Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
715.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa______________1943
o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom
vojenskej služby.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Práva z výkonu prezenčnej služby.
(Započítanie prezenčnej služby v niektorých služobných pomeroch. )
§ 1.
(1) Prezenčná služba sa započítava štátnym zamestnancom v plnej výmere pre zvýšenie platu.
(2) Započítanie podľa ods. l sa vykoná v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej služobnej kategórie určená, a to len, nakoľko sa tak nestalo započítaním alebo iným zhodnotením pre ustanovenie alebo pre zvýšenie platu už v služobnom pomere predchádzajúcom podlá platných predpisov. Pri vysokoškolských asistentoch prvej a druhej služobnej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.
§ 2.
Prezenčná služba sa započítava civilným štátnym zamestnancom v plnej výmere do doby rozhodnej pre určenie služobneho poradia v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej služobnej kategórie stanovená, pričom sa neprihliada k časti prezenčnej služby rovnajúcej sa dobe, o ktorú bol zamestnanec zhodnotením prezenčnej služby skoršie v tejto platovej stupnici ustanovený.
§ 3.
Štátnym zamestnancom, ktorí vzhľadom na určený nástupný termín nastúpia prezenčnú službu v prvej polovici mesiaca, patrí za dni do nastúpenia tejto služby polovica mesačného platu; zamestnancom, ktorí nastúpia v druhej polovici mesiaca, patrí celomesačný plat. Odo dňa opätného nastúpenia civilnej služby až do konca mesiaca patrí im na každý deň 1/30 mesačného platu.
§ 4.
(1) Štátnym zamestnancom zostáva po dobu prezenčnej (ďalšej činnej) služby zachované služobné miesto, ak nastúpia opäť civilnú službu do 15 dní po skončení prezenčnej, prípadne bezprostredne na ňu naväzujúcej ďalšej činnej služby. Doba pred nastúpením prezenčnej služby v doterajšom služobnom pomere započítateľná sa započíta pre zvýšenie služobného platu.
(2) Predpisy, podľa ktorých civilným štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej prezenčnej služby zachované ich postavenie v platovej stupnici, ostávajú nedotknuté; kde sa v týchto predpisoch hovorí o vojenskej prezenčnej službe, rozumie sa tým prezenčná služba podľa branného zákona,
§ 5.
(1) Doba prezenčnej služby, ktorá bola aspoň zčiastky konaná za účinnosti tohto zákona, je započítateľná pre odpočivné (zaopatrovacie) platy civilných štátnych zamestnancov, a to ako pre nárok, tak pre výmeru. Inak platia o započítaní prezenčnej služby pre odpočivné (zaopatrovacie) platy doterajšie predpisy; kde sa v týchto predpisoch hovorí o vojenskej prezenčnej službe, rozumie sa tým prezenčná služba podľa branného zákona.
(2) Započítateľné doby môžu byť zhodnotené pre odpočívny (zaopatrovací) plat iba raz.
§ 6.
Prezenčnou službou podľa tejto časti (§§
1 až 11) treba rozumieť prezenčnú službu v brannej moci Slovenskej republiky, vojenskú službu prezenčnú a výcvik v náhradnej zálohe v bývalej česko-slovenskej brannej moci, ako aj vojenskú prezenčnú (alebo túto nahradzujúcu) službu v brannej moci bývalého Poľského štátu, ak ide o osoby z inkorporovaného územia (zák. č. 325/1939 Sl. z. ), ale najviac v rozsahu dvoch rokov.
§ 7.
Ak bola prezenčná služba (jej časť) konaná v poli, platia pre jej zhodnotenie obdobne ustanovenia § 59 ods. l písm. b) a c) a ods. 2 a § 62 a § 64.
§ 8.
(1) Štátnymi zamestnancami podľa tejto časti (§§ l až 11) sa rozumejú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb. z. a n. alebo predpisy na základe neho vydané.
(2) Ustanovenia tejto časti (§§ l až 11) platia tiež pre osoby v učiteľskej službe, ktorých platové pomery upravujú zákony č. 104/1926 Sb. z. a n. a č. 308/1940 Sl. z.
(3) Ustanovenia tejto časti (§§ l až 11) platia tiež pre veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby (zák. č. 36/1942 Sl. z. ).
(4) Ustanovenia tejto časti (§§ l až 11) platia v medziach ustanovení § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., prípadne § 73 ods.
2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z. obdobne tiež pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia.
