Snem Slovenskej republiky 1943
l volebné obdobie. 8. zasadanie.
721 Zpráva
branného a ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu branného zákona (tlač 714).
I.
Branný výbor Snemu Slovenskej republiky prerokoval dňa 18. marca 1943 na spoločnom zasadnutí s výborom ústavnoprávnym vládny návrh branného zákona Slovenskej republiky.
Na tomto spoločnom, zasadnutí sa jednomyseľne konštatovalo, že platný branný zákon s ohľadom na brannú pohotovosť štátu pre jeho neúplnosť a pre niektoré nečasové ustanovenia nevyhovuje. S porozumením bola preto uvítaná snaha vlády a iniciatíva Ministerstva národnej obrany, smerujúca k tomu. aby sa doterajší branný zákon nahradil úplne novým zákonom, ktorý by vyčerpal každú otázku, vyžadujúcu zákonnú úpravu, tak pre stav mierový, ako aj pre stav brannej pohotovostí štátu, a to tým viac po zistení, že štylizácia predloženej osnovy je jasnejšia, pojmy zrejmejšie a jednotlivé diely i paragrafy ucelenejšie. Novelizácia starého zákona zmenou alebo doplnením jednotlivých ustanovení platného branného zákona nebola v danom prípade žiadúca preto, lebo pri tomto riešení bol by zmarený rozhľad nad všetkými organicky súvisiacimi ustanoveniami branného zákona a následkom toho bola by sa zaťažila prax, vyžadujúca v záujme brannej moci rýchlosť, jednotnosť a jednoduchosť.
V priebehu rokovania vychádzalo sa z naliehavých potrieb slovenskej armády, predovšetkým v čase brannej pohotovosti štátu, s jednotným zameraním na úlohy a zásady všeobecnej brannej a pracovnej pohotovosti, ktorej podlieha každý zdravý občan Slovenskej republiky. Sledoval sa tu najmä cieľ rovnocennosti složiek brannej moci a prísna zásada spravodlivostí, ktorá musí vyplývať z každého odseku, z každého ustanovenia branného zákona, lebo len absolútny pocit spravodlivosti a rovnocennosti zaručuje pohotovosť brannej moci, jej silu, odvahu a len takto fundovaná armáda môže uhájiť jestvovanie a rozkvet národa i štátu. Pod týmito zorným uhlom sa prizeralo na presné zákonné určenie odvodnej povinnosti a služobných povinností v rámci brannej moci, ktoré sú pevným a základným fundamentom každej armády.
Vychádzajúc z presvedčenia, že Ministerstvo národnej obrany počas intenzívneho organizovania našej armády dospelo k cenným skúsenostiam, najmä čo sa týka nutnosti rýchleho rozhodovania o určitých otázkach, neuzatvárame sa pred tým, aby sme predloženou osnovou poskytli ministrovi národnej obrany niektoré splnomocnenia, oprávňujúce ho v rámci; tohto zákona k niektorým samostatným opatreniam a rozhodnutiam. Takéto splnomocnenia nie sú síce v legislatíve vo všeobecnosti vítaným zjavom, no vzhľadom ma nutnosť rýchleho rozhodovania, ktoré dnešný vojenný čas vyžaduje a vzhľadom na to, že sa tu vychádza zo získaných skúsenosti a želateľnej pružnosti, — špeciálne v tomto zákone možno ich vrelé odporúčať.
Vojenský, čiže branný zákon každého národa musí byt jasný, prehľadný, dbalý všetkých príkazov brannej vyspelosti a pohotovosti občianstva, ale súčasne aj prísny a spravodlivý, vylučujúci akúkoľvek možnosť zneužitia. Náš národ, ktorý si obnovil svoj štát, svrchovaný ideál svojho národného snaženia, chce žiť, chce rozvíjať svoje národné sily v historickej oblasti svojho životného priestoru a preto sme všetci za jedno, že toto branno-budovateľské dielo možno obhájiť len tými postulátmi, ktoré tvoria základ predloženého vládneho návrhu branného zákona.
