Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
660. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení (tlač 652).
Sociálne poistenie je dôležitou súčasťou verejnej správy. Jeho úlohou je liečebné a hospodárske zaistenie pracujúcich vrstiev na prípad choroby, invalidity, staroby a úrazu. Aby sme mohli význam nášho robotníckeho sociálneho poistenia v plnej miere pochopiť, treba si uvedomiť, že okrem iných dôležitých úloh je naň sverená starostlivosť o zdravie druhej najväčšej časti národa — robotníkov a ich rodinných príslušníkov. Je to úloha prvoradého významu, lebo ako malému národu musí nám záležať na živote a zdraví každého jednotlivca. Sme národ žijúci z vlastnej práce. Preto je dôležité, aby každý z nás ešte v plnosti telesných a duševných síl mal istotu, že v čase choroby je postarané o jeho liečenie a výživu a keď príde čas, kedy pre invaliditu alebo starobu vypadne mu pracovný nástroj z ruky, že nebude odkázaný na chlieb milosrdenstva, ale že bude mať právny nárok na zaopatrenie, pozostávajúce z renty. V tom je význam nemocenského, invalidného a starobného poistenia.
Ako v iných odvetviach, tak aj v sociálnom poistení dokazujeme svoju súcosť. Po 6. októbri 1938, poťažne po 14. marci 1939, naše robotnícke sociálne poistenie odpútalo sa celkom hladko od Prahy. Napriek organizačným, územným a prenikavým personálnym zmenám jeho zložitý mechanizmus nevynechal ani na chvíľu. Prevzali sme ho však v stave, keď jeho dávkový systém nebol celkom dostačujúci. Pozvoľným ale pritom ustavičným vzrastom hospodárskych číslic stály sa dávky — menovite z invalidného a starobného poistenia — celkom nedostačujúcimi. Tomuto sektoru poistenia hrozilo, že stratí svoj význam vôbec. Treba uvážiť, že priemerný ročný invalidný dôchodok podľa stavu z minulého roku činil Ks 1570.—, starobný Ks 1737.—, vdovský Ks 774.— a sirotský Ks 290.—. Zdvihla sa i hladina miezd, na sociálne poistenie to však nemalo náležitého vplyvu, keďže denné mzdy vyše Ks 36.— ostávali nepostihnuteľné. Tak sa stávalo, že niekto zarobil denne Ks 50.— i viac, keď však ochorel, jeho denná stravná podpora činila v najlepšom prípade Ks 24.—. Nepodchytenie zvýšených zárobkov malo aj iné nevýhody, a to ako pre samých poistencov, tak aj pre nositeľa poistenia.
Tento stav nebol udržateľný. Preto na jar tohto roku predseda sociálneho a zdravotného výboru Snemu poslanec Rudolf Čavojský so spoločníkmi podal iniciatívny návrh zákona na zmenu a doplnenie niektorých právnych predpisov verejnoprávneho robotníckeho poistenia. Tento návrh sa pred plénum nedostal, lebo vláda prisľúbila, že podá svoj vlastný návrh. K tomuto došlo nedávno. Jej návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení sociálny a zdravotný výbor na súčasných zasadnutiach s rozpočtovým a národohospodárskym výborom urýchlene síce, ale veľmi dôkladne prerokoval.
Sám vládny návrh značil nesporne zlepšenie doterajšieho stavu, ďalšie zlepšenie na ňom s nezbytným ohľadom na únosnosť nositeľa poistenia previedli snemové výbory.
Spomenúť treba najpodstatnejšie zmeny. Bolo prevedené zvýšenie denných nemocenských podpôr vo vyšších triedach, aby sa tieto aj naďalej aspoň približne rovnali dvom tretinám strednej dennej mzdy. Tu i vládny návrh zavádzal novinku tým, že nemocenská podpora má sa vyplácať i za posledný deň neschopnosti k práci, ak tento pripadne na nedeľu.