(5) Ustanovenia tejto časti (§§ l až 11) platia obdobne aj pre duchovných, na ktorých sa vzťahujú zákon č. 122/1926 Sb. z. a n., ako aj pre profesorov diecenzálnych učilíšť teologických (§ 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. )
§ 9.
(1) Zamestnancom, ktorým už bola započítaná prezenčná služba podľa zákona č. 279/1934 Sb. z. a n. polovicou pre zvýšenie platu v príslušnej najnižšej platovej stupnici, započíta sa druhá polovica prezenčnej služby v tejto najnižšej platovej stupnici. Ak by zamestnanec bol už vo vyššej platovej stupnici, vykoná sa toto započítanie ku dňu ustanovenia v najnižšej platovej stupnici s prihliadnutím k zásade § 17 ods. 5 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a obdobných predpisov.
(2) Zamestnancom, ktorým nebola prezenčná služba podľa platných predpisov dosiaľ vôbec zhodnotená ani pre ustanovenie, ani pre zvýšenie platu už v niektorom služobnom pomere predchádzajúcom a nemožno im ju započítať podľa § l, vykoná sa započítanie tejto prezenčnej služby v plnej výmere ku dňu ustanovenia v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej kategórie určená, a to s prihliadnutím k zásade § 17 ods. 5 zákona č. 103/1926 Sb, z. a n. a obdobných predpisov.
(3) Na výplatu doplatkov, ktoré by zamestnancom uvedeným v ods. l a 2 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona prípadne vzniklý, niet nároku.
§ 10.
Ustanovenia tejto, časti (§§ l až 11) platia pre zamestnancov:
a) ktorí nastúpia službu za účinností tohto zákona bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu,
b) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou tohto zákona a za jeho účinnosti aspoň zčasti konajú alebo budú konať prezenčnú službu,
c) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou zákona, bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu, ak boli po l, januári 1926 v najnižšej platovej stupnici.
§ 11.
(1) Štátny zamestnanec vrátivší sa do služby nesmie utrpieť vo svojom služobnom pomere nijakú ujmu výkonom prezenčnej služby; podrobnosti urči vláda nariadením.
(2) Vláda nariadením upraví podľa zásad uvedených v §§ l až 9 zhodnotenie prezenčnej služby v služobných pomeroch zamestnancov štátu alebo iných verejných korporácií (ústavov, podnikov, fondov), nakoľko sa na tieto služobné pomery ustanovenia tejto časti priamo nevzťahujú.
ČASŤ DRUHÁ.
Práva z výkonu cvičenia v zálohe a činnej služby za mimoriadnych opatrení v mieri.
Zachovanie pracovných (služobných) pomerov po dobu cvičenia v zálohe. )
§ 12.
(1) Ak zamestnanec v súkromoprávnom pomere je povolaný na cvičenie v zálohe alebo k výkonu činnej služby za mimoriadnych opatrení v mieri, nesmie jeho zamestnávateľ v období, ktoré začína u zamestnancov vykonávajúcich pracovný výkon, vyššieho druhu mesiac, u ostatných zamestnancov 10 dní pred nastúpením cvičenia (činnej služby) a končí 7, dňom po jeho skončení (ochranná doba), pracovný (služobný) pomer vypovedať.
(2) Výpoveď daná proti ustanoveniu ods. l je právne neúčinná. Výpoveď daná zamestnávateľom pred začiatkom ochrannej doby (ods. 1) tak, že výpovedná lehota končí behom tejto ochrannej doby, je síce platná, avšak výpovedná lehota končí uplynutím ochrannej doby (ods. 1).
(3) Právo zamestnávateľa, aby z dôležitých príčin, uvedených v príslušných právnych predpisoch, predčasne zrušil pracovný (služobný) pomer, zachováva sa v platnosti i behom ochrannej doby.
§ 13.
(1) Ustanovenia tejto hlavy (§§ 12 až 22) sa nevzťahujú na pracovné (služobné) pomery, ktoré u zamestnancov, vykonávajúcich pracovné úkony vyššieho druhu,
netrvaly nepretržite aspoň 3 mesiace, v robotníkov — aspoň 8 týždňov.
(2) Zamestnávateľ nie je povinný prijať sezónneho zamestnanca, ak bola v ochrannej dobe skončená práca, do ktorej bol zamestnanec prijatý.
§ 14.
S výnimkou ustanovení §§ 15 a 16 za dobu, po ktorú zamestnanec pre cvičenie
v zálohe poťažne výkon vojenskej činnej služby (§ 12) nemôže svoje pracovné povinnosti vykonávať, neprináleží plat, počítajúc v to i iné vedľajšie požitky a požitky naturálne, okrem naturálneho bytu, ak nie je inak ustanovené smluvou alebo právnymi predpismi,
§ 15.
