alebo event. dodatočne objavené, čo si žiadatelia skoro v každom prípade musia pripísať na úkor ich vlastného nezáujmu, nedbalosti, alebo, že ma ten nárok neboli ani
odkázaní.
K § 173.
Odsek l obsahuje ustanovenie ods. 2. § 31 zákona č. 142/1920. v znení zák. č. 39/1922 Sb, z. a n.
Odsek 2 až 5 usmerňuje presne vymáhanie preplatkov, vzniklých neoprávneným poberaním požitkov. Toto bolo posiaľ založené jedine na vete v ods. 2- § 31 zákona č. 39/1922 Sb. z. a n. že dôchodca ručí za škodu, vzniklú opomenutím ohlasovacej povinnosti, a na ustanovení odseku 3 § 31 zákona č. 133/1930 Sb. z. a n.
Určenie výšky preplatkov, ktoré môžu jednotlivé úrady odpísať, je na základe jestvujúcej dohody medzi Ministerstvom vnútra a ministerstvom financií.
Ods. 5. preberá ustanovenie ods. 3. § 31, zákona č. 133/1930 Sb. z. a n,
K § 174.
Ustanovenia o zabavení a postupe pôžitkov obsahujú §§ 36 a 37 zákona č. 142/ 1942 v znení zákona č. 67/1936 Sb. z. a n. Tie zostávajú nezmenené, len u písm. o. a d., ods. 2 umožňuje sa dobrovoľné postúpenie upôžitkov na dlžné dane a na splácanie záväzkov, súvisiacich s existenciou poškodenca, čo je odôvodnené.
K § 175.
Obsahuje všeobecné ustanovenie ods. l, § 31. zákona č. 39/1922 Sb. z. a n. oprávňujúce nároky hocikedy revidovať.
K § 176.
Bol prevzatý fakticky stav pôsobnosti uvedených úradov podľa doterajších právnych predpisov (§ 30 zákona č. 142/1920. v znení vl. nar. č. 38/1939 Sl. z. ). Názov bývalého Zemského úradu pre pečlivosť o válečných poškodenoov bol pozmenený vl. nariadením č, 38/1939 Sl. z. na Štátny úrad pre vojenských poškodencov. -
V druhom stupni pôvodne patrila stalostlivosť o vojenských poškodencov do pôsobností bývalého ministerstva sociálnej starostlivosti, ktorej agendu prevzalo potom ministerstvo vnútra.
K § 177.
Podľa judikatúry bývalého Najvyššieho správneho súdu (nález č. 12. 929/1935) na administratívne pokračovanie v záležitostiach starostlivosti o vojenských poškodencov vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. sa nevzťahuje, lebo toto vládne nariadenie upravilo pokračovanie patriace do pôsobnosti politických úradov úradov verejnej správy) a záležitosti starostlivosti o vojenských poškodencov nepatria do pôsobnosti úradov verejnej správy.
Vyplýva to z organizačného zákona č. 199/1919 Sb. z. a n., ďalej po stránke materálneprávnych nárokov zo zákonov č. 142/1920 a 39/1922 Sb. z. a n., ktorými starostlivosť o vojenských poškodencov prikázaná bola osobitným úradom (bývalým Zemským úradom pre pečlivosť o válečných poškodencov), ktoré boly úradmi samostatnými vymedzenou vlastnou pôsobnosťou.
Na administratívne pokračovanie v agende starostlivosti o vojenských poškodencov sa preto vzťahovaly ustanovenia zákona čl. XX, z r. 1901 o jednotnom administratívnom pokračovaní pre všetky úrady. Vlád. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. (§ 135) bol zrušený zákon čl. XX. z r. 1901 pokiaľ išlo o politické úrady (úrady verejnej správy). Na nepolitické úrady, teda na úrady, ktoré nie sú úradmi verejnej správy, ostal uvedený zákonný článok v platnosti, tak aj na pokračovanie vo veciach starostlivo sti o vojenských poškodencov.