Prestavbou tried, poťažne zavedením novej triedy zvyšujú sa do istej miery i príspevky a to ako na nemocenské, tak i na invalidné a starobné poistenie, preto sa zvyšujú aj číslice skoro pri všetkých peňažných dávkach, aby sa tak nakoľko možno priblížili dnešnej cenovej i mzdovej hladine.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru bola prijatá zásada, že i dôchodci úrazového poistenia, pokiaľ pracovali, majú tak isto nárok na ochrannú lehotu v nemocenskom poistení ako ostatní riadni poistenci. Vládny návrh priznával túto ochrannú lehotu len tým, ktorých mesačná renta nečiní viac ako Ks 150.—.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru na súčasnom zasadnutí výborov bola prijatá i významná zásada, že podmienečná starobná renta môže byť poskytnutá už i 60-ročnému poistencovi, keď si tento nemôže zarobiť ani polovicu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec toho istého druhu s podobným výcvikom zarába, ak taký poistenec má dosiahnutých aspoň 600 príspevkových týždňov v invalidnom a starobnom poistení a ak pred uplatnením nároku bol aspoň pol roka nezamestnaný. Týmto opatrením sa má aspoň čiastočne vyhovieť želaniu robotníctva, ktoré sa domáha práva na bezpodmienečný starobný dôchodok pri dosiahnutí 60. roku.
Druhou významnou zmenou, prevedenou na návrh sociálneho a zdravotného výboru je, že nositeľ poistenia za manželku a detí poistenca v prípade ich liečenia v nemocnici — na ktoré právny nárok priznával sám vládny návrh — musí, a to najviac za 28 dní, platiť dve tretiny sadzby poslednej triedy. Za ostatných oprávnených rodinných príslušníkov bude nositeľ na nemocničné liečenie prispievať Ks 8.— denne, avšak len vtedy, ak vydá poukaz na ich nemocničné ošetrovanie. Táto zmena je odôvodnená tým, že poistenci z obavy pred značnými výdavkami svoje ženy a deti nedali do nemocnice často ani vtedy, keď nemocničné liečenie bolo nezbytne potrebné.
Podobne ako v nemocenskom, tak v invalidnom a starobnom poistení vládny návrh zavádza prestavbu, poťažne rozšírenie tried a zvýšenie príspevkov, ako to už bolo spomenuté. Základná čiastka pre výmer invalidnej a starobnej renty sa však nezvyšuje, naopak, snižuje sa z doterajších Ks 550.— na Ks 400.—, Zvyšujú sa však na jednej strane zvyšovacie čiastky a zavádzajú sa minimálne renty a na druhej strane zvyšuje sa i štátny príspevok, <a tak invalidný alebo starobný dôchodok najmä u tých, ktorí boli poistení dlhší čas a vo vyšších triedach, bude podstatne vyšší ako bol dosiaľ.
Výbory na súčasnom zasadnutí zaoberali sa i otázkou nemocenského zaopatrenia dôchodcov invalidného a starobného poistenia na podklade vládnej predlohy. Bol prijatý návrh, aby túto otázku riešila vláda nariadením do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona.
Na uctenie nehynúcej pamiatky večného vodcu slovenského národa Andreja Hlinku mimoriadny podporný fond poisťovne má podľa návrhu sociálneho a zdravotného výboru niesť jeho meno.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru na súčasnom zasadnutí výborov bola do návrhu zákona pojatá i zmena organizačnej povahy. Podľa nej predsedu Robotníckej sociálnej poisťovne menuje a odvoláva prezident republiky. Tento návrh je odôvodnený predovšetkým zavedením vodcovského princípu u nás, ďalej v nemalej miere aj tým, že Robotnícka sociálna poisťovňa má prvoradý sociálny a hospodársky význam a je teda na mieste, aby predseda, ktorý je jej najvyšším
orgánom, svoje poverenie dostal priamo z rúk hlavy stálu. Ďalšie zmeny organizačnej povahy sú vnútorne administratívneho významu.
