Namiesto pomoci pôrodnej asistentky možno poskytnúť peňažnú náhradu, ktorej výšku určia stanovy. Túto náhradu možno vyplatiť priamo pôrodnej asistentke;
2. peňažnú dávku, rovnajúcu sa nemocenskému (I č. 2) šesť týždňov pred pôrodom a šesť týždňov po pôrode, ak nemá poistenka bez toho nárok na nemocenské a ak nekoná námezdné práce; o dobu, po ktorú poistenka požíva tieto dávky pred pôrodom, predlžuje sa jej ochranná lehota (§ 97);
3. okrem toho peňažnú dávku rovnajúcu sa polovičnému nemocenskému (I. č. 2) matkám, ktoré svoje deti samy dojčia (príspevok za dojčenie) až do uplynutia dvanástich týždňov po pôrode,
Ak zmení poistenka, ktorej sa poskytuje príspevok za dojčenie, príslušnosť k poisťovni, poskytuje túto dávku i naďalej poisťovňa, u ktorej nárok na túto dávku vznikol. Ak zomrie poistenka pri pôrode alebo prv, ako skončil jej nárok na dávky z materstva, vyplatia sa peňažné dávky za zostávajúcu dobu zákonom alebo stanovami určenú osobe, ktorá sa stará o výživu dieťaťa.
Ustanovenie uvedené pod č. l vzťahuje sa aj na prípady potratu.
Dávku uvedenú pod č. l treba poskytovať tiež manželke poistencovej, a to i vtedy, ak manžel zomrel v dobe deviatich mesiacov, počítajúc späť od pôrodu;
III. pohrebné (náhradu pohrebných výloh), a to:
1. vo výške tridsaťnásobného stredného denného zárobku poistencovho, ak zomrel poistenec v dobe, kedy mal nárok na dávky alebo skôr, než uplynulo šesť mesiacov odo dňa, kedy mu bola právoplatne zastavená výplata nemocenského. Pohrebné nesmie byť nižšie ako Ks 250.—. Z pohrebného sa zaplatia najprv útraty pohrebu, ktoré sa vyplatia tomu, kto obstaral pohreb. Na prípadný zbytok majú nárok manžel pred deťmi, deti pred rodičmi a títo pred súrodencami, ak žili s poistencom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Ak ich niet, zastane zbytok poisťovni;
2. ak zomrel príslušník rodiny (§ 96) najvýš dvojročný, pohrebné, patriace poistencovi, ktorý vyplatil pohreb, stanoví sa na Ks 100.—; ak ide o smrť príslušníka neprekročivšieho štrnásty rok, na Ks 250.— a ak ide o smrť osoby staršej, na Ks 350.—. Pohrebné za príslušníka rodiny nesmie byť však vyššie, ako by bolo pohrebné za poistenca podľa ustanovení uvedených pod č. l,
Ak sa stretá nárok na pohrebné podľa tohto zákona s nárokom na pohrebné podľa právnych predpisov o poistení (zaopatrení) robotníkov pre prípad úrazu, zaniká nárok podľa tohto zákona až do výšky nároku podľa predpisov verejnoprávneho úrazového poistenia.
§ 97.
(1) Osoba, ktorá vystúpila zo zamestnania alebo bola odhlásená podľa § 17 ods. 2, pokiaľ je bez zárobku a zdržuje sa na území Slovenskej republiky, má nárok na povinné dávky, ak poistný prípad nastal v lehote rovnajúcej sa dobe, počas ktorej táto osoba bola naposledy nepretržite v zamestnaní, avšak najviac v lehote šesť týždňov (ochranná lehota).
(2) Ak nezamestnaná osoba v ochrannej lehote znova vstúpi do zamestnania, staví sa beh ochrannej lehoty počas tohto zamestnania. Ochranná lehota získaná novým zamestnaním priráta sa k nevyčerpanému zbytku predošlej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery šesť týždňov odo dňa vystúpenia z posledného zamestnania,
(3) Ustanovenia ods, l a 2 nevzťahujú sa na osoby, ktoré
a) konajú vojenskú službu;
b) odpykávajú si trest na slobode alebo sú v zaisťovacej väzbe podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl, z.;
c) požívajú dôchodok podľa tohto zákona, alebo dôchodok uvedený v § 126 ods. l.
