Rok 1938 tomuto spoločnému vývoju zabránil, avšak sily, ktoré na Slovensku vyrástly, nezaháľaly a mohly sa hneď po oslobodení plne zapäť do hospodárskej výstavby nielen Slovenska, ale hlavne celej našej drahej republiky. (Potlesk poslancov demokratickej strany.)

Dovolím si vrátiť sa k prejavom, ktoré odznely v rozpotovom výbore a dotýkaly sa hlavne tiež prejavu nášho pána prezidenta k slovenským spisovateľom na pražskom Hrade koncom januára t. r. Pán prezident na nadhodené otázky odpovedal najmä s hospodárskeho a finančného hľadiska toto:

1. Nemôže každé mesto, každý kraj žiadať a dostať všetko. S celoštátneho hľadiska treba všetko usmerňovať a teda plánovať.

2. Treba precizovať všetky problémy správne, na prvom mieste slovenský partikularizmus. To si musia urobiť Slováci sami. Ako si to urobíte, musíte si rozhodnúť sami. Ale musíte mať na mysli robiť to tak, aby ste to finančne zvládli. - Toto je vážne a správne upozornenie pána prezidenta, a i slovenskí ústavní činitelia si toto dobre uvedomujú a podľa toho aj postupujú takto:

1. Chceme u nás na Slovensku uspokojovať najprv najnezbytnejšie potreby pred zbytnými, to znamená. že chceme mierniť v prvom rade núdzu, biedu, poskytnúť každému výživu a previesť hospodársku obnovu, rekonštrukciu, a uviesť celú výrobu do normálneho stavu. Myslím, toto je normálne a spoločné pre celú republiku a nepartikularistické.

2. Uspokojujeme potreby našich občanov podľa poradia ich naliehavosti, elementárne pred zbytnými. v kolízii, keď nám nestačia prostriedky i na nezbytné, dávame prednosť pri uspokojovaní a úhrade len potrebám absolútne nezbytným. Preto snažíme sa najprv zabezpečiť našu výživu, zdravie a hygienu a až potom hľadíme ku zbytným potrebám, ako sú mnohé potreby kultúrne. Tiež tu nejde o predimenzovanie cieľov, ale o číre životné nezbytnosti.

3. Tiež si uvedomujeme, že pokrok musí byť pomalý, nie prekotný, lebo ináč by mohol byť vykupovaný vysokými obeťami obyvateľstva, ktoré by muselo šetriť, odriekať sa v prítomnosti, aby mohlo tým lepšie žiť v budúcnosti. My však sme skromnejší, nijakými zbytočnými experimentami a pod. nechceme obetovať blahobyt nášho obyvateľstva v prítomnosti v prospech blahobytu v budúcnosti. Chceme zachovať zdravú zásadu, aby každý zrodený prežil život čo najslobodnejšie, najplnšie a najblahobytnejšie. (Potlesk.) Niet vždy mravného odôvodnenia preto, aby sme obetovali prítomnú generáciu v prospech budúcej, ak by tento prospech budúcej generácie bol vykúpený značnejším nákladom a obeťami prítomnej generácie. Na všetko nazeráme triezvo a realisticky a nekladieme si také ciele, ktoré by neboly uskutočniteľné, alebo uskutočniteľné teraz pri prílišných obetiach, alebo na účet západných zemí republiky.

4. Keďže vojna príliš zničila niektoré oblasti Slovenska, počítame s určitou pomocou cudziny, ako aj západných zemí našej republiky, t. j. s bratskou pomocou zemí českých, lebo vojnové zničenie sme si nezavinili a tiež sme značne prispeli svojím podielom k oslobodeniu bratských historických zemí republiky. Pripomíname, ža táto pomoc je len prechodná, dočasná, než sa zničené hospodárske územie Slovenska obnoví. Nejde tu o nijaký partikularizmus.