Pôvodne mal zákon platiť od 1. októbra 1942. To by značilo spiatočný predpis príspevkov i spiatočné zvyšovanie dávok, čo by bolo len ťažko prevoditeľné. Preto bolo uznesené, že nový zákon má platiť až od 1. januára 1943. Kedže týmto opatrením boli by postihnutí dôchodci invalidného a starobného poistenia veľmi citeľne, vec bola riešená tak, že im bol v zákone zabezpečený nárok na drahotnú výpomoc vo výške celej jednomesačnej renty. Výpomoc im má byť vyplatená do 20. decembra tohto roku. Na úhradu výpomoci príspevky pre invalidné a starobné poistenie boli s výnimkou triedy Aa zvýšené o 10 halierov. Výbory sú si vedomé toho, že toto zvýšenie je trvalého rázu, želajú si, aby jeho výsledku bolo používané k prospechu poistencov tam, kde ich nároky budú azda nie celkom zrejmé.
Sociálny a zdravotný výbor odporúča Snemu, aby vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o robotníckom sociálnom poistení v znení, ako bol výbormi upravený, prijal a odhlasoval,
V Bratislave 25. novembra 1942.
Rudolf Čavojský v. r., Ján Mora v. r.,
predseda. zpravodajca
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Pri posudzovaní sociálneho poistenia s národohospodárskeho stanoviska prichádza do úvahy menovite otázka poistných príspevkov a poistných dávok. Poistné príspevky, keď nemajú narušiť cenovú hladinu, alebo výrobu nemajú urobiť nerentabilnou, musia byť dané do súladu s danými hospodárskymi pomermi. Aby robotnícke vrstvy videli svoju budúcnosť zabezpečenú aj pre prípad neschopnosti k práci a spokojne sa mohli venovať tvoreniu ďalších národohospodárskych hodnôt, musia byť dávky sociálneho poistenia dostačujúce. Peniaz, poskladaný z príspevkov sociálneho poistenia, ostáva zdrojom úverovým, skadiaľ výroba môže čerpať pre svoje dlhodobé investície, a so svojimi rezervami je tiež vhodným regulatívom na poli ukladacom v rámci finančnej politiky štátu.
Predložená vládna osnova navrhuje upraviť dávky a príspevky vzhľadom na dnešné hospodárske pomery.
Dávky ani v normálnych časoch nedostačovali na plnú úhradu minimálnych životných potrieb dôchodcov, takže už dávnejšie sa uvažovalo o ich zvýšení, aby sociálne poistenie správne mohlo plniť svoj prvoradý cieľ. Nízke dôchodky starobné a invalidné sa dokázali nedostačujúcimi najmä vtedy, keď ceny životných potrieb stúpli. Treba bolo prispôsobiť pomerom aj pomoc, poskytovanú vo forme nemocenského.
Osnova navrhuje toto:
1. invalidné a starobné dôchodky do toho počítajúc aj štátny príspevok sa zvyšujú o 45%. Ďalej priznáva sa na každé dieťa, pre ktoré má dôchodca nárok na vychovávací príplatok ďalší príplatok Ks 300.— ročne;
2. vdovské (vdovecké) dôchodky sa zvyšujú (do toho počítajúc štátny príspevok) o 45%. Najmenej však činí vdovský (vdovecký) dôchodok Ks 720.— ročne bez štátneho príspevku;
3. dôchodky sirotské sa zvyšujú (do toho počítajúc štátny príspevok) o 80%, najmenej však na čiastku Ks 360.— u jednostranne osirelého dieťaťa a Ks 720.— u obojstranne osirelého dieťaťa bez štátneho príspevku.
K takto zvýšeným dôchodkom prispieva štát tými istými čiastkami, ako k dôchodkom, ktoré budú po uzákonení osnovy priznané novým dôchodcom, t. j.:
u dôchodku invalidného a starobného čiastkou.....Ks 800.— roč.
u dôchodku vdovského (vdoveckého) čiastkou......Ks 480.— roč.
u dôchodku sirotského jednostranne osirelého dieťaťa . . . Ks 240.— roč,
u dôchodku sirotského obojstranne osirelého dieťaťa . . . Ks 480.— roč.
Touto úpravou dávok, keď sa plne aj nezabezpečí bezstarostný život na dôchodky odkázaných osôb, prináša sa určité vyrovnanie smerom k sústave dnešných hospodárskych čísel. Isté je tiež, že nie je to také zvýšenie, ktoré by popudzovalo poistencov, aby vo väčšom počte uplatňovali svoje nároky na dôchodok, keďže na trhu práce je jedinečná konjunktúra. Z tohto dôvodu mohol dať súhlas národohospodársky výbor aj k zníženiu vekovej hranice na 60. rok pri uplatňovaní starobného dôchodku v určitých prípadoch.
