Přistoupíme k projednávání čtvrtého odstavce pořadu, jímž je:

4. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 212) o vázaném devisovém hospodářství (devisový zákon) (tisk 335).

Zpravodajem je pan posl. Oliva. Dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Oliva: Slávne Dočasné Národné shromaždenie! Panie a páni!

Presahovalo by rámec úlohy, keby som sa zmieňoval o všetkých prostriedkoch, ktoré slúžia k tomu, aby sa docielila rovnováha platobnej bilancie; tak ako to poskytuje matéria, ktorú upravuje predloha devízového zákona, chcem sa obmedziť len na prostriedky, ktoré má po ruke devízová politika na vyrovnanie platobnej bilancie a na udržanie jej rovnováhy, najmä v časoch hospodársky mimoriadnych a pohnutých.

Podnecovanie prílivu platov z cudziny zvyšovaním diskontnej sadzby ceduľového ústavu, alebo prechodné napravovanie platobnej bilancie pôžičkami v cudzine, to všetko sú prostriedky, ktorými sa ceduľový ústav môže pri prevádzaní svojej devízovej politiky uspokojiť len v časoch viac-menej normálnych a najmä v časoch, keď medzinárodnému prúdeniu kapitálov a platov nestoja v ceste nijaké prekážky. Naproti tomu v časoch mimoriadnych, ako je to teraz, musia sa do služieb devízovej politiky postaviť i mocenské prostriedky štátu, ktorými by bolo možno ovlivňovať najmä tiež výdajovú složku platobnej bilancie a pôsobiť represívne i na tie transakcie, ktoré zvyšujú jej pasivitu. Vidíme tu potom v podstate dvojaký druh zásahov.

1. Štát sa predovšetkým snaží upraviť určité otázky smluvami s tretími štátmi. Uzavierajú sa smluvy o platobnom styku s cudzími zemami, dohodou sa zaručuje, že vzájomné pohľadávky budú transferované, a ujednáva sa, ako bude transfer prevádzaný. Zároveň s týmito platobnými dohodami je upravovaný obchodne-politickými smluvami tiež rozsah vzájomnej výmeny tovarov, vzájomný cestovný styk a pod.

2. Na druhej strane vidíme jednostranné zásahy štátu, ktorými sa snaží vo vnútri svojho územia pôsobiť na to, aby platobná bilancia zeme nebola činmi jeho občanov, resp. osôb usadlých na jeho teritóriu jednostranne nepriaznivo ovlivňovaná, buď tým, že sú do cudziny prevádzané hospodársky neodôvodnené platby, alebo tým, že cudzie valuty a devízy, ktoré by maly byť odvádzané k prospechu národného hospodárstva, sú bez hospodárskeho dôvodu a proti záujmom celku ponechávané v cudzine.

Zo skupiny smluvných úprav zaujímavé sú najmä úpravy platobného styku kráčajúce ruku v ruke s dohodami obchodne-politickými. Hlboké zmeny v medzinárodnom styku, ktoré sa prejavujú úplne novou technikou prevádzania devízovej politiky, majú za následok tiež značné zmeny obsahu určitých pojmov, na ktoré sme si zvykli pred touto vojnou. Najmä sa tiež zmenil pojem voľnej a viazanej meny, voľnej a viazanej devízy. Okruh voľných mien v predvojnovom slova smysle, t. j. mien bez akejkoľvek kontroly arbitrovateľných na zlato alebo iné meny, sa podstatne snížil, a tiež tam, kde sa z dôvodov tradičných alebo politických udržuje fikcia voľnej meny, vykonáva štát kontrolu nad niektorými operáciami. Naproti tomu sa zdá, že v budúcnosti bude úplne opustený spôsob vyrovnávania medzinárodných platov clearingom so všetkými jeho nevýhodami, ako je tvorenie hrotov a zamŕzanie sald, čo v podstate bolo vlastne najobťažnejším a najhoršie kontrolovateľným spôsobom núteného poskytovania úverov jedného štátu druhému. Spomeňme si len na tie zamrznuté hroty, ktoré malo Československo na clearingových účtoch s balkánskymi štátmi. I tam, kde je medzinárodný platobný styk kontrolovaný, sú skoršie clearingové dohody nahradzované platobnými dohodami, ktoré majú odstrániť alebo obmedziť nevýhody doterajších clearingových úprav.

