Je povinností všech odpovědných politických činitelů, aby upevňovali důvěru k soudům a soudcům. Když však některý soudce sám oslabuje důvěru národa ve spravedlnost, pak nemůžeme k tomu mlčet a je naší povinností takové případy otevřeně a loyálně kritisovat. Známe totiž případy, že nejvyšší soudní funkcionáři pošlapali právo, které měli hájit. Vrcholky naší justiční byrokracie, jako Hácha, nejvyšší funkcionář správního soudu, Krejčí, vysoký úředník ústavního soudu, a Kliment, docent právnické fakulty to byla ta proslulá právnická škola, která opovrhovala demokratickými řády a byla tak vzdálena národu a lidu. Proto je třeba kritiky, kontroly a bdělosti lidu, toho lidu, který v době okupace strádal, trpěl a bojoval, který zajistil základy Československé republiky ve dnech revoluce a který se tak osvědčuje ve veřejné správě, ve výrobě a v hospodářství. Tento lid a jeho mravní i právní cit jsou zárukou toho, že naše soudnictví půjde správnou cestou. Už v několika případech, kde šlo o nesprávný vyklad zákona nebo i ducha vládního programu, zasáhl lid a svými projevy prosadil nápravu; taková účast lidu nesměřuje proti soudcovské nezávislosti. My komunisté hájíme otevřeně zásadu nezávislosti soudců, ta však v lidově-demokratických poměrech musí především znamenat, že soudce musí být nezávislý na naší reakci a že musí být vyslovena zásada odpovědnosti soudců vůči lidu a státu.

K diskusi o soudcovské nezávislosti bych chtěl zdůraznit, že skutečně nezávislým soudce nikdy nebyl a nebude. Je povinen říditi se platnými zákony a judikaturou nejvyššího soudu. Příklad to nejlépe osvětlí. V době předmnichovské republiky někdo veřejně vychvaloval sovětskou ústavu. Oznámení dostal státní zástupce, podal o tom zprávu ministerstvu a to nařídilo stíhání podle § 14, odst. 1 zák. na ochranu republiky. Státní zástupce musel uposlechnout, jinak se vydával disciplinárnímu stíhání. Dejme tomu, že by soud obžalovaného zprostil. Státní zástupce podal zprávu o výsledku a ministerstvo spravedlnosti nařídilo podání stížnosti k nejvyššímu soudu. V takovém případě nejvyšší soud buď sám uznal vinným s odůvodněním, že pachatel pobuřoval proti demokraticko-republikánské formě státu, nebo věc vrátil nalézacímu soudu s tímto právním názorem k novému rozhodnuti. Soudce pak již byl povinen se říditi názorem vysloveným nejvyšším soudem. Je tedy zřejmé, že soudcové museli soudit nejen podle zákona, ale i podle výkladu, jaký zákonům dal nejvyšší soud. Prakticky výkon justice ovládalo ministerstvo spravedlnosti a nejvyšší soud.

Není pochyby, že dnešní právní řád, jak uvedl i pan ministr, neodpovídá nové době. Proto i výkon justice se mnohdy i bez viny soudců může jevit jako reakční. Není také pochyby, že i mezi soudci jsou případy lidí reakčních názorů, jako je to ve všech stavech a povoláních, ačkoliv loyálně konstatuji, že mezi soudcovským stavem jest jich opravdu málo. (Posl. Harus: Já sám jsem dostal půl roku od českého soudce za to, že jsem chválil Rudou armádu, a odseděl jsem si to!)

Kritisujíce jednotlivé případy máme na zřeteli nápravu. Jsme si vědomi, že většina soudců jsou přesvědčeni demokraté a vlastenci a že pochopí, že musí jit s lidem a národem. Takové správné pochopení neoslabuje soudcovskou nezávislost a autoritu, naopak ji posílí a upevní. Autorita soudců závisí na tom, jak budou chápat potřeby nového režimu lidové demokracie. Tato lidová demokracie se zrodila z boje za svobodu, v němž umíraly miliony obětí nacistických zločinců, a musí v tomto smyslu být vykládána i doplněna a zabezpečena záměrnou činností zákonodárnou, se kterou se u nás dosud vůbec nezačalo a která na základech, daných revolucí, najde normy pro kodifikaci všech potřeb a požadavků lidové demokracie. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem jest pan posl. dr Štefánik.