Slovenský národ sa pripravuje nielen na súčasné úlohy, ale sa chce zaistil aj na ďalekú budúcnosť. Toto sa môže uskutočňovať nielen mravnou silou, silou vôle a ducha, ale predovšetkým i silou odhodlaností a duchom brannosti, ktorý reprezentuje a musí reprezentovať v každom čase naša slovenská armáda. Armáda teda musí byt spojivom, tmelom všetkých národných síl a hrdinstvo, vernosť každého slovenského vojaka musí sa odzrkadľovať na každého Slováka-Slovenku. Takto vychovaný Slovák nezľakne sa prítomnosti a s odhodlaním, s istotou bude kráčať do každej budúcnosti.
Armáda, ktorá v čase krátkych štyroch rokov vyznačila sa toľkými hrdinstvami, je istou zárukou, že národ nesklame, keď národ v jednote ducha a činov bude stáť pri nej.
Touto dôležitou predlohou dáva sa teda nielen našej brannej moci pevná štruktúra, ale kladie sa tu súčasne i pevný základ pre bezpečnosť a istotu nášho národa a štátu.
Je príkazom času, že armáde treba dať všetko, čo ona potrebuje a v prvom rade treba jej organizačné predpoklady zaistiť vyhovujúcou zákonnou normou. Preto predložený návrh zákona je dôležitým medzníkom v zákonodarstve nášho štátu a splňuje v našom právnom poriadku úlohu veľmi vážnu.
II.
Výbory uskutočnily na predloženej osnove vládneho návrhu potrebné zmeny meritórnej i formálnej povahy. Okrem zmien jazykovej a štylárnej povahy previedly sa najmä tieto zmeny:
Všade tam, kde pôvodné znenie vládneho návrhu vyhradzuje určitú normatívnu úpravu na základe ustanovení navrhovaného zákona "Ministerstvu národnej obrany", nahradila sa táto formulácia tak, že na predmetnú normatívnu úpravu je Oprávnený "minister národnej obrany". Dôvodom tejto zmeny je monokratická povaha ministerstiev, politická zodpovednosť osoby ministrovej a úzka súvislosť základných ustanovení navrhovaného zákona s podrobnejšími predpismi, na ich podklade vydanými, ktoré v organickej spojitosti s branným zákonom a v súlade s jeho zásadami majú upravovať jednotnú matériu, dotýkajúcu sa organizácie, určenia a úloh brannej moci slovenskej.
V súvislosti s § 7 ods. 3 považovaly výbory za potrebné zdôrazniť, že dodatočné preskúšanie podľa tohto ustanovenia je len vtedy možné, ak sa dotyčná osoba pri odvode vyhla vojenskej služobnej povinnosti určitým trestným činom, ktorý podlieha stíhaniu občianskym alebo vojenským trestným súdom.
V súvislosti s § 9 ods. 3 sa poznamenáva, že povolenie zákonného zástupcu maloletého sa vyžaduje iba k dobrovoľnému vstupu do vojenskej služby, naproti tomu nie je potrebný takýto súhlas tam, kde ide o vstup, zakladajúci sa na zákonnej služobnej povinnosti odvedeného branca.
Ustanovenie § 16 ods. 3 sa pozmenilo tak, že vláda iba celému ročníku môže skrátiť (trvanie prezenčnej služby, nakoľko jednotlivcov môže minister národnej obrany v odôvodnených prípadoch prepustiť z činnej vojenskej služby na trvalú dovolenú, poprípade môže v jednotlivých prípadoch poskytnúť inú úľavu pri splnení brannej povinností na základe všeobecného ustanovenia § 3 ods. 8.
V § 23 ods. i o činnej službe za brannej pohotovosti štátu vynechalo sa vyslovenie toho, že stav brannej pohotovosti štátu nariaďuje prezident republiky, lebo táto zásada je už vyslovená v ustanovení § 38 ods. l písm. b) Ústavy v súvislosti s označením ostatných ústavných práv prezidenta republiky.