§ 104.
Stanovami poisťovne možno určiť, že:
a) tehotným ženám a šestínedielkám sa. poskytujú dávky podľa § 95 II. č. 2 a 3 len vtedy, ak boli za posledných dvanásť mesiacov pred pôrodom aspoň 180 dni poistené; táto lehota môže byť predĺžená až na 270 dní;
b) zuboliečba, ošetrovanie odbornými lekármi a liečenie v súkromných i vlastných liečebných ústavoch, kúpeľoch a pod. sa poskytuje len pod podmienkami uvedenými v nemocenskom poriadku (§ 102);
c) poistencom, ktorí majú v nemoci nárok aspoň po dobu jedného týždňa na mzdu a na bezplatné zaopatrenie (byt a stravu alebo byt a deputát), prislúcha nemocenské len od ôsmeho dňa neschopnosti k práci.
§ 105. (1) Stanovami poisťovne možno určiť,
že
a) tehotným ženám a šestinedieľkám, a to a1) z kruhu rodinných príslušníkov, poskytuje sa okrem pomoci pri pôrode (§ 95 II. č. 1) podpora až do výšky Ks 500.—;
b) príspevok za dojčenie sa poskytuje aj osobám z kruhu rodinných príslušníkov až do jednej štvrtiny nemocenského, ktoré poistenec požíval alebo na ktoré by mal nárok;
c) deti poistencov, ktorých zdravotný stav toho nevyhnutne vyžaduje, môžu byť umiestené v ozdravovniach, zotavovniach alebo iných zariadeniach;
d) denné nemocenské sa zvyšuje v 1. triede až do Ks 3.60, v ostatných triedach až do 90% nižšej hranice denného pracovného zárobku tej-ktorej triedy;
e) nemocenské sa zvyšuje o 10% svojho základu, ak trvá neschopnosť k práci dlhšie ako trinásť týždňov, o 20%, ak trvá dlhšie ako dvadsaťšesť týždňov, a o 30%, ak trvá dlhšie než tridsaťdeväť týždňov;
f) nemocenské sa zvyšuje až o 10% poistencom ženatým (vydatým) a až o
50% poistencom, starajúcim sa o deti (§ 96) do dokonaného sedemnásteho roku;
g) pohrebné sa zvyšuje až na štyridsaťpäťnásobný stredný zárobok denný;
h) cieľom rekonvalescencie sa poskytuje ošetrovanie v ozdravovniach a ošetrovniach ako i lieky a terapeutické pomôcky až do jedného roku po skončení lekárskej pomoci;
ch) pomocné prostriedky sa poskytujú proti znetvoreniu a zmrzačeniu alebo pri nich;
i) súrodencom, starému otcovi, starej matke, testoví (svokrovi) a testinej (svokre) sa poskytuje nemocenské ošetrovanie podľa § 95 I. č. l pod podmienkami uvedenými v § % ods. l písm. e).
(2) Stanovami možno určiť, že všetky alebo niektoré v ods. l uvedené dávky treba poskytovať len tým poistencom, u ktorých poistný prípad nastane po uplynutí určitej doby poistenia (čakacia doba).
(3) Ak sa dávky uvedené v ods. l pod písm. c), h) a ch) zavedú z podnetu rentového odboru poisťovne, hradí sa polovica nákladu tým vzniklého z prostriedkov rentového poistenia.
(4) Dávky uvedené v ods. l písm. á) až c) možno stanovami zaviesť len, ak dosiahol rezervný fond aspoň pätinu výšky predpísanej v § 178; dávky uvedené v ods. l písm, d) až i) — len vtedy, ak dosiahol rezervný fond výšku predpísanú v § 178.
§ 107.
(1) K nadobudnutiu nároku na dávky uvedené v § 106 je potrebné, aby
a) boli splnené podmienky určené pre vznik nároku na príslušnú dávku;
b) u dávok uvedených v § 106 písm. a) až d) a u odbytného v prípade § 121 ods, 2 uplynula čakacia doba skôr, než nastal poistný prípad.