Posl. dr Štefánik: Slávne Národné shromaždenie!

So zreteľom na to, že pán minister spravodlivosti svoje exposé obmedzil na údaje, týkajúce sa iba právnej oblasti Čiech a Moravy, ráčte mi dovoliť, aby som quasi dodatkom poukázal na súčasný právny stav v oblasti Slovenska. Nadväzujúc priamo na prejav pána ministra, je mojím úmyslom nateraz zovrubnejšie sa zaoberať iba dvoma dôležitými a akútnymi otázkami našej justície, a to normatívnym základom, doterajším účinkovaním, ako aj celkovým poslaním ľudových súdov na Slovensku ako otázkou prvou a organizačnými, resp. personálnymi problémami pravosúdia na Slovensku ako otázkou druhou.

Prv než by som pristúpil k rozboru spomenutých dvoch otázok, dovolím si zdôrazniť to, na čo som upozornil už v debate o expozé pána ministra vnútra, že totiž za eminentne významnú a naliehavú úlohu nášho spoločného legislatívneho programu považujem celkovú unifikáciu československého práva občianskeho i trestného. To, čo sa nám na tomto poli nepodarilo za 20 rokov spolunažívania dovŕšiť, musíme teraz, po opätovnom šťastnom stretnutí v našej spoločnej vlasti, nezlomnou vôľou a všemožným úsilím dobudovať. Náš štát musí svoju jednotnosť dokumentovať jednotnými základnými kodexami a prisluhovanie spravodlivosti musí sa diať v oboch právnych oblastiach podľa rovnakých normatívnych zásad. V plnej miere uznávam, že táto unifikačná a kodifikačná práca nestrpí n jakú prekotnosť a má sa dohotoviť v každej svojej časti tak, aby bezúhonne obstála i proti najprísnejšej odbornej kritike a dôstojne dosvedčovala našu kultúrnu vyspelosť i právnickú erudíciu voči cudzine. Zároveň však prizvukujem aj to, že uskutočnenie nášho celkového unifikačného programu môže sa diať aj postupne, čiže po etapách, a že veľmi značné uľahčenie poskytujú nám pre tieto práce už hotové československé osnovy v čase pred rokom 1938 s veľkou odbornou dôkladnosťou a svedomitosťou pripravené.

Prejavujem nádej, že úplné pochopenie, s ktorým sme sa v predmetnej otázke u Ministerstva spravodlivosti stretli, a náš spoločný pevný úmysel, podporovaný vedomím osožnosti vytýčeného účelu, privedú nás ku skorému a úspešnému dovŕšeniu kýženej unifikácie, ktorou výdatne prispejeme k zdokonaleniu nášho právneho poriadku, odstránime doterajší škodlivý dualizmus práva a vykonáme nesporne ďalší krok dopredu v našom budovateľskom programe.

K otázke ľudového súdnictva na Slovensku uvádzam následovné: Normatívnym základom výkonu ľudového súdnictva na Slovensku sú dnes základné nariadenia č. 33/1945 Sb. z. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení novely č. 83/1945 Sb. n. SNR, ďalej vykonávacie nariadenie č. 55/1945 Sb. n. SNR a inštrukcie vydané Povereníctvom pravosúdia a viacero úprav, rešp. obežníkov Povereníctva pravosúdia, ktorými sa malý odstrániť pochybnosti, vyskytnuté pri prevádzaní ľudového súdnictva.

Uvedenými predpismi boly vytvorené všetky potrebné predpoklady k tomu, aby ľudové súdy na Slovensku započaly a nerušene vykonávaly svoju zákonnú činnosť.