Otvorenou ostáva otázka, či osnova správne riešila čiastku úhradovú zvýšením poistných príspevkov a štátneho príspevku, či by nebolo dostačovalo na krytie drahotných prídavkov rozvrhnúť na zamestnávateľov určitý príplatok, aby dnešná konjunkturálna doba hradila si zvýšené náklady sama, aby sa nezaťažovali budúce pokolenia.
Každé sociálne poistenie do určitej miery ide na účet budúcich pokolení. Krytie drahotných prídavkov rozvrhom znamenalo by odkloniť sa od dnešného spôsobu finančnej úhrady. Je málo pravdepodobné, že zmeny v hospodárskych číslach sú prechodného rázu. Preto, keď uznávame, aby dôchodcom sa upravili dávky, jedine správne je v doterajšom systéme prispôsobiť poistné sadzby poistencov a zamestnávateľov, tiež zvýšiť doterajší štátny príspevok k dôchodkom. Zvýšenie poistných sadzieb je úmerné dnešným hospodárskym pomerom.
Národohospodársky výbor navrhuje Snemu, aby osnovu prijal v znení, ako ju prijaly výbory.
V Bratislave 25. novembra 1942.
Štefan Danihel v. r., Ján Petrovič v, r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Vývojom sociálneho poistenia mienil sa aj názor na jeho funkciu. Vo svojich začiatkoch mala táto ustanovizeň veľmi mnoho takých odporcov, ktorí poukazovali len na jej záporné stránky a najmä na značné zaťaženie zamestnancov, zamestnávateľov a štátu. Postupom času sa však ukázali prednosti sociálneho poistenia, znamenajúceho veľké výhody a pomoc pre robotníkov, a dôležitú funkciu, akú môže svedomité ukladaný kapitál zastávať v hospodárskom živote. Veľmi často opakované úvahy a rady o zrušení alebo obmedzení tohto poistenia preto časom celkom ustúpili a dnes je starosť všetkých tých, čo majú s týmto poistením dačo do činenia, obrátená len k úvahám, ako toto poistenie zdokonaliť a ako zaistiť jeho uspokojivý vývoj pre budúcnosť.
Podiel štátu, ktorým prispieva na dôchodky poistencov, a zákonom predpisovaný štátny dozor zaväzuje všetkých činiteľov v našom hospodárstve pracujúcich sledovať bedlivé vývoj a osudy tohto veľkého majetku pracujúcich vrstiev a ak by boli nejaké nepriaznivé výkyvy, odstrániť ich už v zárodku.
Rozpočtový výbor skúmajúc príčiny, či sú potrebné zmeny v doteraz platných zákonných predpisoch sociálneho poistenia, zaoberal sa najmä týmito otázkami:
1. či je opodstatnená potreba zvýšiť štátny príspevok, ako to predvída vládna osnova,
2. či je potrebné zvyšovať príspevky pre zamestnancov a zamestnávateľov,
3. ako dôsledok zvýšenia štátneho príspevku a poistného či je potrebné zvýšiť dôchodky a zlepšiť daktoré ustanovenia starého zákona v prospech poistencov.
Podľa vládnej osnovy zákona štát bude dôchodcom priplácať k dôchodku invalidnému a starobnému Ks 800.— namiesto doterajších Ks 500.— ročne, k dôchodku vdovskému a vdoveckému Ks 480.— namiesto doterajších Ks 250.— ročne, k dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa Ks 240.— miesto doterajších Ks 100.— ročne a k sirotskému dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa Ks 480.— miesto doterajších Ks 200.— ročne. Vládna osnova predvída, že sa zvýšením tohto štátneho príspevku zvýši zaťaženie štátneho rozpočtu z doterajších Ks 9.7 miliónov o Ks 7.4 mil. ročne, celkové zaťaženie štátnej pokladnice bude teda činiť Ks 17.1 mil. ročne.
Toto zaťaženie štátnej pokladnice, ktoré je o to väčšie, že je trvalé, je na naše pomery dosť značné. Vláda nemá nateraz úhrady na tento nový výdavok a počíta len so zvýšenými štátnymi príjmami, z ktorých dúfa tento výdavok uhradiť. Posudzujúc však celkovú situáciu robotníckeho poistenia možno povedať, že nateraz niet iného východiska ako je to, čo bolo zvolené.
Zvýšiť nároky poistencov možno len zvýšením poistného alebo zvýšením štátneho príspevku. Voliť len jeden spôsob bolo neprijateľné, pretože jednostranné zvýšenie poistného znamenalo by zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov, čo by sa zasa odrazilo vo zvýšenej mzdovej hladine a tým vo zvýšení veľkej čiastky našich hospodárskych čísel. Preto sa volila stredná cesta, to jest čiastočne sa zvyšuje poistné a zvyšuje sa aj štátny príspevok. Hoci ono nedosahuje neznesiteľnej výšky a nemôže mat vplyvu na mzdovú hladinu, na druhej strane poskytuje sa poistencom celý rad nových výhod, takže môžeme bez preháňania hovoriť o všeobecnom zlepšení robotníckeho sociálneho poistenia.
Zlepšenie nastane pre doterajších dôchodcov a pre dôchodcov nových. Pre starých dôchodcov zvyšujú sa doteraz požívané dôchodky o 45%; pre budúcnosť zvyšuje sa štátny príspevok k dôchodku, zlepšujú sa predpisy o invalidnom, starobnom, vdovskom, vdoveckom dôchodku, o vychovávacích príplatkoch, sirotských dôchodkoch a o výbavnom. Rovnako nemocenské poistenie poskytne v budúcnosti rad ďalších výhod.
Rozpočtový výbor rokoval o predloženej vládnej osnove na niekoľkých zasadnutiach súčasne s výborom sociálnym a zdravotným a národohospodárskym.
Okrem štylárnych zmien zmenil meritórne § 109 odsek 3, týkajúci sa starobného dôchodku, podľa ktorej zmeny môžu za istých podmienok obdržať poistenci dôchodok starobný už v 60. roku veku. Prijal zmenu, podľa ktorej predsedu Robotníckej sociálnej poisťovne menuje prezident Republiky a ktorou sa presnejšie upravuje kompetencia predsedu.
Vzhľadom na to, že pri rokovaní boly prevedené viaceré zmeny v prospech poistencov a aj preto, že platnosť zákona z pôvodne navrhovaného 1. októbra 1942 sa odsunuje na 1. januára 1943, výbor prijal zmenu § 158 oproti pôvodnému vládnemu návrhu v tom zmysle, že okrem triedy Aa zvyšuje sa poistné za každý deň v každej triede o 10 hal. Na druhej strane ukladá sa povinnosť Robotníckej sociálnej poisťovni, aby bez akejkoľvek náhrady vyplatila svojim dôchodcom v decembri t. r, vianočné vo výške jednomesačného dôchodku.
V § 150 bola prevedená zmena pôvodného ustanovenia v tom smysle, že poisťovňa v prípadoch zreteľa hodných môže poskytnúť ošetrenie rodinným príslušníkom aj na dobu dlhšiu ako 28 dní.
V § 229 zmenil výbor pôvodne navrhované ustanovenie v tom zmysle, že hlavný poisťovací súd má len sudcov z povolania, ktorých menuje minister pravosúdia.
Vzhľadom na to, že bolo už niekoľko noviel zákona o sociálnom poistení robotníckom, výbory prijali doplnok, ktorým sa vláda splnomocňuje publikovať úplné znenie tohto zákona.
Rozpočtový výbor navrhuje slávnemu Snemu osnovu prijať v tej úprave, ako bola pripravená výbormi,
V Bratislave 25. novembra 1942,
Dr. Eugen Filkorn v, r,, Vladimír Moravčík v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o robotníckom
sociálnom poistení.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. 1
Ustanovenia zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich sa menia a doplňujú takto:
§ 7.