(2) Čakacia doba je 150 príspevkových týždňov (§ 108). Ak však poistenec nezískal do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšil 45. rok veku, 150 príspevkových týždňov, čakacia doba je 250 príspevkových týždňov (§ 108). Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na poistné prípady invalidného a starobného poistenia, ktoré vzniklý pred dňom účinnosti vládneho nariadenia č. 52/1939 Sb, z. a n. I.
(3) Ak nezískal poistenec do 65. roku veku čakaciu dobu podľa ustanovenia ods, 2, započíta sa do čakacej doby aj príspevková doba získaná po 65, roku veku; v tomto prípade čakacia doba je vždy 300 príspevkových týždňov (§ 108),
§ 109.
(1) Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, keď je invalidom.
(2) Za invalidného podľa tohto zákona sa považuje, kto pre nemoc alebo iné vady telesné alebo duševné, nezapríčinené úmyselne, nemôže prácou primeranou jeho silám, schopnostiam, výcviku a doterajšiemu povolaniu, zarobiť ani tretinu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec toho istého druhu s podobným výcvikom v tomže obvode obyčajne zarába.
(3) Poistenec, ktorý prekročil 60. rok veku, získal aspoň 600 príspevkových týždňov v poistení a bol aspoň pol rok nepretržite nezamestnaný bezprostredne pred uplatnením nároku na dôchodok, považuje sa za invalidného, ak pre nemoc alebo iné vady telesné alebo duševné, nezapríčinené úmyselne, nemôže prácou primeranou jeho silám, schopnostiam, výcviku a doterajšiemu povolaniu, zarobiť ani polovicu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec toho istého druhu s podobným výcvikom v tomže obvode obyčajne zarába.
§ 111.
(1) Dôchodok invalidný sa skladá z čiastky základnej a z čiastky zvyšovacej.
(2) Základná čiastka činí ročne Ks 400.—.
(3) Zvyšovacia čiastka činí za každý týždeň získaný
v triede Aa..... Ks 0.80
v triede Ab .... Ks 1,30
v triede B ..... Ks 1.80
v triede C ..... Ks 2.30
v triede D ..... Ks 2.80
v triede E ..... Ks 3,50.
(4) Zvyšovacia čiastka podľa ods. 3 patrí aj za príspevkové doby získané predo dňom účinnosti tohto zákona.
(5) Za týždne, za ktoré bolo splatné poistné podľa čl. III. § 4 ods, l písm. c) vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb, z. a n, v triede - Ab, vymeriava sa zvyšovacia čiastka triedy Aa; za týždne, za ktoré bolo podľa uvedeného ustanovenia splatné poistné v triede Aa, zvyšovacia čiastka neprislúcha.
(6) Počet týždňov rozhodných pre výpočet zvyšovacej čiastky v tej-ktorej triede určí sa sedminou súčtu všetkých príspevkových dní v tej-ktorej triede; zvyšok dní sa počíta za celý týždeň.
§ 112.
(1) Dôchodok invalidný prislúcha poistencovi bez ohľadu na invaliditu ako dôchodok starobný, ak dokonal poistenec 65. rok veku a ak nevykonáva práce alebo služby, ktoré zakladajú poistnú povinnosť podľa tohto zákona alebo podľa právnych predpisov o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách alebo o proviznom poistení baníkov. Výkon týchto prác alebo služieb nie je prekážkou nároku na výplatu starobného dôchodku, ak nezarába poistenec ani polovicu toho, čo telesne a duševne zdravý zamestnanec takého istého odboru s podobným výcvikom v tom istom obvode obyčajne zarába.
(2) Požívanie dôchodku starobného počína dňom splnenia podmienok uvedených v ods. 1; ak požíva poistenec nemocenské, počína požívanie tohto dôchodku po uplynutí doby, po ktorú mu náležalo nemocenské. Ak prislúcha nárok na dôchodok vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 3, počína požívanie dôchodku najskôr odo dňa uplatnenia nároku.
(3) Požívanie dôchodku končí zaniknutím podmienok uvedených v ods. l alebo smrťou oprávnenej osoby.
§ 113.
(1) Invalidný alebo starobný dôchodok zvyšuje sa za každé dieťa, ktoré by v pripade smrti dôchodcu malo nárok na dôchodok sirotský (§ 118), kým sa dôchodca oň stará, o vychovávací príplatok, ktorý činí za každé dieťa osminu dôchodku, vymeraného podľa § 111, najmenej však Ks 480.— za každé dieťa.
