tovosti štátu do činnej služby, patrí slúžok— ný plat vojenských gážistov z povolania v činnej službe. Pritom slúžne sa riadi podľa stavu, aký bol v deň odchodu vojenského gážistu do výslužby, činovné však podľa platovej stupnice a služobnej triedy, v ktorej boli v deň odchodu do výslužby, a to podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené mierové sídlo ich evidenčného úradu.
(2) Ak nebol vojenský gážista z povolania vo výslužbe ešte prevedený do nových platov podľa časti siedmej zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., treba prevod vykonať podľa stavu v deň jeho odchodu do výslužby. Príslušnosť ku služobnej triede sa riadi pri dôstojníkoch zásadami, ktoré platily pri prevode do nových platov podľa časti siedmej zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. pre dôstojníkov z povolania v činnej službe.
(3) Okrem služobného platu patrí vojenským gážistom vo výslužbe prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, príplatok ženatých a drahotný prídavok, ak im patril v činnej službe, alebo ak by im patril podľa dodatočného prevodu, vykonaného podľa ods. 2, a mimoriadny príspevok.
(4) Ustanovenia § 24 ods. l, 3 a 4 platia, obdobne.
§ 40.
(1) Predpisy, upravujúce začiatok, zmenu (sníženie) alebo zastavenie služobného, platu, platné pre vojenských gážistov z povolania, platia í pre vojenských gážistov vovýslužbe, konajúcich činnú službu počas brannej pohotovosti štátu.
(2) Ak vojenský gážista vo výslužbe nastúpi do činnej služby vojenskej počas, brannej pohotovosti štátu iného ako prvého dňa mesiaca, patri mu odo dňa nastúpenia až do posledného dna príslušného mesiaca alikvotný diel rozdielu medzí (zaopatrovacími platmi a novým služobným platom vymeraným za každý deň tridsiatinou tohto rozdielu.
§ 41,
Zaopatrovacie platy vojenských gážistov vo výslužbe, ktorí boli povolaní preohodne do činnej služby vojenskej počas brannej pohotovosti štátu, treba zastaviť koncom mesiaca, v ktorom bola činná služba nastúpená, a ak bola nastúpená prvého dňa v mesiaci, — koncom predchádzajúceho mesiaca.
§ 42.
Ustanovenia § 28 platia obdobne aj pre vojenských gážistov uvedených v § 39.
§ 43.
Vojenskými gážistami vo výslužbe podlá §§ 39 až 42 sú i vojenskí gážisti preložení do výslužby podľa § 5 zákona č. 76/ 1922 Sb. z. a n.
Diel 7.
Civilné služobné príjmy civilných zamestnancov štátu a iných verejnoprávnych korporácií, ktorí konajú za brannej pohotovosti štátu činnú službu vojenskú ako vojenské osoby mužstva.
§ 44.
(1) Štátnym zamestnancom, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., alebo ktorých nárok a výmera služobných platov počas výkonu činnej služby vojenskej sa riadi podľa výslovného ustanovamia predpisov vydaných na základe § 210 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. obdobou predpisov platných pre štátnych pragmatikálnych zamestnancov, ktorí konajú počas brannej pohotovosti štátu činnú vojenskú službu ako osoby mužstva, patrí civilný služobný plat, ako aj prípadný vyronávaci alebo povahou mu odpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok (§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z. ), príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/1942 Sl. z. v znení zák. č. 232/1942 Sl. z. ).
(2) Ustanovenie ods. l platí aj:
a) pre definitívnych zamestnancov Slovenských štátnych železníc a čakateľov na miesta týchto zamestnancov,
b) pre štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekárov, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie vládneho nariadenia č. 23/1927 Sb. z. a n. a pre sekundárnych lekárov a asistentov, na ktorých sa vzťahuje vládne nariadenie č. 21/1927 Sb. z. a n. a zákon č. 101/1939 Sl. z.,
c) pre učiteľské osoby, ohľadom ktorých platia predpisy zákona č. 104/1926 Sb. z. a n. a zákona č, 308/1940 Sl. z.
d) pre veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby.
