Snem Slovenskej republiky 1943
l. volebné obdobie. 8. zasadanie.
696.
Vládny návrh.
Zákon zo dna____________1943,
ktorým sa mení a doplňuje zák. čl. XlX/1907 o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení právnych predpisov tento zák. čl.
meniacich a doplňujúcich.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Článok I.
Ustanovenia zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich sa menia a doplňujú takto:
§ 36.
(1) Prostriedky na vyplácanie náhrad podľa §§ 69 až 83, ako aj všetkých správnych nákladov nositeľa úrazového poistenia a rozhodčieho súdnictva, určených na základe zásad poislnej techniky, opatrí si nositeľ poistenia príspevkami (poistným), ktoré budú platiť zamestnávatelia podľa pracovného zárobku poistenca.
(2) Pracovný zárobok osôb podrobených úrazovej poistnej povinnosti započítava sa do základu pre výrub poistných príspevkov najvýš sumou Ks 18 000. — za rok. Za učňov a iné osoby (volontérov, praktikantov a pod. ), ktoré pre nedokončený výcvik vôbec mzdy nedostávajú alebo nie sú plne platené, treba pre výrub poistného započítať ročný zárobok, ktorý je podľa § 78 ods. 6 určený ako základ pre vymeranie dôchodku.
Článok I.
Ustanovenia zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich sa menia a doplňujú takto:
§ 36.
(1) Prostriedky na vyplácanie náhrad podľa §§ 69 až 83, ako aj všetkých správnych nákladov nositeľa úrazového poistenia a rozhodčieho súdnictva, určených na základe zásad poislnej techniky, opatrí si nositeľ poistenia príspevkami (poistným), More budú platiť zamestnávatelia podľa pracovného zárobku poistenca.
(2) Pracovný zárobok osôb podrobených úrazovej poistnej povinnosti započítava sa do základu pre výrub poistných príspevkov najvýš sumou Ks 18 000. — za rok. Za učňov a iné osoby (volontérov, praktikantov a pod. ), ktoré pre nedokončený výcvik vôbec mzdy nedostávajú alebo nie sú plne platené, treba pre výrub poistného započítať ročný zárobok, ktorý je podľa § 78 ods. 6 určený ako základ pre vymeranie dôchodku.
(3) Výška príspevkov určuje sa podľa sadzby sostavenej nositeľom úrazového poistenia a schválenej ministrom vnútra. Táto sadzba má byť vypočítaná pre každé nebezpečenské percento a pre každú korunu zárobku. Sadzba musí byť vyhlásená v Úradných novinách vyhláškou ministra vnútra.
(4) Minister vnútra podľa výsledku ročného hospodárenia nositeľa úrazového poistenia nariadi zvýšenie alebo sníženie sadzby a založenie rezervného fondu, pričom určí výšku a spôsob jeho dotovania.
§ 70.
(1) Za úraz, spojený s telesným zranením, náleží poistencovi toto odškodné:
a) bezplatné lekárske ošetrovanie, lieky a liečebné pomôcky podľa zásad platných v nemocenskom poistení podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, počínajúc jedenástym týždňom odo dňa úrazu,
b) dôchodok na čas nespôsobilosti k práci, poťažne na čas trvania zmenšenej pracovnej spôsobilosti, a to počínajúc jedenástym týždňom odo dňa úrazu, prípadne už dňom, kedy nositeľ nemocenského poistenia zastavil výplatu nemocenského.
(2) Plný dôchodok na čas trvania úplnej straty pracovnej spôsobilosti činí 2/3 ročného pracovného zárobku poistenca. Dôchodok na čas trvania zmenšenej pracovnej spôsobilosti činí čiastku plného dôchodku, ktorá odpovedá pomeru straty pracovnej spôsobilosti.
(3) Na čiastočnú náhradu (dôchodok) má zranený nárok len vtedy, ak strata pracovnej spôsobilosti prevyšuje 10%. Ak strata pracovnej spôsobilosti nedosahuje 20%, avšak je vyššia ako 10%, má zranený nárok na dôchodok len na čas troch rokov.
