Středa 15. května 1946

A pokým všetci títo hrdinskí a statoční dejatelia nášho národného osudu a boja za oslobodenie v prvých mesiacoch nášho nového života takto chápali svoje národné a vlastenecké poslanie, zatiaľ ľudia širokých laktí, ľudia s pochybnými zásluhami, ľudia hospodársky pružnejší a občiansky výbojnejší často ľudia, ku ktorým okupantské a zradcovcké režimy našich národov boly až veľmi žičlivé, ba aj ľudia, ktorí týmto režimom boli ideologicky naklonení a im aj prisluhovali, namiesto toho, čo by boli mali zaliezť do dier, drzým spôsobom zotrvali na svojich predošlých miestach, ba bezočivo sadli si do nových a významných hospodárskych pozíc, lovili v mútnom a obsadzovali si výnosne miesta vo verejnom a hospodárskom živote.

Je skutočne podivuhodný zjav, že istým ľuďom, chameleonom národa, ako keby každý systém žičil a vyhovoval. Nevynašli ešte taký režim, ktorému by neslúžili. Za prvej republiky v objatí agrofašizmu bol kvartírmachrom henleinovsko-esterházyovskej čvargy a hlásal o sebe: ja som národ! Pred Mníchovom pomáhal rozbíjať republiku a volal zasa: zachraňujem národ! Aj vtedy, keď tu jeho pomocou bol nastolený najkrvavejší režim dejín, režim nacisticko-okupantský a na Slovensku zradcovský režim tisovskotukovský, on slúžil mu verne a zo svojej posilnenej pozície opäť reval do sveta ako mu hrdlo stačilo: Ja národ!

A keď tento národ vo skutočnosti bol gniavený, znásilňovaný, terorizovaný, jeho pokroková časť perzekvovaná, najlepší vlastenci žalárovaní a vraždení, keď bola v stávke ozaj existencia národa a zdalo sa, že ide v ústrety svojej úplnej záhuby, a kým opravdiví vlastenci v zahraničí chopili sa zbraní, kým doma podzemne podrývali základy nepriateľského režimu a pripravovali otvorený boj, zatiaľ "on" pokojne žil a tyl z režimu, bohatol a chamtil, zostal nanajvýš nečinný a začal sa nemiešať do vecí. Jeho hlas, ktorým sa dovtedy nadúval na slávu režimu, po Stalingrade ochripol, začal sa obzerať okolo seba a naťahovať uši do zahraničia a postupne sa z pána režimistu stal pán opatrný, neskôr pán alibista a dnes - čuduj sa, svete - sedí opäť na svojom pôvodnom mieste, a ak sa riadením bohyne Fortuny v kritické dni dostal na povstalecké územie preto, že mal evakuovanú rodinu alebo že ho tam zastihla dovolenka, nuž potom sa stal z neho zaslúžilý vlastenec, ktorý sa síce s bojazlivými, ale už teraz nádejnými pocitmi pozeral, ako veľká a statočná časť národa sa borí do boja proti vojenskej prevahe germánskeho okupanta. To mu však nevadí, aby, ak bol do oslobodenia radcom, stal sa teraz z tohoto titulu sekčným šéfom, a nevadí mu, ak bol predtým, povedzme, len obyčajným arizátorom, aby sa nestal po oslobodení národným správcom. On má na to vari nárok, lebo bol v povstaní.

A ty, zahraničný bojovník, ty, hrdinský partizán, ty, statočný povstalecký vojak, ty, obetavý politický väzeň prišiel si z bojov, keď ťa konečne demobilizovali, prišiel si z nemocnice, kde si svoje po mučeniach koncentračného tábora poškodené zdravie reparoval, prišli ste a našli ste na svojich miestach alebo na miestach, ktoré vám prislúchajú, pánov alibistov, pánov stobumážkových, pánov "zaserežimistov", ktorí vás predbehli, ktorí mali času vyberať, lebo boli doma a mohli sa obzrieť, čo by im zasa lepšie vyhovovalo. Kým ste vykonali ešte svoje vlastenecké povinnosti a mali ste plnú hlavu verejných starostí a plné ruky práce, zatiaľ on využijúc prechodného chaosu revolúcie bleskurýchle skočil z doterajšieho svojho dvojizbového bytu do bytu 4-5izbového a neopomenul si tam naniesť ten najluxusnejší nábytok po Nemcoch a Maďaroch, keďže mu zariadenie, ktoré tým istým spôsobom nadobudol po deportovanom židovi, už viac nevyhovovalo.