e) pre zamestnancov, pre ktorých platia ustanovenia § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., prípadne § 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z., ak sú ich platové a služobné pomery rovnocenné alebo obdobné platovým a služobným pomerom zamestnancov uvedených v ods. l a v ods. 2 písm. a),
f) pre pomocných zamestnancov (pomocných zriadencov) podľa vládnych nariadení č. 114/1926 Sb. z. a n., č. 15/1927 Sb. z. a n. a č. 17/1927 Sb. z. a n., pomocných remeselníkov v technickej službe stavebnej a udržovacej Slovenskej pošty podľa vládneho nariadenia č. 16/1927 Sb. z. a n., pomocných ošetrovateľov podľa vládneho nariadenia č, 22/1927 Sb. z. a n., pomocných poriečnych strážnikov podlá vládneho nariadenia č. 133/1928 Sb, z. a n. a iných obdobných zamestnancov.
(3) Ustanovenia § 26 platia obdobne pre slobodných zamestnancov uvedených v ods. l a 2,
Diel 8.
Náležitostí príslušníkov žandárstva, príslušníkov sboru uniformovanej stráže bezpečnosti a finančnej stráže ako aj iných podľa vojenských zásad organizovaných sborov, pribraných do vojenskej činnej služby a iných osôb, príbraných na pomocné služby podľa branného zákona za brannej pohotovosti štátu.
§ 45.
(1) Príslušníkom žandárstva, sboru uniformovanej stráže bezpečnosti a finančne) stráže a iných podľa vojenských zásad organizovaných sborov, ktorí budú za bránnej pohotovosti štátu pribraní ako takí do vojenskej služby, ako aj civilní zamestnanci štátu a iných verejnoprávnych korporácií, ktorí budú počas brannej pohotovosti štátu vo svojom civilnom služobnom pomere konať službu pri vojenských jednotkách, patrí:
a) služobný plat, ktorý im patri! z ich služobného civilného pomeru s prídavkami; prídavky, ktoré v civilnom služobnom pomere patria len za skutočný výkon určitej) služby, patria im len, ak konajú službu tohto druhu,
b) vedľajšie náležitosti podlá predpisov, platných pre vojenských gážistov v zálohe.
(2) Pre výmeru činovného zostáva rozhodným doterajšie trvalé úradné pôsobisko.
(3) Náležitosti uvedené v ods. l písm. a) vyplácajú zamestnávatelia na ťarchu vojenskej správy.
(4) Pri určovaní vedľajších náležitostí [ods. l písm. b)] posudzujú sa úradníci a žandárski dôstojníci ako vojenskí dôstojníci tej istej (číslom zodpovedajúcej) platovej stupnice, žandárski a železniční gážisti mimo služobnej triedy, zamestnanci v pomocnej 'kancelárskej službe a zriadenci (zriadeneckí čakatelia, pomocní zriadenci) ako vojenskí gážisti mimo služobnej triedy. V iných prípadoch, ak nemožno zistiť príslušnú platovú stupnicu ani podľa § 152 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., poskytujú sa náležitostí podľa povahy úkonov, ku ktorým je osoba pridelená; robotníci sa posudzujú ako vojenské osoby mužstva.
(5) Ustanovenia § 26 platia pre slobodných zamestnancov, uvedených v ods. l, obdobne.
(6) Civilnými štátnymi zamestnancami podľa ods. l sa rozumejú všetci zamestnanci štátu, ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných bez zreteľa na to, či ide o služobný. pomer verejnoprávny, či súkromnoprávny.
§ 46.
(1) Členom (príslušníkom) podľa vojenských zásad organizovaných sborov, ktorí ako takí budú pribraní do vojenskej služby
podľa branného zákona, ak nemajú nárok na náležitosti podľa § 45, patria počas výkonu tejto služby peňažné a naturálne náležitosti v rozsahu a vo výmere, určených pre vojenské osoby mužstva.
(2) Podrobnosti, najmä nakoľko ide o určenie výšky žoldu pre jednotlivé osoby, určí podľa miestnych pomerov, podľa zadelenia týchto osôb v sboroch uvedených v ods. l a podľa výkonu ich služby vyššie veliteľstvo, ktorému budú na plnenie určitých úloh pridelení.
Diel 9.