Ustanovenia zákona čl. XX. z r. 1901 maly len povahu stbsidiárnu, t. j. podľa neho sa pokračovalo len vtedy, keď nebolo v príslušných zákonoch o starostlivosti vojenských poškodencov špeciálneho predpisu,
Vhľadom na zastaralé predpisy uvedeného, zákonného čl. bolo vzaté do osnovy vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n., ktoré môže byť upotrebené na administratívne pokračovanie í vo veciach starostlivosti o vojenských poškodencov, pokiaľ nie je v rozpore so špeciálnymi ustanoveniami tohto návrhu.
K § 178.
Bol prevzatý stav podľa § 28 zák. č. 142/1920 v znení zákonov č. 310/1921 a 146/1923 Sb. z. a n., a. zákona č. 83/1941 Sl. z.
Doplnkom je ako nové ustanovenie ods, 8., lebo úradné pokračovanie, pojaté do
tohto odseku, bolo doteraz upravené len výnosmi.
Ods. 9 a 10 sa zakladá na ustanovení odseku 4 Čl. III. zákona č. 83/1941 Sl. z. so zmenou, uvedenou v ods, 10.
K § 179.
Ustanovenie tohto § je obšírnejším obsahom § 33 zák. č. 142/1920 Sb. z. a n,
K § 180.
Bol prevzatý doterajší stav § 35 zák. č. 142/1920, bola ponechaná lehota 90 dní na podanie sťažnasti, lebo lehota 15-dňová podľa vlád. naniadenia č. 8/1928 Sb. z, a n. je príliš krátka. Nóvum je, že sa názov "sťažnosť" mení na "odvolanie" podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n., ktoré teraz bude platiť pre pokračovanie vo veciach vojenských poškodencov.
K § 181.
Ustanovenie tohto § je obšírnejším obsahom § 35 zák. č. 39/1922 Sb. z. a n. Doterajší názov "odvolanie" sa mení na "sťažnosť" a názov "Odvolacia komisia" na "Preskúšaciu komisiu", lebo mazov "odvolanie" musel byť vyhradený podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb, z. a n. pre opravný prostriedok proti prvostupňovému výmeru Štátneho úradu pre voj. poskodencov.
K § 182.
Lekárske prehliadky sa prevádzaly doteraz podľa ods. 3 § 29 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n, v znení zákona č. 67/1936 Sb. z. a n. a vl. nariadenia č. 181/1922 Sb. z. a n., ďalej rozličných výnosov a smerníc. Ustanovenie novej osnovy je len obšírnejším obsahom doterajších predpisov podľa praxe.
K § 183.
Mení sa názov "Odvolacia komisia" na "Preskúšaciu komisiu".
Na odvolaciu komisiu sa vzťahovaly doterajšie ustanovenia vl. nar. č. 181/1922 Sb. z, a n., v znení vl. nar. č. 38/1939 Sl. z. Nová textácia prevzala doterajší stav s tou zmenou, že tam, kde Preskúšacia komisia nepozmenila nález predošlej lekárskej prehliadky, Štátny úrad pre vojenských po" škodencov nevydá nový výmer, iba poukáže odvolateľa na dôvody a platnosť predošlého výmeru.
K § 184.
Nárok na bezplatné cestovanie za účelom nastúpenia do liečenia, resp. odchhodu z liečebného ústavu mali vojenskí invalidi podľa odseku 4 § 11 vl. nar. č. 363/1922 Sb. z. a n. a v ostatných prípadoch, uvedených v § 184 osnovy zákona, bol upravený iba výnosmi býv. Ministerstva sociálnej starostlivosti. Nová textácia tohto § je upravená podľa doterajšieho stavu.
K § 185.
Oslobodenie od kolkov a poplatkov pre podania vojenských poškodencov sa zakladá na § 39 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. Ustanovenie § 185 osnovy zákona je upravené podľa doterajšieho stavu.
K § 186.
Sa zakladá na doterajšom predpise § 43 zákona č. 142/1920 Sb. z. a/ n. Povinnosť jednotlivcov podávať zprávy pod trestnými následkami bola vynechaná, lebo tieto zprávy môže úrad vyžiadať podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n,
K § 187.
Zvýšenie požitkov prevedie úrad ex offo len u tých poškodencov, ktorí už poberajú požitky. Ak nároky založil iba tento zákon, bude úrad rozhodovať len na žiadosť poškodenca, a to zpiatočne najviac od 1. januára toho roku, v ktorom poškodenec tento nárok uplatnil.