Pracujúci ľud, drobní robotníci, ktorí boli násilím vyvážaní do Ríše na robotu a ktorí boli práve týmito politickými chameleonmi omamovaní a zaviazaní, iste trpko znášajú týchto vydriduchov opäť vidieť vo verejných funkciách, často na význačných miestach.

Kolaboroval si v Bratislave? Aké strachy? Zájdeš si do Prahy alebo inde, kde ťa nepoznajú. Hľadáte napríklad toho, čo týchto úbohých vyvezených slovenských robotníkov otravoval v Ríši na stĺpcoch slovensky písaného, ale nemecky hovoriaceho časopisu a ktorý túto svoju prácu dovršil aj knihou, ktorú napísal pod titulom "Kto bude víťazom v tejto vojne?". V čase, keď Nemci boli na výške svojej slávy v roku 1941-1942, sme ho mohli nájsť na berlínskom vyslanectve a márne ho budeme teraz hľadať za mrežami. Nájdete ho v Prahe ako redaktora istej zpravodajskej agentúry, a keď by ste neverili svojim očiam, ľahko ho identifikujete, len si treba vytiahnuť z úradného miesta jeho pasovú fotografiu a hneď môžete zistiť jeho totožnosť, i keď je na podobizni v skvelej gardistickej rovnošate.

Kto by ale hľadal jeho berlínskeho nástupcu v redigovaní spomenutých novín, nech sa s dôverou obráti na pána povereníka pre pôdohospodárstvo, on mu láskavo poskytne informácie, či a z akej príčiny bol alebo ešte je zamestnaný na zmienenom povereníctve pán redaktor, o ktorom hovorím. Práve tak by mohol p. povereník dr Kvetko odpovedať, či považuje pána prez. šéfa správy majetkov pre pozemkovú reformu za politicky alebo národne spoľahlivého. Zvolenčania, kde pán dr Július Slezáček bol členom štábu okresného veliteľstva Hlinkovej gardy, by vedeli o ňom viac povedať.

Či ozaj niet schopných, národne a politicky spoľahlivých odbojníkov, ktorí by podobné funkcie mohli zastávať? Nie je vylúčené, že obidvaja spomenutí páni sa potom zúčastnili povstania a tým odčinili si svoje hriechy. Aké hrdinstvá a skutky statočnosti museli dokázať, aby svoju vinu zahladili!

Politický väzeň, skúsivsi všetky dobrodenia povestnej Ústredne štátnej bezpečnosti slovenského gestapa alebo tzv. machovského sanatória, ktorým je myslené ilavské politické väzenie, bol presvedčený, že aspoň hlavní činitelia týchto inštitúcií budú bezpodmienečne stíhaní prísnosťou zákona. Nuž dovoľte mi konštatovať, že obidvaja prednostovia alebo vedúci protikomunistického oddelenia,poťažne aj šéfovia ilavského politického väzenia sú na slobode, ba dokonca jeden je vyšším úradníkom Povereníctva pre výživu a zásobovanie. Ale nedivme sa tomu, lebo policajný riaditeľ mesta Bratislavy, intimus Šaňa Macha, bol z trestu iba penzionovaný. (Posl. Valo, ukazujúc na povereníka pre pravosúdie posl. dr Štefánika: To je ten pán, ktorý je za to zodpovedný!) Úplne súhlasím. Neboli potrestaní a chodia na slobode desiatky nielen významných kolaborantov a policajných sadistov bývalého režimu, ale chodí po slobode alebo sa skrýva spústa nepriamych vrahov tisícich nevinných občanov, komisári a referenti, vysoká gardistická šľachta, tzv. 14. oddelenia bývalého Ministerstva vnútra, ktorí pod vedením zvrhlého korupčníka a vraha Tona Vaška prevádzali svoje kupčenie s ľudskými životmi a posielali statočných vlastencov do žalárov, iných zasa do plynových komôr. Sú medzi nimi i takí, ktorí i dnes zastávajú verejné funkcie, lebo stále a stále sa nájdu vplyvné osoby, ktoré za nich orodujú.