S tohto hľadiska sú už tiež budované naše nové československé dohody o platobnom styku s tretími štátmi. Tieto dohody majú na zreteli samozrejme povahu hospodárskeho styku s tým-ktorým štátom a sú najjednoduchejšie tam, kde ide o pomer k štátu zaručujúcemu nám voľnú arbitrovateľnosť svojej meny. V takých prípadoch zaručujú dohody recipročne arbitrovateľnosť obidvoch mien, t. j. meny našej a meny smluvného štátu, a možnosť premeniť obidve meny na zlato.

Druhým a najväčším sektorom platobných dohôd sú platobné smluvy, ktoré predvídajú obojstranné platenie buď v Kčs, buď i v druhej mene, ale v pevnom smluvnom pomere, odpovedajúcom medzinárodnému kurzu. V týchto smluvách sú učinené opatrenia, aby dočasné nevyrovnanosti vo vzájomnej platobnej bilancii neviedly k vytváraniu a zamŕzaniu hrotov. Ceduľové banky sa totiž vopred zaväzujú, že vo forme úveru prevezmú tieto hroty na seba. Ceduľová banka zbavuje vývozcu úverového a platobného rizika a preberá ho sama v záujme celohospodárskom.

Tretiu skupinu našich smluvných úprav platobného styku tvoria potom dohody so štátmi, kde sú hospodárske a menové pomery doteraz nejasné. Platobný styk s týmito štátmi je riešený formou síce primitívnou, ale doteraz jedine možnou platobnými kompenzáciami.

Platobné dohody, ktoré boly doteraz Československom uzavreté, netvoria teda jednotnú sústavu ani nie sú ešte pevnou základňou pre plný hospodársky vývoj štátu. Sú však veľmi účinným prostriedkom na preklenutie najväčších medzier. Pri všetkých rokovaniach kládol sa dôraz na špeciálnu povahu bilaterálneho vzťahu dvoch štátov a zároveň sa dbalo na to, aby výhody všetkých systémov boly v dohode pokiaľ možno uplatnené. Charakteristickú stránku temer všetkých dohôd, ako som sa už zmienil, tvoria úvery, ktoré si vzájomne poskytujú ceduľové banky. Tieto úvery sú buď bezúročné, buď len od určitej výšky zúročiteľné podľa úrokovej sadzby pokladničných poukážok, do ktorých môže byť prípadne zostatok na účte konvertovaný.

Zúčtovacie devízové dohody máme s veľkou Britániou, Švajčiarskom, Nórskom, Dánskom a Holandskom. Vo všetkých týchto dohodách bol stanovený pevný kurz, za ktorý budú meny smluvných štátov vzájomne predávané. S Veľkou Britániou bolo dohodnuté, že obidve ceduľové banky si vzájomne poskytujú bezúročný úver do určitej výšky. K úverovým prostriedkom umožneným touto dohodou, pripočítavajú sa ešte čiastky, ktoré majú v Anglii k dobru v deň uzavretia dohody osoby bývajúce alebo sídliace v Československu, ako aj zvyšok britského úveru z roku 1939. Eventuálne prebytky v mene jedného alebo druhého smluvného štátu sa vyrovnávajú zlatom.

Obojstranný úver, ujednaný v platobnej dohode so Švajčiarskom, stanovený je tiež pevnou čiastkou, naproti tomu však v dohode s Nórskom bolo stanovené, že obidve ceduľové banky si poskytujú navzájom úver do výšky ¹/₃ kontingentu tovaru, dohodnutého v obchodno-politickej dohode. Proti dohode s Veľkou Britániou javí sa rozdiel tiež v tom, že peňažné jednotky druhého štátu možno si opatriť nielen predajom vlastnej meny a zlata, ale i predajom devíz podľa dohody ceduľových bánk.