(1) Poistenie pre1 prípad nemoci vzniká dňom, kedy zamestnanec vstúpil do zamestnania zakladajúceho poistnú povinnosť, poťažne dňom, kedy začal zamestnanec, ktorý bol odhlásený podľa § 17 ods. 2, opätovne vykonávať práce alebo služby.
(2) Poistenie invalidné a starobné vzniká tiež dňom, uvedeným v ods. l, avšak len, ak bol zamestnanec u poisťovne včas (§ 17) prihlásený k poisteniu. Ak sa tak nestalo, vzniká toto poistenie až dňom, kedy prihláška došla do poisťovne alebo kedy bola doporučene podaná na poštu. Dobu pred týmto dňom treba zarátať len vtedy, ak prihlášku podal zamestnávateľ alebo zamestnanec a ak bolo poistné za túto dobu zaplatené skôr, než nastal poistný prípad; do čakacej doby (§ 107) započítava sa však najviac päťdesiat príspevkových týždňov. Doba zamestnania, za ktorú bol zamestnanec prihlásený k poisteniu po uplynutí lehoty uvedenej v § 17 až po dovŕšení 65. roku veku, sa nezapočítava ani do čakacej doby, ani ako príspevková doba do zvyšovacích čiastok,
(3) Poistenie zaniká dňom, kedy:
a) poistenec vystúpil zo zamestnania;
b) poistenec bol odhlásený podľa § 17 ods., 2;
c) nastala okolnosť, pre ktorú je zamestnanec vyňatý z poistnej povinnosti.
§ 11.
(1) Hodnotu naturálnych požitkov treba započítať do pracovného zárobku podľa miestnych priemerných cien.
(2) Ministerstvo vnútra po vypočutí zástupcov záujmových združení určí vyhláškou do 15. decembra každého roku hodnotu naturálnych požitkov pre budúci rok so záväznou a konečnou platnosťou pre obvod celého štátu. Počas brannej pohotovosti (vyhláška č. 115/1941 Sl. z.) hodnotu naturálnych požitkov určuje Najvyšší úrad pre zásobovanie po dohode s Ministerstvom vnútra.
§ 12.
(1) Poistenci zaradia sa podľa pracovného zárobku do tried takto:
| Trieda
| Pracovný zárobok | Za stredný denný zárobok platí Ks
| |||||
| denne Ks | týždenne Ks | mesačne Ks | |||||
nad | do | nad | do | nad | do | ||
1. | __ | 6.— | __ | 36.- | __ | 150.— | 4.— |
2. | 6.— | 10.— | 36.— | 60.— | 150.— | 250.— | 8.— |
3. | 10.- | 15.- | 60.- | 90.- | 250.— | 375 — | 12.50 |
4. | 15.— | 20.— | 90.— | 120.— | 375.— | 500.— | 17.50 |
5. | 20.— | 25.— | 120. - | 150.— | 500.- | 625.— | 22.50 |
6. | 25.— | 30.— | 150.— | 180.— | 625.— | 750.- | 27.50 |
7. | 30.— | 35.— | 180.— | 210.— | 750.— | 875. | 32.50 |
8. | 35.— | 40.— | 210.— | 240.— | 875.— | 1000. | 37.50 |
9. | 40.— | 45.— | 240.— | 270.— | 1000.- | 1125. | 42.50 |
10. | 45. | 50.— | 270.— | 300.- | 1125.- | 1250. | 47.50 |
11. | 50.- | 300.— | 1250— | 52.50 | |||
(2) Poistenca, ktorý pracuje obvykle šesť dní v týždni, alebo ktorého doba zamestnania u jedného zamestnávateľa spravidla nepresahuje týždeň, treba zaradiť podľa zárobku pripadajúceho na pracovný deň. Ale pracuje poistenec pravidelne sedem dní v týždni, treba ho zaradiť podľa šestiny zárobku dosiahnutého za týždeň. Ak pracuje poistenec v obmedzenej prevádzke, ktorá pravdepodobne bude trvať dlhšie ako štyri týždne po sebe idúce, takže je zamestnaný päť alebo menej dní v týždni, treba ho zaradiť podľa šestiny zárobku dosiahnutého za týždeň; ak sa striedajú celé týždne alebo dlhšie časové obdobia, v ktorých poistenec pracuje, s týždňami alebo dlhšími časovými obdobiami, v ktorých nepracuje, treba ho zaradiť podľa štyriadvadsatiny zárobku dosiahnutého za štyri týždne.