Ustanovenie ods. 4 tohto paragrafu sa doplnilo v tom smysle, že odsúdenie k trestu na slobode iba vtedy neprekáža nastúpiť do činnej služby za brannej pohotovosti štátu, ak trest na slobode neprevyšuje trvanie jedného roku, lebo obdobná zásada sa uplatnila aj v špeciálnom zákone č. 151/1941 Sl. E. a nebolo by zaiste ani v záujme brannej moci, ani v záujme výkonu pravosúdia žiadúce, aby aj osoby odsúdené k prísnejším trestom na slobode, mohly sa odpykaniu trestu vyhnúť nastúpením do činnej služby vojenskej. Vetu, podlá ktorej minister pravosúdia, resp. minister národnej obrany môže v danom smere povoliť výnimku, treba vysvetľovať tak, že spomenuté ústavné orgány v určitých prípadoch — napriek uvedenej všeobecnej zásade — môžu zamedziť, aby osoba, odsúdená k trestu na slobode kratšiemu než jeden rok, mohla nastúpiť do činnej služby za brannej pohotovosti štátu. Použitie takéhoto výnimočného opatrenia bude odôvodnené najmä vtedy, ak dehonestujúca povaha trestného činu, pre ktorý bol dotyčný vinník odsúdený, alebo celková povaha vinníkova vzbudzujú dôvodnú obavu, žeby výkon vojenskej služby bol iba na ujmu záujmom armády.
Ustanovenie § 24 ods. l o oslobodení záložníkov od činnej služby za brannej pohotovosti štátu a od výnimočnej činnej služby sa primerane doplnilo. Doplnené znenie jasne vyslovuje, že oslobodiť od činnej služby za brannej pohotovosti štátu a od výnimočnej činnej služby možno iba také osoby, ktoré sú na miestach svojho občianskeho účinkovania pre brannú a pracovnú pohotovosť štátu, pre štátne a verejné služby, alebo pre iné dôležité verejné záujmy nevyhnutne potrebné.
V ustanovení § 26 ods. l písm. a) možnosť predčasných odvodov sa obmedzila tak, že predčasnému odvodu možno podrobiť iba osoby 18-ročné, lebo predčasné odvody osôb ešte mladších — so zreteľom na ich nedokončený telesný vývin — nemožno považovať ani v záujme samotnej brannej moci za žiadúce.
V ustanovení § 33 ods. 3 písm, b) presnejšou formuláciou sa vystihla skutková podstata poklesku, pre ktorý podliehajú vojenskej disciplinárnej právomoci aj osoby mimo činnej služby. Ide tu najmä o porušenie príslušných ustanovení o uschovaní alebo o tajnosti
a) vojenských preukazov každého druhu,
b) vojenských predpisov a pomôcok, — za predpokladu, že boly dotyčnej osebe sverené ako dôverné.
Samozrejmé je pritom, že ak niektorý takýto poklesok vyčerpáva skutkovú podstatu deliktu prísnejšie trestného, najmä deliktu súdom stíhaného, je vinník trestne zodpovedný podľa onoho prísnejšieho ustanovenia.
V § 38 ods. 2 vynechala sa veta b pracovnej povinnosti Židov, lebo ide tu o otázku špeciálne upravenú v nariadení č. 198/1941 Sl. z., ktorého sa predmetný zákon nedotýka.
Ustanovenia § 55 o premene nevymožiteľného peňažného trestu na náhradný trest na slobode nahradily sa všeobecným odkazom na ustanovenie § 8 trestnej novely (zák. č. 31/1929 Sb. z. a n. ), takže premena nevymožiteľného peňažného trestu hlavného i vedľajšieho na náhradný trest na slobode bude sa diať v oblasti trestného súdnictva občianskeho i vojenského jednotne, podľa zásad, vyslovených v citovanom základnom zákonnom ustanovení.
Ustanovenie pôvodného § 58 o pomere niektorých ustanovení tohto zákona k iným trestnoprávnym normám sa vynechalo so zreteľom na to, že pre také prípady, ak určitá činnosť vyčerpáva skutkové znaky niektorého trestného činu, definovaného v tomto zákone, avšak zároveň uskutočňuje aj skutkovú podstatu trestného činu podľa iného Ustanovenia prísnejšie trestného, postačia v trestnom súdnictve občianskom i vojenskom všeobecné zásady trestného zákona (občianskeho resp. vojenského) o súbehu trestných noriem.
Cieľom úplnosti sa poznamenáva, že s hľadiska výkonu trestov, určených ustanoveniami tohto zákona, v oblasti trestného súdnictva vojenského treba sa spravovať všeobecnými zásadami o parite trestov, vyslovenými v § 44 úvodového zákona k Vojenskému trestnému poriadku.