5. Tiež nemožno zatiaľ zazlievať slovenské úsilie o vyrovnanie životnej úrovne Slovenska s Českom. Je to prirodzená a samozrejmá snaha. Chceme to dosiahnuť jednak obnovou toho, čo sme už mali a čo nám vojna zničila, a jednak ďalšou industrializáciou Slovenska, aby takto bol výkon práce na Slovensku tak produktívny, ako v Čechách. Takto bude aj životná úroveň na Slovensku a v Čechách rovnaká. Týmto vyrovnaním blahobytu v oboch čiastkach republiky zosilní sa súdržnosť a jednotnosť našej drahej vlasti, snížia sa odstredivé tendencie, a čím mohutnejšia bude republika, tým väčšie uspokojenie politické, kultúrne a sociálne obyvateľstva. Zvýši sa chuť k práci a k výkonu. V tomto diele nám musia pomáhať aj západne zeme; nejde tu o partikularizmus, odlišovanie, ale skôr o integráciu, stotožňovanie a splývanie oboch čiastok republiky. (Potlesk.)

O toto sa realisticky snažíme a chceme, aby pri doterajšom riešení bolo Slovensko aj politicky spokojnejšie a takto sa zosilovala vnútorná jednota a odolnosť našej republiky. (Potlesk.)

Rozvíjajúcou sa demokraciou a zvecnením nášho politického života nebude ani slovenský partikularizmus hospodársky a finančne neúnosný pre Slovensko a celú našu vlasť.

6. Ostatne aj naším terajším rozpočtom dbáme na to, aby sa náš partikularizmus príliš nerozvinul, lebo podľa článku XH. rozpočtového návrhu sa pamätá na to, že keď SNB urobí nejaké opatrenia, na ktoré nie je zaistená úhrada v medziach rozpočtu, treba navrhnúť aj nové príjmy.

Snažíme sa, aby sme naším terajším partikularizmom republiku posilnili politicky, sociálne a hospodársky a nie ju zoslabili. (Potlesk.) Toto a jedine len toto bude našou smernicou aj do budúcnosti.

V rozpočtovom výbore zmienil sa pán minister vnútra tiež o vojnových škodách na území našej republiky. Vojnové škody nás Slovákov mimoriadne postihly, pretože práve prešlá vojna vyznačila se predovšetkým ničením hodnôt materiálnych ako aj mravných. Škody spôsobené vojnou na Slovensku sú nedozierne nakoľko cez Slovensko sa neprehnal len jeden front, ale niekoľko. Pamätný 29. august 1944 bol prvým silnejším medzníkom v pociťovaní vojnových dôsledkov, ktoré však naše slovenské obyvateľstvo bez rozdielu stavu, náboženstva a veku veľmi rado a ochotne prinášalo, veď išlo o bytie a nebytie a o pevnú vieru a úsilie o obnovenie našej republiky Československej, spoločnej vlasti Slovákov a Čechov. Naše sestry a bratia obetovali životy, obetovali majetky v pevnom presvedčení, že hlas po spoločnom žití s bratským národom českým prinesie nielen slobodný život v slobodnej republike, ale tiež hospodárske povznesenie tej čiastky republiky, ktorá na tom bola vždy v uplynulých rokoch horšie.

Rekonštrukcia hospodárstva na Slovensku a hlavne opätovná rekonštrukcia hodnôt najširších vrstiev roľníctva, robotníctva, živnostníctva a všetkých kategórií verejného a súkromného úradníctva vyžadovala, aby tieto škody boly do istej miery zmiernené poskytnutím náhrady bez ohľadu na to, v akej forme sa táto náhrada poskytuje.

Náhrada vojnových škôd na Slovensku bola upravená zákonmi č. 160/1943 Sl. zákonníka a č. 100/1944 Sl. zákonníka. Tieto neplatné už normy dnešným pomerom ani nevyhovovaly, nakoľko bolo sa treba postarať o rekonštrukciu zničeného hospodárstva bez ohľadu na to, ktorou vojnu - vedúcou stranou bola škoda spôsobená. Vzhľadom na to, že je to otázka, ktorá má s hľadiska menového, rozpočtového a vôbec štátneho hospodárenia celoštátny význam, bolo nám na Slovensku jasné, že je ju treba riešiť celoštátne. Ovšem nebola to tak ľahká vec, že by sa dala vyriešiť behom najkratšieho času, a preto bolo potrebné na toto medzidobie vytvoriť normu, podľa ktorej bolo možné pomôcť sociálne slabým vojnou poškodeným občanom, aby svoje hospodárenie, poťažne existenciu dali do rovnováhy, a to poskytnutím preddavkov na prípadne poskytnúť sa majúcu náhradu. Súrnosť. usporiadania odôvodňovala najmä okolnosť, že následkom vojny boly zničené, vypálené celé obce a ich obyvatelia pred zimou stáli bez hmotných prostriedkov na znovuzriadenie svojej domácnosti, poťažne hospodárstiev. Tento cieľ sledovalo nariadenie SNR č. 130/45 zo 7. novembra 1945, o poskytovaní preddavkav na náhradu vojnových škôd, spôsobených vojnovými udalosťami.

