Neprošlo opravou po digitalizaci !

volením ministra národnej obrany dobrovoľne pokračovať v činnej službe. Rozsah tejto služby upraví minister národnej obrany.

§ 20.

Preradenie osôb.

Osoby z vojenskej služby [§ 14 ods. l písm. a)] možno preradiť do Pracovného sboru [§14 ods. l písm. b)] a naopak. Podrobnosti určí minister národnej obrany.

§ 21. Preloženie do zálohy.

(1) Branci, ktorí vykonali prezenčnú, prípadne ďalšiu činnú službu (§§ 18 a 19), preložia sa do zálohy. Od tohto času im prislúcha označenie "záložník".

(2) Záloha sa delí na I. zálohu, do ktorej patria záložníci až do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 40. rok, a na II. žalobu, do ktorej patria starší záložníci až do uplynutia ich brannej povinnosti (§ 3 ods. 3).

§ 22.

Cvičenie v zálohe.

Minister národnej obrany môže pódia potreby povolať záložníkov na cvičenia.

§ 23. Činná služba za brannej pohotovosti štátu,

(1) Čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu brannej moci nariaďuje prezident Republiky.

(2) Osoby povolané za brannej pohotovosti štátu do činnej služby sú povinné v činnej službe zotrvať až do demobilizácie alebo do svojho prepustenia.

(3) Demobilizáciu nariaďuje prezident Republiky.

(4) Nastúpiť do činnej služby za brannej pohotovosti štátu neprekáža okolnosť, že povolaná osoba je odsúdená k trestu na slobode neprevyšujúcemu jeden rok. Výnimky urči minister pravosúdia a pri osobách, odsúdených vojenským súdom, minister národnej obrany.

(5) Štátni občania zdržujúci sa v cudzine sú povinní dostaviť sa bez osobitného vyzvania do činnej služby, ak bola vyhlásená všeobecná mobilizácia.

§ 24.

Oslobodenie záložníkov od činnej služby za brannej pohotovostí štátu a od výnimočnej činnej služby.

(1) Minister národnej obrany a ním určené vojenské úrady (veliteľstva) na návrh príslušných úradov môžu oslobodiť na určitý čas od činnej služby pre prípad brannej pohotovostí alebo za brannej pohotovosti štátu záložníkov alebo osoby odvedené podľa § 26 ods. l písm. b), ak sú nevyhnutne potrebné na mieste svojho občianskeho účinkovania pre brannú a pracovnú pohotovosť štátu, pre štátne a verejné služby alebo pre iné dôležité verejné záujmy.

(2) Oslobodenie platí aj pri mimoriadnych opatreniach v mieri (§ 27).

§ 25.

Služobná povinnosť dôstojníkov a iných

vojenských osôb z povolania po zániku

služobného pomeru.

(1) Dôstojníci a iné vojenské osoby z povolania, ktoré sa osvedčia pred 31. decembrom roku, v ktorom dovŕšia 50. rok, že nehodlajú zostať ďalej v činnej službe, preložia sa do zálohy, ak vyhovely prevzatej povinnosti k činnej službe.

(2) Za brannej pohotovosti štátu nie je dovolené preložiť do zálohy alebo prepustiť z brannej moci osoby uvedené v ods. 1.

DIEL ŠTVRTÝ.

Mimoriadne opatrenia.

§ 26.

Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu.

(1) Za brannej pohotovosti štátu prezident Republiky môže nariadiť:

a) predčasné odvody osôb (§ 3 ods. 1) 18 ročných;

b) opätovné odvody osôb neodvedených alebo prepustených z brannej moci pre neschopnosť, a to až do 50. roku;

c) pribrať do služby v brannej moci príslušníkov žandárstva, sboru uniformovanej stráže bezpečnosti, finančnej stráže a iných sborov organizovaných podľa vojenských zásad.

(2) Osoby uvedené v ods. l písm, a) zaradia sa do brannej moci dňom odvodu. Týmto dňom sa na nich rozširuje služobná povinnosť. O nástupnom termíne rozhodne minister národnej obrany.

(3) Osoby uvedené v ods. l písm. b) zaradia sa do brannej moci dňom odvodu, tým istým dňom sa preložia do zálohy a sú povinné konať činnú službu za brannej pohotovosti štátu až do svojho prepustenia. Po prepustení podliehajú brannej povinnosti podľa § 3.

