Colné zapojenie sa uskutočnilo od prvého októbra 1940. Už z Hitlerovho výnosu bolo možné súdiť, že pôjde o začlenenie do ríšskeho colného územia a o zavedenie rísškého colného práva. Ale skutočnosť išla za slová Hitlerovho výnosu a zahrnula do colného zapojenia tiež celý odbor nepriamych daní a monopolov. Protesty českej finančnej správy a českých hospodárskych činiteľov boly marné.

Takýmto spôsobom bola príjmová sústava bývalého protektorátu pripravená okrem cla o výnos celej složky nepriamych daní a monopolov a o tú čiastku výťažku tabakovej režie, ktorá sa musela platiť na nemecké clo z tabaku a na nemeckú daň z tabaku.

Po týchto zásahoch spočívalo hlavné bremeno nákladov verejnej správy býv. protektorátu na výnosoch priamych daní. To viedlo ovšem k tomu, že výnos tejto složky verejných príjmov musel byť vystupňovaný čo najviac.

Najdôležitejšie prispôsobovanie úpravy v odbore priamych daní začínajú na konci r. 1942. Ako nová daň bola zavedená daň z majetku. Naša srážková daň dôchodková bola od 1. júna 1943 nahradená daňou zo mzdy podľa nemeckého systému. Daň zo mzdy bola doplnená jednak vojnovým príspevkom, ktorý platili Česi za to, že boli vraj "ušetrení" vojenskej povinnosti, jednak sociálnou vyrovnávacou dávkou, ktorá postihovala židov, Poliakov a Cigáňov.

V odbore daní, ktoré sa vyrubujú, previedli Nemci od r. 1943 zmenu daňového roku. Súčasne zrušili niektoré naše dane, a namiesto nich zaviedli od r. 1943 novo upravenú daň dôchodkovú, daň korporačnú a zárobkovú daň korporácií; taktiež všeobecná daň zárobková neušla úpravám. Ku skutočnému vymeraniu daní podľa týchto nemeckých predpisov však u nás nedošlo.

Tieto skutočnosti maly ovšem svoj vážny odraz vo financiách samosprávnych sväzkov, ktoré systémom prirážok nadväzovaly na priame dane. Zrušením niektorých prirážkových daní bola veľmi značne snížená prirážková základňa a tým i rozsah príjmov samosprávy z prirážok. Náhradou za tento ušlý príjem boly sväzkom územnej samosprávy od r. 1943 priznané z bývalej protektorátnej pokladnice prídely a pre rok 1945 boly všetky prirážky nahradené pevnými prídelmi z pokladnice býv. protektorátu vo výške prirážkových príjmov v r. 1944. Bývalý protektorát vyplácal teda zo svojich prostriedkov samospráve pevné prídely a naproti tomu inkasoval ako svoj príjem platby na daň korporačnú a zárobkovú daň korporácií, ktoré svojou výškou odpovedaly zrušenej zvláštnej dani zárobkovej i so všetkými prirážkami, a platby na prirážky k zachovaným daniam prirážkovým.

Odbor poplatkov bol za okupácie postihnutý jednak tým, že právny a hospodársky styk, na ktorý poplatky väčšinou naväzujú, sa za vojny ustavične zmenšoval, jednak tým, že i tento výsek nebol ušetrený zásahov, ktoré viedly k zrušeniu celého radu dávok sem spadajúcich a len v niektorých prípadoch k zavedeniu odpovedajúcich noriem ríšskych.

Slovensko, ako som už spomenul, zachovalo si v podstate daňovú a dávkovú sústavu československú. Legislatívne úpravy nepriniesly tu v ničom štrukturálnych zmien. Výnos verejných dávok mal i tu stúpajúcu tendenciu, čo je možné pričítať jednak vzrastu hospodárskych čísiel, ktorý tu bol prenikavejší, ako v českých zemiach, jednak určitej konjunktúre, z ktorej finančné hospodárstvo býv. Slovenského štátu v tieni Nemecka a v súvislosti s vojnou prosperovalo.