Výbory branný a ústavnoprávny súhlasne odporúčajú slávnemu Snemu návrh branného zákona v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 18. marca 1943.
Dr. Martin Sokol v. r.,
predseda.
Koloman Horniš v. r.,
Zpravodajca branného výboru.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca ústavnorprávneho výboru.
Branný zákon
zo dňa__________1943.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia,
Služba v brannej moci je čestnou službou národu.
§ 2.
(1) Branná moc je povolaná brániť celistvosť štátu a slobodu národa, spolupôsobiť pri zaistení vnútorného poriadku a bezpečnosti, zvýšiť pracovnú pohotovosť i výkonnosť národa a pestovať ducha národnej pospolitosti. Brannú moc možno použiť i na pomocné služby pri pohromách ohrozujúcich život i majetok.
(2) Branná moc pozostáva:
a) z vojenských jednotiek, ustanovizní a organizácií,
b) z jednotiek, ustanovizni a organizácií Pracovného sboru národnej obrany (v ďalšom texte "Pracovný sbor").
(3) Složky brannej moci, uvedené v ods. 2, sú vojensky organizované a sú pod vojenským velením.
§ 3. Branná povinnosť.
(1) Branná povinnosť je všeobecná; plnia ju osobne:
a) všetci štátni občania Slovenskej republiky mužského pohlavia,
b) tie osoby mužského pohlavia, ktoré trvalé bývajú na území Slovenskej republiky a nemôžu sa preukázať iným štátnym občianstvom.
(2) Branná povinnosť obsahuje povinnosť odvodnú a služobnú.
(3) Branná povinnosť sa začína začiatkom kalendárneho roku, v ktorom občan dovŕši 19. rok (u dobrovoľníkov dňom odvedenia) a končí sa rokom, v ktorom občan dovŕši 50. rok; možno však v nej na
osobitnú žiadosť 6 povolením vojenskej správy pokračovať i po tomto roku.
(4) Osoby, ktoré dobrovoľne vstúpia do vojenskej služby podľa § 9 ods. 5, podliehajú brannej povinnosti do skončenia brannej pohotovostí Štátu.
(5) Dôstojníci z povolania podliehajú brannej povinnosti bez vekového obmedzenia, aj keď sú preložení do výslužby.
(6) Cudzí štátni občania, ktorým prezident Republiky podľa § 9 ods. d povolil vstúpiť do vojenskej služby, podliehajú brannej povinnosti len na čas, na ktorý sa zaviazali.
(7) Brannú povinnosť príslušníkov žandárstva upravujú osobitné predpisy.
(8) Minister národnej obrany môže poskytnúť úľavu pri plnení brannej povinnosti podľa smerníc, ktoré určí vláda.
DIEL DRUHY. Doplňovanie brannej moci.
§ 4.
Branná moc sa doplňuje:
a) odvodom,
b) dobrovoľným vstupom.
§ 5. Odvodná povinnosť.
(1) Odvodná povinnosť sa začína 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 19. rok a končí sa 31. decembrom roku, v ktorom dovŕši 21. rok.
(2) Občania mužského pohlavia, narodení v jednom roku, tvoria odvodné triedy, ktoré sa označujú podľa roku narodenia ako L, II, a III. odvodná trieda.
(3) Na odvod sa povolávajú ročne všetky tri odvodné triedy, ak Ministerstvo národnej obrany neurčí inak.
(4) Odvodná povinnosť mimoriadne trvá do 31. decembra toho roku, v ktorom dovŕši 50 rok, ten;
a) kto z hocakých príčin nevyhovel svojej riadnej (ods. 1) odvodnej povinnosti;
b) kto nadobudol Štátne občianstvo vo veku, keď už nepodlieha riadnej odvodné}
povinnosti; výnimky môže povoliť minister národnej obrany.
(5) Odvodná povinnosť obsahuje záväzok prísť pred odvodnú, prípadne preskúšaciu komisiu a podrobiť sa odvodnému pokračovaniu, počítajúc do toho aj potrebné vyšetrenie v nemocnici.
(6) Ak osoba povinná odvodom nepríde na odvod, okresný (policajný) úrad ju dá predviesť; ak je obava z úteku, dá ju pred predvedením zaistiť.
(7) Splnenie odvodnej povinnosti občanov Republiky, ktorí majú bydlisko alebo trvalý pobyt v cudzine, upraví vláda nariadením.
