O príslušnosti pražskej komory pre zápisy
ochranných vzorkov cudzozemských podľa parížskej
unijnej úmluvy so zreteľom na vyslovenú požiadavku,
aby bola príslušná aj komora bratislavská,
a to pre určité štáty, platí
to isté, čo bolo prednesené o návrhu
úpravy ochranných známok.
Prejednávaný vládny návrh č.
218 upravuje ochranu známok. Vzhľadom na okolnosť,
že návrh zákona vyhovoval všetkým
podmienkam a požiadavkám, navrhuje ústavno-právny
výbor jeho schválenie. (Potlesk.)
Místopředseda Petr: Přistoupíme
k rozpravě. Přihlášen je p. posl. Slávik,
kterému uděluji slovo.
Posl. Slávik: Slávna snemovňa!
Predložené návrhy zákonov, týkajúce
sa opatrení v odbor ochranných známok a ochranných
vzorkov, upravujú niektoré pomery, vzniklé
okupáciou v odbore živnostenského vlastníctva
a je ich treba uvítať ako kladný prínos
pre živnostenský stav, ktorému sa tu dostáva
podpory v jeho podnikaní. Týmito zákonmi
sa sjednocujú predpisy platné pre odbor ochrany
známok a ochrany vzorkov na celom území našej
republiky, čo treba kvitovať s povďakom. Návrh
zákona predložilo Ministerstvo vnútorného
obchodu, ktorého povinnosťou je starať sa o prosperitu
živnostenského stavu a o jeho povznesenie. Dovoľte
mi, panie a pánovia, aby som použil tejto príležitosti
a poukázal na niektoré skutočnosti v inom
odbore živnostenského podnikania, ktoré podľa
môjho súdu zasluhujú zvýšenej
pozornosti, a ktoré považujem za nutné slávnej
snemovni predložiť. Ide o pomery v sektore cestovného
ruchu, najmä v odbore hotelníctva.
Tejto otázky dotkol sa už, pri príležitosti
debaty o výklade p. ministra Pietra v rozpočtovom
výbore pri prejednávaní rozpočtu,
pán posl. Křepela, no jeho zmienka, zdá
sa, nedošla zaslúženej pozornosti, a preto dovoľujem
si znova obšírnejšie poukázať na
pomery v tomto sektore živnostenského podnikania,
a to najmä na Slovensku.
Isto veľká väčšina tu prítomných
pp. poslancov z vlastnej skúsenosti sa presvedčila,
že ako je dnes ťažké za svojimi povinnosťami
cestujúcemu človeku dostať slušné
ubytovanie, najmä pri nečakanej ceste. Hotely sú
preplnené, nedostatočne vybavené, alebo úplne
zničené a rekonštrukcia v tomto sektore veľmi
ťažko a pomaly napreduje. V samotnej Bratislave, ak
príde väčšia skupina oficiálnych
hostí, sa stáva, že musí Národná
bezpečnosť vyhadzovať hotelových hostí,
aby sa získalo miesto pre ubytovanie oficiálnych
osôb. Toto sa isto nikde inde na svete nedeje.
Hľadal som príčiny tohoto zjavu a zistil som
veci, ktoré svedčia o tom, že položenie
nášho hotelníctva a vôbec podnikov cestovného
ruchu je katastrofálne. Je pravda, že hotely utrpely
okupáciou a frontom, avšak za jeden rok mohly byť
zväčša už dané do poriadku. Blíži
sa doba dovoleniek a teda i zvýšeného cestovného
ruchu. Je preto veľmi naliehavo potrebné, aby sa čo
najskôr odstránily všetky nedostatky.
Hlavným problémom pri uvádzaní podnikov
do prevádzky je otázka finančného
zabezpečenia. Mnohé podniky totiž utrpely značné
škody na zariadení, obnova čoho vyžaduje
značného finančného nákladu.
Doterajší spôsob poskytovania rekonštrukčného
úveru na Slovensku je veľmi ťažkopádny
a zdľhavý. V zemiach českých sa úver
poskytuje podľa dekrétu prezidenta republiky č.
78/1945 Sb., ktorý vecne je jednoduchší a praktickejší.
Dekrét bol však vydaný iba pre zeme české
a bolo by teda najlepším riešením tejto
otázky rozšírenie územnej platnosti
citovaného dekrétu na celé územie
štátu. Nie je však druhoradou potrebou aj vybudovanie
nových objektov a zariadení cestovného ruchu
najmä ubytovacích podnikov, keďže na tomto
poli je Slovensko veľmi pozadu, t. j. nedostatočne
vybavené v pomere k ostatným štátom
s rozvinutým cestovným ruchom. Za éry tzv.
Slovenského štátu bol v tomto smere vydaný
zákon č. 337/39 Sl. z. o štátnej záruke
na hotelový úver a o podpore hotelníctva.
Táto úprava je však zastaralá a podľa
mojich informácií Povereníctvo pre priemysel
a obchod pripravuje už novelizáciu tejto normy.
