Snáď bude položená otázka úhradových možností skôr u rozpočtu mimoriadneho vzhľadom k jeho rozsahu a k výške jeho schodku. Ani tu však nevidím menové nebezpečenstvo, a to so zreteľom k účelu výdavkov tohoto rozpočtu (investície, rekonštrukcie, hospodárska pomoc atď.), tak aj ku spôsobu jeho krytia, ako ešte uvádzam ďalej.

Keď srovnáme riadne rozpočty jednotlivých správnych odvetví s rozpočtom na r. 1938, zistíme, že rozpočty niektorých ministerstiev vykazujú vzostup až niekoľko sto percent. Bližšie porovnanie ukazuje, ako sa rozrástly úlohy niektorých rezortov, súčasne však ukazuje tiež potrebu reorganizácie štátnej správy na základe prísnej úspornosti.

Nutnosť reorganizácie štátnej správy vyplýva tiež z toho, že v r. 1938 sme mali v celej Československej republike (teda i s Karpatskou Ukrajinou) asi 453.000 zamestnancov; naproti tomu koncom októbra 1945 dosiahol. počet zamestnancov čísla 529.000. I keď úlohy štátnej správy sa zväčšily (máme teraz napríklad riadené hospodárstvo, znárodnenie niektorých odvetví hospodárskych), je tento počet príliš vysoký a je to problém tým pálčivejší, že dnes je potreba každého páru rúk k výrobnej hospodárskej činnosti.

Všetky osobné náklady na zamestnancov činia podľa predloženého rozpočtu bez penzií v štátnej správe i v štátnych podnikoch 21.634 mil. Kčs. K tomu sa ešte pripočítajú náklady na penzie v čiastke 4.535 mil. Kčs u vlastnej štátnej správy i podnikov.

Z výšky číslic, ktoré som práve uviedol, je zrejmé, že akékoľvek zásahy do personálnych pomerov sú finančne veľmi závažné. Nepochybujem, že doterajšia platová úprava musí byť nahradená konečnou úpravou, ktorá bude prevedená novým platovým zákonom. Jeho hlavnými zásadami by bolo: zjednodušenie zamestnaneckých skupín, t. j. odstránenie takých skupín, ktoré spôsobujú zbytočnú pestrosť personálnych pomerov, platová automatika, odlišenie služobných miest vymedzením funkcií, s ktorými by bolo spojené funkčné služné, a konečne alimentačný systém. Pre vydanie tohoto nového zákona musia však byť dojednané potrebné predpoklady, medzi nimi predovšetkým ustálená cenová hladina na celom štátnom území a prispôsobenie počtu zamestnancov nutnej potrebe štátu a jeho rozlohe.

Povedal som už, že sme rozpočtové príjmy na r. 1946 stanovili za predpokladu širokého ďalšieho rozvinutia nášho hospodárskeho života. Platí to menovite o výnose verejných dávok a monopolov, ktorý je odhadnutý sumou 25.823 mil. Kčs.

V složení tejto časti štátnych príjmov nastaly proti predvojnovým časom značné zmeny. Pre porovnanie vezmeme si dáta rozpočtu na r. 1938, kde boly hlavnými položkami priame dane a daň z obratu., nepriame dane a monopoly, potom poplatky a konečne clá.

V rozpočte na r. 1946 vystupujú ďaleko do popredia priame dane sumou 10 ¹/₄ miliardy Kčs. V tejto čiastke je však v rozpočte zemí českých zahrnutý príjem z titulu samosprávnych prirážok, ktorá čiastka po určitej úprave so zreteľom na sústavné prirážky odpovedá asi 35% celkového dávkového výnosu a dosahuje plného trojnásobku cifier z r. 1938. U väčšiny priamych daní prejaví sa automaticky vzrast hospodárskych čísel, u srážkovej dane dôchodkovej z miezd a platov bezprostredne, u priamych daní vyrubovaných o niečo neskoršie a ovšem s určitou závislosťou na tom, aký bol v roku práve uplynulom u poplatných subjektov pomer medzi výrobou a jej nákladmi. U priamych daní s nepružnou sadzbou počítame s valorizáciou na mieru, ktorá zodpovedá dnešnej hladine cien a dôchodov.