Právomoc ľudových súdov se vzťahuje iba na politické trestné činy špeciálnej povahy, ktoré môžeme súhrnne nazvať politickými deliktami minulého fašistického politického režimu. Nariadenie o ľudových súdoch tieto trestné činy rozčleňuje podľa ich povahy a závažnosti na 5 základných skupín. Do prvej skupiny patria previnenia fašistických okupantov, do druhej previnenia domácich zradcov, do tretej previnenia kolaborantov, do štvrtej skupiny sa zaraďujú previnenia tých, ktorí zradili slovenské národné povstanie, a konečne do piatej previnenia ostatných menších vinníkov fašistického režimu. Trestné činy prvých štyroch skupín sú zločiny veľkej závažnosti, a preto sa stíhajú najprísnejšími trestami, kým poklesky poslednej skupiny vykazujú značne menšiu objektívnu závažnosť a preto aj trest na ne určený je miernejší.

S hľadiska trestnej represie je pozoruhodné, že nariadenie o ľudových súdoch osobitným ustanovením pamätá na oné prípady účinnej ľútosti, v ktorých páchateľ svojou neskoršou činnosťou, najmä účasťou na národnom povstaní, významne sa zaslúžil o protifašistický boj, alebo o záchranu slovenských životov. Právnym následkom takejto účinnej ľútosti, zasluhujúcej si iste ohľad, je možnosť primeraného zmiernenia zákonnej trestnej sankcie, ba v prípadoch celkom mimoriadnych aj upustenie od potrestania.

Právomoc ľudových súdov vykonávajú tri typy súdnych tribunálov: 1. Národný súd pre celé územie Slovenska, 2. okresné ľudové súdy pre jednotlivé okresy a 3. miestne ľudové súdy pre jednotlivé obce. Rozdelenie pôsobnosti medzi okresnými ľudovými súdmi na jednej a medzi miestnymi ľudovými súdmi na druhej strane sa zakladá na vecnom rozlišovaní, nakoľko do pôsobnosti okresných ľudových súdov patrí rozhodovať o zločinoch fašistických okupantov, domácich zradcov, kolaborantov a zradcov odboja, kým pôsobnosť miestnych ľudových súdov sa vzťahuje na miernejšie poklesky ostatných previnilcov fašistického režimu. Rozlišovanie pôsobnosti medzi Národným súdom na jednej a medzi okresnými ako aj miestnymi ľudovými súdmi na druhej strane sa zakladá čiste na personálnom kritériu, keďže pre tie isté delikty, ktoré patria vo všeobecnosti do pôsobnosti okresných ľudových súdov, poťažme miestnych ľudových súdov, stáva sa kompetentným Národný súd vtedy, ak páchateľom týchto deliktov je taký významný politický činiteľ alebo funkcionár minulého režimu, ktorý je výslovne označený v príslušnom ustavení nariadenia. Okrem toho Predsedníctvo SNR so zreteľom na mimoriadnu závažnosť alebo politický význam veci v každom prípade je oprávnené prikázať určitú vec na rozhodovanie národnému súdu, hoci by ináč patrilo v trestné pokračovanie do pôsobnosti ľudového súdu menšej kompetencie.

Všetky tribunály ľudového súdnictva rozhodujú v senátoch. Senát Národného súdu sa skladá z predsedu a zo 6 prísediacich, okresný ľudový súd z predsedu a zo 4 prísediacich, miestny ľudový súd však z predsedu a zo 4 až 6 prísediacich. Zástupcom obžaloby je pri každom ľudovom súde osobitne vymenovaný obžalobca. Právo obhajoby sa náležite uznáva. Úprava procesu je vybudovaná na základných zásadách trestného poriadku platného pre riadne trestné súdy, avšak pokračovanie je značne zjednodušené tak, aby k vyneseniu rozsudku mohlo čo najrýchlejšie dôjsť. Rozhodnutie každého ľudového súdu je konečne, totiž nepripúšťa sa proti nemu nijaký riadny opravný prostriedok.