§ 6. Odvody.
(1) Odvody sú hlavné a dodatočné.
(2) Hlavné odvody sú každý rok od 1. marca do 31. mája. Dodatočné odvody sa konajú podľa potreby.
(3) Odvody konajú odvodné komisie, ktoré rozhodujú u osôb povinných odvodom o schopnosti k službe vojenskej alebo k službe v Pracovnom sbore ako aj o schopnosti pre Slovenskú pracovnú službu (zák. č. 36/1942 Sl. z. ).
(4) Proti rozhodnutiu odvodnej komisie niet opravného prostriedku.
(5) Složenie komisie, spôsob jej rokovania a usnášania, hradenie výdavkov, spojených s jej činnosťou, upraví vláda nariadením.
§ 7. Preskúšanie.
(1) Ak vojenskí členovia odvodnej komisie majú rozdielne mienky o vojenskej schopností, alebo o schopnosti konať službu v Pracovnom sbore, alebo o neschopnosti vôbec, o veci rozhodne preskúšacia komisia.
(2) Preskúšacia komisia môže preskúšať do troch rokov všetky osoby neodvedené pri odvode.
(3) Osoby, u ktorých sa súdnym rozsudkom zistilo, že ich neodvedenie bolo spôsobené trestným činom, môže preskúšacia
komisia preskúšať až do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšily 50. rok.
(4) Proti rozhodnutiu preskúšacej komisie niet opravného prostriedku,
(5) Složenie preskúšacej komisie, spôsob jej rokovania a usnášania, hradenie výdavkov, spojených s jej činnosťou, upraví vláda nariadením.
§ 8. Cestovné trovy,
(1) Výdavky spojené s cestou na odvod a zpät si hradí odvodom povinný.
(2) Výdavky spojené s cestou na preskúšanie hradí si predvolaný, ak preskúšanie zavinil sám, inak vojenská správa; predvolaný môže žiadať, aby mu obec poskytla preddavok na cestovné výdavky. Obec je povinná poskytnúť preddavok.
§ 9. Dobrovoľný vstup do vojenskej služby.
(1) Dobrovoľný vstup do vojenskej služby môže sa povoliť osobe, ktorá je telesne a duševne schopná a dovŕšila 17. rok. Dobrovoľný vstup do Pracovného sboru sa nepovoľuje.
(2) Žiadostiam absolventov stredných a im naroveň postavených odborných škôl o dobrovoľný vstup má vojenská správa vyhovieť, ak sú u nich splnené podmienky uvedené v ods. 1.
(3) Maloletí potrebujú k dobrovoľnému vstupu do vojenskej služby povolenie zákonného zástupcu.
(4) O prijatí dobrovoľníka rozhoduje vojenská správa. Podrobností určí minister národnej obrany.
(5) Osobám nepodliehajúcim odvodnej ani služobnej povinnosti možno povoliť dobrovoľný vstup do armády na čas brannej pohotovosti štátu.
(6) Cudzí štátny občan môže vstúpiť do vojenskej služby len s povolením prezidenta. Republiky, ak sa zaviaže konať vojenskú službu na určitý čas.
§ 10. Branci.
(1) Branci odvedení do vojenskej služby konajú vojenskú službu; branci odvedení do Pracovného sboru konajú službu v Pracovnom sbore, alebo vo vojenských jednotkách, ustanovizniach a organizáciách.
(2) Odvedený do skončenia prezenčnej služby sa označuje všeobecne názvom "branec".
§ 11.
Doplňovanie stavu dôstojníkov a iných vojenských osôb.
Stav dôstojníkov a iných vojenských osôb z povolania doplňuje sa podľa predpisov, ktoré vydá minister národnej obrany v rámci platného právneho poriadku.
DIEL TRETÍ. Služobná povinnosť.
§ 12. Zaradenie do brannej moci.
(1) Zaradením do brannej moci stáva sa branec príslušníkom brannej moci.
(2) Branci v jednom roku odvedení zaradia sa do brannej moci dňom, ktorý urči minister národnej obrany ako nástupný termín do prezenčnej služby v roku odvodu alebo v roku nasledujúcom po odvode, a to aj vtedy, keď pre odklad prezenčnej služby alebo z iných príčin neskoršie nastúpia do prezenčnej služby. Branci odvedení po nástupnom termíne zaradia sa do brannej moci dňom odvodu.
