dok vymerať z päťnásobku a dôchodcom, ktorí utrpeli úraz v čase od 1. L 1920 do 30. VI. 1921 z dvojnásobku ich pôvodného započítateľného zárobku. Takto zvýšený dôchodok pri úplnej práceneschopností nesmie byť však vyšší ako 8. 000. — Ks ročne. Pri bezmocnosti môže dôchodok činiť 12. 000. — Ks ročne, čiže 1. 000 — Ks mesačne.

Z uvedených zlepšení dôchodov rezultuje pre nositeľa poistenia značné finančné zaťaženie, a to najmä v súvislosti so zlepšením odškodného 1. 542 starodôchodcov, ktorí utrpeli úraz v období z úrazov od r. 1907 do 1. VII. 1921. Toto zlepšenie zvyšuje záväzky budúcich výplat sumou Ks 19, 754. 000. — a znamená ročné zvýšenie výplat o 731. 000. — Ks.

Ostatné zvýšenia sú tiež dosť značné, budú však vyvážené obmedzením odškodnenia do 20% straty práceschopnosti.

Finančný náklad, potrebný na úhradu zvýšených dôchodcov, má byť krytý primeraným zvýšením poistného, pričom počíta sa len so zväčšením príjmov v dôsledku zvýšenia hranice započítateľného mzdového základu, nie však so zvýšením príspevkovej sadzby. S ohľadom na to, že hospodárska situácia tohto odvetvia verejnoprávneho poistenia je v úplnej rovnováhe, nevzniká nijaká obava z event. ťažkostí po stránke úhrady. Štátna pokladnica vôbec nebude zaťažená žiadnym príspevkom.

K jednotlivým paragrafom osnovy:

Ad § 36.

Dosiaľ platné predpisy úrazového zákona (§ 8 a 16 vl. nar. č. 199 1922 S b. z. a. n. ) obmedzovaly ročný započitateľný zárobok pre výrub úrazových poistných príspevkov a tiež pre výpočet úrazových dôchodkov maximálnou sumou Ks 12. 000. — ročne. Táto hranica započítateľného zárobku s hľadiska poskytovania náhrady dosiaľ plne vyhovovala. V dôsledku nastalej zmeny hospodárskych pomerov a všeobecného zvýšenia mzdovej hladiny táto mzdová hranica nateraz už nepostačuje, a to najmä u zamestnancov kvalifikovaných, pri ktorých fakticky zárobok uvedenú mzdovú hranicu vo všeobecnosti ďaleko presahuje. Terajšiu maximálnu hranicu nemožno pokladať za vyhovujúcu ostatne aj preto, že v normálnych hospodárskych pomeroch stredný započítateľný zárobok po-

istenca v úrazovom poistení činil asi polovicu výšky platnej započítateľnej zárobkovej hranice Ks 12. 000. —, naproti čomu terajší priemer zárobku dosahuje takmer jej maximálnu výšku. Sadzba pre výrub poistných príspevkov bude podľa nového znenia ods. 3 vyhlasovaná v Úradných novinách, lebo je potrebné, aby záujemci ju znali včas v autentickom znení.

Ad § 70.

Vzhľadom na to, že nemocenské poistenie pre robotníkov je upravené zákonom číslo 221/1924 Sb. z. a n. a že pre týchto už neplatia ustanovenia § 50 zák, čl. XIX/1907 je zmena v citácii právneho predpisu, podľa ktorého sa nemocenské ošetrenie má poskytovať, vecne opodstatnená.

Na novo je upravené odškodňovanie pri čiastočnej strate práceschopnosti. Táto zmena zakladá sa na skúsenostiach, že pri čiastočnej invalidite postupom času získa sa v práci taká zručnosť, aká bola pred invaliditou, takže úraz nemá neskoršie vplyv na zárobok. Preto v iných štátoch je zavedená 3- až 5-ročná prispôsobovacia renta a po uplynutí tejto lehoty už renta sa nevypláca. Tento spôsob zavádza aj osnova.

Ad § 71.

Výška pohrebného sa zvyšuje s Ks 900. — na 1. 500. — Ks.

Ad § 72.

Dôchodok vdovský a vdovecký sa zvyšuje o 20% pracovného ročného zárobku zomrelého manžela (manželky) na 30%, pričom sa určuje jeho najnižšia ročná suma na 2. 700. — Ks. Dosiaľ najnižšia suma nebola určená, preto ide o zlepšenie v prospech poistencov.

Taktiež výška odbytného sa minimalizuje na sumu 5. 400. — Ks,

Aj sirotský dôchodok sa minimalizuje, a to u úplnej siroty na sumu 2. 700. — Ks a u polosiroty na 1. 350. — Ks ročne.

Odbytné a sirotský dôchodok dosial neboly minimalizované.

Ad § 73.

Ustanovenie nového ods. 3 minimalizuje dôchodok ascendentov a vnukov na 1. 800. — Ks ročne; dosiaľ tak nebolo.

Ad § 74.

Ustanovenie nového odseku 2 určuje sumu dôchodkov pozostalých.

Ad § 78.

V dôsledku zvýšenia započitateľnosti pracovného zárobku sa mení aj základ pre vymeranie dôchodku (ods. 5).

So zreteľom na všeobecné zvýšenie maximálne započítateľného zárobku musel byť úmerne zvýšený aj započítateľný zárobok osôb v učňovskom a pod. služobnom pomere. Odchylne od terajšieho stavu určuje sa mzda učňov a volontérov nepožívajúcich riadnu mzdu, len jedinou fixnou sumou. Predošlý spôsob určenia tejto mzdy sa dobre neosvedčil a okrem toho minimálna hranica Ks 2. 250. — neprichádzala prakticky vôbec do úvahy. Určovanie fiktívneho zárobku podľa obdobných miezd plne plateného zamestnanca spôsobovalo tiež časté spory pred administratívnymi úradmi a rozhodčími

súdmi, pričom predmet týchto sporov nebol v nijakom pomere s ich finančným významom.

Ustanovenie ods. 7 a 8 zavádza do dávkového systému postupné zhodnocovanie úrazových dôchodov, ktoré boly ustálené učňom, volontérom a pod. Tento spôsob zhodnocovania úrazových dôchodov je už dávnejšie zavedený v poisťovacom poriadku ríšsko-nemeckom, maďarskom a zavedený bol tiež do úrazového systému na území Protektorátu. Účelom tohto ustanovenia je prispôsobiť úrazový dôchod sociálnym potrebám poistenca priemerne skutočnej hospodárskej ujme, privedenej úrazom v mladistvom veku. Obmedzuje prsto právny nárok na zhodnotenie dôchodu podľa § 3 tým spôsobom, že takýto nárok nepriznáva dôchodcom so stratou pracovnej schopnosti pod 25%. Vecný dôvod tohoto ustanovenia spočíva v tom, že pri nižších stratách zárobkovej schopnosti možno predpokladať u mladistvých osôb buď prechod do iného zamestnania, alebo orispôsobenie sa následkom úrazu a tým aj sotrvanie v doterajšom zamestnaní. V dôsledku toho odpadá tu sociálny dôvod pre prevedenie tohto prepočtu, najmä ak sa uváži, že podľa tendencií uplatňovaných v moderných zákonoch o úrazovom poistení nemá byť vôbec poskytovaný trvalý dôchod pri stratách menších ako 20% a táto tendencia nevychádza len zo snahy zjedno-

dušiť poistný systém, ale hlavne z momentov psychologických a výchovných.

Ad § 96.

Podľa zmeneného ustanovenia ods. l kapitalizácia dôchodku je možná len vtedy, ak pri čiastočnej invalidite dôchodok činí aspoň 20%, avšak nie viac, než 25% plného dôchodku. Dosiaľ hranica nahor nebola.

Ad čl. II.

Valorizácia starých dôchodov uskutočňuje sa buď z päťnásobku alebo dvojnásobku základného zárobku podľa toho, či úraz stal sa pred 1. januárom 1920 alebo neskoršie. V prvom prípade bolo potrebné ustáliť zvýšenú valorizáciu z toho dôvodu, že maximálny započítateľný zárobok do 1. januára 1920 činil Ks 2400. —, naproti tomu po 1. I. 1920 Ks 6000—, Súčasne s tým prispôsobuje sa aj spôsob vypočítania zárobku terajšiemu systému, podľa ktorého úrazový dôchod činí 2/3 započitateľného zárobku, a nie 6/10, ako tomu bolo v minulosti.

Ďalej tento čl. obsahuje limit pre dôchodky, a to limit zodpovedajúci terajšiemu plnému dôchodku invalidnému a vdovskému.

Ad čl. III.

Zavedenie systému prepočítania úrazových dôchodkov podľa § 78 ods. 7 a 8 vyžaduje z dôvodov sociálnych aj zodpovednú úpravu dôchodkov u tých poistencov, ktorí utrpeli úraz v čase od 1. júla 1921 do dňa účinnosti tohto zákona. Obsahové je táto úprava konformná s ustanovením § 78 ods. 7 až 9.

Ad čl. IV.

Za neurovnaných hospodárskych pomerov môže sa ukázať potreba poskytnúť drahotnú výpomoc dôchodcom, k čomu by bol potrebný zákon, keďže nakladanie prostriedkami nositeľa úrazového poistenia je upravené zákonom. Z dôvodov účelnosti, aby rýchlo a bez značnejších administratívnych prác, aké vyžaduje vydanie zákona, mohla sa podpora poskytnúť, je potrebné splnomocniť vládu, aby mohla, keď to uzná za vhodné, nariadiť poisťovni výplatu výpomoci.

Ad čl. V.

Peňažné prostriedky, potrebné na úhradu nákladov, môže si opatriť nositeľ

poistenia buď rozvrhom, podobne ako je tomu pri rozvrhu ostatných potrieb úrazového poistenia, alebo zaokryť ich z hospodárskych prebytkov tohoto poistenia. Nakoľko nositeľ poistenia nemôže si opatriť potrebnú úhradu od podnikov, ktoré sú z úrazového poistenia vyňaté a nebolo by spravodlivé túto úhradu presunúť na ostatné podniky fakticky poistené, ukladá 2. odsek tohto článku povinnosť refundácie majiteľom podnikov z úrazového poistenia vyňatých. Do úvahy tu prichádzajú podľa terajšieho právneho stavu len podniky štátne, ktoré aj doteraz musely nositeľovi poistenia refundovať drahotné prídavky dôchodcov prevzatých od býv. Krajinskej pokladnice v Budapešti.

Ad čl. VI.

Z dôvodov jednotnosti dávkového systému boli do novej úpravy pojatí aj zamestnanci podnikov železničných, ohľadom ktorých platily doteraz špeciálne zákonné ustanovenia. Táto úprava týka sa ovšem len tých zamestnancov, pri ktorých nositeľom úrazového poistenia je Robotnícka sociálna poisťovňa a nie zamestnancov vyňatých, pri ktorých zaopatrenie pre prípad úrazu obstaráva podnikateľ sám (štátna správa železničná).

Ad Čl. VII.

Zvýšenie hranice započitateľného zárobkov vo verejnoprávnom poistení úrazovom malo by samo osebe za následok aj automatické zvýšenie 2. 5% sanačného príspevku podnikateľov podľa § 82/a zákona o províznom poistení baníkov (zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. vo zmení zák. čl. 147/ 1942 Sl. z. ), nakoľko je pre výpočet tohto príspevku podľa cit. právnych predpisov

smerodajná zárobková suma priznaná pre účele verejnoprávneho úrazového poistenia. Zvýšením hranice započítateľných miezd s 12. 000. — Ks na 18. 000. — Ks bez ustanovenia čl. VII. bol by sanačný príspevok podnikateľský neoprávnene zvýšený, nakoľko toto zvýšenie nie je potrebné, keďže dávky provízneho poistenia baníkov boly už zvýšené zák. č. 147/1942 Sl. z. a na ich zaokrytie boly zvýšené aj príjmy poisťovne. Preto spôsob vypočítania sanačného podnikateľského príspevku musí byť podľa čl. VII. ohraničený na doterajšiu najvyššiu hranicu 12. 000. — Ks započitateľného zárobku, prihláseného pre potreby verejnoprávneho úrazového poistenia.

Záujem verejnosti vyžaduje, aby spôsob výrubu sanačného príspevku bol uverejnený v Úradných novinách. "

Ad čl. IX.

Podrobný výpočet právnych predpisov, ktoré majú byt zrušené touto novelou nie je možno z technických dôvodov presne určiť a preto v čl. X. sa používa všeobecná derogačná klauzula. Zákon b drahotných prídavkoch č. 139/1940 Sl. z. v dôsledku tejto novej úpravy sa zrušuje ako bezpredmetný a preto sa výslovne uvádza v zrušovacej klauzule.

Táto úprava sa dotýka sociálnych záujmov veľkého počtu poistencov a dôchodcov Robotníckej sociálnej poisťovne a preto je žiadúce, aby nadobudla účinnosť dňom 1. januára 1943.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru sociálne zdravotnému a výboru národohospadárskemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.