Územné zmeny po Mníchove a vytvorenie t. zv. protektorátu vyvolaly potrebu riešenia otázky československého štátneho dlhu. O rozdelení československého vnútorného dlhu boly ujednané v r. 1940 a 1941 celkom tri dohody, a síce nemecko-slovenská, nemecko-maďarská a nemecko-protektorátna, ktorých obsah sa pravdaže neobmedzuje len na štátny dlh. Tieto dohody sú teraz neplatné. Maly však za následok, že československé dlhopisy vymenené v Nemecku, Maďarsku a na Slovensku za domáce dlhopisy boly nám odvedené a odpísané zo stavu dlhu. Československý štátny dlh snížil sa takto okrúhle o 9 miliárd Kč, slovenský podiel tohto sníženia sa nám však dnes opäť vrátil v rámci štátneho dlhu býv. Slovenského štátu.

Vedľa tohoto dlhu, spravovaného t. zv. protektorátom, vyrástol vlastný dlh protektorátny, ktorý v dobe oslobodenia dosiahol skoro 34 miliárd K a vznikol výhradne potrebou na platy na t. zv. matrikulárny príspevok, o ktorom som sa už zmienil.

Pokiaľ ide o československý dlh zahraničný, bolo zastavenie platov na tento dlh prvým dôsledkom okupácie. I tak však uvedené dohody o rozdelení štátneho dlhu uznávaly ďalšiu právnu existenciu československého zahraničného dlhu a nič na ňom nezmenily. Za pobytu československej vlády v zahraničí však zahraničný dlh vzrástol, lebo všetky správne výdavky československého zahraničného zriadenia a osobné výdavky vojenské musely byť uhradené predovšetkým zo zahraničných úverov, ktoré nám poskytly tieto štáty: 1. Veľká Británia (do konca r. 1945 bolo z tohoto úveru vyčerpané nie celých 11 miliónov libier), 2. vláda sovietska (dňa 31. marca 1945 bol československý dlh z tohoto titulu vzniklý sovietskou vládou odpísaný a namiesto toho uzavretá dohoda o financovaní jednotiek Červenej armády na československom území a o poskytnutí výzbroja pre novú československú armádu Sovietskym sväzom), 3. vláda francúzska (do konca júla 1945 bolo z úveru vyčerpané 26 ¹/₂ milióna frankov).

Definitívnou porážkou Nemecka v r. 1945 a našou revolúciou vzniklo svetlo slobody i nám a bola nám daná opäť možnosť slobodného rozhodovania. Postupne na celom území bola obnovená štátna svrchovanosť, územie bolo opäť sjednotené. Rozbitie "poriadku" zavedeného okupantmi odhalilo hĺbku, do kterej naše hospodárstvo bolo uvrhnuté. Mena bola rozvrátená, naše peňažníctvo malo desiatky miliárd pohľadávok voči nemeckej ríši a ríšskym peňažným ústavom. Besnenie okupantov a záverečné boje zanechaly v rozsiahlych krajoch množstvo škôd. Bolo potrebné vybudovať opäť mierové hospodárstvo a zaviesť jednotný a sociálne spravodlivý poriadok. Poučení minulosťou, pristúpili sme ku konečnému riešeniu otázky našich Nemcov a Maďarov.

Svoje hospodárske a sociálne snahy sme podložili sjednotením meny. Sjednotenie neznamená pravda ešte menovú reformu. Je to však prvé nutné technické opatrenie ako základ pre ďalšie kroky. Musíme sa ďalej vyporiadať s ohromnou masou fiktívneho finančného kapitálu, ktorý sme museli zatiaľ zaistiť blokážou. Z celého finančného kapitálu musíme nejprv usporiadať tú čiastku, ktorá vznikla vojnovou infláciou. K tomu účelu je určená i dávka z majetkového prírastku a dávka z majetku. Ich osnova bude v najbližších dňoch predložená Národnému shromaždeniu. Majetkové dávky budú vyžadovať od občianstva obete, ale musím zdôrazniť, že menová reforma len odhaľuje ohromné straty, ktoré tu už sú, pretože vznikly z vojny a okupácie. Snažíme sa, aby tieto škody boly spravodlive rozdelené a prestaly brzdiť rozvoj nášho hospodárstva. Od dialšieho hospodárskeho vývinu, ktorý predpokladá čo najväčšie rozvinutie výroby hospodárskych statkov, závisí ďalšie postupné uvoľňovanie viazaných vkladov. Žiadam, aby naša verejnosť pokojne vyčkala a nedávala sa svádzať neodôvodnenými povesťami a aby si uvedomila, že napravenie škôd tak obrovského rozsahu nedá sa previesť naraz.