Doložka úverová obsažená je tiež v platobnej dohode s Dánskom. Československo-dánska platobná dohoda sa vzťahuje na platy za dodávky tovaru, obchodné služby a operácie podobné transakciam obchodným, a to bez ohľadu na trvanie záväzku.

Dohoda s Holandskom stanoví vyrovnanie vzájomných platov v obidvoch národných menách pri pevnom kurze a umožňuje tiež vzájomné poskytnutie úveru do stanovenej čiastky. Splatenie nevyrovnaného zostatku bude po uplynutí platnosti úpravy provedené v devízach alebo v zlate.

Platobná dohoda s Francúzskom je málo odlišná. Tam sa prevádzajú všetky platy prostredníctvom účtu našej Národnej banky, ktorý znie na francúzské franky. Na preklenutie počiatočných ťažkostí v platobnom styku dáva francúzsky trezor československej vláde na účte Národnej banky československej u Banque de France k dispozícii čiastku vo frankoch až do výšky hodnoty vyjadrenej v amerických dolároch. Poskytnuté zálohy budú francúzskemu trezoru splatené automaticky, len čo budú na účte Národnej banky k tomu dostatočné prostriedky. Ak bude mať účet Národnej banky československej kreditný zostatok, nebude sa žiadať jeho transfer v devízach až do výšky hodnoty smluvne zaistených úverov. Len na čiastku tohto účtu možno požadovať úhradu v devízach alebo v zlate. Táto smluvná úprava sa vzťahuje nielen na Francúzsko, ale aj na jeho kolónie, t. j. na celú tzv. frankovú oblasť.

Dohoda so Švédskom tvorí kombináciu dohody platobnej s úverovou. Platobný styk je vybudovaný na systéme jedného účtu, vedeného vo švédskych korunách na meno Národnej banky československej. Účet je bezúročný a slúži nielen k prevodom platov za tovar, ale aj všetkých ostatných platieb s výnimkou kapitálových prevodov. Tiež švédska vláda povolila nám úver na preklenutie počiatočných ťažkostí platobného styku.

Clearingovú dohodu uzavrelo Československo so Sovietskym sväzom. Platy za tovar a úhrady výloh, spojených s výmenou tovaru, budú sa prevádzať v SSSR prostredníctvom Štátnej banky a v Československu Národnej banky československej. Za tým účelom obidve ceduľové banky otvoria si zvláštny bezúročný účet vedený v Kčs. Výplaty budú sa diať bez ohľadu na stav hotovostí na uvedených účtoch. Eventuálne dlžné saldo jednej strany bude sa vyrovnávať dodatočnými dodávkami tovaru.

Výmena tovaru medzi Československom a Maďarskom deje sa formou súkromných kompenzácií. Dodávky Maďarska nemajú byť na závadu dodávkam z titulu reparácií, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo v prospech Československa. Tovar určený na vývoz do Maďarska a na dovoz do Československa bol zahrnutý do kontingentnej listiny.

Rovnako s Bulharskom a Rumunskom prevádza sa výmena tovaru cestou súkromných kompenzácií. Medzi Národnou bankou československou a bulharskou Národnou bankou bol ďalej podpísaný protokol o spôsobe prevodov platov finančného pôvodu, podľa ktorého obidva ceduľové ústavy si navzájom otvoria bezúročné účty v mene štátu, v ktorom je účet vedený. Nashromaždené čiastky slúžia na financovanie zastupiteľských úradov, na cestovné výdavky a pod. Osobitný protokol podpísaný s Rumunskom obsahuje ustanovenie, ako sa vytvoria zdroje potrebné na krytie výdavkov spojených so zásielkami UNRRA.

Dohoda s Juhosláviou o vzájomnej výmene tovaru stanoví predovšetkým dovozné a vývozné kontingenty pre obe strany. Vzájomné platenie bude sa prevádzať prostredníctvom účtu otvoreného u Národnej banky československej, ktorý znie na Kčs. Ak bude náš vývoz presahovať dovoz z Juhoslávie, poskytne Národná banka československá úver, ktorého výška je dohodnutá, a bude prevádzať výplaty československým vývozcom na ťarchu tohoto úveru.