(4) Osoby uvedené v ods. l písm. c) podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci.

§ 27.

Mimoriadne opatrenia y mieri.

(1) Ak to vyžadujú mimoriadne pomery, môže prezident Republiky i v mieri nariadiť povolať do výnimočnej činnej služby potrebný počet príslušníkov určitých ročníkov I. zálohy na čas nevyhnutnej potreby.

(2) Ak to vyžadujú mimoriadne pomery, môže prezident Republiky i v mieri nariadiť povolať do výnimočnej činnej služby potrebný počet príslušníkov určitých ročníkov Pracovného sboru v zálohe na čas nevyhnutnej potreby.

(3) Prezident Republiky môže v mieri nariadiť pribrať dočasne do služby v brannej moci príslušníkov žandárstva, sboru uniformovanej stráže bezpečnosti, finančnej stráže a iných sborov organizovaných podľa vojenských zásad; títo podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci.

DIEL PIATY.

Prepustenie z brannej moci.

§ 28. (1) Z brannej moci treba prepustiť:

a) osoby, ktoré splnily brannú povinnosť;

b) tých, ktorí sa stali trvalé neschopnými pre výkon služby v brannej moci;

c) tých, ktorí boli nezákonne odvedení;

d) osoby uvedené v § 3 ods. l písm, b), ak sa po zaradení do brannej moci preukážu cudzím štátnym občianstvom.

(2) Minister národnej obrany môže v prípade ods. l písm. b) povoliť výnimky dostojníkom z povolania a invalidom, ktorí sa zaslúžili o armádu alebo štát.

(3) O prepustení osôb z brannej moci pre neschopnosť alebo preto, že ich odvod bol nezákonný, a v prípadoch ods. l písm. d) rozhodujú príslušné vojenské úrady. Až do rozhodnutia sú tieto osoby príslušníkmi brannej moci.

(4) Ak sa okolnosti uvedené v ods. l písm. b), c) alebo d) vyskytnú u brancov nezaradených, možno ich prepustiť z brannej povinnosti ešte pred zaradením.

§ 29.

(1) Osoby prepustené zo štátneho sväzku prepustia sa z brannej moci dňom doručenia prepustnej listiny (§ 10 ods, 6 zák. č. 255/1939 Sl. z. ).

(2) Ak sa prepustený do jedného roku po doručení prepustnej listiny nevysťahuje, prepustenie sa stane neplatným.

DIEL ŠIESTY.

Povinnosť hlásiť sa. § 30.

(1) Povinnosť hlásiť sa obsahuje:

a) prihlasovanie osôb na odvodný súpis;

b) hlásenie zmeny pobytu nezaradených brancov;

c) hlásenie brancov pred odchodom do prezenčnej služby;

d) hlásenie brancov na trvalej dovolenke;

e) hlásenie záložníkov a vojenských osôb preložených do výslužby.

(2) Podrobnosti o povinnosti hlásiť sa upraví vláda nariadením.

DIEL SIEDMY.

Výchova príslušníkov brannej moci.

§ 31.

(1) Príslušníci brannej moci majú sa vychovávať v duchu kresťanskom a vlasteneckom, pričom má spolupôsobiť vojenská duchovná správa.

(2) Nábožensko-mravnú výchovu príslušníkov brannej moci vykonávajú dôstojníci duchovnej správy.

DIEL ÔSMY, Všeobecné práva a povinnosti.

§ 32.

Vojenská súdna a disciplinárna právomoc nad osobami v činnej službe.

(1) Osoby v činnej službe podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci, ak osobitné zákony neurčujú inak. Rozsah tejto právomoci určuje vojenský trestný poriadok a iné predpisy.

(2) Osoby v činnej službe v občianskych veciach podliehajú občianskym súdom a úradom.

§ 33.

Vojenská súdna a disciplinárna právomoc nad osobami, ktoré nesplnily odvodnú povinnosť, nad brancami, ktorí nenastúpili do prezenčnej služby a nad osobami mimo činnej služby.

(1) Osoby, ktoré ešte nesplnily odvodnú povinnosť, branci, ktorí ešte nenastúpili do prezenčnej služby a osoby mimo činnej služby podliehajú v občianskych trestných a policajných veciach občianskym súdom a úradom, ak tento zákon neurčuje inak.