(4) Plný dôchodok (ods. 2) možno poskytnúť dočasne ako rekonvalescentný dôchodok tiež zranenému, ktorý nie je síce úplne nespôsobilý k práci, ak zranený k opätnému získaniu spôsobilosti k práci
alebo k zlepšeniu svojho stavu potrebuje sa zvlášť šetriť.
(5) Ak sa zranený stal následkom úrazu nielen úplne nespôsobilým k práci, ale aj trvalé tak bezmocným, že stále potrebuje pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby, zvýši sa jeho dôchodok počas tejto bezmocnosti na celú sumu jeho ročného pracovného zárobku, ktorý bol vzatý za základ vymerania odškodného.
§ 71.
(1) Ak poistenec následkom úrazu zomrie, má sa bez ohľadu na čas, kedy nastala smrť, okrem prípadného odškodného podľa § 70, priznať ešte:
a) pohrebnné podľa skutočných potrebných výdavkov, najviac však sumou Ks 1. 500. —;
b) príslušníkom zomrelého — ročný dôchodok, a to odo dňa smrti poistenca podľa ustanovení §§ 72 až 77.
(2) Ak požívateľ čiastočného dôchodku zomrie následkom novšieho úrazu, treba jeho pozostalým vymierať dôchodok z pracovného zárobku, ktorý bol vzatý za základ pri odškodnení prvého úrazu, okrem prípadu, že by pracovný zárobok poistenca v čase novšieho úrazu bol vyšší.
§ 72.
(1) Vdove po poistencovi, ktorý zomrel následkom úrazu, patrí do jej smrti alebo kým sa nevydá, dôchodok vo výške 30% ročného pracovného zárobku jej zomrelého manžela.
(2) Vdovcovi, ktorého v dôsledku čiastočnej alebo úplnej nespôsobilosti k práci vydržiavala manželka (poistenka), ktorá zomrela na úraz, patrí na čas jeho respôsobilosti k práci dôchodok vo výške 30% ročného pracovného zárobku jeho zomrelej manželky.
(3) Dôchodok pozostalej vdovy (ods. 1) poťažne pozostalého vdovca (ods. 2) nesmie byť nižší než Ks 2. 700. — ročne.
(4) Ak bolo manželstvo uzavreté až po úraze, má vdova (vdovec) nárok na dôchodok len vtedy, ak z tohto manželstva
sú manželské alebo legitimované deti, ktoré majú nárok na dôchodok.
(5) Vdova, ktorá požíva vdovský dôchodok, ak sa znovu vydá, obdrží jednorázové odbytné vo výške 60% ročného pracovného zárobku zomrelého manžela, najmenej však Ks 5. 400. —.
(6) Rozlúčenej alebo rozvedenej manželke, ako i manželke, ktorá bezprostredne pred smrťou manžela žila aspoň jeden rok oddelene, prislúcha dôchodok len vtedy, ak má nárok na súdom priznané výživné. V tomto prípade nesmie vdovský dôchodok presahovať výšku výživného.
(7) Jednostranne osirelým deťom manželským a nemanželským, ako aj osvojencom, ktorí boli osvojení pred úrazom, patrí až do dokončenia 16. roku ich veku sirotský dôchodok vo výške 15%, úplne osirelým však — vo výške 30% ročného pracovného zárobku zomrelého rodiča. Ročný dôchodok u jednostranne osirelých detí nesmie byť menší než Ks 1. 350. — a u úplne osirelých. — menší než Ks 2. 700. —.
(8) U detí a osvojencov (ods. 7), ktoré sú alebo sa stanú úplne osirelými, ak obidvaja rodičia boli poistení, berie sa za základ pre ustálenie ich dôchodku ročný zárobok toho rodiča, ktorého zárobok bol vyšší.