V máji 1945 bola československá finančná správa postavená pred veľké úlohy administratívne a legislatívne. Bolo treba predovšetkým pripraviť sjednotenie daňového práva na celom území republiky. Došlo k nemu už v odbore cla a dane dôchodkovej a práve v týchto dňoch sa uskutočnilo v odbore dane z obratu a v odbore daní nepriamych a monopolov. Taktiež u poplatkov, kde je unifikácia a reforma už od vzniku republiky v r. 1918 ústrednou otázkou, došlo už k veľkému priblíženiu medzi Slovenskom a českými zemiami.

V českých zemiach bolo v odbore priamych daní problémom preklenúť roky 1943-1945. Vymeranie daní za tieto roky, na ktorom teraz daňové správy pracujú, je ovšem akciou v podstate poriadkovou a prinesie štátu príjem len v tých prípadoch, kde daňový výmer bude vyšší, ako bola dočasná platobná povinnosť.

Na rozdiel od obdobia po prvej svetovej vojne sa nám podarilo v krátkom čase niekoľkých mesiacov sjednotiť, ale v mnohom i reformovať. Najmä to platí o úseku nepriamych daní. Tieto legislatívne úpravy si vyžiadaly mnoho usilovnej práce so strany finančnej správy v českých zemiach i na Slovensku a veľmi intenzívne sa nimi zaoberaly v prípravnom štádiu všetky složky nášho života politického a všetky ministerstvá. Tiež prejednávanie pripravených osnov vo vláde, v našich politických stranách a v tejto snemovni bolo skutočne veľmi podrobné. Musely sa často vyrovnávať rôzne politické zaujmy. Je prirodzené, že príprava a prepracovanie osnov na tak širokej demokratickej základni potrebuje o niečo viac času. Som však presvedčený, že je to nie na škodu, ale naopak, len na prospech veci. V tejto tendencii obrátila sa teraz finančná správa našich politických, hospodárskych a vedeckých činiteľov s výzvou, aby jej oznámili svoje podnety a poznámky k reforme nášho daňového zákonodarstva, najmä v odbore priamych daní. Dúfam, že touto cestou v spolupráci verejnosti a finančných odborníkov dôjdeme k reforme na podklade čo najširšom, teda k reforme, ktorá bude skutočne dokonalou.

Zostáva nám vyriešiť problém samosprávnych financií, menovite samosprávy územnej. Na Slovensku zostal prirážkový systém v Čechách a na Morave máme sústavu pevných prídelov, ovšem vychádzajúcu z prirážkového systému, a v pohraničí máme zatiaľ systém nemecký, t. j. systém samostatných obecných daní, doplnený prídelmi z výnosov daní štátnych. K tomu sa pridružuje zmena územnej samosprávy v dôsledku zriadenia miestnych, okresných a zemských národných výborov.

Finančný zákon prináša podklad pre dočasné usporiadanie tejto veci a bude našim úkolom pripraviť vhodnú úpravu definitívnu.

Všetky tieto ťažkosti sa odrazily a odrážajú v štátnom hospodárstve. Teší ma, že pokračujúca konsolidácia sjednáva tu postupne priaznivejšie predpoklady. Vysoké výdavky na jednej strane, plynúce z mimoriadnych úkolov štátnej správy, a snížené príjmy z rozrušeného národného hospodárstva zapríčinily vysoké schodky, ktoré je treba hradiť úverovými operáciami. Tieto prostriedky získali sme si na domácom peňažnom trhu. K tomu pristúpila potreba zabezpečiť dovoz surovín a doplniť schodky domácej vyživovacej základne dovozom zo zahraničia. Na tento účel boly získané úvery zahraničné, a to u vlády kanadskej, britskej a švédskej. O týchto úveroch bolo už pred časom Národné shromaždenie informované vládou.

Za takejto situácie nemohli sme hneď, po oslobodení sostaviť rozpočet na zostávajúcu čiastku roku 1945. Dokonca i dočasné vedenie štátneho hospodárstva na podklade mesačných výkazov očakávaných príjmov a výdavkov ukazovalo, ako ťažko je odhadovať v pomeroch prudko sa vyvíjajúcich skutočnú potrebu štátnej správy.