Kde siaha trúfalosť týchto ľudí, ukazuje prípad bývalého gardistického exponenta Rudolfa Gažáka v Turzovke, okres Čadca, ktorý sa opovážil nedávno verejne prehlásiť, že prisahal vernosť Tisovi a že ho ani teraz nezradí. Tento gardistický stváč, ktorý za tisovského režimu bol postrachom pokrokových a demokraticky smýšľajúcich ľudí v obci a okolí, ktorý prevádzal nepovolené domové prehliadky, porušoval vo svojej gardistickej horlivosti dokonca i predpisy tisovské, ktorý so zástavou vítal Roberta Leya, je i dnes zamestnaný na Miestnom národnom výbore v Turzovke. Aký div, jeho predstavený je bývalý hlavný notár, kedysi predseda miestnej organizácie Hlinkovej ľudovej strany, ktorý je i dnes tajomníkom miestneho národného výboru. To je ovšem nie zriedkavý prípad.

Vážená snemovňa, to sú všetko povážlivé zjavy, o ktorých sa otvorene hovorí a o ktorých sa v dennej tlači stále píše, ale nápravy niet. Je treba vítať, že funkčné obdobie ľudových súdov bude predlžené a ľudové súdnictvo položené na lepšie základy. Nebyť tejto skutočnosti, na stá ľudových súdov by prestalo bez toho, že by bolo zahájilo svoju činnosť.

Nejdem sa zapodievať tým, ako je vybavený technicky a personálne národný súd v Bratislave. To je kapitola pre seba. Kde nás tento stav povedie? Veď už dnes v niektorom úrade u niektorých t. zv. "preverených" úradníkov štátnej správy platí viac gardistická minulosť ako legitimácia partizána alebo politického väzňa. To sú nedostatky našej zhovievavosti, to sú nedostatky, ktoré, žiaľ, nebudú ani týmto zákonom odstránené, lebo účinnosť navrhovaného zákona počina dňom jeho vyhlásenia, nedáva teda možnosť revokovať opatrenia od oslobodenia nastalé, zmierňuje však tieto nedostatky, lebo návrh zákona je vedený snahou, aby - ako hovorí jeho dôvodová zpráva - na najprednejšie a najdôležitejšie miesta vo verejnom a súkromnom živote boli postavení účastníci národného odboja ako osoby najpovolanejšie a najčestnejšie, a tak budú, aj pokiaľ ide o prevzatie živnostenských a poľnohospodárskych podnikov, najideálnejším spôsobom splnené požiadavky, aby vnútorné osidlenie bolo uskutočnené štátne najspoľahlivejšími občanmi Československej republiky.

To ovšem neznamená, že týmto zákonom vyhradené miesta alebo zaručené hospodárske pozície budú zaplnené účastníkmi boja za oslobodenie bez ohľadu na ich odbornú kvalifikáciu a schopnosti. To neznamená, že partizán, ktorý bol povolaním zámočník, musí obsadiť teraz miesto referenta finančnej správy, ale nebude námietok a je správne, aby dostal živnostenský podnik svojho odboru. Nebude nikto namietať, ak napr. účastník odboja, povolaním poľnohospodársky robotník alebo roľník, dostane pridelený poľnohospodársky majetok. To je treba iba schvalovať a podporovať.

Ten, kto obetoval svoju krv, svoje zdravie i svoj majetok, nasadzoval svoj život za slobodu, bude vedieť nasadiť i svoje pracovné úsilie, aby to, čo zbraň a boj vydobyly, bolo uchované, zveľadené a zabezpečené. Títo vlastenci, ako vedeli byť hrdinami v boji, sú a budú i hrdinami práce, a ako boli predvojom nášho boja za oslobodenie, budú avantgardou na poli našej hospodárskej bitvy a tvorcami nášho veľkého budovateľského úsilia.