Finančný náklad. K časti prvej:
1. Započítanie prezenčnej služby (§§ l—11) podľa kalkulácie Ministerstva financií vyžiada si nákladu ročne asi Ks 1, 000. 000. —.
K časti tretej:
2. Činovné pre slobodných voj. gážistov na 3 mesiace (§ 23):
V poli je asi 175 slobodných dôstojníkov v hodnostiach od poručíka do stotníka a 85 gážistov mimo služobnej triedy.
Výmena voj. gážistov v poli robí sa 2 krát do roka.
Priemer činovného dôstojníkov je Ks 963. — štvrťročne, — u gážistov mimo služobnej triedy Ks 640. — štvrťročne.
Náklad u dôstojníkov:
2X175X963 Ks 337. 050. —.
Náklad u gážistov m. sl. tr.
2X85X640 Ks 108. 800. —.
Spolu zaokrúhlene Ks 446. 000, — ročne.
3. Ustanovenie § 53 neznamená pre štát nový finančný náklad, lebo rodinným príslušníkom po zajatom (nezvestnom) vyplácajú sa sumy z rozpočtových prostriedkov líž zaistených.
4. Osobitný príplatok k zaopatrovacím platom (§ 54):
Doteraz padlo na východnom fronte 30 aktívnych voj. gážistov a 15 civ. štát. zamestnancov.
Z tohto počtu nárok na zaopatrovacie platy nebol uplatnený v 18 prípadoch.
Nárok bol uplatnený v 23 prípadoch po voj. gážistoch a v 4 prípadoch po civ. štát. zamestnancoch.
Z priznaných 27 prípadov vyplácajú sa zaopatrovacie platy vdovám v 22 prípadoch, v ostatných 5 prípadoch predkom.
Osobitný príplatok dostanú len vdovy a úplné siroty. Jeho výška je v každom prípade iná. Priemer je Ks 13. 000 ročne.
Náklad:
22X13. 000 Ks 286. 000. — ročne.
Treba však počítať so zvýšením tejto sumy. Výdavky skončenom brannej pohotovosti zaniknú.
5. Zhodnotenie činnej vojenskej služby konanej v poli a v zápolí za brannej pohotovosti štátu (§§ 59—65), prevedie sa až po skončení brannej pohotovosti.
Finančný náklad sa neustaľuje, lebo počas brannej pohotovosti nezaťažuje štátnu pokladnicu.
6. Výhody vyznamenaných (§§ 109— 113):
Ustanovenia o výhodách pre vojakov vyznamenaných sa uskutočnia až po skončení brannej pohotovosti štátu.
Finančný náklad sa neustaľuje, lebo počas brannej pohotovosti štátu nezaťažuje štátnu pokladnicu.
K časti štvrtej:
Finančný náklad obradne § 115 ods. 4. nedá sa ustáliť ani odhadom. Nové ustanovenia v § 117 budú mať finančný dosah asi 10—12 miliónov Ks.
Finančný náklad ohľadne nového ustanovenia v § 119 ods. 6. je asi 50. 000 Ks.
Finančný náklad ohľadne nového ustanovenia § 127 ods. l, závisí od počtu padlých (nezvestných), možno však predpokladať, že bude činiť asi 5 miliónov Ks; ohľadne ods. 3. tohto paragrafu bude finančný náklad asi 2 milióny Ks.
K častí 5.
Nakoľko táto časť návrhu zákona je v značnej časti vlastne len kodifikáciou doterajších veľmi početných právnych predpisov, tieto nevyžadujú nového finančného nákladu.
Nové ustanovenie písm. b) odseku l § 131, ktoré zrovnoprávňujú príslušníkov bývalého československého zahraničného vojska (legionári) s ostatnými vojenskými poškodencami, nevyžaduje finančného nákladu, ba znamená to úsporu v štátnom rozpočte.
Ustanoveniami, ktorými sa odstraňujú nespravodlivé prísnosti doterajších právnych predpisov v tých prípadoch, v ktorých je náprava odôvodnená a ktoré vyžadujú finančný náklad, sú nasledujúce:
1. Ustanovenie písm. c. ods, 1. § 132
2. § 135.