(2) Ak má viac osôb nárok na vychovávací príplatok za to isté dieťa, patrí len jeden vychovávací príplatok, a to k najvyššiemu dôchodku.
(3) Ak požíva dieťa, za ktoré sa vychovávací príplatok žiada, sirotský dôchodok podľa tohto zákona, niet nároku na tento príplatok.
§ 114.
(1) Nárok na vdovský dôchodok má vdova poistenca, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný alebo starobný alebo mal nárok na taký dôchodok, keď v deň jeho smrti je alebo neskoršie sa stane invalidnou, a tú počas invalidity,
(2) Za invalidnú podľa tohto zákona sa považuje vdova, ktorá pre nemoc alebo iné telesné alebo duševné vady, úmyselne nespôsobené, nemôže prácou primeranou jej silám, schopnostiam, výcviku a doterajšiemu životnému postaveniu zarobiť ani tretinu toho, čo telesne a duševne zdravá žena toho druhu s podobným výcvikom v tom istom obvode obyčajne zarába.
(3) Nárok na vdovský dôchodok má aj vdova poistenca, ktorý v deň svojej smrti požíval dôchodok invalidný alebo starobný alebo mal nárok na taký dôchodok, keď dosiahla alebo dosiahne 55. roku veku.
(4) Nárok na vdovský dôchodok má aj vdova poistenca, ktorý v deň svojej smrtí požíval dôchodok invalidný alebo starobný alebo mal nárok na taký dôchodok, kým sa stará o dve alebo viac detí poistenca, požívajúcich sirotský dôchodok (§ 118).
(5) Vdovec po poistenke, ktorá zo svojho pracovného zárobku celkom alebo prevažne vyživovala rodinu, má nárok na dôchodok vdovecký, ak je v deň smrti svojej
manželky invalidný (§ 109), a to počas invalidity.
§ 116.
Dôchodok vdovský (vdovecký) činí polovicu dôchodku, ktorý poistenec (poistenka) požíval alebo na ktorý mal nárok bez zvýšenia podľa §§ 113 a 120 a), najmenej však Ks 720.— ročne, nepočítajúc do toho štátny príspevok podľa § 123; ustanovenia § 126 zostávajú pritom nedotknuté.
§ 120.
(1) Dôchodok sirotský činí pre jednostranne osirelé dieťa štvrtinu, pre obojstranne osirelé dieťa polovicu invalidného alebo starobného dôchodku [bez zvýšenia podľa §§ 113 a 120 a)], ktorý poistenec v dobe smrti požíval alebo na ktorý mal nárok. Dôchodok sirotský činí pre jednostranne osirelé dieťa ročne najmenej Ks 360.—, pre obojstranne osirelé dieťa najmenej Ks 720.—, nepočítajúc do toho príspevok podľa § 123. Ak niet nároku na výplatu dôchodku vdovského po zomrelom poistencovi (dôchodcovi), patrí sirotský dôchodok pre obojstranne osirelé dieťa aj jednostranne osirelému dieťaťu,
(2) Ak má dieťa (§ 118) nárok na niekoľko sirotských dôchodkov podľa tohto zákona, prislúcha mu len najvyšší z nich,
§ 120 b).
(1) Nárok na výbavné má poistenka, ak uzavrie manželstvo po dokončení čakacej doby (§ 107); tento nárok treba uplatniť do dvoch rokov po uzavretí manželstva; inak zaniká.
(2) Výbavné sa určí podľa triedy, do ktorej bola poistenka zaradená v deň sobáša alebo naposledy pred týmto dňom, a činí
v triede Aa . . . . Ks 500.—, v triede Ab . . . . Ks 600.—, v triede B . . . Ks 650.—, v triede C . . . . Ks 700.—, v triede D . , . . Ks 750.—, v triede E . . . . Ks 800.—.
(3) Ak sa vydá poistenka-vdova, ktorej už raz bolú výbavné vyplatené, má nárok
opäť na výbavné len, ak bola pred novým sobášom aspoň po dobu piatich rokov podľa tohto zákona znova poistená. Inak pri opätnom sobáši niet nároku na výbavné, ak bolo už raz vyplatené.