Ako to z uvedeného vyplýva, miestne ľudové súdy sú čiste laického složenia, kým v senátoch Národného súdu a v okresných ľudových súdoch iba predseda je odborníkom sudcom, avšak prísediaci sú zástupcami ľudu. Z tejto prevažnej väčšiny živlu laického nad živlom sudcovským je zrejmé, že rozhodovanie o trestných činoch patriacich do pôsobnosti ľudových súdov je vlastne v prevažnej miere sverené do rúk prísediacich čiže do rúk zástupcov ľudu. Slovenská národná rada bola si vedomá toho, že touto prevažnou účasťou laických prísediacich sveruje ľudu veľmi dôležitý a účinný prostriedok na uskutočnenie mravnej očisty národa. Činila však tak v nádeji, že vyvinutý mravný cit ľudu umožní, aby v tejto ťažkej skúške svojej politickej vyspelosti čestne obstál. Ťažisko úspechu celého ľudového súdnictva bolo položené vlastne na to, aby okresné národné výbory, do pôsobnosti ktorých patrí vymenovať prísediacich pre okresné ľudové súdy a pre mestne ľudové súdy ako aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do pôsobnosti, ktorého patrí vymenovať 6 prísediacich pre senáty Národného súdu, starostlive prevádzalo výber osôb pre funkciu prísediacich ľudových súdov, totiž aby touto funkciou vyznamenalo ľudí mravne najčistejších a najbezúhonnejších, ktorí odolajú každému protizákonnému vplyvu, povznesú sa nad všetky záujmy osobné i strannícke a náležite si uvedomia mimoriadne dôležité poslanie ľudových súdov, ako aj ďalekosiahly politický i morálny význam svojej funkcie.

Veľmi dôležitú záruku právnej istoty a spravodlivého súdenia ľudových súdov sa snažilo vytvoriť ustanovenie, podľa ktorého povinnosťou obžalobcu, ako aj ľudového súdu je presne a svedomite vyšetriť skutkový stav, ďalej všetky podstatné okolnosti spáchania trestného činu, ako aj prípadné okolnosti odôvodňujúce zmiernenie trestu. Pozornosť treba venovať dôkazom, ktoré usvedčujú obvineného i dôkazom, ktoré sú mu na prospech, priťažujúcim, ako aj poľahčujúcim okolnostiam.

Všetkým členom ľudových súdov totiž predsedovi i prísediacim senátov prislúcha sudcovská neodvislosť tak, ako sudcovským vykonávateľom riadneho trestného súdnictva. Sudcovské orgány ľudového súdnictva sú teda vo svojej zákonnej funkcii viazané jedine zákonom, nie sú však v danom smere povinné poslúchnuť nijaký iný príkaz. V rámci ustanovení zákona má ich činnosť usmerňovať česť, čisté svedomie, nestrannosť, dôkladnosť a svedomitosť, ako to práve výstižne vyjadruje aj slávnostný sľub, ktorý pred započatím svojej funkcie skladajú.

Členom ľudových súdov pri výkone ich funkcie prislúcha rovnaká trestnoprávna ochrana ako sudcom, avšak s hľadiska vlastnej zodpovednosti majú taktiež zvýšenú trestnú zodpovednosť vykonávateľov riadneho súdnictva.

Snahou Slovenskej národnej rady bolo, činnosť ľudových súdov na Slovensku postaviť na pevnú a vyhovujúcu normatívnu bázu. Napriek tomu skúsenosti čerpané z doterajšej praxe ukázaly, že v záujme rýchleho a úspešného ukončenia činnosti ľudových súdov bolo by žiadúce pôvodné zákonné ustanovenia v niektorých smeroch doplniť, poťažne modifikovať. Povereníctvo pravosúdia vyhovujúc tejto praktickej potrebe pripravilo už návrh žiadúcej novelizácie a predložilo ho na uzákonenie. Podstatnými novotami majú byť v smysle tejto novely: doplnenie právomoci Národného súdu funkciou súdu čestného, a to podľa analogických zásad, aké boly uplatnené v dekréte prezidenta republiky o Národnom súde, ďalej sústredenie administratívneho dohľadu nad ľudovými súdmi u Povereníctva pravosúdia, presné určenie právnych podmienok na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku - nemajúceho ovšem zásadne odkladný účinok na výkon trestu - a konečne možnosť zriadenia súdnych senátov, neviazaných na určité sídlo, pre rýchle zdolanie agendy oných okresných ľudových súdov ako aj miestnych ľudových súdov, ktoré sú mimoradne zaťažené prácou, alebo ktoré nevykazujú v pomere k ostatným dostatočnú pracovnú výkonnosť. So zreteľom na to, že ľudové súdy do pôvodne určeného časového termínu účinnosti, čiže do 23. mája 1946, predvídateľne nebudú schopné úplne dokončiť svoje úlohy, predlžuje sa zároveň účinnosť nariadenia o ľudových súdoch.