Výplata vojenských náležitostí,
poťažne civilných služobných
príjmov, ktoré patria podlá
ustanovení tejto hlavy počas
brannej pohotovosti štátu.
§ 47.
(1) Ženatým osobám, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia dielu 2, 3, 5 až 8 a ktoré do nastúpenia služby za brannej pohotovosti štátu žily v spoločnej domácnosti s manželkou, vypláca sa zo služobného platu suma zodpovedajúca jednej tretine vojenského slúžneho stupňa a) príslušnej platovej stupnice, alebo jednej tretine civilného slúžneho (platu mu zodpovedajúceho), zaokrúhlená na sumu deliteľnú stom tak, že zvyšok Ks 50 alebo vyšší sa zaokrúhli na Ks 100, k zvyšku nižšiemu neprizerajúc. Ostatná časť vojenského (civilného) služobného platu, prípadne doplatok podľa § 25 ods. 2, alebo aj prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok, príplatok ženatých a drahotný prídavok vypláca sa manželke, pričom sa z neho odpočítajú všetky podľa platných predpisov prípustné srážky.
(2) Ženatí môžu ohľadom vyplácania služobných platov v prospech svojich manželiek urobiť opatrenia aj priaznivejšie, než sú uvedené v ods, 1.
(3) Slobodní so svojimi služobnými požitkami a ženatí s tretinou slúžneho (ods. 1), môžu učiniť akékoľvek opatrenia čo do vyplácania týchto požitkov nimi určeným zmocnencom. Dvoch alebo viac zmocnencov nemožno súčasne ustanoviť. Zmena takéhoto opatrenia je prípustná lem v prípadoch odôvodnených závažnými okolnosťami.
§ 48.
(1) Ženatým vojenským gážistom v zálohe (diel 5] a ženatým vojenským gážistom z povolania vo výslužbe (diel 6) vypláca služobné požitky vojenská správa, a to sumou zodpovedajúcou jednej tretine slúžneho (§ 47 ods. 1) gážistovi, zvyšok — jeho manželke. To isté platí pre ženatých vojenských gážistov z povolania (diel 2), kým konajú službu u jednotiek v poli.
(2) Ženatému vojenskému gážistovi v zálohe podľa dielu 3 jednu tretinu vojenského slúžneho (§ 47 ods. 1) vypláca vojenská správa, zvyšok služobných príjmov vypláca príslušný civilný úrad manželke.
(3) Ženatým zamestnancom, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu 7 a 8, vypláca naďalej služobné požitky príslušný civilný úrad, a to sumou, zodpovedajúcou jednej tretine slúžneho (§ 47 ods. 1) zamestnancovi, zvyšok — manželke.
§ 49.
Ak suma vyplatená podľa § 46 ods. l prevyšuje sumu, ktorá by podľa platných predpisov o exekúcii na platy a výslužné zamestnancov a ich pozostalých musela zostať dlžníkovi voľná, zostane dlžníkovi voľná táto vyššia suma.
Diel 10.
Náležitostí osôb, ktoré boly zajaté alebo sa staly nezvestnými a ich rodín.
§ 50.
Ak osoby, ktorým patria príjmy podľa ustanovení dielov 2, 3, 5 až 8, sú zajaté alebo nezvestné, zastaví sa im koncom mesiaca, v ktorom boly zajaté, alebo stály sa nezvestnými, výplata všetkých do dňa zajatia (nezvestnosti) im vyplácaných služobných požitkov.
§ 51.
(1) Rodinným príslušníkom osôb, uvedených v § 50, ktorí by v prípade úmrtia hlavy rodiny mali nárok na zaopatrovacie platy, bude sa od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po zajatí (nezvestnosti) vyplácať v § 48 ods. l, veta druhá určená časť vojenského služobného platu, poťažne civilného služobného platu alebo odpočivného (zaopatrovacieho) platu, ktorý patril zajatému (nezvestnému).
(2) Pri opatrení podľa ods. l pre srážky podľa platných predpisov prípustné zostávajú nedotknuté základne, z ktorých sa srážky vymerovaly pred zajatím (nezvestnosťou).
§ 52.