§ 121,
(1) Ak zomrie poistenec pred dokončením čakacej doby (§ 107), majú jeho pozostalí nárok na odbytné, podľa triedy, do ktorej bol poistenec zaradený v deň smrti, alebo naposledy pred týmto dňom, a to: v triede Aa . . . . Ks 600.—, v triede Ab . . . . Ks 700.—, v triede B . . . . Ks 800.r—, v triede C . . . . Ks 900.—, v triede D . . . . Ks 1000.—, v triede E . . . . Ks 1100.—.
(2) Ak zomrie poistenec po dokončení čakacej doby, alebo ak zomrie dôchodca požívajúci invalidný alebo starobný dôchodok a ak niet nároku na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku, majú jeho pozostalí nárok na odbytné vo výške jednoročného dôchodku, ktorý požíval zomrelý alebo na ktorý mal nárok, najmenej však vo výške uvedenej v ods. l. pričom sa nehľadí na zvýšenie podľa §§ 113 a 120 a). Ak vznikne nárok na vdovský dôchodok v dobe dvoch rokov odo dňa smrtí poistenca (dôchodcu), odpočíta sa od vdovského dôchodku toľko štyriadvadsatin vyplateného odbytného, koľko zostáva mesiacov odo dňa vzniku nároku na vdovský dôchodok do dvoch rokov od smrti manžela.
(3) Pozostalými podľa ods. l a 2 rozumejú sa vdova (vdovec), ak nie sú tu prípady uvedené v § 115 ods. l písm a) a c), deti (§ 118) do sedemnástich rokov, rodičia, ako i starý otec a stará matka zomrelého. Manžel má prednosť pred deťmi, kým sa o ne stará, deti pred rodičmi a títo pred starým otcom a starou matkou. Rodičia, ako i starý otec a stará matka majú nárok na odbytné len vtedy, ak boli výživou prevažne odkázaní na poistenca (dôchodcu).
(4) Deťom starším ako sedemnásť ročným a súrodencom môže poisťovňa v prípadoch zreteľa hodných priznať odbytné, ak boly výživou prevažne odkázané na poistenca (dôchodcu). Odbytné možno priznať i osobám uvedeným v § 117a).
(5) Ak je súhrn vyplatených splátok dôchodku vdovského (vdoveckého) bez štátneho príspevku nižší ako odbytné, treba vyplatiť vdove (vdovcovi) sumu, o ktorú by bolo odbytné prevýšilo súhrn dôchodkových splátok bez štátneho príspevku; ak zomrela vdova (vdovec), treba túto sumu vyplatiť deťom mladším ako sedemnásťročným.
§ 122 b).
(1) Poistencovi, ktorý sa narodil pred 1. januárom 1910 a získal od 1.júla 1926 do 31. decembra 1940 tisíc príspevkových dní, zvyšuje sa nárok na dôchodok invalidný (starobný) a vekový príplatok,
(2) Vekový príplatok rovná sa strednej ročnej zvyšovacej čiastke, násobenej počtom celých rokov, o ktoré bol poistenec v roku 1926 starší ako 16-ročný. Tento počet celých rokov nemôže však činiť viac ako 30 rokov.
(3) Stredná ročná zvyšovacia čiastka činí Ks 9.—, ak poistenec od 1. júla 1926 do 31, decembra 1940 získal tisíc príspevkových dní. Za každých ďalších 500 príspevkových dní v tejto dobe získaných zvyšuje sa stredná ročná zvyšovacia čiastka o Ks 3.—, pričom na zvyšok menší ako 500 príspevkových dní sa neprizerá. Pri určení strednej ročnej zvyšovacej čiastky sa príspevkové dni získané v triede C počítajú jeden a polnásobne, príspevkové dni získané v triede D — dvojnásobne,
(4) Pozostalým po osobách uvedených v ods. l sa zvyšuje vdovský (vdovecký) dôchodok a sirotský dôchodok o pomerný dieli (§ 116 a 120) vekového príplatku; odbytné podľa § 121 ods. 2 sa zvyšuje rovnako ako invalidný dôchodok. Zvýšenie podľa §§ 113 a 120a) sa vymeriava z úhrnu dôchodku a vekového príplatku.
§ 123.