(2) Vojenský trestný poriadok určuje, pre ktoré trestné činy podliehajú vojenskej súdnej právomoci osoby mimo činnej služby.

(3) Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú:

a) nezaradení branci, ktorí nezachovali ustanovenia o hlásení sa pred odchodom do prezenčnej služby [§ 30 ods. l písm. c)],

b) osoby mimo činnej služby, ktoré nezachovaly ustanovenia o uschovaní alebo o tajnosti vojenských preukazov, alebo takých predpisov a pomôcok, ktoré im boly sverené ako dôverné, ako aj osoby mimo činnej služby, ktoré inak porušily záujem obrany štátu, ak v týchto prípadoch nejde o činy prísnejšie trestné.

§ 34.

Manželstvá osôb podliehajúcich brannej povinnosti.

(1) Osoby, ktoré nesplnily riadnu odvodnú povinnosť, môžu uzavrieť manželstvo len s povolením úradu verejnej správy vnútornej II. stolice, ktorý ho môže udelil len vo výnimočných prípadoch.

(2) Branci, ktorí ešte nenastúpili do prezenčnej služby, branci na trvalej dovolenke, branci v prezenčnej službe, osoby v ďalšej činnej službe, vojenské osoby z povolania ako aj vojenské osoby vo výslužbe prechodne konajúce činnú službu, potrebujú na uzavretie manželstva povolenie príslušných vojenských úradov (veliteľstiev).

(3) Z povolenia uzavrieť manželstvo nemožno uplatňovať úľavy v plnení brannej povinnosti.

§ 35.

Branné shromaždenia vojenských osôb v zálohe.

Osobitný zákon určuje, ktorí záložníci sú povinní zúčastniť sa na branných shromaždeniach.

§ 36. Cestovanie do cudziny.

(l) Osobitné predpisy určujú, v akej miere prekáža branná povinnosť v cestovaní do cudziny.

(2) Za brannej pohotovosti štátu môže minisiter národnej obrany všetkým osobám od 17. do 60. roku obmedziť cestovanie do cudziny.

DIEL DEVIATY. Osobitné ustanovenia,

§ 37.

Vstup slovenských štátnych občanov do cudzích branných služieb.

Vstúpiť do brannej moci cudzieho štátu slovenským štátnym občanom povoľuje minister národnej obrany.

§38. Branná povinnosť Cigánov a Židov.

(1) Cigánov nemožno zaradiť do vojenských jednotiek, ustanovizní a organizácií [§ 2 ods. 2 písm. a)], môžu konať iba službu v Pracovnom sbore, a to v osobitných skupinách.

(2) Židia nepodliehajú brannej povinnosti (§ 3).

DIEL DESIATY. Trestné ustanovenia.

§ 39. Opominutie predpísaného hlásenia.

Kto zamešká povinnosť hlásenia podľa § 30 ods. l písm. a), b), d) alebo e) a zameškanie dostatočne neospravedlní, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 1. 000.

§ 40.

Vstup do cudzích branných služieb bez povolenia.

Kto vstúpi do brannej moci cudzieho štátu bez povolenia (§ 37), potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 1. 000.

§ 41. Manželstvá bez povolenia.

(1) Kto uzavrie manželstvo bez povolenia (§ 34), potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000.

(2) Duchovný alebo matrikár, ktorý vedome spolupôsobí pri uzavretí manželstva (ods. 1), potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000, v prípade nedbalosti do Ks 2. 000.

(3) Ak páchateľ podlieha vojenskej trestnej právomoci, potresce sa podľa príslušných vojenských predpisov

§ 42. Zameškanie odvodu alebo preskúšania.

Odvodom povinný, ktorý v lehote určenej nepríde na odvod alebo na preskúšanie a svoje zameškanie dostatočne neospravedlní, ako aj ten, kto ho na to navedie, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000

§ 43. Prekazenie odvodu alebo preskúšania.

(1) Kto nepríde na odvod alebo na preskúšanie s úmyslom vyhnúť sa odvodnej povinnosti, alebo kto niekoho na to navedie, potresce sa pre priestupok zatvorením od ôsmich do šesťdesiatich dní; kto dodatočne dobrovoľne vyhovie svojej odvodnej povinnosti, potresce sa zatvorením od troch do tridsiatich dní. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť i peňažný trest do Ks 3. 000.