Rozpočet, ktorý je nástrojom štabilizačným, predpokladá súčasne určitú štabilizáciu pomerov. Ním sa do značnej miery fixujú štátne úlohy pre celý rok. Je teda potrebné, aby pri jeho sostavení bolo jasné, aké úlohy v príslušnom roku naše štátne hospodárstvo čakajú a ktoré z nich sú najpotrebnejšie, aby rozpočet bol postavený na dosť pevnú základňu a mohol svoju funkciu skutočne vykonávať.

Všetky tieto skutočnosti bolo potrebné rešpektovať, aby bol predložený rozpočet, ktorý by splňoval podmienky rozpočtu reálneho. Nepovažujem preto za nedostatok, ale za prednosť tohoto rozpočtu, ktorý vám vláda práve predkladá, že jeho prípravám bolo venované plných 6 mesiacov. Preto v decembri minulého roku vláda radšej požiadala o zmocnenie k dočasnému hospodáreniu až do konca marca 1946, ako by vám predložila rozpočet nedostatočne pripravený.

Zúčastnil som sa sám rozpočtových jednaní a rád konštatujem, že vláda sa rozpočtom zaoberala veľmi podrobne, s vážnosťou, ktorá ukazovala poctivú vôľu uviesť naše štátne hospodárstvo do poriadku. Dúfam preto, že Dočasné Národné shromaždenie, oceňujúc toto úsilie, príjme moje vysvetlenie o omeškaní, s ktorým je rozpočet na tento rok predkladaný.

Všeobecne môžem tento prvý rozpočet obnovenej a sjednotenej republiky charakterizovať ako rozpočet obnovy a budovania. Tie úkoly, ktorých splnenie sme si najmä mimoriadnym rozpočtom vytýčili, možno celkove označiť ako nápravu škôd spôsobených vojnou a okupáciou a obnovu národného života i štátneho zriadenia a ako budovanie nového sociálneho, hospodárskeho a politického poriadku, ktorý má zaistiť v budúcnosti lepšiu životnú úroveň všetkého nášho ľudu.

Rozpočet, ktorý podľa svojej povahy potrebuje sa pripnúť na presné usporiadanie štátu, musel sa tento raz pokúsiť o riešenie dočasné, opierajúce sa o košický vládny program a o dohodu z 2. júna 1945. Nepredbieham tým vôbec úprave, ktorú prevedie nová ústava a iné zákony. Rozdelil štátne rozpočtové hospodárstvo na tri úseky, a to na úsek ústredný, štátne hospodárstvo zemí českých a štátne hospodárstvo na Slovensku. Úsek ústredného štátneho hospodárstva zahrňuje - podľa nášho rozpočtu - potreby prezidenta republiky a jeho kancelárie, Národného shromaždenia, predsedníctva vlády, ministerstiev zahraničných vecí, národnej obrany, zahraničného obchodu a ostatných ústredných úradov, vojenských penzií, ako i niektorých úsekov všeobecnej pokladničnej správy, najmä príspevok štátnej správy na úhradu štátneho dlhu, ktorý je v plnom rozsahu spravovaný ako vec celoštátneho záujmu. K výpočtu ústredných úradov je ovšem treba podotknúť, že mnohé z nich pracujú nielen vo veciach celoštátnych, ale i z čiastky vo veciach týkajúcich sa výlučne zemí českých; je to dôsledok toho, že v českých zemiach niet obdoby pre slovenské úrady povereníkov.

Zo štátnych podnikov sú rozpočtove zaradené ako ústredné: Tabaková režia, Štátna mincovňa v Kremnici, štátna loteria, Československá pošta, Československé štátne železnice a Československé aerolínie.

Príjmové hospodárstvo vychádza zo zásady jednotnosti daňového a hospodárskeho celku celého územia štátu. Táto zásada nie je ešte v praxi dosiaľ úplne prevedená, ale domnievam sa, že v konečnom štádiu poplynú všetky štátne príjmy do jednej spoločnej pokladnice, i keď budú z administratívnych dôvodov zachycované ako príjmy ústredné, alebo zemí českých alebo Slovenska.

Rozpočet sa ďalej delí na riadny a mimoriadny. Tiež posledný, Národným shromaždením prejednávaný rozpočet, t. j. rozpočet na r. 1938, bol takto rozdelený. Vtedy boly to predovšetkým výdavky na národnú obranu, ktoré ako prechodné, mimoriadne a ťažké bremeno boly zahrnuté do mimoriadného rozpočtu; dnes tam vkladáme prechodné a veľmi zaťažujúce výdavky na obnovu a rekonštrukciu a výdavky spojené s hospodárskou pomocou.