Na druhom mieste podľa výnosu sú nepriame dane a monopoly čiastkou 7 miliárd Kčs, čo je 29% celkových príjmov na verejných dávkach. Keď srovnáme s r. 1938, vidíme, že percentný podiel tejto složky na štátnych príjmoch vzrástol pomerne nevysoko, o mnoho menej ako podiel priamych daní. Absolútne zostávajú nepriame dane a monopoly o ¹/₂ miliardy pod trojnásobkom obdobných príjmov v rozpočte na r. 1938. Na rozdiel od priamych daní je táto skupina príjmov sadzbove nepružná a musela byť preto upravená. Dbali sme, aby sme pritom učinili ľahším bremeno tých daní, ktoré postihujú širokú spotrebu. Výnos týchto dávok je ovšem daný rozsahom spotreby a spotreba opäť závisí na možnostiach a výkonnosti výroby spotrebných statkov, na ktoré sa nepriame dane pripínajú.

Tretia v poradí príjmov je daň z obratu. Jej výnos je odhadnutý na 5.700 mil. Kčs, t. j. asi 24% upraveného celkového príjmu dávkového. Daň z obratu, ktorá svojou povahou sa veľmi pružne a rýchle prispôsobuje hospodárskym číslam, má dnes ovšem podstatne inú úpravu ako v r. 1938 a nemôže byť tak výdatná, pretože objem obratov, hoci v novej cenovej úrovni, zatiaľ nemôžeme predpokladať tak veľký, ako bol v r. 1938.

Poplatky, štvrté podľa výnosnosti, preliminujeme čiastkou 2 ¹/₂ miliardy Kčs, asi 9 ¹/₂% dávkového výnosu. Absolútne je táto čiastka len asi o ¹/₄ nad jednonásobkom cifry z r. 1938. Previedli sme čiastočnú valorizáciu poplatkových sadzieb, o veľa zmiernenú so zreteľom na únosnosť poplatníctva. Pre výnos tohoto odvetvia nie sú ani tak dôležité sadzby ako objem, bohatosť a rušnosť hospodárskeho styku. Bude našou úlohou, aby sme sa v poplatkovom práve legislatívne vyporiadali s úlohami dnešných časov a aby sme s postupujúcim rozvojom hospodárstva vybudovali z poplatkov opäť onu výdatnú a štabilnú složku štátnych príjmov, ako bola pred vojnou.

Nakoniec v rade sú clá, preliminované na 582 mil. Kčs, čo je len asi 2 ¹/₂% celkových príjmov. Rozpočet na r. 1946 je tu o viac ako 200 mil. nižší, ako čiastka preliminovaná na clách v r. 1938. Príčina je v našej povojnovej potrebe zahraničného tovaru, hlavne surovín, výrobných prostriedkov a potravín, ktorú nie je možné pri prechode hraníc zaťažiť rovnako ako v r. 1938, a tiež samozrejme i v zmenšenom rozsahu našich stykov s cudzinou.

Celkove nie sú štrukturálne zmeny príjmovej stránky rozpočtu na r. 1946 nijako nepriaznivé. Hlavné zvýšenie sa prejavuje v priamych daniach, teda v dávkach, ktoré v zásade hľadia k osobnej únosnosti každého individuálneho poplatníka. Zvýšenie v odbore nepriamych daní a monopolov je dimenzované tak, že ani v tomto odbore nebude vecná alebo osobná únosnosť prekročená. Pokles podielov poplatkov a ciel na štátnych príjmoch je celkom odôvodnený mimoriadnymi pomermi.

Pokiaľ ide o štátne podniky, je ich počet proti dobe predmníchovskej o mnoho väčší (29 proti 17), najmä prínosom Slovenska. V rozpočte už nie sú vykazované štátne banské a hutnícke závody, ktoré sú znárodňované.

Celková suma nákladov v štátnych podnikoch činí 21.214 mil. Kčs, ťažby dosahujú 23.575 mil. Kčs, takže z toho vyplýva celkový zisk vo výške 2.361 mil. Kčs, z ktorého má byť odvedené štátnej pokladnici celkom 2.090 mil. Kčs.

Tento finančný zisk štátnej pokladnice zo štátnych podnikov je v porovnaní s predvojnovými rokmi a s všeobecným vzostupom hospodárskych čísel veľmi nízky. Je to dôsledok okupácie a vojny. I hospodárstvo tabakovej režie, ktoré počíta s odvodom 3.513 mil. Kčs, trpí obmedzenými možnosťami výroby fajčiva. Štátne železnice počítajú so stratou skoro 1.233 mil. Kčs. Tarifná reforma, prevedená s platnosťou od 1. decembra 1945, spočíva síce na základoch vyrovnaného hospodárstva štátnych železníc, avšak v prvom roku platnosti nových taríf nemožno tohoto vyrovnaného hospodárstva docieliť, menovite v dôsledku nedostatku vagónov a ešte len rozvíjajúceho sa hospodárskeho života.

Na štátny dlh, ktorého kapitál vykazuje čiastku 97.641 mil. Kčs, je v rozpočte počítaná potreba celkom 4.208 mil. Kčs.

V náklade na úrokovú službu je zahrnutá paušálna čiastka 860 mil. Kčs na úrokovanie dlhov, ktoré vzniknú v súvislosti s menovou reformou. Ide tu o prípady, v ktorých naše hospodárske aktíva boly nútene investované do hodnôt nemeckých, ktoré sú dnes bezcennými.

Ďaleko viac ako v rozpočte riadnom vystupuje do popredia snaha po rýchlom ozdravení nášho hospodárskeho života v rozpočte mimoriadnom. Vedení touto snahou vložili sme do tohoto rozpočtového odvetvia značne vysoké úvery na hospodársku pomoc, na obnovu a rekonštrukciu a na iné potrebné účely, ktoré pramenia v mimoriadnych povojnových pomeroch. Chceme už v tomto roku odstrániť čo najviac prekážok rozvoja nášho hospodárstva, ktoré vojna nahromadila a preto radšej sme sa rozhodli prevziať ťažké bremeno, ktoré nám tento mimoriadny rozpočet prináša, t. j. značné zvýšenie štátneho dlhu. Ako som už uviedol, činia jeho výdavky spolu 25.076 mil. Kčs. Z tejto čiastky bude uhradené 3.500 mil. Kčs z výťažkov dodávok UNRRA, 1.000 mil. Kčs bude uhradené očakávanými príjmami z Fondu národnej obnovy, ďalších 1.000 mil. Kčs očakávanými príjmami z reparácií a 906 mil. Kčs z iných príjmov. Úhrada zvyšujúcej čiastky, t. j. 18.670 mil. Kčs, je odkázaná na úverové operácie.

Nebude jednoduchou úlohou zaopatriť úverom okrúhle 25 miliárd Kčs, ktorých bude vyžadovať ku svojej plnej úhrade riadny i mimoriadny rozpočet. Je možné, že pre nedostatok materiálu alebo pracovných síl nebude možné previesť v celom rozsahu zamýšľaný investičný a rekonštrukčný program a v tom je akási samočinná brzda.

Želal by som si ovšem, aby nebolo treba brzdiť pre nedostatok finančných prostriedkov úplné rozvinutie plánovaných, najmä investičných a rekonštrukčných prác, pretože tieto práce môžu značne urýchliť ozdravovací proces nášho hospodárskeho života. Mimoriadny rozpočet bude možno len z menšej čiastky kryť mimoriadnymi príjmami. Z väčšej čiastky musí byť krytý úverom. Do povahy prichádzajú jednak úvery domáce, jednak zahraničné. Tieto úvery sú určené na nákup potravín a surovín ako i tovaru v cudzine, ale ich korunová protihodnota získaná predajom devizového výťažku Národnej banky lebo predajom dovezeného tovaru surovín a potravín bude použitá pre hospodárstvo štátnej správy. Štátna správa prevezme potom povinnosť postarať sa o úrokovanie a úmor týchto dlhov. Stav úverového trhu domáceho nemožno nazvať celkom uspokojivým. Bude potrebné vyvinúť všetko úsilie, aby bola podchytená sporivosť a prekonaná nedôvera, ktorá býva obyčajným sprievodným zjavom menových opatrení a zračí sa okrem toho v tezaurácii a v pomalom priplývaní vkladov do peňažných ústavov.

Dovolil som si vám predniesť všeobecný výklad a rozbor štátneho rozpočtu na r. 1946, ktorý vám vláda predkladá. Doporučujem vám jeho schválenie, lebo za daných pomerov predstavuje to, čo bolo možné za spolupráce všetkých zúčastnených činiteľov dosiahnuť.

Za suchými rozpočtovými číslicami sa vytvára hospodársky život. Ide teraz o to, aby úzkostlivé hospodárenie vo výdajoch a príliv očakávaných príjmov naplnily rámec tohoto plánu živým obsahom tak, aby nedošlo k vážnejším poruchám. Keď má byť skutočne naplnený, musíme vytvárať a budiť k životu všetky kladné sily politické i hospodárske, aby pomáhaly k dosiahnutiu tohoto cieľa. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti upozornil na niektoré súrne úlohy najbližšej budúcnosti, ktorých úspešné riešenie nám podľa môjho názoru pomôže splniť našu úlohu.