(2) Kto pri spáchaní priestupku podľa ods. l pomáha, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 3. 000.

§ 44.

Útek pred odvodom a pred prezenčnou službou.

(1) Kto opustí územie Republiky s úmyslom vyhnúť sa odvodnej povinnosti, alebo zotrvá za hranicami štátu s týmto úmyslom v čase, keď má vyhovieť svojej odvodnej povinnosti, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj peňažný trest do Ks 10. 000.

(2) Rovnako sa potresce, kto opustí územie Republiky, aby sa vyhol prezenčnej službe.

§ 45. Vyhýbanie sa brannej povinnosti,

(l) Kto sa dopustí pletích, aby sa vyhol alebo aby sa iný vyhol odvodnej povinnosti, prezenčnej službe alebo činnej službe hocakého druhu, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj peňažný trest do Ks 20. 000

(2) Kto sa dopustí činu podľa ods. l za brannej pohotovosti štátu, po tresce sa pre zločin žalárom od jedného do desiatich rokov

§ 46.

Úmyselné poškodenie vlastného alebo cudzieho zdravia.

(1) Pre prečin potresce sa väzením od dvoch mesiacov do troch rokov:

a) kto si ublíži na tele, poškodí si zdravie, dá si niekým iným ublížiť alebo poškodiť, aby sa stal čiastočne alebo celkom neschopným plniť brannú povinnosť;

b) kto niekomu inému ublíži ná tele, poškodí jeho zdravie, aby spôsobil jeho celkovú alebo čiastočnú neschopnosť plniť brannú povinnosť.

Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 30. 000.

(2) Ak čin podľa ods. l bol spáchaný za brannej pohotovosti štátu, tresce sa ako zločin žalárom od jedného do desiatich rokov.

§ 47.

Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť do prezenčnej služby.

(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz nastúpiť do prezenčnej služby v mieri do 3 dní, za brannej pohotovosti štátu do 48 hodín po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením v mieri od jedného mesiaca do jedného roku, za brannej pohotovosti štátu od dvoch mesiacov do troch rokov. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj trest peňažný, a to v mieri do Ks 10. 000, za brannej pohotovosti štátu do Ks 30. 000.

(2) Kratšie zameškanie, než je v ods. l uvedené, tresce sa disciplinárne.

§ 48.

Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť do cvičenia v zálohe,

(1) Kto neposlúchne do 24 hodín po určenej lehote povolávací rozkaz nastúpiť do cvičenia v zálohe (§ 22), potresce sa pre prečin väzením od ôsmich do deväťdesiatich dní. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj peňažný trest do Ks 5. 000.

(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods, l, tresce sa disciplinárne.

§ 49.

Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu

nastúpiť do výnimočne) činnej služby

(§ 27).

(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz (povolávací lístok alebo vyhláška) nastúpiť do výnimočnej činnej služby do 3 dní po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením od dvoch mesiacov do dvoch rokov. Okrem trestu na slobode možno mu uložť aj peňažný trest do Ks 30. 000.

(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods. l, tresce sa disciplinárne.

§ 50.

Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu

nastúpiť do činnej služby za brannej

pohotovosti štátu.

(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz (povolávací lístok alebo vyhláška) za brannej pohotovosti štátu do 48 hodín po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením od šesťdesiatich dní do troch rokov. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj peňažný trest do Ks 30. 000.

(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods. l, tresce sa disciplinárne.

§ 51.

Nenastúpenie do činnej služby bez osobitného povolania.

Príslušníci brannej moci, ktorí v čase vyhlásenia všeobecnej mobilizácie bývajú mimo územia Republiky a nenastúpia do činnej služby len čo je verejne známe nariadenie všeobecnej mobilizácia, potrescú sa pre prečin väzením od šesťdesiatich dní do troch rokov. Okrem trestu na slobode možno im uložiť aj trest peňažný do Ks 30. 000.

§ 52.

Neposlúchnutie plniť úkony podľa § 26 ods. l písm, c).