(3) Dobrovoľníci sa zaradia do brannej moci dňom, ktorý určí minister národnej obrany.
(4) Osoby, ktorým sa povolilo predčasne nastúpiť do prezenčnej služby, alebo ktoré boly predčasne do nej povolané (§ 14 ods. 4), zaradia sa do brannej moci dňom prezentácie.
§ 13. Služobná povinnosť.
(1) Služobná povinnosť sa začína dňom zaradenia do brannej moci.
(2) Služobnou povinnosťou je:
a) konať prezenčnú vojenskú prípadne ďalšiu činnú službu a vojenskú službu v zálohe,
b) konať prezenčnú službu prípadne ďalšiu činnú službu a službu v zálohe v Pracovnom sbore,
c) povinnosť vojenských osôb z povolania a vo výslužbe konať činnú službu.
§ 14. Prezenčná služba.
(1) Prezenčná služba je:
a) služba vojenská alebo
b) služba v Pracovnom sbore.
(2) Vojenskou službou sa rozumie vykonávať službu vo vojenských jednotkách, ustanovizniach a organizáciách.
(3) Službou v Pracovnom sbore sa rozumie vykonávať službu v jeho jednotkách, ustanovizniach a organizáciách alebo vo vojenských jednotkách, ustanovizniach a organizáciách.
(4) Nástupné termíny do prezenčnej služby určuje minister národnej obrany vyhláškou v Slovenskom zákonníku. Jednotlivých brancov možno povolať do prezenčnej služby aj mimo termínov takto určených.
(5) Branci, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, nastúpia do prezenčnej služby v roku, do ktorého dostali odklad, a to Zpravidla v deň, ktorý je v tomto roku nástupným termínom prezenčnej služby. Výnimky určí minister národnej obrany.
(6) Po nástupnom termíne odvedení nastúpia do prezenčnej služby dňom, ktorý určí minister národnej obrany.
(7) Branci, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, alebo ktorí pre inú odôvodnenú príčinu nenastúpili do služby dňom zaradenia do brannej moci, sú od tohto dňa na trvalej dovolenke.
(8) Služobné povinnosti a práva brancov v prezenčnej službe upravujú osobitné predpisy.
§ 15. Odklad prezenčnej služby.
(1) Brancom možno povoliť odklad prezenčnej služby najneskoršie do nástupného termínu prezenčnej služby v roku, v ktorom dovŕšia 28. rok, ak osvedčia, že by nástupom do prezenečnej služby utrpeli ujmu v príprave na životné povolanie. Odklad možno povoliť aj z iného osobitného zreteľa hodného dôvodil.
(2) Žiadosti o odklad prezenčnej služby treba podať pred odvodom na okresnom (mestskom notárskom) úrade, v obvode ktorého odvodom povinný príde na odvod, alebo najneskoršie odvodnej komisii, keď sa odvodom povinnému oznámi, že je odvedený. Neskoršie možno podať žiadosť len vtedy, ak dôvod pre povolenie odkladu vznikol po odvode. Takéto žiadosti treba podať na okresnom (mestskom notárskom) úrade bydliska do 15 dní po tom, čo nastal dôvod pre povolenie odkladu.
(3) O žiadostiach podaných pred odvodom alebo pri odvode rozhoduje odvodná komisia; o žiadostiach podaných po odvode až do nastúpenia do prezenčnej služby, alebo o žiadostiach, ktoré odvodná komisia nevybavila, rozhoduje príslušné doplňovacie okresné veliteľstvo po dohode s okresným (mestským notárskym) úradom bydliska branca. Proti týmto rozhodnutiam možno podať sťažnosť. O sťažnostiach ako aj v prípadoch, v ktorých nedošlo k dohode medzi doplňovacím okresným veliteľstvom a okresným (mestským notárskym) úradom, rozhoduje s konečnou platnosťou príslušný vojenský doplňovací úrad II. stolice po vyžiadaní mienky úradu verejnej správy vnútornej II. stolice.
(4) O žiadostiach, podaných po nástupnom termíne, rozhoduje minister národnej obrany.