(1) Štát poskytuje k zákonnému dôchodku príspevok, ktorý činí ročne: pri dôchodku invalidnom a
starobnom......Ks 800.—
pri dôchodku vdovskom a
vdoveckom......Ks 480.—
pri dôchodku jednostranne
osirelého dieťaťa . . . . Ks 240.— pri dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa ..... Ks 480.—.
(2) Štátny príspevok sa neposkytuje dôchodcovi, ktorého základ pre vymeranie dane dôchodkovej na bežný daňový rok, nepočítajúc do toho dôchodky podľa právnych predpisov o sociálnom poistení, presahuje sumu oslobodenú od dane dôchodkovej.
(3) Ak má osoba, oprávnená k dôchodku podľa tohto zákona, nárok aj na požitky podľa právnych predpisov o vojnových poškodencoch alebo na iné odpočivné a zaopatrovacie požitky podľa verejnoprávnych predpisov z verejnoprávnych pokladníc, vypláca sa štátny príspevok len čiastkou, o ktorú prevyšuje tieto požitky.
(4) Cudzí štátny príslušník má nárok na štátny príspevok len vtedy, ak je v štáte, ktorého je príslušníkom, tiež invalidné a starobné poistenie a ak sa v ňom občanom Slovenskej republiky poskytuje štátny príspevok k ich dôchodkom.
(6) Štátny príspevok vypláca v rovnakých mesačných čiastkach poisťovňa B príslušným dôchodkom. Minister vnútra po dohode s ministrom financií upraví spôsob vyúčtovania štátneho príspevku.
§ 126.
(1) Ak vznikol nárok na invalidný, starobný, vdovský alebo vdovecký dôchodok a štátny príspevok podľa tohto zákona osobe, ktorá požíva tiež dôchodok podľa právnych predpisov o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách alebo o províznom poistení baníkov alebo dôchodok (odpočivný, zaopatrovací požitok) na základe zamestnania, v ktorom bola vyňatá z poistnej povinnosti podľa § 6 písm, a), má táto osoba nárok len na zvyšovaciu čiastku podľa § 111 ods. 3; ak je úhrn dôchodkov nižší než dôchodok a štátny príspevok, ktoré by inak prislúchaly podľa tohto zákona, doplatí poisťovňa zo svojich prostriedkov tento rozdiel, najvyššie však sumu, ktorú by platila, keby dôchodca nepožíval konkurujúci dôchodok. Vychovávací príplatok sa poskytuje za podmienok uvedených v § 113 a štátny príspevok za podmienok uvedených v § 123 neskrátene.
(2) Ak požíva osoba, oprávnená k dôchodku invalidnému alebo starobnému pódia tohto zákona tiež dôchodok podľa právnych predpisov o úrazovom poistení (zaopatrení) priemyselných a obchodných zamestnancov, alebo ak nadobudne takýto dôchodok, kráti sa dôchodok (bez zvýšenia podľa § 113) podľa tohto zákona a štátny príspevok o čiastku, o ktorú by úhrn ročných dôchodkov prevyšoval priemerný ročný zárobok. Priemerným ročným zárobkom rozumie sa jedna tretina zárobku, dosiahnutého v pracovnom pomere v dobe troch rokov, počítaných nazpät od posledného vystúpenia zo zamestnania. Ak poistenec požíval počas týchto rokov nemocenské, prizerá sa pri určení priemerného ročného zárobku ešte k dobe ďalšej, týmito trom rokom bezprostredne predchádzajúcej, ktorá sa rovná dobe požívania nemocenského. Vdovský (vdovecký) dôchodok a štátny príspevok sa kráti o čiastku, o ktorú by úhrn dôchodkov prevyšoval polovicu priemerného ročného zárobku poistenca.
(3) Invalidný (starobný) dôchodok a štátny príspevok sa nekráti, ak neprevyšuje úrazový dôchodok Ks 900.— alebo úhrn dôchodkov Ks 4500.— ročne; vdovský (vdovecký) dôchodok a štátny príspevok sa nekráti, ak neprevyšuje dôchodok úrazový Ks 900.— alebo úhrn dôchodkov Ks 3000.— ročne. Dôchodok a štátny príspevok smú sa snížiť najviac o čiastku, o ktorú úrazový dôchodok prevyšuje Ks 900.— ročne; úhrn dôchodkov nesmie
klesnúť pod Ks 4500.—, poťažne pod Ks 3000.— ročne.