(3) Podľa týždenného alebo mesačného zárobku treba zaradiť poistenca, s ktorým sú dojednané pevné týždenné alebo mesačné platy alebo pevné platy určené za dlhšie časové obdobie, a to bez zreteľa na počet pracovných dní.
(4) Poistenca, ktorého zárobok je celkom alebo čiastočne určený inak ako výhradne podľa časového meradla (mzda úkolová, skupinová, dávky osôb tretích a pod.), alebo ktorý má požitky uvedené v § 10 ods. 2, treba zaradiť do triedy podľa priemerného zárobku, pripadajúceho pravdepodobne alebo obvykle ako stredný na týždeň.
(5) Učňa (volontéra, praktikanta), ktorý buď nemá vôbec zárobku, buď má len. požitky naturálne, treba zaradiť do prvej triedy.
(6) Hodnota naturálnych požitkov (§ 11) môže spôsobiť zaradenie len o tri triedy, u pomocníc v domácnosti, čeľadi hospodárskej a učňov — len o jednu triedu (ods. 1) vyššie, než aké odôvodňuje mzda v peniazoch. Čeľaďou hospodárskou sú osoby, zjednané v poľnohospodárstve alebo lesníctve na najmenej jednomesačné práce jednoduchšie, ak bývajú v spoločnej domácnosti so zamestnávateľom,
(7) Poisťovňa môže v dohode so zamestnávateľom a so súhlasom príslušného záujmového združenia určiť akým spôsobom bude zisťovaný priemerný zárobok poistencov uvedených v poslednej vete ods. 2 a v ods. 4. Ak nedôjde k dohode, môže Ministerstvo vnútra na žiadosť jednej zo zúčastnených strán a po vypočutí ostatných určiť spôsob, akým bude zisťovaný priemerný zárobok týchto poistencov.
[8] Poisťovňa môže na určitý čas po vypočutí zástupcov záujmových združení určiť triedy pre skupinu zamestnancov, u ktorých zárobok závisí na rôznych náhodilých okolnostiach. Toto rozhodnutie vyžaduje schválenie Ministerstva vnútra.
(9) Pre poistenie invalidné a starobné tvoria v ods, l uvedené:
triedy 1. a 2.....triedu Aa
triedy 3. a 4.....triedu Ab
triedy 5. a 6.....triedu B
triedy 7. a 8.....triedu C
triedy 9. a 10.....triedu D
trieda 11. .... triedu E.
§ 95.
Poisťovňa je povinná poskytnúť: I. pomoc v nemoci, a to:
1. poistencovi zdarma lekársku pomoc, ako i potrebné lieky (liečivá) a iné terapeutické pomôcky (nemocenské ošetrovanie). Nemocenské ošetrovanie sa poskytuje od počiatku nemoci, kým nemoc trvá, avšak najdlhšie jeden rok odo dňa výstupu zo zamestnania alebo odo dňa odhlášky podľa § 17 ods. 2.
Poistenec má ďalej nárok na nemocenské ošetrovanie príslušníkov rodiny (§ 96);
2. poistencovi, ktorý je neschopný práce pre nemoc nespôsobenú úmyselne, od štvrtého dňa tejto neschopnosti, najdlhšie po dobu 365 dní, toto denné nemocenské:
v triede Ks
l....... 2.70
2....... 5.—
3....... 7.50
4.......10.50
5.......13.50
6.......16.50
7.......19.50
8.......22.50
9.......26.—
10......29.50
11.......33.—
Doba nemoci, ktorá predchádza počiatku neschopnosti k práci a po ktorú je poskytované len nemocenské ošetrovanie1, nezapočítava sa do doby, za ktorú treba vyplácať nemocenské. Kým trvá nárok ma nemocenské, prislúcha tiež nárok na nemocenské ošetrovanie;
II. pomoc v materstve poistenkám, a to: 1. zdarma pomoc pôrodnej asistentky a — ak je to treba — pomoc lekársku (pomoc pri pôrode).