(5) Žiadosti o predĺženie odkladu prezenčnej služby treba podať najneskoršie do 15. júla roku, v ktorom uplynie lehota odkladu, na okresnom (mestskom notárskom) úrade bydliska. Rozhoduje o nich príslušné doplňovacie okresné veliteľstvo
po dohode s okresným (mestským notárskym) úradom. Inak platia ustanovenia ods. 3.
(6) Výnimku z vekovej hranice, určenej v ods. l, a to najviac do nástupného termínu prezenčnej služby, v ktorom odvedený dovŕši 30. rok, môže povoliť v prípadoch osobitného zreteľa hodných minister národnej obrany.
(7) Odklad prezenčnej služby, prípadne predĺženie odkladu zo služobných dôvodov štátnym a iným verejným zamestnancom môže na žiadosť príslušného ústredného úradu povoliť minister národnej obrany.
(8) Ak žiadosť o odklad prezenčnej služby (predĺženie odkladu) podá za brannej pohotovosti štátu registrovaný podnik podľa § 26 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. za svojho zamestnanca, rozhoduje b nej minister národnej obrany.
(9) Spôsob podávania žiadostí o odklad prezenčnej služby alebo o jeho predĺženie osobami, ktoré majú bydlisko alebo sa trvalé zdržujú v cudizine, upraví vláda nariadením.
§ 16.
Trvanie prezenčnej služby.
(1) Prezenčná služba sa počíta od skutočného nastúpenia.
(2) Prezenčná služba trvá 24 mesiacov. Na prechodný čas môže ju vláda skrátiť celému ročníku.
(3) Prezenčná služba vysvätených (ordinovaných) duchovných kresťanských cirkví štátom uznaných alebo recipovaných ako aj školských bratov trvá 6 týždňov.
(4) Branci, ktorí v čase dokončenia zákonnej prezenčnej služby nemôžu konať prezenčnú službu pre odpykávanie disciplinárneho trestu, prepustia sa z prezenčnej služby len po odpykaní trestu a po doslúžení zameškanej prezenčnej služby (§ 17).
(5) Preložením na trvalú dovolenku sa prezenčná služba Zpravidla prerušuje; pokračuje sa v nej dňom nového nastúpenia,
(6) Započítanie trvalej dovolenky do prezenčnej služby môže povoliť vo výnimočných prípadoch minister národnej obrany.
(7) Trvanie prezenčnej služby osôb odvedených po 31. decembri roku, v ktorom dovršily 21. rok alebo osôb, ktoré nadobudly štátne občianstvo po 31. decembri roku, v ktorom dovŕšily 21. rok, určí minister národnej obrany.
§ 17.
Doshihovanie zameškanej prezenčnej služby.
(1) Zameškaný čas sú povinní doslúži! branci, ktorí v čase prezenčnej služby nekonali službu:
a) pre súdny alebo disciplinárny trest,
b) pre zbehnutie, samovoľné vzdialenie sa, pre dovolenku, udelenú okrem riadnej dovolenky, alebo pre neospravedlnené prekročenie dovolenky.
(2) Výnimku zpod dosluhovania dovoleniek [ods. l písm. b)] môže povoliť minister národnej obrany,
(3) Čas prezenčnej služby, zameškaný oneskoreným nastúpením do prezenčnej služby, treba doslúžiť. Výnimku môže povoliť minister národnej obrany.
(4) Minister národnej obrany určí, v akom rozsahu treba doslúžiť prezenčnú službu, zameškanú chorobou.
§ 18. Ďalšia povinná činná služba.
(1) Branci, ktorí boli ma štátne trovy vycvičení pre vojenskú službu z povolania alebo na ten cieľ dostali štipendiá, sú povinní okrem prezenčnej služby konať i ďalšiu činnú službu, na ktorú sa zaviazali podľa osobitných predpisov, vydaných ministrom národnej obrany.
(2) Ďalšiu činnú službu sú povinné podľa prevzatého záväzku konať osoby, ktoré sa zdokonaľujú v osobitných služobných odvetviach brannej moci, alebo ktoré boly v nich na vlastnú žiadosť vycvičené, alebo ak dostaly náhradu študijných trov.
§ 19.
Ďalšia dobrovoľná činná služba.
Kto vykonal prezenčnú službu, prípadne ďalšiu povinnú činnú službu, môže s po-