Ak sa pokračovaním podľa vojenského služobného poriadku zistí, že zajatie bolo ospravedlnené, doplatí sa zajatému po návrate služobný (odpočívny alebo zaopatrovací) plat po odpočítaní príjmov, ktoré sa mu prípadne vyplatily počas zajatia.
§ 53.
(1) Od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po smrti zajatého (nezvestného), vyplácajú sa rodinným príslušníkom po zajatom (nezvestnom) sumy, uvedené v § 51 ods. l, už na ťarchu prípadných zaopatrovacích platov.
(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií na žiadosť povoliť, aby preplatky vzniklé výplatou podľa ods, l nemusely byť vrátené.
Diel 11.
Náležitosti pozostalých po padlých a zomretých za brannej pohotovosti štátu.
§ 54.
(1) Ak vojenské osoby, ktorým patria počasí brannej pohotovostí štátu príjmy podľa ustanovení dielu 2, 3, 5 až 8 tejto hlavy (§§ 23 až 57) padnú v boji, alebo zomrú na zranenie (nemoc), utrpenú v poli, môže Ministerstvo národnej obrany, poťažne iný príslušný rezort, so súhlasom
Ministerstva financií v prípadoch osobitného zreteľa hodných priznať na dobu brannej pohotovosti štátu ich vdovám — úplným sirotám, — ktoré majú nárok na zaopatrovacie platy po uvedených osobách, osobitný príplatok k zaopatrovacím platom, a to v takej sume, aby nedostatý menej, než je určené v § 47 ods. l veta druhá pred smrťou ich manžela — otca.
(2) Na čas brannej pohotovosti štátu nevzťahujú sa na vdovy, uvedené v ods. l ustanovenia § 22 ods. 3 a §§ 24 a 26 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. v znení § 6 zákona č. 129/1942 Sl. z.; treba však v týchto prípadoch použiť obdobne ustanovení § 27 uvedeného nariadenia.
§ 55.
Pozostalým po vojenských osobách, ktoré zomrelý vo vojenskej činnej službe a po ktorých patrí úmrtné, vyplatí sa toto, ak by maly nárok na úmrtné aj podľa predpisov platných pre civilných štátnych zamestnancov, len z titulu vojenskej služby. Ak by však úmrtné z titulu civilnej štátnej služby bolo vyššie, patrí doplatok, ktorý sa vypláca na ťarchu civilnej správy.
§ 56.
Ustanovením § 54 nie sú dotknuté právne predpisy o vedľajších náležitostiach.
Diel 12,
Osobitné ustanovenia. § 57.
Za čas samovolného vzdialenia sa alebo zbehnutia nepatria vojenské náležitosti, poťažne civilné služobné príjmy, uvedené v §§ 23 až 53. Len čo bude príslušné pokračovanie započaté, výplata náležitosti príjmov za tento čas sa odloží do právoplatného rozhodnutia. Sumy už vyplatené sa srazia pri najbližšej výplate.
§ 58.
Ktorú službu treba podľa tohto zákona považovať za službu v poli v priamej účasti alebo bez priamej účasti v boji, pripadne v zapáli, určí Ministerstvo národnej obrany.
Hlava II.
Započítanie činnej vojenskej služby, konane) za brannej pohotovosti štátu y niektorých služobných pomeroch.
§ 59.
(1) Činná vojenská služba, konaná za brannej pohotovosti štátu sa započítava štátnym zamestnancom pre zvýšenie platu takto:
a) služba v zápolí (§ 58) — 1¼ násobkom,
b) služba v poli bez priamej účasti v boji (§ 58) — 1½ násobkom,
c) služba v poli v priamej účasti T boji (§ 58) — 2-násobkom.
(2) Pri započítaní podľa ods, l má sa považovať za dobu celého mesiaca každý začatý mesiac.
(3) Ustanovenia ods, l a 2 vzťahujú sa aj na osoby, uvedené v § 45 ods, 1.
§ 60.
(1) Započítanie podľa § 59 vykoná sa zamestnancom v príslušnej nižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej kategórie určená. Vysokoškolským asistentom prvej a druhej služobnej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.
(2) Zamestnancom, ktorí nastúpili činnú vojenskú službu (§ 59 ods. 1) po ustanovení v štátnej službe, vykoná sa započítanie v tej platovej stupnici a v služobnej kategórii, v ktorej sú po vrátení sa z činnej vojenskej služby.
§ 61.
Činná vojenská služba, uvedená v § 59 sa započítava civilným štátnym zamestnancom v plnej výmere do doby rozhodnej pre určenie služobného poradia.
§ 62.
Doba vojenskej činnej služby (§ 59) je započítateľná násobkami uvedenými v § 59 ods. l pre nárok a výmeru pre odpočivné (zaopatrovacie) platy štátnych zamestnancov.
§ 63.
(1) Štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu služobné miesto, ak nastupia opäť civilnú službu do 8 dní po skončení tejto činnej služby. Doba pred nastúpením vojenskej činnej služby v doterajšom služobnom pomere započítateľná sa započíta pre zvýšenie služobného platu. (2) Predpisy, podľa ktorých civilným štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej činnej služby za brannej pohotovostí štátu zachované ich postavenie v platovej stupnici (stupni), ostávajú nedotknuté.
§ 64.
(1) Ustanovenia §§ 59 až 63 vzťahujú sa len na vojenskú činnú službu konanú po 14. marci 1939.
(2) Zhodnotenie vojenskej činnej služby podľa §§ 59 až 61 a § 63 sa vykoná až po ukončení brannej pohotovosti štátu.
§ 65.
(1) Štátnymi zamestnancami podľa §§ 59 až 64 sa rozumejú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon č, 103/1926 Sb. z. a n., alebo predpisy na základe neho vydané.
(2) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia aj pre osoby v učiteľskej službe, ktorých platové pomery upravujú zákony č. 104/1926 Sb. z. a n. a č. 308/1940 Sl. z.
(3) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia pre veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby (zák. č. 36/1942 Sl. z. ).
(4) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia v medziach ustanovení § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. prípadne § 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z. obdobne tiež pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia.
(5) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia obdobne aj pre duchovných, na ktorých sa vzťahuje zákon č, 122/1926 Sb. z. a n. a pre profesorov diecezálnych, učilíšť teologických (§ 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a. n. )
Hlava III.
Zachovanie pracovných (služobných) pomerov zamestnancov v súkromnoprávnom pomere počas vojenskej činnej služby konanej za brannej pohotovosti štátu a úprava ich platových (mzdových) nárokov po tento čas.
§ 66.
(1) Ustanovenia. §§ 12 až 22 platia s odchýlkou uvedenou v ods. 2 aj ohľadom osôb vykonávajúcich vojenskú činnú službu za brannej pohotovostí štátu.
(2) Zamestnancom, ktorí okrem mzdy v hotovosti majú aj naturálne požitky a počas konania vojenskej činnej služby sú v práci zastúpení členom svojej domácnosti, ktorý je povinný starať sa o výživu rodinných príslušníkov zamestnanca, konajúceho vojenskú službu, ostávajú peňažné ako aj naturálne požitky zachované.
(3) Zamestnancom, ktorí nie sú v práci nahradení podľa ods. 2, prislúcha okrem mzdy nárok:
a) na bezplatný deputátny byt a na úrodu z deputátnej role, vykázanej im na bežný hospodársky rok a nimi obhospodarovanej,
b) na trvalé poskytovanie iných naturálnych požitkov za ceny, ktoré platili zamestnávateľom pred povolaním do vojenskej služby podľa dohody alebo zvyklostí.
(4) Nárok podľa ods. 2 a 3 môže zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník uplatniť najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nastúpenia vojenskej činnej služby.
§ 67.
Služobné pomery osôb, ktoré boly predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona povolané do vojenskej činnej služby v dôsledku brannej pohotovosti štátu, — ak boly zrušené — sa obnovujú; inak platí o nich ustanovenie §§ 12 až 22 s odchýlkou, že v prípade § 20 zamestnancom, prijatým na miesta uprázdnené nastúpením do činnej vojenskej služby, je zamestnávateľ povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť, že sú prijatí len dočasne, kým nahradný zamestnanec sa nevráti z vojenskej činnej služby,
Hlava IV.
Osobitné ustanovenia v pokračovaní pred
civilnými súdmi 9 policajne trestnými
súdmi.