Na otázku, či ľudové súdnictvo na Slovensku náležite splnilo, poťažne plní svoj zákonný úkol, môžem odpovedať takto: Ľudové súdnictvo na Slovensku už aj doteraz vykonalo značnú prácu v záujme očisty nášho verejného života. Väčšina ľudových súdov bezúhonne vykonáva svoju zákonnú funkciu. Tam, kde sa zistí nedostatočný alebo neuspokojivý výkon, Povereníctvo pravosúdia prostriedkami, ktoré má k dispozici, okamžite zakročuje. Najúčelnejším spôsobom nápravy je vo väčšine prípadov výmena osôb. Povereníctvo pravosúdia nemá však nijakú priamu ingerenciu na účinkovanie miestnych ľudových súdov, preto ohľadom týchto bude zjednaná náprava už spomenutou novelizáciou základného nariadenia o možnosti zriadenia t. zv. "lietajúcich senátov".

Pokiaľ ide špeciálne o účinkovanie Národného súdu, to predovšetkým poznamenávam, že Národný súd podľa terajšieho stavu po stránke administratívneho dohľadu podlieha priamo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Najdôležitejšou úlohou Národného súdu bude rozhodovať o vine bývalého prezidenta t. zv. Slovenského štátu ako aj jeho vlády. Dôkazný materiál pre tieto monstreprocesy sa dôkladne a svedomite pripravuje. Skutočnosť, že termín hlavného prejednávania v týchto veciach nemohol byť ešte vytýčený, odôvodnil Národný súd i jeho obžalobcovia nutnosťou dôkladného, svedomitého a celkom podrobného zistenia skutkového stavu už za predbežného pokračovania. Niet pochybností o ton, že ide tu skutočne o závažné procesy dejinného významu, dotýkajúce sa celého národa, ba aj našich medzinárodných vzťahov a preto musíme zastávať stanovisko, že každá prekotnosť, nepripravenosť alebo povrchnosť bola by len na škodu veci. Nemôžeme nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že práve teraz sa vedie v Norimberku základný monstreproces proti vojnovým vinníkom nemeckým, ktorého dôkazy i procesné výsledky predvídateľne budú nadmieru dôležitým prameňom pre rozhodovanie nášho Národného súdu.

Podľa úradných zpráv a vierohodne zisteného stavu práca Národného súdu i okresných ľudových súdov je hatená skutočnosťou, že úrady a orgány národnej bezpečnosti predkladajú obžalobcom týchto súdov i prípady, v ktorých stopovanie nie je náležite prevedené. Znamená to toľko, že obžalobca dotyčného ľudového súdu musí takúto vec od základu vyšetrovať a tým sa zapríčiňujú značné preťahy v pokračovaní. Na druhej strane je isté, že prípadné pohodlné stanovisko obžalobcov do náležitého a presného zistenia rozhodných skutkových okolností viedlo by v mnohých prípadoch k nutnosti odročiť hlavné prejednávanie, alebo k povrchnému a nedostatočnému zisťovaniu viny, čo by zaiste nebolo v súlade s požiadavkami kladenými na ľudové súdy. Predmetnú skutočnosť neuvádzam titulom výtky pre Národnú bezpečnosť, lebo som si vedomý toho, že reorganizovanie, ba môžeme azda tvrdiť nové vytvorenie Sboru národnej bezpečnosti po oslobodení znamenalo úlohu nadmieru ťažkú a pri počiatočných personálnych i organizačných nedostatkoch, ako aj pri nezapracovanosti a neskúsenosti mnohých nových členov tohto Sboru, zrejme sme nemohli očakávať od úradov Národnej bezpečnosti stopovania a trestné oznámenia v každom smere vyhovujúce. Osobitnú pozornosť si tu zasluhuje aj komplikovanosť a pomerne ťažká právna konstrukcia trestuhodných previnení, prikázaných do právomoci ľudových súdov.