(1) Ak cvičenie v zálohe poťažne vojenská činná služba (§ 12) netrvala viac než 6 mesiacov, patria zamestnancovi vo vyšších službách (zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. ) jeho peňažné požitky na jeden mesiac, ak trval pracovný pomer podľa uvedeného zákona u toho istého zamestnávateľa aspoň jeden rok.
(2) Výhodnejšie ustanovenia smlúv zostávajú ustanovením ods. l nedotknuté.
§ 16.
(1) Zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 244/1922 Sb. z. a n., povolanému na cvičenie v zálohe poťažne vojenskú činnú službu (§ 12), patrí týždenná mzda, ak trval pracovný pomer podľa uvedeného zákona u toho istého zamestnávateľa aspoň dva týždne,
(2) Výhodnejšie ustanovenia smlúv zostávajú ustanovením ods. l nedotknuté.
§ 17.
(1) Doba cvičenie v zálohe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) počíta sa zamestnancovi do pracovnej (služobnej) doby podľa pracovnej (služobnej) smluvy.
(2) Nárok na zákonnú dovolenú nie je nastúpením cvičenia v zálohe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) dotknutý. Taktiež u tých zamestnancov, ktorým zákon nárok na dovolenú nepriznáva, týmto cvičením potažne vojenskou činnou službou (§ 12) nie je dotknutý nárok na dovolenú, smluvne zaručený.
§ 18.
Zamestnanec je povinný po skončení cvičenia v žalobe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) nastúpiť bezodkladne opäť prácu (službu). Za dobu, po ktorú prácu nekonal, hoci cvičenie v zálohe poťažne vojenská činná služba (§ 12) skončilo, neprislúcha mu plat počítajúc do toho i iné vedľajšie požitky a požitky naturálne, okrem naturálneho bytu. Ak nenastúpi do 7 dní po skončení cvičenia v zálohe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) do práce, má sa za to, že vystupuje, s výnimkou, že by riadne nastúpenie do práce bolo znemožnené z dôležitej príčiny bez jeho zavinenia. Prekážku nastúpenia práce treba ihneď zamestnávateľovi oznámiť. Neoznámenie prekážky má účinok vystúpenia.
§ 19.
Zamestnancovi, ktorý sa do práce vrátil, prislúcha plat, i s prípadnými prídavkami tak, ako by k prerušeniu práce nebolo došlo. Ak sú v dobe trvania cvičenia v zálohe, poťažne vojenskej činnej služby (§ 12), požitky pre príslušnú skupinu zamestnancov novo upravené, platí táto úprava i pre zamestnancov povolaných k cvičeniu v zálohe potažne k vojenskej činnej službe (§ 12) zamestnanec vrátivší sa do služby nesmie ani inak utrpieť v svojom služobnom pomere nijakú ujmu s výkonu cvičenia v zálohe poťažne činnej služby (§ 12).
§ 20.
Ak bol v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 144/1920 Sb. Z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z. a zákon č. 330/1921 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z., vzatý namiesto zamestnanca, konajúceho cvičenie v zálohe poťažne vojenskú činnú službu určenú v § 12 ods. l zamestnanec iný,
tlie je pri prepustení tohto zamestnanca, treba spolupôsobenia závodnej rady podľa § 2 č. 6 zákona č. 144/1920 Sb, z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z, alebo spolupôsobenia závodného výboru podľa § 3 písm. g) zákona č. 330/1921 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z., ak bol tento zamestnanec preukázateľne už pri prijatí do práce upozornený ma dočasnú povahu svojho pracovného (služobného) pomeru.
§ 21.
(1) Platnosť pracovných (služobných) pomerov podľa §§ 12 až 20 nespôsobuje po dobu cvičenia v zálohe potažne vojenskej činnej služby (§ 12) ďalšie trvanie poistnej povinnosti. Zamestnávateľ je však povinný zamestnanca z poistenia odhlásiť podľa platných právnych predpisov. Táto povinnosť, ako aj povinnosť prihlásenia do poistenia však nastáva znovu návratom zamestnanca do pracovného (služobného) pomeru,
(2) Nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia pre rodinných príslušníkov zostávajú zachované i po dobu cvičenia v zálohe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) až do opätovného nastúpenia do práce (§ 18); čas takéhoto cvičenia (služby) započíta sa ako čas poistený, v prípade, že výška dávok poskytovaných nositeľom poistenia je odstupňovaná podľa doby členstva,
(3) Nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia zostávajú nedotknuté i po dobu cvičenia v zálohe poťažne vojenskej činnej služby (§ 12) až do opätovného nastúpenia do práce (§ 18).
§ 22.
Práva, ktoré prislúchajú zamestnancom na základe ustanovení §§ 12 až 21 nemožno služobnou smluvou ani zrušiť ani obmedziť.
ČASŤ TRETIA.
Práva osôb vykonávajúcich činná službu za brannej pohotovostí štátu.
Hlava I.
Úprava niektorých platových pomerov počas brannej pohotovosti štátu.
Diel 1.
Stravovanie a ubytovanie vojenských osôb počas brannej pohotovosti štátu,
§ 23.
Počas brannej pohotovosti štátu patrí všetkým príslušníkom brannej moci stravovanie a ubytovanie v rozsahu a za podmienok určených predpismi, vydaných: Ministerstvom národnej obrany v dohode & Ministerstvom financií.
Diel 2.
Úprava niektorých platových
pomerov vojenských gážistov
z povolania.
§ 24.
(1) Činovné vojenských gážistov z povolania sa vypláca počas brannej pohotovosti štátu vždy štvrťročne vopred.
(2) Počas brannej pohotovosti štátu patrí ženatým vojenským gážistom z povolania činovné podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené ich posledné trvalé pôsobisko v mieri.
(3) Slobodným vojenským gážistom z povolania patrí počas brannej pohotovosti štátu, kým konajú službu v zápoli (§ 58) činovné ako v mieri; ak však konajú službu v poli, patrí im toto činovné len na čas troch mesiacov, počítajúc od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastúpení služby v poli (§ 58). Ak branná pohotovosť štátu bola vyhlásená prvého dňa v mesiaci, počíta sa lehota už týmto dňom. Slobodným vojenským gážistom z povolania, kým sú v poli, patrí po uplynutí troch mesiacov paušálny mesačný príspevok na uhradenie výdavkov za uloženie svrškov, vyplácaný súčasne so slúžnym, a to: a) gážistom mimo služobnej
triedy .......Ks 50. —
b) dôstojníckym čakateľov a dôstojníkom 8. až 6. platovej stupnice......Ks 100, —.
c) dôstojníkom 5. až 3. platovej stupnice......Ks 200. —
d) dôstojníkom 2, a 1. platovej stupnice......Ks 300. —
(4) Za slobodných podlá ods. 3 sa pokladajú tiež ovdoveli, rozvedení alebo rozlúčení vojenskí gážisti z povolania, ak neudržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom (chovancom), na ktoré patrí výchovné.
Diel 3.
Úprava niektorých platových
pomerov vojenských gážistov
v zálohe, ktorí sú civilnými
štátnymi zamestnancami.
§ 25.
(1) Vojenským gážistom v zálohe prislúcha v čase, v ktorom konajú činnú vojenskú službu počas brannej pohotovosti štátu, civilný služobný, poťažne odpočivný (zaopatrovací) plat, ak sú:
a) štátnymi zamestnancami, na ktorých sa vzťahujú ustanovania zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.,
b) štátnymi zamestnancami, ktorých nárok a výmera služobných platov za výkonu činne služby vojenskej sa riadi podľa výslovného ustanovania predpisov, vydaných na základe § 210 zákona d. 103/1926 Sb, z. a n., obdobou predpisov platných pre štátnych pragmatikálnych zamestnancov,
c) defintívnymi zamestnancami Slovenských železníc a čakateľmi na miesta týchto zamestnancov,
d) veliteľmi (hlavným veliteľom) a veliteľskými čakateľmi Slovenskej pracovnej služby,
e) štátnymi, obecnými (mestskými) alebo obvodnými lekármi, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia vládneho nariadenia č. 23/1927 Sb. z. a n.,
f) učiteľskými osobami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 104/1926 Sb. z. a n. a zákona č. 308/1940 Sl. z.,
g) zamestnancami, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 212 zákona č. 103/1926
Sb. z, a n., prípadne §§ 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z., ak sú ich platové a služobné pomery rovnaké alebo obdobné s platovými a služobnými pomerami zamestnancov, uvedených pod písm. a) až c),
h) požívateľmi odpočivných (zaopatrovacích) platov, vyplácaných zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.
(2) Osoby, uvedené v ods, l, nemajú nárok na vojenský služobný plat. Ak by však ich vojenský služobný plat bol vyšší než civilný služobný (odpočivný alebo zaopatrovací) plat, patrí im rozdiel ako doplatok. Rozdiel sa určí porovnaním civilného a vojenského platu po obojstrannom odpočítaní všetkých podľa platných predpisov prípustných srážok,
(3) Doplatok podľa ods. 2 je vyňatý z exekúcie a nezapočítava sa pri výpočte príjmu, podrobeného exekúcií (zaisteniu, zabaveniu a postúpeniu).
(4) S hľadiska predpisov o dani dôchodkovej pokladajú sa civilný služobný (odpočívny alebo zaopatrovací) plat, patriaci podľa ods. l a prípadný doplatok podľa ods. 2, až do výšky príslušného vojenského služobného platu za vojenské služobné požitky podľa § 2 č. 3 zákona o priamych daniach.
(5) Okrem civilného platu a prípadného doplatku podľa ods. 2 podržia si vojenskí gážisti v zálohe, uvedení v ods. l, počas činnej služby vojenskej za brannej pohotovosti štátu z civilných príjmov aj prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok, príplatok ženatých a drahotný prídavok.
§ 26.
(1) Slobodným vojenským gážistom v zálohe (§ 25) patrí činovné (plat mu zodpovedajúci) počas konania vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu, za podmienok ako slobodným vojenským gážistom z povolania podľa § 24 s odchýlkou, že na úhradu výloh za uschovanie svrškov patrí im na ďalšie mesiace paušálny mesačný príspevok, vyplácaný súčasne so slúžnym, a to:
a) zamestnancom v pomocnej kancelárskej službe, železničným gážistom a podúradníkom, zriadencom (pomocným zriadencom), ako aj zamestnancom a pomocným zamestnancom v obdobnom postavení Ks 50. —,
b) úradníkom [sudcom, osobám učiteľským, štátnym, obecným (mestským) obvodným lekárom, sekundárnym lekárom] so slúžnym (základným a funkčným slúžnym):
do 30. 600 Ks vylúčené., Ks 100. — do 54. 000 Ks vylúčené.. Ks 200. — a 54. 000 Ks a vyšším,. Ks 300 — (2) Za slobodných v smysle ods. l sa pokladajú ovdoveli, rozvedení alebo rozlúčení gážisti v zálohe, ak neudržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom (chovancom), na ktoré patrí výchovné,
§ 27.
Platy podľa §§ 25 a 26 sa vyplácajú na ťarchu vojenskej správy.
§ 28.
O vedľajších náležitostiach vojenských gážistov v zálohe, povolaných do činnej vojenskej služby počas brannej pohotovosti štátu, platia predpisy platné pne vojenských gážistov z povolania, nakoľko sa nimi neurčuje inak.
Diel 4.
Oprava niektorých platových
pomerov štátnych a verejných
zamestnancov počas brannej
pohotovosti š t á t u.
§ 29.
(1) Civilným zamestnancom štátu a civilným zamestnancom verejnoprávnych korporácií patrí počas brannej pohotovosti štátu, ak ich služobný úrad (služobná) z dôvodov brannej pohotovosti štátu presídli, činovné (plat jemu zodpovedajúci) podľa skupiny miest, do ktorej bola zaradená obec sídla úradu pred vyhlásením brannej pohotovosti štátu.
(2) Na prípady, uvedené v ods. l, sa nevzťahujú platné predpisy o náhrade služobných výloh, ani keby boly splnené predpoklady pre ich použitie. Vláda môže usnesením určiť, či a za akých podmienok možno poskytnúť náhradu prípadných (vyšších) výloh vzniklých zamestnancovi uvedenému v ods. 1.
(3) Ustanovenia ods. 2 platila i pre vovojenských gážistov z povolania..
§ 30.
Zamestnanci, uvedení v § 27 ods. l, môžu urobiť akékoľvek opatrenia o tom, čo sa má z patriacich im príjmov vyplácať počas brannej pohotovosti štátu ustanovenému zmicnencovi. Dvoch alebo viac zmocnencov nemožno súčasne ustanoviť. Zmena takéhoto opatrenia je prípustná len v prípadoch odôvodnených závažnými okolnosťami.
§ 31.
(1) Civilnými štátnymi zamestnancami podlá §§ 29 a 30 sa rozumejú všetci zamestnanci štátu, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, bez zreteľa na to, či ide o služobný pomer verejnoprávny, či súkromnoprávny.
(2) Ustanovenia §§ 29 a 30 platia i pre osoby učiteľské, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 104/1926 Sb. z. a n. a zákon, č. 308/ 1940 Sl. z.
§ 32.
Vláda môže na čas brannej pohotovosti štátu usnesením previesť prechodnú úpravu náhrad služobných výloh a otázok s tým súvisiacich.
Diel 5.
Náležitosti vojenských gážistov v zálohe, ktorí nie sú štátnymi (verejnými) zamestnancami, povolaných do činnej služby vojenskej za brannej pohotovosti
štátu.
§ 33.
Ustanovenia tohto dielu (§§ 33 až 38) platia,:
a) pre vojenských gážistov (dôstojníkov a gážistov mimo služobnej triedy) v zálohe, ktorí nie sú štátnymi (verejnými) zamestnancami,
b) pre vojenských gážistov v zálohe s výslužným.
§ 34.
(1) Dôstojníkom v zálohe, povolaným prechodne do vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu, patrí ako služobný plat slúžne, činovné, výchovné, mimoriadny príspevok (§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/ 1942 v znení zák. č. 232/1942 Sl. z. ) za podmienok určených pre dôstojníkov z povolania a vo výške určenej v ods. 2 a 3.
(2) Služné patrí:
a) poručíkom v zálohe:
aa) zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom a vojenským duchovným — vo výmere stupňa b) siedmej platovej stupnice,
bb) vojenským lekárnikom — vo výmere stupňa b) ôsmej platovej stupnice a
cc) zbraní a ostatných správ — vo výmere stupňa a) ôsmej platovej stupnice;
b) nadporučíkom v zálohe:
aa) zbraní, zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom, vojenským duchovným a vojenským lekárnikom — vo výmere stupňa b) siedmej platovej stupnice a
bb) ostatných správ — vo výmere stupňa a) siedmej platovej stupnice;
c) dôstojníkom v zálohe vyšších hodností — vo výmere stupňa a) platovej stupnice zodpovedajúcej ich hodnosti.
(3) Činovné dôstojníkov, uvedených v ods, l, sa vymeriava podľa platovej stupnice, podľa ktorej patrí služné dôstojníkovi v smysle ods, 2 a podľa skupiny miest, do ktorej je zaradenie mierové sídlo jeho kmeňového telesa; podlá služobnej triedy I. patrí činovné dôstojníkom zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom a vojenským duchovným, Činovné sa vypláca mesačne so slúžnym; inak platia ustanovenia § 23 ods. 3 a 4.
§ 35.
Vojenským gážistom mimo služobnej triedy v zálohe, povolaným prechodne do činnej služby vojenskej za brannej pohotovosti štátu, patrí ako služobný plat slúžne, činovné, výchovné, mimoriadny príspevok
(§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z. ), príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/1942 Sl. z. v znení zák. č. 232/1942 Sl. z. ) za podmienok určených pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy t povolania. Slúžne im patrí vo výmere 1. stupňa príslušnej platovej stupnice. Činovné sa vymeria podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené mierové sídlo ich kmeňového telesa. Činovné sa vypláca mesačne so slúžnym, inak platia ustanovenia § 23 ods. 3. a 4.
§ 36.
(1) Predpisy, upravujúce začiatok, zmenu (sníženie) alebo zastavenie služobného plantu, platné pre vojenských gážistov z povolania platia, nakoľko tento zákon neurčuje inak, i pre vojenských gážistov v zálohe, uvedených v §§ 34 a 35.
(2) Ak vojenský gážista v zálohe nastúpi do činnej služby vojenskej počas brannej pohovosti štátu v iný ako prvý deň mesiaca, patrí mu odo dňa nastúpenia až do posledného dňa príslušného mesiaca alikvotný diel služobného platu, vymeraný za každý deň tridsatinou tohto platu.
(3) Ak bude vojenský gážista v zálohe prepustený behom mesiaca, je povinný vrátiť alikvotný diel vyplateného mu služobného platu.
§ 37.
Ustanovenia § 28 platia i pre vojenských gážistov uvedených v § 33.
§ 38.
Vojenským gážistom v zálohe s výslužným [§ 33 písm. b)] nepatria zaopatrovacie platy počas činnej služby vojenskej, konanej počas brannej pohotovostí štátu.
Diel 6.
Náležitosti vojenských gážistov z povolania vo výslužbe, povolaných prechodne do činnej služby vojenskej počas brannej pohotovosti štátu.
§ 39.
(1) Vojenským gážistom z povolania, vo výslužke, povolaným počas brannej poho-