Na prvom mieste by som chcel uviesť vyriešenie pomeru slovensko-českého. Je to náš základný vnútroštátny problém; na jeho správnom alebo nesprávnom rozriešení bude závisieť ďalší politický i hospodársky vývoj štátu. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Gottier.) Je to problém mnohostranný. Po stránke etnickej bol rozriešený košickým vládnym programom, ktorého myšlienka bude vtelená do novej ústavy. V tejto súvislosti bude potrebné riešiť štátne-organizačnú a správnu stránku tejto otázky. Veľmi citlivou složkou tohoto problému je jeho aspekt hospodársky, lebo ten sa týka osobne každého jednotlivca. S hľadiska administratívneho a s hľadiska hospodárskeho vyplýva celý rad problémov finančných. Ide o to, aby celý tento komplex otázok bol vyriešený uspokojive, a to nielen so stanoviska jedného či druhého národa, ale aby bol uvedený v súlad so záujmami celoštátnymi. Zapamätajme si, že jeho úprava má posilniť, a nie oslabiť náš štát vo vnútri i navonok. Bude to skutočne skúška štátnikova, ktorú v tejto veci budeme musieť složiť na prahu nového obdobia našich dejín.

Bude potrebné, aby sme k vyriešeniu pristúpili s vrelým srdcom a chladnou hlavou. Musíme sa sprostiť všetkého osobného. Musíme mať ďalej ohľad na vývoj minulosti a poučiť sa z chýb. Nik nemôže sotrieť skutočnosť, že Česi a Slováci žili po 20 rokov v jednotne ustavenom štáte, nemožno však tiež pustiť so zreteľa oných 6 rokov, počas ktorých Slováci žili na území organizovanom ako osobitný štát a nesmieme podceňovať vplyv, ktorý táto, čo i nepravá samostatnosť na ich myseľ vykonala. Musíme sa súčasne dívať do ďalekej budúcnosti, lebo riešenie, ktoré hľadáme, má slúžiť trvalým záujmom nášho ľudu. Nesmieme dopustiť, aby sa z tejto otázky stal predmet agitácie a nesmieme nechať ovplyvniť svoje rozhodnutia okamžitými náladami verejnosti.

Nechcem predbiehať prejednávaniu tejto vážnej záležitosti. Pretože odmietame práve tak federalizáciu ako i centralizáciu, myslím, že je samozrejmé - a vyplýva to ostatne i z prejavov pána prezidenta republiky - že bude treba voliť cestu decentralizácie, a to v takej forme, ktorá by posilnila štát a zjednodušila jeho správu a súčasne slovenskému národu bola zárukou jeho osobitného rozvoja.

Pokiaľ ide o nové ústavné a správne usporiadenie, musíme si byť vedomí, že toto usporiadanie bude mať svoje nevyhnuteľné finančné dôsledky. Túto zásadu možno ovšem vyjadriť aj opačne: ak si prajeme jednotné finančné usporiadanie, musia byť preň zjednané nezbytné predpoklady jednotným usporiadaním ústavným, správnym a organizačným.

Obnovenie národnej výroby je prvou z našich hospodárskych potrieb. Je to problém zvýšenia pracovných výkonov a problém zaopatrenia surovín - nakoniec zase otázka práce; lebo ak nehľadíme k dočasnej núdzovej a obmedzenej výpomoci, ktorú nám poskytuje UNRRA a za ktorú sme jej vďační, môžeme si suroviny a polotovary zaopatriť len vývozom svojich výrobkov, teda vlastnou prácou.

Je isté, že hospodárske dôsledky vojny vrcholia až po jej skončení; nie sme vlastnou vinou tam, kde nás vojna uvrhla. Záleží však na nás, aby sme sa z biedy znovu čo najskôr dostali. Upravujeme svoju menu a zatiaľ sme blokovali prebytočnú kúpnu silu; upravili sme alebo upravujeme ceny, mzdy, platy a dôchody na novú úroveň. Ale všetky tieto úpravy by boly málo platné, keby nebola zvýšená národná výroba, ktorá je reálnym obsahom národného dôchodu. Normatívnymi zákrokmi možno zvýšiť len národný dôchod nominálny, číselný; skutočný národný dôchod pozostáva však v tom, koľko a akých statkov vyrobíme. Peniaze, ktoré by sa v našich rukách hromadily bez súčasného úmerného rozmnoženia vyrobených statkov, tvorily by znovu fiktívny finančný kapitál, ktorý by ohrozil našu menu a celé naše hospodárstvo. Preto tiež žiadnou mzdovou alebo platovou úpravou nemôžeme zvýšiť úroveň pracujúcich, ale zase len zvýšením výroby. Ak teda dnes náš priemysel pracuje iba asi z polovice svojej kapacity, je to veľmi vážne memento.

Problém zvýšenia pracovných výkonov je predovšetkým vecou pracovnej morálky. Vniesli sme do nášho hospodárstva mnohé prvky sústavy solidaristickej. Solidarizmus však ráta so solidaritou všetkých, s dobrovoľnou kázňou pracujúcich, ktorá mravne tak vysoko stavia demokraciu nad otrokárske totalitné režimy. Stachanovské výkony našich najlepších pracovníkov sú nám vzorom; nechceme a nemôžeme žiadať mimoriadnych výkonov od všetkých, musíme ale žiadať, aby priemerný výkon dosiahol predvojnovej úrovne a najmenej úrovne v iných, vojnou nepostihnutých priemyselných štátoch. V tom môžete mnoho učiniť i vy, panie a pánovia, ktorí nielen zastupujete, ale i vediete ľud. Veďte ho k nadšenej práci na diele národnej obnovy, k práci na vlastnej hrude, s ktorej zmizol tieň odvekého nepriateľa!

Zvýšenie pracovných výkonov potrebujeme tým naliehavejšie, že v zemi vojnou postihnutej a odsunom Nemcov a Maďarov zbavenej státisícov pracovných síl je k obnove hospodárstva treba najdokonalejšieho využitia každého pracovníka a tiež jeho správneho začlenenia podľa schopností a vzdelania. Nepodnikajme veci, ktoré nie sú nezbytné, vyberme si predovšetkým práce najnutnejšie s hľadiska celku, postupujme obozretne a podľa programu.

Znárodnili sme svoj veľký priemysel. Je teraz celý náš. To je ďalší dôvod k vyššej výkonnosti. Nesmieme sklamať a zradiť ideály, pre ktoré toľko ľudí trpelo a hynulo. Nesmieme mať neúspech! Pripamätajme si, že nízky výkon musí nakoniec ohroziť výšku reálnych miezd a že hospodársky úpadok by znamenal i sníženie kultúrnej úrovne. Kto z nás si praje, aby sme v poradí civilizovaných národov sostúpili na nižšiu úroveň?

Musíme postaviť na vedúce miesta najlepších odborníkov. Musíme obnoviť úctu ku kvalifikovanej práci, i keď zatiaľ v mnohých prípadoch ju nebudeme môcť primerane odmeniť. Musíme podporiť autoritu tých, ktorých staviame na vedúce a zodpovedné miesta.

Vojna ťažko zasiahla majetkovú podstatu nášho hospodárstva a našich podnikov. Nesmieme dopustiť, aby sa v podnikoch hospodárilo ďalej na vrub podstaty. Kde sa tak deje, tam musíme vinníkov pohnať k zodpovednosti. Nesmieme mrhať svojím národným bohatstvom. Zprávy, že napríklad v našich lesoch čakajú milióny m³ dreva na odvezenie musia nám byť pohnútkou, aby tejto drahocennej suroviny bolo využité, dokiaľ je čas.

Musíme sa snažiť vyrábať opäť lacno a kvalitne, aby sme sa uchytili na medzinárodných zahraničných trhoch. Nie sme štátom sebestačným. Musíme dovážať, aby sme mohli vyrábať, a musíme vyvážať, aby sme zvýšili svoj národný dôchod a blahobyt. Doba je vhodná, využijme ju i za cenu dočasného obmedzenia vnútornej spotreby. Keď by sa neskoršie dalo premeškanie terajšej vhodnej chvíle napraviť, teda už len za veľkých ťažkostí. Niektoré zprávy dochádzajúce z nášho exportného priemyslu sú sľubné, iné sú znepokojujúce. Myslím, že by otázke našej súťaže na zahraničných trhoch mala byť venovaná znásobená pozornosť, a to bezodkladne, aby sme včas mohli čeliť nebezpečiu, ktoré nás s tejto strany môže ohroziť. Iste v týchto zjavoch hrajú svoju úlohu i ťažkosti dopravné. Ale je to tiež otázka výkonnosti našich podnikov. Počet síl, ktoré v nich nie sú plne zapojené do výrobného procesu, musí byť podstatne obmedzený. Musíme učiniť všetko, aby generálna režia, ktorá hlavne pri obmedzenej prevádzke pôsobí zvýšeným tlakom na cenovú kalkuláciu, bola snížená.