3. ods. 2 § 138
4. ods. l a 2 § 139
5. ods. l a 2 § 143
6. ods. l § 145
7. § 148
8. § 149.
9. § 169. 10. § 171.
Ad 1. Počet takých vdov, ktoré nepoberajú vdovské pôžitky z toho dôvodu, že smrť manžela nenastala následkom jeho invalidity, resp. následkom konania vojenskej služby je 1. 658, počet sirôt 2. 733 a počet rodičov 169.
Z tohto počtu vdôv treba odpočítať 40% na také vdovy, ktoré ovdovely po neinvalidoch, alebo už zomrelý. Z ostávajúceho počtu asi 1. 000 vdov prichádzajú do úvahy iba tie vdovy, ktorých manželia boli aspoň 50% vojenskými invalidami. Počet týchto vdôv možno odhadnúť asi 30%, čo odpovedá počtu 300 vdôv.
Z počtu sirôt dovŕšilo už 18, rok veku 90—95%. Tieto už nárok na sirotský dôchodok nemajú, možno preto počítať z počtom len asi 100 sirôt.
Z počtu rodičov cca 70% zomrelo a tak počet rodičov, ktorí prichádzajú pre výpočet finančného nákladu do úvahy je cca 50 rodičov.
Podľa toho by finančný náklad ad 1. obnášal:
U 300 vdôv (ročný priemer á 1800. — Ks).... 540. 000. — Ks
u 100 sirôt (ročný priemer
á 800. — Ks).... 80. 000. — Ks
u 50 rodičov (ročný priemer á 800. — Ks)... 40. 000. — Ks
Celkom 660. 000. — Ks
Ad 2. Je zatiaľ 335 invalidov, ktorí sa stali invalidmi po 14. III. 1939 a boli Štátnym úradom pre voj. pošk. uznaní invalidmi:
Celkom 335
| Zárobková neschopnosť | Počet invalidov | Zvýšenie inv. dôchodku obnáša ročne v Ks | Finančný náklad |
20—24% | 68 | 360 | 24. 480 |
25— 34% | 100 | 360 | 36. 000 |
35—44% | 51 | 780 | 39. 780 |
45—54% | 59 | 1200 | 70. 800 |
55—64% | 17 | 1260 | 21, 420 |
65— 74% | 12 | 1920 | 23. 040 |
75—84% | 16 | 2880 | 46. 080 |
85—94% | 8 | 1800 | 14. 400 |
95— 100% | 4 | 4200 | 16. 800 |
Ad 3. Počet manželiek a detí invalidov, uvedených ad 2., je 285. Ročný priemer zvýšenia 20% rodinného príplatku obnáša 200. — Ks. Finančný náklad činí 57. 000. — Ks.
K tomu 552 manželiek a detí invalidov vyše 85% zárobku neschopných, ktorým sa rodinné príplatky zvyšujú so 17% na 20% s ročným priemerom zvýšenia 144 Ks. Finančný náklad činí 79. 488 Ks. Celkom ad 3., fin. náklad 136. 488 Ks.
Ad 4. Je 95 vdôv, ktorým sa zvyšuje vdovský dôchodok s ročným priemerom zvýšenia 900 Ks. Finančný náklad činí 85. 500 Ks.
Ad 5. Je 80 sirôt, ktorým sa zvyšuje sirotský dôchodok s ročným priemerom zvýšenia 320 Ks. Finančný náklad činí 25. 600 Ks.
Ad 6. Je 189 rodičov, ktorým sa zvyšuje rodičovský dôchodok s ročným priemerom zvýšenia 500 Ks. Finančný náklad činí 94. 500 Ks.
Ad 7. Nakoľko drahotný prídavok obnáša 100% základného dôchodku, ročný priemer zvýšenia tohto drabotného
292. 800
prídavku obnáša toľko, ako u základného dôchodku:
Ad 2...... 292. 800 Ks
Ad 4...... 85. 500 Ks
Ad 5...... 25. 600 Ks
Ad 6...... 94. 500 Ks
Celkom 498. 400 KS
K tomu u 397 invalidov vyše 85% zárobku neschopných sa drahotný prídavok zvyšuje so 70% na 100% základného dôchodku po 1440 Ks ročne. Zvýšenie obnáša celkom 571. 680 Ks.
Podľa toho finančný náklad ad 7. obnáša 1, 070. 080 Ks
Ad 8, Ročne umiera asi 300 invalidov. Finančný náklad na pohrebné po 500 Ks obnáša 150. 000 Ks.
Ad 9, Počíta sa asi so 400 prípadmi lekárskych prehliadok ročne, Z toho so zvýšením požitkov u 150 prípadov s ročným priemerom zvýšenia 200 Ks ročne. Finančný náklad obnáša 30. 000 Ks ročne.
Ad 10. Ustanovením § 171 sa odstraňuje nespravodlivé nízka príjmová hranica u trafikantov (prijmová hranica činí dvojnásobok dôchodku vojenských poškodencov). Z celkového počtu trafikantov (1552 invalidov a 318 vdôv) pre výpočet finančného nákladu, odpočítajúc osoby medzi časom už zomrelé, prichádzajú do úvahy asi 60%, t. j. asi 900 invalidov a 180 vdov.
Podľa toho by finančný náklad na vojenských poškodencov-trafikantov obnášal:
u 900 invalidov (ročný priemer 1000 Ks) 900, 000 Ks,
u 180 vdov (ročný priemer 1800 Ks), 324. 000 Ks.
Počet invalidov, ktorí nepoberajú invalidný dôchodok pre príjem, prevyšujúci doterajšiu veľmi nízku príjmovú hranicu (5. 000. — Ks ročne) je 2. 765 a počet takýchto vdôv 716.
Odpočítajúc z tohto počtu asi 50% na počet osôb už zomrelých, ďalej takých, ktorým sa podľa doterajších mimoriadnych cenových pomerov zvýši základ dane dôchodkovej, rozhodný pre nárok na dôchodok vojenských poškodencov a ktorí ani pri novej príjmovej hranici (12. 000. — Ks) nebudú poberať dôchodok vojenských poškodencov, možno pre výpočet finančného nákladu počítať s počtom asi 1300 invalidov a 350 vdôv.
Podľa toho by finančný náklad pre vojenských poškodencov-netrafikantov obnášal:
U 1300 invalidov (ročný priemer á 1000. — Ks) 1, 300. 000— Ks
U 350 vdov (ročný priemer á 1800. — Ks), 630. 000. — Ks
Celkom ad 10. 3, 154. 550. — Ks.
Rekapitulácia k časti piatej:
Finančný náklad ad 1. 660. 000. — Ks
2. 292. 800. — Ks
3. 136. 488. — Ks
4. 85. 500. — Ks
5. 25. 600 — Ks
6. 94. 500. — Ks
7. 1, 070. 080. — Ks
8. 150. 000. — Ks
9. 30. 000. — Ks 10. 3, 154. 000— Ks
Celkom 5, 698. 968. — Ks Finančný náklad ad l, 8, 9, 10 vo výške 3, 994, 000. — Ks by nezaťažil štátny rozpočet naraz, ale len postupne, lebo podľa § 187 tohto návrhu zákona Štátny úrad pre vojenských poškodencov by rozhodoval iba na žiadosť vojenských poškodencov v tých prípadoch, v ktorých vydaním nové-
ho zákona nastanú vyššie nároky oproti doterajšiemu stáva.
Rekapitulácia všetkých častí:
Časť I......1, 000. 000 Ks
Čast III..... 732. 000 Ks
Časť IV.....19, 050. 000 Ks
Časť V...... 5, 698. 968 Ks
Spolu 26, 480. 968 Ks Na zaokrytie (zvýšených výdavkov vláda počíta s výnosom, ktorý vyplynie zo zvýšenia cien tabakových výrobkov, zvýšenia nápojových dani, z pripravovaného návrhu zákona o vojnovej dani, potažne vojnových prirážkach k niektorým daniam. Vláda okrem toho počíta s určitým príjmom z likvidlácie daňových nedoplatkov (ktoré činia u priamych daní a dane z obratu 480, 000. 000 Ks), ktorá sa bude toho roku vykonávať vo väčšom než obvyklom rozsahu. Výnos všetkých týchto opatrení bude asi 200, 000. 000 Ks.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavno-právnemu, brannému a výboru zdravotne-sociálnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minisrter financií.