Je nutno také podrobit revisi kontingentaci 20 % textilní výroby, určené pro domácí trh. Po způsobu let válečných určilo ministerstvo průmyslu klíč, podle kterého je textilní výrobce povinen dodávati svoji výrobu v poměru 50 % konfekčnímu průmyslu, 30 % obchodu a 20 % řemeslu. Takto stanovený prodejní klíč neodpovídá povaze našeho spotřebitele, který v míru kupoval 73 % zboží metrového a pouze 27 % konfekčních výrobků, a vyvolává sám o sobě nedostatek metrového zboží. Konfekci je dáváno takto monopolní postavení ve výrobě oděvních součástek, které ani tvarem, ani způsobem zhotovení neodpovídají našim potřebám. Konfekční průmysl dostává často taková kvanta zboží, že není schopen je zpracovat, a proto na takto nabyté metrové zboží přiúčtovává přirážku na zhotovení konfekce a prodává metrové zboží často jako hotové součástky oděvní. Při konfekční výrobě snaží se pokud možno vyrobiti menší číslo a velikost, aby prostříhal menší množství látek a vyšetřené množství použil k prodej i metrového zboží na černo.

Skutečnost, že zejména naše ženy hospodyně nakupovaly v mírových dobách převážně zboží metrové, ať již pro vlastní spotřebu či k zhotovení oděvních součástek pro sebe či pro děti a dovedly tak poříditi ošacení velmi lacino, je všeobecně známo. Víme dobře, že konfekční průmysl má dnes mnoho vad, které musí být odstraněny, má-li naše kdysi slavnou pověst požívající konfekční zboží najíti znovu cestu do zahraničí a k českému spotřebiteli.

Musíme si všimnout také, pánové a paní, způsobu tvoření cen konfekčního zboží. Máme zprávy o tom, že domácké švadleny a dělnice i dělníci pracují za nesmírně nízkých cen, že jsou nuceni k stachanovským výkonům, chtějí-li si vydělat na živobytí, zatím co konfekční zboží je prodáváno za tak vysoké ceny, že si je normální spotřebitel koupit ani nemůže. Mám zjištěny případy, že materiál na šaty stojí 360 Kčs a v konfekci jsou šaty zhotovené z této látky prodávány za 1200 Kčs. Bude nezbytně třeba odstranit možnost autonomní tvorby cen, která umožňuje některým živnostem a konfekcím, aby nakupovaly zboží, přirazily si k ceně 100 procent a určovaly si výrobní režii libovolně bez ohledu na zájem a kupní sílu československého spotřebitele. Jde o ochranu zájmů spotřebitele před snižováním životní úrovně.

Rozpočtový výbor přijal resoluci, ve které žádá, aby byly odstraněny kompetenční spory ústředních úřadů, aby byla vymezena jejich kompetence, a vyzval vládu, aby neprodleně předložila ústavodárnému Národnímu shromáždění osnovu zákonů, vymezující kompetenci jednotlivých ministerstev, aby takto byla odstraněna dosavadní dvoukolejnost a vícekolejnost správy.

Domnívám se, že příčinou neúspěchu distribučního aparátu textilní výroby je právě také neshoda o působnosti ministerstva průmyslu a vnitřního obchodu a jako předsedkyně zásobovacího výboru tohoto slavného ústavodárného Národního shromáždění žádám, aby o tomto sporu bylo jednou provždy vládou rozhodnuto v zájmu a ku prospěchu československého spotřebitele, (Potlesk.) protože jenom tenkráte, když příslušný orgán, který bude říditi odbyt, bude vybaven náležitým kontrolním aparátem, který znemožní černý trh a podloudnictví, bude zjednána náprava.

Tlumočila jsem zde, slavná sněmovno, jen stručně nespokojenost československých spotřebitelů s tím, že jejich zájmy nejsou dostatečně chráněny, a domnívám se, že slavná vláda v zájmu spotřebitelů - nejlepších poplatníků státu - bude je hájiti pečlivěji, důsledněji a účinněji, abychom mohli pro rozpočet s klidným svědomím hlasovat. (Potlesk.)

Předseda: Uděluji slovo panu posl. inž. Filovi.

Posl. inž. Filo: Slávne Národne shromaždenie!

Keď mám česť za Demokratickú stranu prehovoriť k prvému konsolidovanému rozpočtu v oslobodenej republike Československej, nie je mi možné nespomenúť dojmov, ktoré sme my účastníci domáceho československého odboja a slovenského národného povstania mali, keď v apríli 1945 opúšťali sme Košice, aby sme sa vrátili do oslobodenej Bratislavy. Bol to obraz hrôzy, spustošenia a neslýchaného barbarstva, ktorý sme uzreli na ceste z Košíc do Bratislavy a tento obraz mohol vidieť každý, kto krížom krážom cestoval po našom drahom Slovensku. Vtedy sa nám zdalo, že nesmierne materiálne škody, ktoré sme utrpeli krutosťou vojny, nebude môcť národ nahradiť ani za niekoľko desaťročí. Rozbité železnice, cesty, fabriky, ľudské obydlia, vydrancované hospodárstvá, prázdne komory radily sa vedľa seba v príšerný obraz, ktorý by ani najbujnejšia ľudská fantázia nebola bývala vstave vykúzliť. A na cestách stretávali sme ľudí ošarpaných, bosých, hladných, s iskrou pevnej viery a nádeje v očiach, že všetko to máme už za sebou a že ideme v ústrety predsa len krajšiemu zajtrajšku. Treba vyzdvihnúť a zdôrazniť, že slovenský národ bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia, bezpríkladnou usilovnosťou, láskou a sebažertvou vrhol sa na rekonštrukciu zničených príbytkov, železníc a ciest a vďaka tomuto heroickému vypätiu tvorivých síl národa podarilo sa nám previesť rekonštrukciu a načrtnúť tak obraz lepšieho osudu nášho ľudu v obnovenej republike Československej.