Ak príslušník sboru organizovaného podľa vojenských zásad, pribraný do služieb brannej moci podlá § 26 ods. l písm. c), neposlúchne výzvu nastúpiť do služieb v brannej moci do 48 hodín po určenej lehote, potresce sa pre priestupok zatvorením od ôsmich do deväťdesiatich dni. Okrem trestu na slobode možno mu uložiť aj trest peňažný do Ks 5. 000.

§ 53.

Trestnosť priestupkov, spáchaných mimo územia Republiky.

Priestupky uvedené v tomto zákone sú trestné i vtedy, ak boly spáchané mimo územia Republiky.

§ 54. Premlčanie trestných činov.

(1) Trestné činy podľa tohto zákona sa premlčia:

a) priestupky za šesť mesiacov,

b) prečiny za tri roky,

c) zločiny za desať rokov.

(2) Premlčanie trestných činov sa začína:

a) v prípadoch uvedených v §§ 43, 44 a 46 koncom roku, v ktorom odvodom povinný dovŕši 50. rok, alebo dňom, keď príde pred odvodnú (preskúšaciu) komisiu, pri brancoch dňom ich návratu, pri ostatných vinníkoch i dňom smrti osoby, ktorá podlieha brannej povinnosti;

b) v ostatných prípadoch dňom spáchania trestného činu.

§ 55. Premena peňažného trestu.

O vymeraní náhradného trestu na slobode za nevymožiteľný peňažný trest platí § 8 zákona č. 31/1929 Sb. z. a n.

§ 56.

Použitie trestných ustanovení na osoby

podrobené vojenskej súdnej právomoci;

pôsobnosť v trestnom pokračovaní.

(1) Tresty na slobode a tresty peňažné, uvedené v tomto zákone, vzťahujú sa i na osoby, podrobené vojenskej súdnej právomoci, ak spáchajú niektorý z trestných činov, uvedených v §§ 42 až 46, alebo pri ňom spolupôsobia.

(2) Osoby, ktoré spáchajú niektoré z prečinov, uvedených v §§ 47 až 52, podliehajú vojenskej súdnej právomoci. Kto na takéto prečiny navádza, čo aj bez výsledku, dopustí sa prečinu a potresce sa podľa svojej súdnej príslušnosti občianskym alebo vojenským súdom, a to trestom, ktorý tento zákon určuje pre páchateľa.

§ 57.

Trestné pokračovanie, ak neprislúcha vojenským úradom a súdom, patria pre

trestné činy podľa §§ 39 až 42 do pôsobností príslušných okresných (štátnych policajných) úradov, pre trestné činy podľa §§ 43 až 46 do pôsobnosti občianskych trestných súdov.

§ 58.

Pokus prečinu podľa §§ 44 až 46 je trestný.

DIEL JEDENASTÝ. Prechodné ustanovenia.

§ 59.

(1) Branné predpisy, nakoľko neodporujú tomuto zákonu, ostávajú v platnosti do vydania nových predpisov.

(2) Do vydania osobitných predpisov, na ktoré sa tento zákon odvoláva, splnomocňuje sa minister národnej obrany učiniť polrebné opatrenia — prípadne v dohode so zúčastnenými ministrami — v medziach tohto zákona.

DIEL DVANÁSTY.

Záverečné ustanovenia.

§ 60.

Spolupôsobenie občianskych úradov s vojenskými úradmi.

(1) Matričné, obecné (obvodné) nbtárske úrady, orgány obcí a miest ako aj úrady verejnej správy vnútornej sú povinné pri vykonávaní tohto zákona spolupôsobiť s vojenskými úradmi a orgánmi.

(2) Trovy s týmto spolupôsobením spojené hradia úrady z vlastných prostriedkov.

§ 61.

Oslobodenie od kolkov, poplatkov a poštovného.

(1) Podania (ich prílohy), vyplývajúce z tohto zákona, sú oslobodené od všetkých poplatkov a kolkovného,

(2) Ustanovenie ods. l sa nevzťahuje na podania, ktorými sa žiadateľ domáha výhod pre seba alebo pre svojho príslušníka alebo ktoré s plnením brannej povinností priamo nesúvisia.

(3) Úradné podania obecných orgánov a matričných úradov vo veciach vyplývajúcich z branného zákona sú oslobodené od poštovného.

§ 62.

Zákon č. 20/1940 Sl. z., ako aj právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.

§ 63.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júna 1943; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP