Pretože mnohí Židia boli aj nemajetní a pretože z hnuteľností nie je možné z technických dôvodov oddeliť úhradu na trovy, budú tieto výdavky zaťažovať solidárne všetok nehnuteľný majetok bez ohľadu na to, kto ho spravuje, a budú sa vyberať bez ohľadu na to, či Žid bol vysťahovaný alebo nie, poťažne či opustil územie štátu alebo nie, a to pri realizácii každého jednotlivého majetkového celku toho-ktorého Žida.

Keďže je tu obava, že ani pri zavedení týchto zásad nezadováži sa celá potrebná suma, mi sa preto prípadný nedôchodok uhradiť zo zostatku definitívneho čistého majetku štátu, ktorý zostane po úhrade všetkých tiarch (§ 57).

Vzhľadom na uvedenú úpravu stráca Fond pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 215 nar. č. 198/1941 Sl, z.) .svoje pôvodné účelové poslanie, preto sa zrušuje a svoje prostriedky odovzdáva Ministerstvu financií na osobitný účet

HLAVA PIATA. §§ 43 až 62.

Cieľom sústredenia inkasa rozptýleného žid. majetku a cieľom pokladničné a účtovnícky osobitného zachytenia inkasovaného majetku prepadlého v prospech štátu zriaďuje sa osobitný Likvidačný fond ako samostatná právnická osoba. Týmto opatrením sa umožňuje najmä

uspokojiť veriteľov Žida, pokiaľ pri realizácii jednotlivých častí majetku Žida neboli ich pohľadávky uspokojené, a to v medziach § 12 vl nar. č. 151/1942 Sl. z., vyrovnať nedoplatky Žida na verejnoprávnych podlžnostiach (daniach s prirážkami a s príslušenstvom, dávkach, poplatkoch, peňažných trestoch, sociálnych príspevkoch a pod.), zistiť výšku čistého majetku Žida, ktorý prepadol alebo prepadne v prospech štátu podľa úst. zák. č, 68/1942 Sl. z., zistiť a zachytiť čistý majetok Žida, ktorý sa ešte zdržuje na území štátu, a konečne použiť prostriedky z takto zachyteného žid. majetku priebehom jeho likvidácie na financovanie mimoriadnych výdavkov štátu a na národohospodárske zveľadenie Slovenska.

Likvidačný fond došlé platby zapíše v svojej likvidačnej knihe ako dlžoby proti Židom, ktorí sa zdržujú na území štátu, ináč ako svoje dlžoby voči štátu. Každému Židovi, í keď bol vysťahovaný,

zriadi sa osobitný účet, na ktorý sa účtujú všetky platby v jeho prospech.

Takéto riešenie je potrebné vzhľadom na doterajší stav, podľa ktorého vylúčenie Židov z hospodárskeho života dialo sa podľa smerníc nar. č. 198/1941 Sl z. síce jednotne, ale nakladanie s majetkom, ktorý prepadol v prospech štátu, nebolo jednotné. Hnuteľný majetok bol odňatý Židom z väčšej časti bez náhrady (rádioaparáty, fotografické prístroje, šaty, bielizeň, motorové vozidlá a pod.), ostatné hnuteľnosti (podnikový majetok, živý a mŕtvy poľnohospodársky inventár) za náhradu, nehnuteľný majetok poľnohospodársky a domový — okrem synagóg a modlitební — tiež za náhradu.

Podľa ustanovení úst. zák. č. 68/1942 Sl, z. náhrada, ktorú mali Židovi dať štátne úrady (ŠPU a ÚHÚ), prepadla v prospech štátu, pokiaľ ide o Židov vysťahovaných. Keďže ju dosiaľ spravovali rôzne úrady, treba ju sústrediť na jedno miesto, tým viac, že rôzny spôsob spravovania a použitia výťažku z tohto majetku, ktorý bol celkove odhadnutý na 3 miliardy Ks, má v zápätí neprehľadnosť, veľkú možnosť zašantročenia a nakoniec znemožnenia jeho riadnej kontroly, čo sa vylúči, ak správa ako aj nakladanie s výťažkom z tohto majetku prejde do jedných rúk

Z uvedených dôvodov vyplýva, že je potrebné aspoň čistý výťažok zo žid. majetku dať do správy jedného úradu, t. j. Ministerstva financií. Je to potrebné aj vzhľadom na § 3 ods. 2 úst. zák. č. 68/1942 Sl. z., ktorým sa ukladá povinnosť štátu ručiť veriteľom za pohľadávky vysťahovaného Žida.

Ministerstvo financií považuje za nemožné previesť likvidáciu v rámci riadneho štátneho hospodárenia, preto zriaďuje Likvidačný fond.

Tým sa výťažok zo žid. majetku bude vykazovať osobitne a presne oddelene od ostatného majetku štátu, čím sa zaistí uspokojenie veriteľov a zjednoduší sa tiež uplatňovanie veriteľských pohľadávok. Ministerstvo financií sleduje tým tiež snahu vylúčiť akékoľvek podozrenie, že by prostriedky z výťažku žid. majetku boli použité pred uspokojením zaviazaností na iné ciele.

K jednotlivým paragrafom, nakoľko sú dosť obšírne, netreba bližšieho vysvetlenia.

HLAVA ŠIESTA §§ 63 až 82.

Ústavným zákonom č. 210/1940 Sl z bol položený nekompromisný postulát previesť žid. majetok do rúk kresťanov, pri čom intencie vlády smerovali k tomu, aby žid. majetok mohol nadobúdať aj sociálne, slabý príslušník pracujúcej pospolitosti. Tento postulát bol prevedený len čiastočne a hľadali sa možnoti na jeho prevedenie tak, aby býv. žid. majetok sa previedol do rúk kresťanov v pôvodnej svojej hodnote. Aby sa to dosiahlo, bolo treba nájsť prostriedky na podporu nemajetných schopných uchádzačov. Mal sa vytvoriť arizačný fond, ktorý by slúžil na podporu nových kresťanských živnostníkov. Svoje poslanie by plnil poskytovaním lacných úverov z prostriedkov, ktoré mal dostať od Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov ako účelový vklad

Pre zmenené pomery nedošlo však k zriadeniu arizačného fondu, nakoľko výdavky spojené s vysťahovaním Židov musí už platiť štát, takže nebolo možné poskytnúť účelový vklad na spomenutý cieľ a tým menej zriadiť fond.

Otázka takéhoto fondu však neprestala byť aktuálnou, preto Ministerstvo financií dáva túto otázku do súvislosti s riešením majetkoprávnych vzťahov žid. majetku takým spôsobom, že určitú časť výťažku prikazuje na uvedený účel a tým dáva podklad pre zriadenie takéhoto fondu a zaisťuje jeho náplň. Súčasne však rozširuje pôvodne zamýšľané poslanie aj na poskytnutie úveru pre kúpu rod. do-

mov a ďalej na poskytovanie podpôr peň. ústavov aspoň na čiastočné krytie tých strát, ktoré tieto ústavy utrpeli v dôsledku protižidovských opatrení. Štátna pokladnica za terajších pomerov nemôže na takéto ciele z vlastných prostriedkov venovať nijakú sumu, preto je odôvodnené, aby na tieto účely bola venovaná určitá časť žid. majetku. Tento Podporný fond má byť trvalejšou inštitúciou v tom smere, že po prevažnom splnení spomenutých úloh môže rozšíriť svoje poslanie na podporu stavieb rodinných domov. Terajšou hlavnou úlohou je poskytnutie domového a živnostenského úveru.

Jednotlivé ustanovenia nepotrebujú bližšie vysvetlenie.

HLAVA SIEDMA. §§ 83 až 87

Trestné ustanovenia sú upravené práve tak, ako vo vl nar. č. 151/1942 SI. z.

vzhľadom na to, že sa upravuje odpredaj štátneho majetku odlišne od ustanovení finančného zákona, treba vypovedať, že pri pokračovaní podľa tohto zákona nie je Ministerstvo financií viazané ustanovením finančného zákona. Toto opatrenie je potrebné v záujme urýchleného zlikvidovania židovského domového majetku.

Ustanovenia židovského kódexu, ktoré prestali byť časovými, alebo ktoré prevzala osnova, sa zrušujú.

Želaním navrhovateľov je, aby tento návrh zákona bol pridelený výborom národohospodárskemu, ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,

MgPh. Andrej Martvoň v. r., Vladimír Moravčík v. r., Ján Mora v. r., Ferdinand Mondok v. r., Vojtech Husárek v. r., Dr. Pavol Florek v, r., Dr. Eugen Filkorn v. r., Dr. Anton Hudec v. r., Rudolf Čavojský v. r., Ján Hollý v. r., Dr. Štefan Mušak v. r.