Veľmi pálčivou a veľmi dôležitou
ako aj jednou z najdôležitejších otázok
v tomto odbore je zabieranie ubytovacích podnikov rôznymi
korporáciami, inštitúciami, spolkami a úradmi
výhradne pre svoje účely, či už
pre rekreáciu svojich zamestnancov, alebo pre kancelárske
a iné účely. Tieto rôzne inštitúcie
k podnikom nemajú vôbec žiadneho podnikateľského
vzťahu a nevládzu tieto podniky uviesť do chodu.
Peňažné ústavy takýmto organizáciam
ťažko poskytujú potrebný úver,
pretože v nich nevidia garanciu seriózneho a vôbec
akéhokoľvek podnikania. Je to typický zjav
povojnovej doby, ktorým sa bolo treba zapodievať už
po prvej svetovej vojne. Vtedy parlament vyniesol zákon
o zákaze odcudzenia a prenájmu hotelových
podnikov pod č. 54/ 1920 Sb. Tento zjav opakuje sa ešte
v značnejšej miere i po tejto svetovej vojne a úrady
nestačia presviedčať na rôzné
strany interesantov o hotelové podniky, že ich postup
je protizákonný a s hľadiska cestovného,
najmä cudzineckého ruchu, teda s hľadiska platobnej
bilancie, veľmi nežiadúci.
Ako už som uviedol, zákon č. 54/1920 Sb. je
dosiaľ platný a záväzný i pre sväzky
územnej samosprávy a pre štátne úrady.
A predsa v poslednom čase sa svojvoľne odcudzujú
hotely a penziony svojmu účelu aj v tých
prípadoch, kde kompetentné miesta nemohly by nikdy
s ohľadom na potreby obyvateľov dať svolenie k
použitiu ubytovacieho podniku pre iné účely
než pre prechodné ubytovanie. Je pravda, že existuje
potreba rôzných organizácií zaistiť
pre svoje účely na rekreáciu zamestnancov
alebo členov vhodné miesta, tak isto ako existuje
potreba úradných miestností pre úrady,
ale hľadieť odpomôcť cestou najmenšieho
odporu a potláčať pritom verejný záujem
rovnakej závažnosti a poškodzovať živnostenský
stav je prinajmenej nezodpovedné a účelove
viac než pochybné.
Týmito vecami zapodieval sa už i Sbor povereníkov
a dňa 15. decembra 1945 svojím usnesením
uložil aspoň všetkým vojenským
jednotkám na Slovensku vyprázdniť všetky
ubytovacie podniky, ktoré do tej doby obsadily. Toto rozhodnutie
vojenská správa však nerešpektovala a
nielen že dosiaľ podniky neuvoľnila, ale naopak
obsadila najnovšie poškodený hotel Rémi
v Žiline.
Tento stav spôsobuje medziiným i to, že na tieto
podniky môže byť uvalená národná
správa sväzkami územnej samosprávy.
Národná správa často národnými
výbormi býva prideľovaná osobám
alebo organizáciam, o ktorých som už uviedol,
že nemajú k podniku podnikateľského vzťahu.
K tomuto všetkému uvádzam, že len v samotnej
Bratislave je takto pod národnou správou 10 väčších
podnikov, v Trenčianskych Tepliciach cca 25 a v tatranskej
oblasti taktiež cca 25. V Bratislave je podľa úradných
odhadov ca o 670 postelí menej ako bolo pred vojnou a na
ostatnom Slovensku cca o 2.500 postelí menej.
Myslím, že hotely a podniky cestovného ruchu
majú byť podnikmi verejnými, celonárodnými
a ako také nemôžu slúžiť len
určitej skupine ľudí, tak ako napríkladu
nemôže továreň na obuv slúžiť
iba železničiarom, národnej bezpečnosti
a pod. Podľa môjho úsudku bolo by teda potrebné,
aby bol predovšetkým dôsledne dodržovaný
zákon č. 54/1920 Sb., ktorý bol vynesený
práve preto, že po prvej svetovej vojne bol stav asi
taký ako je dnes. Všetky podniky cestovného
ruchu maly by sa okamžite vrátiť svojmu pôvodnému
účelu. Ďalej by bolo potrebné, aby bol
vydaný predpis, že o zmienených podnikoch má
podľa platných predpisov rozhodovať výlučne
Ministerstvo vnútorného obchodu, resp. na Slovensku
Povereníctvo pre obchod a priemysel, ktoré sa majú
postarať, aby tieto podniky boly urýchlene dané
do prevádzky a nie okresné a miestne národné
výbory. Pritom pripomínam, že hotely a iné
podniky cestovného ruchu, pokiaľ nie sú to
hotely štátnych kúpeľov a vôbec
štátne, mali by zasadne prevádzať súkromní
podnikatelia, hotelové spoločnosti, alebo hotelové
družstvá a nie napr. politické strany, vojsko,
rôzné úrady, inštitúcie, korporácie
a spolky. Tým, že hotely sú mimo prevádzky,
unikajú štátu miliónové dane,
obciam a mestám dávky a verejnosť nemá
potrebné ubikácie na prechodné ubytovanie.