Predovšetkým tieto výdavky tvoriace mimoriadny rozpočet spôsobujú, že náš prvý rozpočet končí vysokým schodkom. Celý rozpočet - riadny a mimoriadny - počíta s výdavkami v čiastke 64.000 mil. Kčs a s príjmami v čiastke 37.792 mil. Kčs, takže vyplýva celkový schodok 26.208 mil. Kčs. Z toho pripadá na riadny rozpočet vo výdavkoch 38.924 mil. Kčs a v príjmoch 31.386 mil. Kčs, takže riadny rozpočet končí schodkom 7.538 mil. Kčs. Rozpočet mimoriadny činí vo výdavkoch 25.076 mil. Kčs a v príjmoch 6.406 mil. Kčs, takže končí schodkom 18.670 mil. Kčs.

Sú to veľmi vysoké číslice; znamenajú, že len v riadnom rozpočte sa počíta so schodkom asi 600 mil. Kčs mesačne. Mimoriadny rozpočet, keby bol úplne vyčerpaný, znamenal by ďalší mesačný schodok 1.500 mil. Kčs.

Mnohí z vás si položia otázku: nie je to rozpočet inflačný? Pokúsim sa v ďalšom vysvetliť, že nie, že však je zároveň veľmi dôraznou výstrahou ku najkrajnejšej úspornosti a ku vyrovnaniu štátnych rozpočtov v budúcich rokoch, lebo chronické schodky miliardových výšok by nás určite do inflácie a tým i do hospodárskej skazy zaviedly. Je potrebné ustavične si uvedomovať, že hospodárstvo má svoje železné zákony, ktorým sa nedá uniknúť žiadnymi umelými opatreniami. Žiadnou politikou nie je možné z ničoho stvoriť hospodárské hodnoty. Je len možné skutočnosť najviac na čas zastrieť, ako to robili Nemci. Ale sila skutočností by jedného dňa rovnako vyšla na povrch a potom by celkom oprávnene bola položená otázka zodpovednosti. Preto túto metódu zavrhujem.

Posledný celoštátny jednotný rozpočet, rozpočet na rok 1938, rátal s výdavkami riadneho rozpočtu čiastkou asi 12 miliárd Kč. Tak berieme zreteľ na vtedajšiu skupinu III. rozpočtu a na podiel Zakarpatskej Ukrajiny. Keď premietneme do rozpočtu dnešné zvýšenie hladiny hospodárskych čísel asi na trojnásobok proti roku 1938, obdržíme čiastku asi 36 miliárd Kčs ako dnešný ekvivalent objemu štátneho rozpočtu na r. 1938. K tejto čiastke musíme ešte pre spravodlivé porovnanie prirátať statne prídely samosprávne, poskytované v r. 1946 namiesto samosprávnych prirážok k štátnym daniam. Tieto prídely činia 2.477 mil. Kčs, takže srovnávacia základňa sa nám zvýši na 38.477 mil. Kčs. Je teda riadny rozpočet na r. 1946 oproti tejto základni asi o 400 až 500 miliónov Kčs vo výdavkoch vyšší a asi o 7 miliárd Kčs v príjmoch nižší.

V r. 1938 bolo v rozpočte počítané s úmorom štátneho dlhu, zatiaľ čo na r. 1946 nie je počítané s jeho úmorom - až na dlh zahraničný a štátne stavebné lósy - vôbec a toto bremeno sa odsunuje na neskoršiu dobu. Rozhodujúci význam má však skutočnosť, že v r. 1938 mohly byť príjmy odhadnuté celkom tesne pri dobrej zamestnanosti a trvajúcej prosperite. Pre r. 1946 sme oproti tomu museli pri stanovení príjmov predpokladať, že hospodársky život sa v značnej miere len v budúcnosti rozvinie, lebo inak by sme neboli mohli rátať s príjmami vo vyčíslenej výške. Ďalší dôvod nedostačujúceho krytia výdavkov rôznými príjmami je vidieť v tom, že dosiaľ všetky finančné príjmy nemohly byť prispôsobené zvýšenej hladine hospodárskych čísel. Niet tu teda príčiny k poplachu, avšak je dosť príčin k najkrajnejšej hospodárnosti a opatrnosti.