(9) Za úplne osirelé treba 6 hľadiska poskytovania sirotského dôchodku považovať tie deti takého poistenca, ktorého manžel, (manželka) nežil s poistencom v spoločnej domácnosti a o deti sa nestará.
(10) Dôchodok detí, ktoré sú na verejné trovy umiestené vo verejnom ústave, má sa počas takéhoto umiestenia kapitalizovať.
(11) Sirotský dôchodok možno poskytnúť aj po dovŕšení 16. roku za tým účelom, aby dieťa mohlo pokračovať vo svojich štúdiách.
§ 73.
(1) Rodičom a starým rodičom, ak sa o ich výživu prevažne starala osoba zomrelá následkom úrazu, patrí až do ich smrti, poťažne kým sú na podporu odkázaní, ročný dôchodok spolu vo výške 20% ročného pracovného zárobku zomrelého poistenca.
(2) Úplne osirelým vnukom, ak sa o ich výživu prevažne starala osoba zomrelá následkom úrazu, patrí až do dovŕšenia 16. roku ich veku ročný dôchodok spolu 20% ročného pracovného zárobku zomrelého poistenca.
(3) Dôchodok rodičov a starých rodičov (ods. 1) poťažne dôchodok osirelých vnukov (ods. 2) nesmie byt menší než Ks 1. 800. — ročne.
§ 74.
(1) Ročné dôchodky pozostalých (§§ 72 až 73 nemôžu dohromady prevyšovať 2/3 ročného pracovného zárobku zomrelého poistenca. Ak je úhrn dôchodkov vyšší, snížia sa ročné dôchodky manželov a detí v pomere výšky ich dôchodkov. Rodičia a starí rodičia majú na dôchodok nárok len vtedy, kým dôchodky žijúceho manžela (manželky) a pozostalých detí nedosahujú najvyššiu výmeru; vnukovia len vtedy a tak dlho, kým vdova, deti, rodičia a starí rodičia nevyčerpajú plný dôchodok. Na dôchodok majú rodičia nárok pred starými rodičmi.
(2) Ročné dôchodky pozostalých, vymerané podľa najnižšej výmery, uvedenej v §§ 72 a 73, nemôžu spolu prevyšovať ročne Ks 6. 000. —. Ak je úhrnná suma dôchodkov vyššia, skracujú sa dôchodky podľa ustanovenia ods. 1.
§ 78.
(1) Základom pre výpočet dôchodku je zárobok, ktorý mal zranený v ostatnom roku, v ktorom bol zamestnaný v podniku, kde utrpel úraz- Ak nebol zranený v podniku zamestnaný celý rok pred dňom úrazu, je rozhodný pre výpočet dôchodku zárobok, ktorý v tomto čase mali priemerne robotníci toho istého druhu v tom istom podniku alebo v susedných podnikoch rovnakého druhu.
(2) Ak prevádzka poistného podniku, poťažne prác podľa svojej povahy netrvá celý rok, smerodajný je pre výpočet priemernej dennej mzdy iba počet pracovných dní za čas skutočnej prevádzky.
(3) Na náhodilé prestávky v prevádzke podniku neberie sa zreteľ.
(4) Tristonásobný priemerný denný pracovný zárobok pokladá sa za ročný pracovný zárobok,
(5) Pracovný zárobok poistených osôb započítava sa do základu pre vymeranie dôchodku najvýš sumou Ks 18. 000. — za rok.
(6) Ročný pracovný zárobok učňov a iných osôb (volontérov, praktikantov a pod. ), ktoré pre nedokončený výcvik mzdu vôbec nedostávajú, alebo nie sú plne platené, treba započítať do základu pre vymeranie dôchodku sumou Ks 5. 400. —. Ak skutočný pracovný zárobok týchto osôb je vyšší než Ks 5. 400. —, treba tento skutočný zárobok započítať do základu pre vymeranie dôchodku podľa ods. 5.