Máme zaiste predpoklady k tomu, aby sa u nás v dobe
čo najkratšej rozvinul živý cestovný,
najmä cudzinecký ruch, avšak musíme sa
postarať, aby sme cudzincom pripravili čo najlepšie
prijatie. Cudzinecký ruch, ktorý nám však
chybuje, prináša štátu veľmi potrebne
devízy, je teda v štátnom záujme, jeho
rozvoj čo najviac podporovať. Obávam sa, že
ak by tieto opatrenia neboly prevedené, nebolo by nikoho,
koho by bylo možné učiniť zodpovedným
za stav, ktorý nastane v našom hotelníctve
a za následky, ktoré z tohoto stavu vyplynú
i pre štátne financie. (Potlesk.)
Místopředseda Petr: Ke slovu není
již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu nejprve zpravodaji o odstavci
1 za výbor obchodní, p. posl. V. Davidovi.
Zpravodaj posl. V. David: Vzdávám se slova.
Místopředseda Petr: Dále zpravodaji
o odst. 1 za výbor ústavně-právní,
p. posl. dr Zibrínovi.
Zpravodajca posl. dr Zibrín: Vzdávam sa slova.
Místopředseda Petr: Dále zpravodaji
o odst. 2 za výbor obchodní, p. posl. Křepelovi.
Zpravodaj posl. Křepela: Vzdávám se
slova.
Místopředseda Petr: Dále zpravodaji
o odst. 2 za výbor ústavně-právní,
p. posl. dr Zibrínovi.
Zpravodajca posl. dr Zibrín: Vážení,
pripomienam ohľadom vládneho návrhu zákona
219 - ak som v svojej reči uviedol - aby číslovanie
jednotlivých odsekov nebolo na články, ale
na paragrafy, tak, ako sa na tom usniesol výbor ústavne-právny.
Místopředseda Petr: Dále zpravodaji
o odst. 3 za výbor obchodní, p. posl. Křepelovi.
Zpravodaj posl. Křepela: Vzdávám se
slova.
Místopředseda Petr: Dále zpravodaji
o odst. 3 za výbor ústavně-právní,
p. posl. dr Zibrínovi.
Zpravodajca posl. dr Zibrín: Vzdávam sa slova.
Místopředseda Petr: Vykonáme nyní
oddělené hlasování o každé
ze společně projednávaných předloh.
Prozatímní Národní shromáždění
je způsobilé se usnášeti.
Ad 1. Hlasování o osnově zákona
o mimořádných opatřeních v
oboru ochranných známek (tisk 407).
Zpravodajem za výbor obchodní je p. posl. V. David,
za výbor ústavně-právní p.
posl. dr Zibrín.
Osnova má 7 paragrafů, nadpis a úvodní
formuli.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovati
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to je
s jejími 7 paragrafy, nadpisem zákona a úvodní
formulí podle zprávy výborové, nechť
pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Tím Prozatímní
Národní shromáždění přijalo
tuto osnovu zákona podle zprávy výborové
ve čtení prvém.
Z usnesení předsednictva podle § 54, odst.
1 jedn. řádu vykonáme ihned druhé
čtení.
Ad 1. Druhé čtení osnovy zákona
o mimořádných opatřeních v
oboru ochranných známek (tisk 407).
Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn
textových?
Zpravodaj posl. Václ. David: Ne.
Zpravodaj posl. dr Zibrín: Nie sú.
Místopředseda Petr: Kdo tedy ve druhém
čtení souhlasí s osnovou zákona tak,
jak ji Prozatímní Národní shromáždění
přijalo ve čtení prvém, nechť
pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Tím Prozatímní
Národní shromáždění přijalo
tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.
Tím je vyřízen 1. odstavec pořadu.
Nyní budeme hlasovati o druhém odstavci pořadu.
Ad 2. Hlasování o osnově zákona
o zvýšení tax, stanovených zákonem
o ochraně známek (tisk 408).
Zpravodajem za výbor obchodní je pan posl. Křepela,
za výbor ústavně-právní pan
posl. dr Zibrín.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodní formuli.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovati
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to je
s jejími 4 paragrafy, nadpisem a úvodní
formulí podle zprávy výborové, nechť
pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Tím Prozatímní
Národní shromáždění přijalo
tuto osnovu zákona podle zprávy výborové
ve čtení prvém.
Z usnesení předsednictva podle § 54, odst.
1 jedn. řádu vykonáme ihned druhé
čtení.
Ad 2. Druhé čtení osnovy zákona
o zvýšení tax, stanovených zákonem
o ochraně známek (tisk 408).
Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn
textových?
Zpravodaj posl. Křepela: Nejsou.
Zpravodaj posl. dr Zibrín: Nie sú.
Místopředseda Petr: Kdo ve druhém
čtení souhlasí s osnovou zákona tak,
jak ji Prozatímní Národní shromáždění
přijalo ve čtení prvém, nechť
zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Tím Prozatímní
Národní shromáždění přijalo
tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.
Tím je vyřízen 2. odstavec pořadu.