S Rakúskom boly doteraz ujednané len niektoré kompenzačné obchody a dohoda o cestovnom styku pomocou šilingového účtu Národnej banky československej u rakúskej Národnej banky vo Viedni a Kčs-účtu u Národnej banky československej v Prahe pre rakúsku Národnú banku.

Dlhšiu dobu dejú sa rokovania s Talianskom. Hlavnými problémami sú stanovenie kurzu líry voči korune a otázka dopravy. Uzavretie dohody sa zatiaľ neuskutočnilo.

V Bruselu bola v týchto dňoch uzavretá dohoda o výmene tovaru a úprave platov. Platobná dohoda bude analogická dohode československo-švajčiarskej.

S Tureckom bola obnovená platnosť starej obchodnej smluvy. K prerokovaniu platobne dohody odišiel začiatkom marca do Ankary tiež delegát Národnej banky československej.

S Poľskom bola uzavretá platobná dohoda clearingová pre platby za tovar, dopravné a najnutnejšie iné platby v dolároch.

V Spojených štátoch severoamerických bola teraz československá finančná delegácia, ktorá rokovala o rozličných otázkach finančných a otázkach platobného styku.

Z tohto kusého prehľadu našich smluvných úprav medzinárodného platového styku, ktoré, či už boly prevedené, alebo ktoré sa práve prejednávajú, je zrejmé, že naše hospodárske spoje v platobnom sektore sa sľubne rozširujú. K tomu, aby mal štát v rukách možnosť dosiahnuť, že daktoré platy v pomere k smluvnému štátu budú prevádzané stanoveným spôsobom v platobnej dohode, musí mať v rukách potrebný kontrolný aparát. A práve právnym podkladom devízovej a menovej kontroly sú predpisy obsiahnuté v návrhu devízového zákona.

Týmto sa však dostávame k druhej skupine moderných prostriedkov devízovej politiky, k prevádzaniu ochrany meny pomocou devízových predpisov, k vlastnému viazanému devízovému hospodárstvu.

Pred touto vojnou bolo viazané hospodárstvo akýmsi privilégiom stredoeuropských štátov, štátov južnej a juhovýchodnej Europy a štátov juhoamerických, ale priebehom vojny siahly k nemu takmer všetky ostatné štáty a najmä i štáty dolárového a šterlingového bloku. Angličania prevádzajú dnes prísnu kontrolu dovozu svojich bankoviek, rovnako ako Spojené štáty severoamerické, aby tak tým, že zťažujú návrat bankoviek do zeme, kde sú zákonným platidlom, hamovaly tak nepriamo ich vývoz. Do Spojených štátov severoamerických je možné dnes doviesť iba dolárové bankovky v kusoch do 20 dolárov a do Anglicka je možné v anglických bankovkách doviesť len 10 libier št. na jednu osobu. Kontrola platov do cudziny sa dnes prevádza vo všetkých štátoch. Niekde sa prevádza iba platobná kontrola, inde je kombinovaná s kontingentáciou. Všade sa prevádza kontrola dovozu a vývozu tovaru, ako prirodzený dôsledok svetového nedostatku tovaru a dopytu po ňom. Devíza, ktorú je možné obdržať za vývoz je dnes menej lákavá ako tovar, ktorý možno doviesť výmenou za tovar vyvezený.

Je to len prirodzený dôsledok toho, ako som sa o tom už aj zmienil, že devízy nie sú voľne zmeniteľné. Devízy, ktoré boly získané za vývoz tovarov do určitej zeme, nemôžu byť dnes zamenené za devízy inej zeme, z ktorej by chcel štát, ktorý devízy vývozom svojho tovaru získal, doviesť a zaplatiť tovar, o ktorý má záujem. Dáva sa preto dnes prednosť vývozu tovarov v kompenzáciach. V niektorých štátoch nadobudli dokonca charakteru predpisov slúžiacich k ochrane domácej meny aj doterajšie predpisy o blokovaní nepriateľského majetku.