Aká bola ožehavá otázka na náhradu vojnových škôd, ukážu vám niektoré číslice o škodách spôsobených vojnovými udalosťami na Slovensku. Celkové škody na Slovensku robia podľa štatistického odhadu spracovaného z prihlášok, urobených podľa nariadenia SNR č. 67/1945, celkom 63 miliárd 479 miliónov Kčs, pričom ideálne škody činia práve toľko, teda škody sú takmer dvojnásobkom uvedeného obnosu škody na súkromnom majetku sú vykázané obnosom 31 miliárd 654 miliónov Kčs, pričom priemysel a obchod včetne baní a závodov k získaniu energie ich zariadenie a vybavenie utrpelo škodu vyše 7 miliárd, živý inventár takmer na 11 miliárd, domy vyše 5 miliárd a osobné svršky takmer 6 miliárd.

Prečo som uviedol tieto číslice? Preto, aby som i na tomto fóru poukázal na ten fakt, že vojnové škody na Slovensku, ak neboly väčšie než v historických zemiach, tak boly aspoň také, takže hlava I., Vlastná štátna správa, titul 3, Preddavky na náhradu vojnových škôd, § 23, všeobecná pokladničná správa, na Slovensku počítajúca s 2 miliardami, je na mieste.

Nakoľko sú abnormálne časy vyvolané vojnou, a terajšími ešte neurovnanými pomerami a nakoľko kontinuita vývoja medzi starou a terajšou republikou bola vojnou prerušená tiež hospodárskym zničením okolných zemí, vyradením Nemecka a odsunom nemeckého a maďarského obyvateľstva z republiky, ťažko posúdiť meritórne a hospodársky tento rozpočet. Treba pochváliť a vyzdvihnúť naše úsilie, že chceme už podľa riadneho rozpočtu hospodáriť a nemáme iné prianie, než aby sa nám podarilo hospodáriť aspoň podľa tu predloženého rozpočtu. Bol by som rád, keby sa splnily predpoklady, na základe ktorých je budovaný tohoročný rozpočet. Dúfajme, že prevedené májové voľby umožnia ukľudnenie a pomocou demokracie prispejú k všestrannejšiemu zvýšeniu výkonu obyvateľstva a k jeho šetreniu a tým vyrovnaniu rozpočtu aspoň v medziach, ako je navrhovaný tento rozpočet.

Rozpočet je vizitkou pre to, ako hospodárime, či viac nevydáme, nespotrebujeme, ako prijmeme. Treba docieliť, aby sa príjmy, výdaje, výroba a spotreba kryly, a aj keď pre terajšiu nutnosť rekonštrukcie túto zásadu dosiahnuť nemôžeme, dúfame, že už rozpočty nasledujúcich rokov nám umožnia vyrovnať bežné príjmy a výdaje a tým nežiť nad pomery. V normálnych časoch žiť nad pomery znamená byť márnotratníkom, teraz však žiť nad pomery v určitej miere pri nevyrovnanom rozpočte znamená životnú nezbytnosť a politickú a hospodársku nutnosť pre dôsledky vojnových udalostí. Neznamená to však, aby sme, pokiaľ môžeme, príjmy a výdaje nevyrovnali, a ak výdaje prekročujú príjmy, aby sme ich čo možno najviac nesnížili. Je to nútne preto, lebo nevyrovnané rozpočty zaťažujú budúcnosť odkazmi minulosti, z ktorých budúcnosť často nemá nijakého prospechu, a tiež nevyrovnané rozpočty naučia nás žiť troška ľahkomyseľnejšie, povedal by som, na vysokej nohe, než to hospodárske vymoženosti dovoľujú, resp. nevyrovnane rozpočty nevynucujú na nás zvýšené výkony.