(7) Úrazový dôchodok osôb uvedených v ods. 6 vymeria sa, ak je to pre nich priaznivejšie, k 1. januáru štvrtého kalendárneho roku, rátajúc od konca roku, v ktorom utrpely úraz, najskoršie však po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 21. rok veku, z pravidelného najnižšieho pracovného zárobku, aký dosiahol — v čase, keď nastal úraz — 21. ročný plne platený zamestnanec rovnakého zamestnania v tom istom alebo susednom podniku toho istého druhu. Ak sa nedá zárobok zistiť, stanoví sa ročný pracovný zárobok v primeranej výške podľa voľného uváženia.
(8) Ustanovenia ods. 7 platí pre osoby, uvedené v ods. 6 aj vtedy, ak utrpely úraz po vyučení, avšak pred dosiahnutím 21. roku veku.
(9) Nárok na zvýšenie úrazového dôchodku podľa § 78 ods. 7 a 8 má zranený len vtedy, ak strata jeho spôsobilosti v práci dosahuje aspoň 25%. Ak strata pracovnej spôsobilostí klesne pod 25% a zranený požíval už zvýšený dôchodok, upraví sa úrazový dôchodok znovu podľa sníženej straty pracovnej spôsobilosti zo započitateľného zárobku, ktorý predchádzal zvýšeniu dôchodku.
§ 96.
(1) Pri čiastočnej strate pracovnej spôsobilosti môže dôchodca, ak jeho dôchodok dosahuje 20%, avšak nepresahuje 25% plného dôchodku (odškodného podľa § 70), žiadať, aby mu bola vyplatená kapitálová hodnota dôchodku ako odbytné,
(2) Spôsob výpočtu kapitálovej hodnoty a kľúč k nemu určí minister vnútra,
(3) Nositeľ úrazového poistenia môže vyhovieť žiadosti zraneného o vyplatenie kapitálovej hodnoty dôchodku len na základe výsledku lekárskeho vyšetrenia o pravdepodobnom trvaní života zraneného a len ak jeho domovská obec alebo obec jeho stáleho bydliska súhlasí aby namiesto dôchodku dostal jeho kapitálovú hodnotu,
(4) V prípade poskytnutia odbytného podľa ods. l stráca zranený nárok na odškodné, a to i v tom prípade, ak by sa jeho stav následkom odškodneného úrazu neskoršie značne zhoršil. Na to treba zraneného pred vybavením jeho žiadostí upozorniť.
(5) Rozhodnutie o žiadosti (ods, 1) má konečnú platnosť a treba ho dať žiadateľovi písomne na vedomie. Ak zranený vymerané odbytné neprijme, má sa mu i naďalej vyplácať doterajší dôchodok.
Článok II.
Úprava dôchodkov z úrazov nastatých pred 1. júlom 1921.
(1) Dôchodcom, ktorých strata spôsobilosti k práci dosahuje aspoň 25%, výmera sa dôchodok, ak sa úraz stal pred 1. januárom 1920, z päťnásobku, a ak sa úraz sial v čase od l januára 1920 do 30, júna 1921. — z dvojnásobku pôvodne započítateľného zárobku. Pri úplnej (100%) strate pracovnej spôsobilosti činí úrazový dôchodok 2/3 ročného započítateľného zárobku takto určeného; avšak pri čiastočnej strate pracovnej spôsobilostí — čiastku plného dôchodku, odpovedajúcu pomeru straty pracovnej spôsobilosti,
(2) Dôchodok určený podľa ods. l nesmie byť pri úplnej nespôsobilosti k práci vyšší než Ks 8. 000. — ročne, a pri čiastočnej nespôsobilosti k práci vyšší než pomerná čiastka tejto Gumy. Pri bezmocností dôchodcu (§ 70 ods. 5 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona) nesmie prevyšovať sumu Ks 12. 000. — ročne.
(3) Ustanovenia ods. l platia tiež na výmeru dôchodku pre pozostalých. Dôchodok pozostalých nesmie byť vyšší než Ks 2. 400. — ročne.
(4) Ak by doterajší dôchodok spolu so zákonnými alebo dobrovoľnými príplatkami bol vyšší než dôchodok vymeraný podľa ods. l, 2 alebo ods. 3, má dôchodca nárok na tento vyšší dôchodok.
Článok III.
Úprava dôchodkov z úrazov nastalých do účinnosti tohto zákona.
(1) Úrazový dôchodok poistencov uvedených v 78 ods. 6 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona výmera sa z ročného započítateľného zárobku Ks 7. 200. —, ak ich pôvodný pracovný zárobok nebol určený vyššou sumou, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, poťažne, ak do tohto dňa neuplynula ešte lehota uvedená v § 78 ods. 7 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona, až k 1. januáru štvrtého kalendárneho roku, rátajúc od konca roku, v ktorom utrpeli úraz, najskoršie však po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 21, rok veku.
(2) Zvýšenie dôchodku podľa ods. l platí aj vtedy, ak úraz sa stal po vyučení, avšak pred dosiahnutím 21, roku veku poistenca.
(3) Nárok na zvýšenie úrazového dôchodku podľa ods. l a 2 má zranený len, ak strata jeho spôsobilosti k práci dosahuje aspoň 25%. Ak strata pracovnej spôsobilosti klesne pod 25% a zranený požíval už zvýšený dôchodok, výmera sa úrazový dôchodok podľa sníženej straty pracovnej spôsobilosti z ročného skutočného pracovného zárobku, najmenej však zo mzdového základu Ks 5. 400. —.
Článok IV. Drahotná výpomoc.
(1) Ak to vyžadujú všeobecné hospodárske pomery, vláda môže nariadením splnomocniť nositeľa úrazového poistenia, aby osobám požívajúcim dôchodok do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona bola z prostriedkov nositeľa poskytnutá výpomoc.
(2) Na úhradu výpomocí, ktoré sa majú poskytovať podľa ods. l, si zriadi nositeľ podperný fond, ktorého výšku ako aj spôsob dotovania určí minister vnútra po dohode s ministrom financií, a to podľa výsledku ročného hospodárenia.
Ustanovenia prechodné a záverečné,
Článok V.
(1) Úhradu potrebných nákladov na zvýšenie dôchodkov podľa ustanovenia čl. II. a III. zaobstará si nositeľ poistenia rozvrhom na majiteľov poistených podnikov, a to úmerne podľa výšky poistného,
(2) Náklady spojené so zvýšením dôchodkov tých osôb, ktoré utrpely úraz v podniku, ktorého zamestnanci sú nateraz vyňatí z poistnej povinnosti, nahradí podnikateľ verejnoprávnemu nositeľovi úrazového poistenia do 30 dní od vyrubenia náhrady. Pre výrub a vymáhanie tejto pohľadávky platia analogicky právne predpisy o uplatnení a vymáhaní úrazových poistných príspevkov.
Článok VI.
Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa tiež na zamestnancov železničných podnikov (zák. č. 86/1937 Sb. z, a n. ) povinne poistených pre prípad úrazu u Robotníckej sociálnej poisťovne.
Článok VII.
Pre výrub sanačného príspevku podnikateľov (§ 82/a zákona č. 242/1922 Sb, z. a n. v znení zák, č. 200/1936 Sb. z. a n. a zákona č. 147/1942 Sl. z. ) je smerodajnou doterajšia najvyššia hranica započitateľného zárobku Ks 12. 000. — za rok. Spôsob výrubu sanačného príspevku určí minister vnútra.
Článok VIII.
(1) Ustanovenia čl. I. týkajú sa len úrazov, ktoré sa stály počas účinnosti tohto zákona.
(2) Pri úrazoch, ktoré nastanú v čase od 1. januára 1943 do 31. decembra 1943, treba pri určení zárobku započítateľného pre vymeranie odškodného brat zreteľ tak, na rozhodné hranice započítateľného zárobku, platné do dňa účinnosti tohto zákona, ako aj na hranice platné odo dňa nadobudnutia účinnosti.
Článok IX.
Ustanovenia právnych predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu, ako aj zákon č. 139/1940 Sl. z. o príplatkoch k úrazovým dôchodkom, sa zrušujú.
Článok X.
Tento zákon platí odo dňa 1. januára 1943; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Účelom osnovy je prispôsobiť poistné dávky zmeneným hospodárskym a mzdovým pomerom. Dávky z poistenia úrazového v terajšej svojej forme platia v podstate nezmenené od roku 1921. Predloha zákona prináša zmenu len najakútnejších otázok dávkového systému, lebo celková reforma tohto poistenia, aj keď je ináče veľmi žiadúca, je problémom príliš složitým.
Navrhnuté zmeny majú privodiť podstatné zlepšenie jednak v otázke započítateľného zárobku pre dobu budúcu, jednak upraviť v konečnej forme valorizáciu starých dôchodov z úrazov, ktoré sa prihodily pred 1. júlom 1921. Okrem týchto dvoch zásadných otázok rieši osnova aj problém postupného zhodnocovania úrazových dôchodcov pre učňov a volontérov. Podľa doterajšieho zákonného stavu totiž určuje sa úrazový dôchod mzdovým limitom pomerne nízkym a nepripúšťa sa dodatočne zvýšenie vzhľadom na skutočnosť, že mladistvý invalida má V dospelejšom veku nesporne zvýšené sociálne potreby.
Osnova je v podstate shodná s úpravou dávok úrazového poistenia v Nemeckej ríši a v Protektoráte, avšak s niekoľkými odchýlkami, ktoré sa podávajú z rozdielnej štruktúry dávkového systému platného na území Slovenskej republiky. Tieto odchýlky znamenajú pre našich dôchodcov ponechanie určitých výhod a teda priaznivejšie postavenie ako majú úrazoví dôchodci v Ríši, resp. v Protektoráte.
Osnovou navrhované zmeny sú tieto: 1. Dosiaľ pracovný zárobok osôb zamestnaných v podnikoch podliehajúcich úrazovej poistnej povinnosti bolo možno započítať len do výšky 12. 000. — Ks ročne.
Táto hranica započítateľného zárobku s hľadiska poskytovania náhrady za podnikový úraz dosiaľ plne vyhovovala. V dôsledku nastalej zmeny hospodárskych pomerov a všeobecného zvýšenia mzdovej hladiny táto mzdová hranica zrejme nepostačuje, a to najmä u zamestnancov kvalifikovaných, pri ktorých faktický zárobok vo všeobecnosti ďaleko presahuje
uvedenú mzdovú hranicu. Terajšiu maximálnu hranicu nemožno pokladať za vyhovujúcu aj preto, že v normálnych hospodárskych pomeroch stredný započítateľný zárobok poistenca v úrazovom poistení činil asi polovicu výšky platnej započitateľnej zárobkovej hranice Ks 12. 000. —, naproti tomu terajší priemer zárobku dosahuje takmer jej maximálnu výšku. V susedných štátoch sú hranice maximálne započiateľného zárobku určené takto:
V Nemeckej ríši.... 7. 200 RM
V Maďarskom kráľovstve 4. 800 P
V Protektoráte Čechy a
Morava......18. 000. —K.
Navrhnutá hranica 18. 000. — Ks je urobená v dohode so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov.
So zreteľom na všeobecné zvýšenie maximálneho započítateľného zárobku, musel byť úmerne zvýšený aj započiateľný zárobok učňov, Odchylne od doterajšieho stavu určuje sa mzda učňov a volontérov nepožívajúcich riadnu mzdu, len jedinou fixnou sumou Ks 5400. —, lebo doterajšia minimálna hranica Ks 2. 250. — prakticky už neprichádzala vôbec do úvahy.
2. Dosiaľ odškodňovaná bola každá strata práceschopnosti, zavinená podnikovým úrazom, ak táto bola aspoň 10%. V budúcností budú trvalé odškodňované len straty od 20% a tí zranení, ktorých strata práceschopnosti bude sa pohybováť medzi 10 a 19%, majú dostať prispôsobňovaciu rentu na 3 roky. V cudzine sa odškodňuje strata práceschopnosti následkom úrazu často až od 25%. Toto zdanlivé zhoršenie úrazového poistenia s hľadiska poistencov je ďaleko vyvážené zlepšením týchto dávok.
3. Pohrebné sa poskytovalo dosiaľ najvýš do výšky Ks 900. —, v budúcnosti však pod týmto titulom bude sa môcť vyplácať podľa výšky predložených účtov až suma Ks 1. 500, —,
4. Najprenikavejšie zlepšenie má nastať u vdovských a sirotských dôchodkov. Dosiaľ dôchodok vdovy činil 20% ročného zárobku jej zomrelého manžela. Ak bol jeho zárobok nízky, nízka bola aj jej vdovská renta. Sú vdovy, ktorých dôchodok ročne nečiní ani 500, — Ks. Tento stav je neudržateľný. Podľa nového návrhu ročný dôchodok vdovy činí 30% ročného zárobku manžela a nesmie byť nižší ako 2, 700. — Ks. Aj dôchodky
sirôt sa minimalizujú, a to tak, aby polovičná sirota nemala menší ročný dôchodok ako 1. 350. — Ks a úplná sirota Ks 2. 700. —. Odbytné vdovy, ktorá sa opäť vydá, nesmie činiť menej ako 5. 400, — Ks. Minimalizuje sa aj dôchodok ascendentov. Tento pri zachovaní doterajších nárokových predpisov nebude smieť byt nižší ako 1. 800. — Ks ročne. Minimalizovanie dôchodkov bude platiť s obmedzením, že v jednotlivých prípadoch takéto dôchodky nemôžu dohromady prevyšovať Ks 6. 000. — ročne.
5. Osnova zákona zavádza do dávok systém postupného zhodnocovania úrazových dôchodov, ktoré boly ustálené učňom, volontérom a pod. Tento spôsob zhodnocovania úrazových dôchodcov je už dávnejšie zavedený v poisťovacom poriadku ríšskonemeckom, maďarskom a
zavedený bol tiež do úrazového systému na území Protektorátu Čechy a Morava. Účelom tohto ustanovenia je prispôsobiť úrazový dôchod sociálnym potrebám poistenca primerane skutočnej hospodárskej ujme, privodenej úrazom v mladistvom veku. Učni, volontéri, praktikanti a osoby, ktoré utrpely úraz síce po vyučení, avšak pred dosiahnutím 21. roku svojho veku, boly odškodňované na podklade ich skutočného zárobku, ktorý malý v čase úrazu, teda najnižšieho zárobku. Podľa predkladanej osnovy pri dosiahnutí 21. roku dôchodok spomenutých osôb sa vymeria nie z toho zárobku, ktorý malý pred úrazom, ale z toho, aký majú pri dosiahnutí 21. roku zdraví zamestnanci ich kategórie, ak strata práceschopnosti následkom úrazu činí aspoň 25%. Pokiaľ ide o tých mladistvých, ktorí utrpeli úrazy v minulosti, ak strata práceschopnosti u nich činí aspoň 25%, odo dňa účinnosti nového zákona vymeria sa im dôchodok z fiktívneho zárobku Ks 7. 200. —, ak ich pôvodný zárobok nebol azda vyšší.
6. Dosiaľ kapitalizácia dôchodkov bola len vtedy, keď okrem iných predpokladov — strata práceschopnosti činila trvalé najviac 20%. V budúcnosti bude možno poskytovať kapitalizácíu v rozpätí 20—25% trvalej straty práceschopnosti. Ostatné podmienky jej vyplatenia ostanú nezmenené.
7. Osobitnou kapitolou v úrazovom poistení sú tí dôchodci, ktorí utrpeli úrazy pred 1. VII 1921. Podľa nového návrhu zákona dôchodcom, ktorí utrpeli úraz pred 1. I. 1920, má sa nový dôcho-