Nie je pravdou, i keď sa to s určitých strán paušálne tvrdí, že naši odbojníci by chceli len pohodlne žiť, nepracovať a zmocniť sa majetkov po Nemcoch a Maďaroch a že nemajú smysel pre konštruktívnu budovateľskú činnosť. Isto, nájdu sa všelijakí ľudia, nie každý účastník odboja je rodený anjelom, avšak nemožno považovať za spravodlivé, aby ten, ktorý bojoval za našu slobodu musel mať existenčné starosti, a žiadať od neho, aby pokojne mlčal, keď vidí, ako sa ľudia, ktorí minulým zradcovským režimom prisluhovali, rozťahujú na významných hospodárskych miestach, často aj bez potrebnej, kvalifikácie. Správne je a súhlasím na celej čiare, keď sa razí požiadavka a keď sa volá po zlepšení pracovnej morálky, či vo verejnej, či v súkromnej službe, ale pracovnú morálku kritizovať prislúcha len tomu, ktorý sám pracuje.

Sú však ľudia - a žiaľ, je ich ešte veľa ktorí nemajú záujmu na tom, aby sa naše budovateľské dielo darilo, tito ľudia by sa najradšej vyzuli z košického programu, títo ľudia kričia do sveta len po právnom poriadku, po právnej istote, dovolávajú sa veľmi usilovne demokracie, ktorej po 6 rokov nemohli prísť na meno a po ktorej oni sami brutálne šliapali.

Vážená snemovňa! Každý i sebe lepší zákon stane sa iluzórnym a nesplní svoju úlohu, keď, ho bude prevádzať a v praxi vykonávať osoba, ktorá je sama v rozpore s duchom zákona, a preto nutno trvať na tom, aby pri prevádzaní zákona sa dbalo týchto zásad: o obsadzovaní miest a o poskytovaní prednostných práv, týmto zákonom zaručovaných, majú rozhodovať výlučne len také osoby, ktoré samy patria do tejto kategórie. Nesmieme pripustiť a protivilo by sa to duchu tohoto zákona, aby bývalí exponenti okupantského alebo zradcovského režimu rozhodovali o tom, že kým sa má obsadiť predmetným zákonom vyhradené miesto a komu sa má udeliť prednostné právo. Naše národy sa musia udržovať tými ideálmi, z ktorých vyrástla ich sloboda, a musia sa preto predovšetkým opierať o nositeľov týchto ideálov. Čím viac účastníkov boja za našu slobodu bude vo verejnej správe a jej zariadení, čím viac ich bude v našich národných a súkromných podnikoch, v podnikaní živnostenskom a v poľnohospodárskej výrobe, tým väčšia bude záruka istoty, bezpečnosti a hospodárskeho rozkvetu.

Ak košický vládny program reprezentuje zmenku, vystavenú našou národnou revolúciou, sú účastníci nášho odboja solidárnymi garantami tejto zmenky. Uvedomujeme si plne slová pána prezidenta dr Beneša, ktoré povedal pred pár dňami pri príležitosti výročia nášho oslobodenia, že totiž "všetok náš boj vybojovaný a skončený dosiaľ nie je. Nie je vybojovaný na fronte medzinárodnom. Nacizmus a fašizmus úplne prekonaný nie je a bude za krátko znovu dvíhať hlavu. Reakcia hospodárska a sociálna vnútri i navonok sa nevzdá po prvej porážke a vráti sa znovu k útokom vo vhodnej chvíli". To sú varovné slová, ukladajúce nám všetkým záväzok, strážiť túto republiku proti všetkým nástrahám možnej recidívy fašistickej nemoci. My komunisti najlepšie poznáme tohto nepriateľa slobodumilujúcich národov. Stáli jsme s ním veľmi často v otvorenom a nemilosrdnom boji, než aby sme nepoznali jeho zákerné zámery, a tak ako sme v minulost rúcali hradby kapitalistickej reakcie a fašizmu, tak sme sa postavili na čelo budovateľských síl v záujme výstavby republiky, a tak, ako sme boli organizátormi a predvojom boja za oslobodenie, tak budeme zase odhodlaní na čele našich bratských národov postaviť sa proti každému rozvratnému pokusu staronovej reakcie. Staviame sa už teraz proti týmto pokusom tak, že mobilizujeme všetky sily národa k výstavbe republiky, lebo vieme, že tým zaistíme najlepšie pracujúcemu ľudu účasť na plodoch jeho práce a zaisťujeme celému národu blahobytnú budúcnosť. Z ničoho nemá reakcia taký strach ako z úspechu našej práce. Bojí sa ho ako čert svätenej vody.