Diel 1. Právne veci civilné.
§ 68.
(1) Súd z moci úradnej alebo na návrh preruší pokračovanie v spore, ak niektorá strana, po prípade jej zákonný zástupca alebo vedľajší intervenient je vojenskou osobou v činnej službe za brannej pohotovosti štátu, alebo býva na mieste, ktoré udalosťou spôsobenou mimoriadnymi pomermi je odlúčené od styku so súdom, ako aj v sporoch, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky z pomeru ručiteľa, prípadne ručiteľa a platcu, za uvedené osoby. Účinky prerušenia pokračovania nastanú dňom, kedy vznikla u strany, po prípade jej zákonného zástupcu, vedľajšieho intervenienta, poťažne u hlavného (primárneho) dlžníka okolnosť v prvej vete uvedená. K prerušeniu pokračovania v spore nedôjde vtedy, ak strana, po prípade jej zákonný zástupca alebo vedľajší intervenient, u ktorých sú splnené predpoklady, uvedené v prvej vete, navrhnú, aby sa pokračovanie neprerušilo.
(2) Vojenským osobám v činnej službe sa kladú naroveň:
a) osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu,
b) osoby, vykonávajúce dobrovoľnú službu zdravotnú pri brannej moci,
c) osoby, pridelené k službe brannej moci, nakoľko nie sú zahrnuté pod písm. a b).
§ 69.
Ak nastanú okolnosti, uvedené v § 68 u strany alebo vedľajšieho intervenienta, ktorí sú zastúpení procesným splnomocnencom, súd na návrh alebo z úradne) moci preruší pokračovanie v spore len vtedy, ak je obava, žeby tieto okolnosti mohly pôsobiť na vedenie alebo na výsledok sporu v neprospech tej strany alebo
vedľajšieho intervenienta, ktorým prekáža okolnosť, uvedená v § 68. Ustanovenia § 68 ods. l, veta druhá a tretia platia i v tomto prípade.
§ 70,
Ak okolností, uvedené v § 68, vzniknú u procesného splnomocnenca strany, alebo vedľajšieho intervenienta, súd na návrh alebo z úradnej moci preruší pokračovanie v spore len vtedy, ak nebolo možno zariadiť, aby strana alebo vedľajší intervenient si zavčasu obstarali iného procesného plnomocnenca, a ak je obava, žeby tieto okolnosti mohly pôsobiť na vedenie alebo výsledok sporu v neprospech strany alebo vedľajšieho intervenienta, zastúpených procesným splnomocnencom, ktorému prekáža okolnosť, uvedená v § 68. Ustanovenia § 68 ods. l veta druhá a tretia platia i v tomto prípade.
§ 71.
Na návrh alebo z úradnej moci môže súd i po skončení pokračovania vysloviť, že nastalo prerušenie sporu v tých prípadoch, keď sa až po skončení sporu objavia okolnosti, pre ktoré mohlo byť pokračovanie prerušené. V usnesení, ktorým súd vyslovil, že nastalo a kedy nastalo prerušenie, treba zároveň zrušiť rozhodnutia a opatrenia, ktoré boly vydané po nastalom prerušení. To sa však nevzťahuje na také procesné úkony, ktoré môžu trvať bez ujmy strán. Prerušenie pokračovania! neprekáža tomu, aby sa zaistily dôkazy, alebo aby boly vykonané zaisťovacie opatrenia, nakoľko tieto sú prípustné.
§ 72.
(1) Návrh na prerušenie treba podať u súdu, u ktorého je spor práve prejednávaný. Návrh, aby bolo vyslovené, že nastalo prerušenie (§ 71), treba podať u súdu, ktorý vec prejednával v L stupni. Návrh môže byť pojatý i do zápisnice. Súd rozhodne, a to i v tých prípadoch, keď ide o prerušenie z moci úradnej, bez ústneho rokovania; môže však pred rozhodnutím vykonať šetrenie, ak treba vysvetlenie.
(2) Prerušenie pokračovania trvá, kýmnezanikla okolnosť, pre ktorú nastalo prerušenie. V prípadoch § 70 pokračovanie treba prerušiť na dobu najviac trojmesačnú, počítajúc od účinnosti usnesenia súdu, a stranu treba zároveň vyzvať, aby do tejto lehoty obstarala si iného procesného splnomocnenca, alebo, ak nie je advokátske zastúpenie záväzné, aby sa sama ujala vedenia sporu. Ak uplynie táto lehota bezvýsledne, treba mať zato, že vstup do pokračovania nastal uplynutím tejto lehoty a stranu postihnú následky, ktoré zákon spojuje s tým, že strana sa nepostarala o advokátske zastúpenie v spore, v ktorom je advokátske zastúpenie záväzné, alebo — ak nie je advokátske zastúpenie záväzné — že v spore bola nečinná. Tieto následky nenastanú však ani vtedy, ak strana preukáže osvedčenie advokátskej komory, že pre nedostatok advokátov v sídle procesného súdu alebo v blízkom okolí nemohla si v trojmesačnej lehote advokátske zastúpenie obstarať. Osvedčenie toto musí strana predložiť pred uplynutím uvedenej trojmesačnej lehoty. V týchto prípadoch súd spor preruší na čas trvania prekážky.
(3) Proti rozhodnutiu o tom, či sa pokračovanie prerušuje (§§ 68 až 70), alebo či nastalo prerušenie (§ 71), je prípustný rekurz.
(4) Každá zo strán môže navrhnúť, aby sa v prerušenom pokračovaní (§ 68 až 70) pokračovalo, avšak odporca strany alebo vedľajšieho intervenienta, u ktorých sa vyskytla prekážka, uvedená v §§ 68 až 70, nemôže návrh učiniť pred uplynutím 30 dní od zániku prekážky, alebo odo dňa smrti.
§ 73.
(1) Proti osobám uvedeným v § 68 môžu byť počínajúc dňom, ktorým nastala okolnosť uvedená v § 68, povolené alebo ak už boly povolené, môžu byť vykonané len také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa týmto osobám neodníma ani držba veci, ani výťažky, ani plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací a pod. ), ani náhrada za osobné úkony podľa zákona o obrane štátu. Toto obmedzenie neplatí, ak pre takú osobu s výkonom exekúcie nie je spojené nebezpečenstvo nenahraditeľnej alebo ťažko nenahraditeľnej majetkovej ujmy.
(2) Ak sa objaví prekážka uvedená v § 68 až potom, čo boly povolené alebo vykonané úkony podľa ods. l neprípustné, nesmie sa v exekúcii pokračovať. Čiastky exekúciou už vymožené, musia byť rozdelené.
(3) Účinky podľa ods, l a 2 trvajú ešte 30 dní po tom, čo zanikla prekážka, uvedená v § 68, alebo čo nastala smrť.
§ 74.
Doba medzi vznikom prekážky a dňom, kedy prekážka zanikla, nezapočítava sa do lehoty, v ktorej má osoba, uvedená v § 68 podať žalobu. Ak začiatok lehoty padne do tejto doby, lehota započne až dňom, kedy prekážka zanikla.
§ 75.
Do lehôt, ktorých uplynutie môže byť podľa zákona pre veriteľa spojené s právnou ujmou, nepočíta sa v prípade § 73 doba od podania návrhu na povolenie exekúcie alebo zaisťovacieho opatrenia do dňa pokračovania v exekúcii podľa § 73
§ 76.
O ochranu osôb, uvedených v § 68, ktoré sú účastníkmi pokračovania nesporného, alebo ktoré sú zúčastnené na pokračovaní konkurznom alebo vyrovnávacom, súd z moci úradnej má dbať tým, že sa pre ochranu ich práv ustanoví kurátor ad actum. Ak sa však rozhoduje v pokračovaní nespornom o sporných nárokoch a povaha veci pripúšťa prerušenie pokračovania, treba pokračovanie na návrh alebo z úradnej moci prerušiť, ak je obava, že by pre prekážku, uvedenú v § 68, záujmy týchto osôb utrpely ujmu.
§ 77.
(1) Nakoľko podľa ustanovení o pokračovaní -pred súdmi vo veciach občianskoprávnych treba uplatniť nárok na svedočné, znalečné alebo tlmočnícku odmenu