K jednotlivým bodom rozpočtu by som mal pripomienky tieto: Po stránke formálnej nemám proti rozpočtu nijakých námietok, len upozorňujem že snáď rozpočet týkajúci sa Slovenska mal byť prípadne prejednávaný i plénom Slovenskej národnej rady. Tým však, že slovenskí ústavní činitelia samohli k rozpočtu vysloviť a spolupracovať pri jeho sostavovaní, táto formálna závada by bola odstránená. Dalo by sa však prípadne vytýkať, prečo rozpočet nebol parlamentu prv predložený. Keď však pozeráme zatiaľ k vojnou neurovnaným pomerov, môžeme s uspokojením vziať na vedomie predložené návrhy rozpočtu v tomto čase. Jednotný rozpočet považujem za správny pre celú republiku, aj preto, že máme jednotné ceny, dane, poplatky, menu atď., takže nemôže byť rozpočet, ktorý buduje na jednotných hospodárskych základoch, nejednotný.

Treba tiež urýchlene vydať menové dávky, uzákoniť ich, aby ale pritom ich sadzby neboly konfiškačné, lebo by to ohrozilo ochotu, zvýšenie pracovného výkonu, nepriaznivo by sa dotklo reálnej substancie podnikov a na Slovensku by mohlo vyvolať nepriaznivú politickú ozvenu. Tiež treba, aby majetkové dávky boly jasne a jednoducho upravené, aby sa mohly vydať čím prv platobné rozkazy, aby každý vedel, na čom je, a aby sa akcia urýchlene previedla a ohnovil normálny život a pa zdanení neodčerpané vklady staly voľnými.

V tejto súvislosti s menou upozorňujem aj na to, že treba urýchliť a obnoviť úmos a úrokovanie štátnych dlhopisov a nostrifikovať všetky štátne doteraz vydané dlhopisy na Slovensku, aj počas býv. Slovenského štátu vydané dlhopisy, lebo oproti týmto dlhopisom skoro až do poslednej doby pred skončením vojny stála tvorba reálneho slovenského kapitálu, napr. stavba železníc atď. Obnova úrokovania a umorovania je tým naliehavejšia, lebo ako tento rozpočet, tak aj budúce budú nevyrovnané, a preto štát bude odkázaný na nákup štátnych dlhopisov so strany nášho obecenstva. Preto toto obecenstvo musí byť uspokojené, ukľudnené, ak sa má štát v zvýšenej miere s jeho ochotou stretnúť, požičiavať si od neho, musí dnes jeho požiadavky ukojiť. Obecenstvo nesmie byť sklamané.

Chcel by som podotknúť aj niečo k osobným výdavkom, ktoré nepomerne vysoko zaťažujú štátny rozpočet. Tak na Slovensku činia osobné výdavky v riadnom rozpočte 43 %, v Čechách 46 %, vecné výdavky na Slovensku 57 %, v Čechách 54 %. Z tohoto vidieť, že úradnícky problém riešiť je naliehavejšie v Čechách ako na Slovensku, pričom je naliehavý aj u nás. Približne od obnovenia Československej republiky pribudlo ďalších. 72.000 úradníkov, hoci naša zem sa zmenšila a terajšia republika v menšom rozsahu a s menším počtom obyvateľstva má ďaleko viac úradníkov ako stará republika. Sú to značné osobné výdavky, neproduktívne výdaje, ktoré však si musíme priznať, sú vyvolávané prílišným normovaním, upravovaním umelým a plánovitým našeho života vôbec a hospodárskeho zvlášť. Bolo by žiadúce, aby sa rozšírila viac samospráva, ktorá by počítala aj s čestnými funkciami a aby sa všetky úlohy života presúvaly na štát, ale len pokiaľ ich nemôže občianstvo samo vykonať. Lepšie si ich vykoná samo ako pomocou úradov a štátneho byrokratizmu, ktorý pracuje pomaly a často naprázdno. Vysoká osobná režia nielen znemožňuje štátu konať iné, najmä vecné úlohy, ale vyvoláva zbytočný byrokratizmus, pomalé a nákladné vybavovanie a značné viazanie voľnosti konania obyvateľstva, mnohoinštančnosť, prepolitizovanie politickej správy a zamestnanectva a znemožňuje, aby sme úradníctvo produktívnejšie využili tam, kde to najviac potrebujeme, vo výrobe, ktorá volá po pracovných silách či už fyzických alebo duševných. Preto treba najmä preskúmať nacionále novoprijatých síl, ktoré vykazujú pre výrobnú potrebu väčšiu kvalifikáciu, ako pre úradnícku službu. Tiež treba venovať pozornosť našemu priemyslu a živnostiam. V rozpočte je značne pamätané na tieto výrobné odvetvia, ktorým sa im umožnuje obnova, ak boly zničené alebo poškodené a tiež značné odbytište, lebo všetky investície znamenajú v prvom rade odbyt pre priemyselné a živnostenské výrobky a služby. Tak rozpočet mimoriadny pamätá pre Slovensko 5 ¹/₄ miliardy Kčs, pre Čechy 9.3 miliardy Kčs a ústredný rozpočet až 10.5 miliardy Kčs výdavkov na investíciu, rekonštrukciu, vojnové škody a pod. Takto sa dobre zabezpečí odbyt a zamestnanosť priemyslu.

Otázkou dekrétov prezidenta republiky o znárodnení sme sa už na tomto mieste zaoberali v súvislosti s expozé ministra priemyslu. Jednako považujem za potrebné i pri generálnej rozprave v rozpočte upozorniť ešte na jednu dôležitú vec: V smysle príslušného dekrétu o znárodnení primyselnej výroby bolo by treba zo znárodnených podnikov spracovávajúcich drevo a podnikov, resp. zo závodov spracovávajúcich drevo, ktoré už predtým patrily štátu, utvoriť národný podnik alebo národné podniky. Prakticky to znamená, že aj závody na spracovanie dreva, ako napr. píly, ktoré doteraz patria do podniku štátnych lesov, maly by sa dostať do takéhoto národného podniku. Je zrejmé, že v tomto ohľade nebola vec dômyselná do všetkých dôsledkov. Veď obzvlášť píly patriace Štátnym lesom a majetkom vznikly a budovaly sa výhradne za tým účelom, aby spracovaly a takto vyššie zhodnotily produkciu dreva zo štátnych lesov. Preto vzťah medzi nimi a lesnou produkciou je, najmä na Slovensku, tak úzky a bezprostredný, že akékoľvek jeho uvoľnenie musí mať nutne za následok škodu i pre Štátne lesy i pre príslušné drevospracujúce závody. Skutočnosť, že doteraz aspoň v úseku Štátnych lesov mohla sa robiť drevárska politika so širšieho hľadiska, že príp. lepšie výsledky podnikania v drevárskom priemysle mohly byť použité aj na zveľadenie produkcie lesníckej, maly mimoriadne dobrý vplyv na obe strany. Azda najlepším dôkazom toho je terajší stav Štátnych lesov a štátnych piliarskych závodov, ktorých úroveň je v priemere aspoň na Slovensku nepomerne vyššia ako úroveň lesných a piliarskych podnikov súkromných, kde tohto spojenia nebolo.

Som toho názoru, že je nesporne v záujme ďalšieho priaznivého vývinu tohoto podnikania, aby sa nedostatok príslušného dekrétu odstránil tak, aby doterajšie lesnícko-piliarske kombináty zostaly zachované aj do budúcnosti, prípadne aby boly doplnené ďalšími. Dôsledné domyslenie tejto veci vyžaduje dokonca, aby štátnemu podniku reprezentujúcemu leso-piliarsky kombinát bola daná možnosť budovať aj iné závody na spracovanie dreva. Len tak sa zabráni zbytočným obchodným úkonom, zbytočným dopravným nákladom a len tak sa zaistí priaznivejší podnikateľský výsledok, ktorý pôjde v prospech lesnej produkcie rovnako ako v prospech budovania a modernizovania ďalšieho spracovania jej výrobkov.

Nemožno ponechať bez poznámky ani dekrét o zriadení Hospodárskej rady. Hospodárska rada je síce iba poradným orgánom vlády, následkom čoho jej význam závisí od toho, ako často bude sa vláda naň obracať a akého významu budú otázky, v ktorých bude žiadať od nej vyjadrenie. Ale je pravdepodobné, že jej význam postupom času predsa len bude vzrastať.