I tento zákon - hoci nie dokonalý a hoci v mnohých smeroch nedostatočný - prispeje svojím podielom k tejto úlohe, lebo jednak zaisťuje lepšie existenčné možnosti najspoľahlivejšiemu elementu národa a zabezpečuje štátnemu a verejnému aparátu a hospodárskemu životu vôbec nadšenú prácu ľudí, ktorí dokázali, že činnosť pre vlasť a blaho národa je im najsvätejším ideálom.

Je šťastím a svedčí len o porozumení vlády a parlamentných výborov, že sa tento návrh zákona dostáva ešte pred Dočasné Národné shromaždenie, aby sa stal zákonom. Naša dlžoba voči účastníkom boja za oslobodenie ešte nie je splatená. Nesmieme pri tejto príležitosti zabúdať na stovky a tisíce Slovákov a sloveniek, obyvateľov malých horských dedín, ktorí síce nebojovali so zbraňou v ruke, ale výdatne poskytovali pomoc partizánom a účastníkom odboja, často nasadzovali svoje životy a v mnohých prípadoch im germánskí banditi vypálili domy a zničili ich majetky. Zákon nerieši odstránenie týchto krívd, ale komunistická strana Slovenska sa neprestane dožadovať a bojovať za to, aby sa týmto statočným Slovákom a Slovenkám, ktorí prispeli k dielu oslobodenia Československej republiky, dostalo primeraného odškodnenia a existenčných predností. V tejto oblasti neskončili sme ešte všetky naše úlohy a bude vecou budúcej vlády a ústavodarného Národného shromaždenia, aby vyplnily túto medzeru.

Vážené panie a páni! Funkcia tohto prvého revolučného zákonodarného sboru sa chýli ku koncu. Za 12 dní si zvolia občania nášho štátu nových poslancov. Mnohí z vás budú zasa sedieť v týchto laviciach, iným zas pripadne úloha sledovať vašu prácu a vyvíjať činnost na iných úsekoch národnej práce. Domnievam sa, že výkony tohoto sboru boly úctyhodné a celková činnosť Dočasného Národného shromaždenia užitočná. Nie som povolaný na takýto úsudok, ale myslím, že môžeme objektívne prehlásiť, že význačné predpoklady a široká základňa našej politickej a hospodárskej demokracie a v nich i základy naše sociálnej spravodlivosti sú položené. Nemáme príčiny líhať na vavrínoch. Všetko to, čoho sme rámcov vydobyli, musíme naplniť. Musíme sa silno rozebehnúť a dlho dohánať. Preto naše starosti neprestanú. Cesta k blahobytu je cestou mieru a vytrvalej práce všetkých vrstiev nášich národov. Košický vládny program nie je stavaný na piesku. Musí ostať fundamentom a aj pre budúcno naším východiskom a front národnej jednoty jeho solidárnym vykonaváteľom.

Komumstická strana Slovenska, v mene ktorej mám česť hovoriť, bude hlasovať za schválenie vládneho návrhu zákona. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Ke slovu již není nikdo přihlášen, rozprava je skončena. Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor soc.-politický, panu posl. Skaunicovi.

Zpravodaj posl. Skaunic: Vzdávám se slova.

Místopředseda Petr: Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor ústavně-právní. panu posl. dr Zibrínovi.

Zpravodajca posl. dr Zibrín: Vzdávam sa slova.

Místopředseda Petr: Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor branný, panu posl. Lietavcovi.

Zpravodajca posl. Lietavec: Vzdávam sa slova.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP