatívy. Viedli ho k tomu tieto zásadné hľadiská:
1. fiškálne, aby z výťažku židovského majetku boli uhradené všetky verejnoprávne záväzky Židov bez ohľadu na to, či majú prednostné poradie a či nie (dane, dávky, poplatky, peňažné tresty, pokuty, v to počítajúc mimoriadnu dávku zo židovského majetku, príspevky verejnoprávnym korporáciám a pod.), ako aj trovy spojené s vysťahovaním Židov, pričom tieto trovy majú byť uhradené nielen z výťažku domového majetku, ale aj z výťažku poľnohospodárskeho a podnikového majetku, z ostatných majetkových súčiastok (hnuteľností) vyberanie príspevkov na tieto trovy je technicky neprevediteľné;
2. veriteľských záujmov, ktoré vyžadujú, aby veritelia v dôsledku verejnopránych opatrení neutrpeli škodu. Za židovský majetok možno totiž považovať len to, čo zostane po uspokojení všetkých zaviazaností Žida. Uplatňovanie opačnej zásady malo by za následok škodu kresťanov, — v prípade sanačnej povinnosti so strany štátu — nové výdavky zo štátnej pokladnice, ktoré v konečných dôsledkoch by postihli zase len občianstvo, nakoľko by ich muselo uhradiť vo forme daní. Túto zásadu treba uplatňovať najmä v prospech peňažných ústavov, aby úspory pracujúcej pospolitosti sústredené u
týchto ústavov nestratili svoju reálnu náplň. Pretože prevody majetku podľa ustanovení kódexu dejú sa veľmi často s nedostatočným ohľadom na práva veriteľov (ustálená prevodná hodnota ide mnohoráz veľmi nízko pod skutočnú riadnu hodnotu), bolo treba týmto zákonom rozšíriť ochranu veriteľov aj na prevody poľnohospodárskych a podnikových nehnuteľností;
3. sociálne, aby aj hospodársky slabším jednotlivcom sa umožnilo zúčastniť sa na nadobúdaní bývalého židovského dnes poštátneného domového majetku, a to pri podmienkach, ktoré sú pre nich únosné;
4. koncentračné, aby zvyšky majetku Židov a židovských združení boli sústredené do jednej jedinej pevnej pozície, ktorá potom umožní:
a) prehľad a inkaso rozptýleného židovského majetku,
b) úspešné realizovanie zásad uvedených pod č. l až 3,
c) vyčísliť konečný čistý majetok prepadlý v prospech štátu podľa úst, zák. č. 68/1942,S1. z.,
d) jednotnú vládnu dispozíciu pri zúžitkovaní prostriedkov sústredených na jedno miesto;
5. národohospodárske, ktoré vyžadujú, aby získané prostriedky z likvidácie židovského majetku po uspokojení veriteľov, ako aj čistý majetok prepadlý v prospech štátu, ktorý tvorí preň mimoriadny príjem, boly použité, nakoľko ich nebude treba na úhradu mimoriadnych výdavkov spojených s vedením vojny, na hospodárske a sociálne zveľadenie Slovenska, najmä na získanie nových pracovných a zárobkových možností v tuzemsku, čím by sa aspoň čiastočne umiestili nové pracovné sily a predišlo by sa emigrácii pracovných síl.
Uvedomením si týchto zásadných hľadísk dospelo Ministerstvo financií súčasne k presvedčeniu, že ich realizovanie len vtedy bude úspešné a len vtedy donesie žiadúci úžitok finančný a hospodársky, keď sa budú uplatňovať generálne, t. j. nielen pri prevodoch poštátneného domového majetku, ale aj pri prevodoch ostatného židovského, poťažne poštátneného alebo štátu prepadlého majetku.
Vzhľadom na toto pojatie úlohy rozdeľuje sa predložená osnova na sedem hláv.
Prvá hlava pojednáva o správe a scudzení poštátnených domových nehnuteľností, druhá o osobitných ustanoveniach, týkajúcich sa prevodu niektorých iných majetkových hodnôt, tretia o platbách v prospech Židov a židovských združení, štvrlá o úhrade výdavkov spojených s vysťahovaním Židov, piata o Likvidačnom fonde židovského majetku, šiesta o Fonde pre podporu hospodárskej a sociálnej výstavby a hlava siedma o záverečných a trestných ustanoveniach.