(4) Dôchodok podľa tohto zákona a štátny príspevok sa snižuje o sumy, ktoré sú v rovnakom pomere ako dôchodok a štátny príspevok.
(5) Ak vdova (vdovec) požíva invalidný alebo starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo ak nadobudne naň nárok, môže požadovať výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku len, ak je tento vyšší.
§ 127,
Poistenie určitých skupín zamestnancov na vyššie dávky.
Vláda môže nariadením zaviesť pre určité skupiny zamestnancov niektorých hospodárskych odvetví, ktoré podliehajú poistnej povinnosti invalidného a starobného poistenia podľa tohto zákona, povinné poistenie na dávky vo vyššej výmere, poprípade pod inými podmienkami.
§ 135.
(1) Ak sa zmenia pomery rozhodné pre vymeranie dávky alebo ak sa zistí dodatočne, že dávky boly priznané pre omyl v skutkových okolnostiach, poisťovňa dávky primerane sníži, zastaví alebo zvýši. Ak ide o sníženie alebo zastavenie dávky, nadobúda toto opatrenie účinnosť uplynutím obdobia uvedeného v § 132, v ktorom rozhodnutie o tom bolo požívateľovi dávky doručené, okrem prípadov, ktoré treba posudzovať podľa ustanovení nemocenského poriadku (§ 102); zvýšiť dávku treba odo dňa, kedy nastala zmena skutkových okolností bola poisťovni hlásená, poťažne odo dňa, od ktorého bola vyplatená dávka mylne určená.
(2) Vrátenie prijatých dávok možno požadovať iba, ak poistenec alebo osoba uvedená v § 137 ods. l spôsobila priznanie dávky tvrdením nepravdivých alebo zatajením smerodatných okolností, alebo ak bolo súdne zistené, že vylákala dávky trestným činom. Od dôchodcu alebo príjemcu dávky možno požadovať vrátenie dávok i vtedy, ak nesplnil povinnosť uloženú mu v § 22. Poisťovňa je oprávnená uhradiť si neprávom prijaté dávky z bežného alebo z neskôr priznaného dôchodku, prípadne z inej dávky. O povinnosti vrátiť prijaté peňažné dávky sa rozhoduje výmerom.
§ 144.
Ak nie je možné zabezpečiť v obvode niektorej úradovne, prípadne na celom území štátu poistencom alebo ich rodinným príslušníkom lekársku pomoc, Ministerstvo vnútra po vypočutí predsedu poisťovne určí, pod ktorými podmienkami sa má lekárska pomoc poskytovať.
§ 149 a).
(1) Po dobu, po ktorú poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia, prípadne ako nositeľ invalidného a starobného poistenia hradí ošetrovacie výlohy v nemocnici, inom liečebnom ústave alebo pôrodnici, je poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia povinná príslušníkom rodiny ošetrovaného poistenca (§ 96) platiť podporu vo výške polovice nemocenského. Odo dňa, kedy poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia, poťažne ako nositeľ invalidného a starobného poistenia nehradí výdavky ústavného ošetrovania, náleží príslušníkom rodiny ošetrovaného poistenca až do uplynutia lehoty uvedenej v § 95 I. č, 2 podpora vo výške nemocenského.
(2) Ak je poistenec, ktorý nemá rodinných príslušníkov, ošetrovaný v ústavoch, uvedených v ods. l, náleží mu odo dňa, kedy poisťovňa ako nositeľ nemocenského poistenia nehradí ošetrovacie výdavky, až do uplynutia lehoty uvedenej v § 95 L č. 2 polovica nemocenského, najvyššie však Ks 8 denne.
§ 150.
(1) Liečebné a ošetrovacie útraty vo verejných nemocniciach za rodinných príslušníkov (§ 96), ako aj nutné dopravné náklady za nich do týchto ústavov poisťovňa je povinná hradiť za týchto podmienok:
a) Ak vydá poukaz na nemocničné ošetrovanie rodinného príslušníka (§ 96), hradí verejnej nemocnici za liečenie a ošetrovanie Ks 8 denne počas lehoty, uvede-