Osnova obsahuje nielen materiálne predpisy, ale aj formálne, i keď tým sa stala rozsiahlejšou. Má sa však za to, že zákon, ak má byť v živote prakticky uplatňovaný a prevádzaný, musí obsahovať smernice pre formálne pokračovanie nielen príslušných úradov, ale aj tých, ktorí na základe tohto zákona majú plniť alebo nadobúdať. Tým sa eliminuje ab ovo mnoho nedorozumení a omylov, ako aj potreba podávať vysvetlenia a pod.
Z uvedených dôvodov v ďalšom výklade sa pripomínajú len niektoré význačnejšie zásady, ktoré sú uplatňované v jednotlivých ustanoveniach:
1. pri organizácií práce so správou a odpredajom domových nehnuteľností:
a) zásada jednej koľaje, podľa ktorej Ministerstvo financií pri správe a nakladaní s poštátnenými nehnuteľnosťami zastupuje štát pri všetkých právnych pomeroch, vzniklých z prechodu vlastníctva uvedených nehnuteľností na štát. Je to nutné v záujme urýchlenia, zjednodušenia a sústredenia všetkých prác do jedného centra;
b) zásada decentralizácie, ktorá spočíva v tom, že správu a prípravné práce k scudzeniu nehnuteľností vykoná Ministerstvo financií prostredníctvom svojich podriadených úradov;
c) zásada verejností a verejnej kontroly, ktorá sa uplatňuje zriadením Poradného zboru pri Ministerstve financií a zriadením miestnych poradných zborov pri podriadených úradoch;
2. pri nakladaní s domovým majetkom volila sa zásada, že odpredaj sa má stať na súdnej dobrovoľnej dražbe s právnym účinkom exekučných dražieb vynímajúc:
a) prenechanie poštátnenej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,
b) predaj verejnoprávnym korporáciám na ciele uvedené v § l zák. č. 177/1940 Sl, z., t. j. na ciele, na ktoré možno vyvlastniť nehnuteľnosti,
c) predaj poštátnených rodinných domov a
d) predaj iných nehnuteľností, ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem, napr. pre účely HSĽS, HG, FS, HM, DJ, pre vyslanectva cudzích štátov a pod.
V prípadoch pod a) až d) vykoná sa predaj z voľnej ruky.
Toto rozdelenie je v shode so zásadou úspornosti štátnej správy (dobrovoľné dražby vykonávajú súdy) ako aj v shode so zásadou dosiahnuť najvyšší výťažok s najmenším nákladom, Činžové domy predstavujú totiž podnik sui generis, ktorého úžitok po odpočítaní nákladov správnych a amortizácie dáva domový výnos. Tento výnos je výnosom kapitálovým, V dôsledku toho pri predaji činžových domov nemožno uplatňovať tie isté sociálne hľadiská ako pri poľnohospodárskych pozemkoch a pri rodinných domoch a treba pripustiť pri ich predaji čo najväčšiu súťaž tak, aby bol dosiahnutý najvyšší dražobný výťažok.
3. Pri rozvrhu prejímacej, kúpnej, dražobnej kúpnej ceny zavádza sa:
a) nová prednostná položka, a to 5% režijný príspevok pre Ministerstvo financií na úhradu nákladov spojených so správou a odpredajom poštátnených nehnuteľností. Je totiž nesporné, že vecná a osobná réžia Ministerstva financií novou agendou stúpne (nové pracovné sily, nové tlačivá, práca nad čas a pod.). Ak sa táto agenda má previesť riadne, čestne a urýchlene, bude nutné zamestnancov, poverených vybavovaním tejto agendy, ktorí okrem nej budú musieť vykonávať aj svoju obvyklú agendu, odmeniť osobitne,
b) ďalšie neprednostné položky, a to:
aa) verejnoprávne zaviazanosti Žida, ktoré neboli uspokojené ani v poradí prednostnom ani v poradí hypotekárnych veriteľov,
bb) trovy spojené s vysťahovaním Židov na osobitný účet Ministerstva financií. Ide tu o mimoriadne výdavky štátu, ktoré podľa správnych zásad štátneho hospodárenia treba kryť z mimoriadnych príjmov,
cc) 5% príspevok v prospech Fondu pre podporu hospodárskej a sociálnej výstavby.
4. Ochrana veriteľských záujmov rozširuje sa v tom smere, že sa im povoľuje:
a) dodatočné pozemnoknižné zaistenie pohľadávok,
b) započítanie času, čo má za následok, že sa úroky nepremlčujú,