Panie a páni! Prinútený som konštatovať, že slovenský národ túto rekonštrukciu previedol v pravom slova smysle holými rukami. Nebolo náradia, nebolo strojov, nebolo materiálu. A predsa priamo pred našimi zrakmi ako by zázračne zjavovaly sa nové mosty, uvolňovaly sa tunely, opravovaly sa trate, továreňské komíny a strojné zariadenia, takže na jeseň r. 1945 prúdil už život nielen po našich železniciach a cestách, ale živo bolo i v našich fabrikách. Náš národ, ktorý tak statočne povstal so zbraňou v ruke proti nemeckým votrelcom a ako veľký bol v boji proti Nemcom, zamenil zbraň za motyku, krompáč a iný nástroj a ukázal sa byť práve tak veľký i v činorodej práci.

Považujem za milú povinnosť vyzdvihnúť pomoc a za túto sa poďakovať našim bratom Čechom, ktorú nám pri rekonštrukcii znivočeného Slovenska poskytovali, či už vo forme pracných síl, ako ženijného vojska a technikov, ale aj v podobe materiálu. (Potlesk.) Len týmto spoločným úsilím nás všetkých podarilo sa upraviť podmienky pre tohoročný zhruba konsolidovaný rozpočet a podmienky pre úspečné zdolanie úloh, ktoré nás čakajú v rámci dvojročnice. Hoci rekonštrukčné práce prebiehaly nad očakávanie úspešne, číhalo na nás ďaleko horšie nebezpečie, ktorému sme sa za vojny úspečne vyhýbali, a to nebezpečie hladu.

Skromné zásoby, ktoré boly na Slovensku, boly vyčerpané okupačnou armádou nemeckou boly zničené priebehom bojov, boly znova odčerpávané víťaznou postupujúcou armádou a na koniec boly tiež odčerpávané tisícmi hladujúcich, ktorí sa vracali z hôr. A ukázalo sa, že obetavosť slovenského roľníka nepozná medzí. To posledné, čo posmetal na sypárňach, v komorách a v skrýšach, posberal a rozdelil sa so svojím blížnym. Avšak nebyť rýchlej a účinnej pomoci medzinárodnej organizácie UNRRA, sotva by sa nám bolo podarilo tento problém zvládnuť. Preto je našou povinnosťou, aby sme čo najsrdečnejšie aj s tohto miesta poďakovali organizátorom tejto zázračnej pomoci, na ktorú slovenský národ bude vždy s vďačnosťou v srdci spomínať. (Potlesk.)

Pokiaľ hospodárska situácia na Slovensku javila sa nám neutešene, zatiaľ v zemiach českých situácia bola lepšia. Priebehom bojov citeľnejšie boly poškodené a postihnuté iba južné kraje Moravy, Českomoravská vysočina, ba celé Čechy zostaly ušetrené vojnových hrôz. To, že vojna skončila v historických zemiach, a taktiež že všetko to, čo ustupujúca a porazená nemecká armáda na svojom ústupe odvliekla nielen zo Slovenska, ale i z podunajskej kotliny, zostalo čiastočne zachované v českých zemiach, umožnilo našim bratom Čechom rýchlejšiu hospodársku konsolidáciu. Kým v Čechách a na Morave bol dostatok dopravných prostriedkov, zatiaľ na Slovenhku boli sme prakticky bez jediného nákladného vozidla, o osobných vozidlách ani nehovoriac. Musíme s vďakou kvitovať, že sa české zeme bratsky podelily s nami o tieto prostriedky. (Potlesk.)

Vyživovacia situácia, ktorá nás stavala v jeseni roku 1945 skoro pred neriešiteľný problém, bola rozriešená spontánnou obetavosťou celého nášho národa. Slovenský roľník podelil sa so všetkým, čo mal, a naši robotníci uspokojili sa aj s menšími dávkami. Táto kapitola slovenských povojnových dejín, je nadšený zápas s ničením a biedou a zostane navždy jednou z najkrajších kapitol dejín slovenského národa. Hoci by sa bolo zdalo, že rok 1946 bude po stránke vyživovacej a zásobovacej konsolidovanejší, ukázalo sa, že následkom katastrofálneho sucha, živelných pohrôm a v nie malej miere aj zle chápanej pozemkovej reformy úroda nesplnila očakávanie na ňu kladané.

Vojnovými udalosťami, a ako som tiež bol spomenul, zle chápanou pozemkovou reformou a tiež oneskoreným osídlovaním krajov, ktoré opustili Nemci, ostalo niekoľko desiatok tisíc hektárov pôdy neobrobenej, čo značne ovplyvnilo prebytky chlebového obilia pre verejné zásobovanie. Skutočná úroda chlebového obilia bola preto podstatne nižšia než v rokoch predvojnových, a preto boli sme nútení učiniť rôzne nepopulárne opatrenia, aby sme výživu ľudu, najmä ťažko a veľmi ťažko pracujúcich, plynule zabezpečili. Chcel by som zdôrazniť, že pesimistické náhľady na našu dnešnú vyživovaciu situáciu nie sú opodstatnené, lebo verím, že slovenský roľník, tak ako v minulosti, i teraz splní svoju vlasteneckú povinnosť a rozdelí sa o svoje skromné zásoby s ostatnými vrstvami národa.

Ako nás sklamala čiastočná neúroda zrna, tak nás sklamala aj neúroda krmiv. V niektorých krajoch Slovenska je tak veľký nedostatok objemových krmív, že slovenský roľník je ochotný prebytky svojej živočišnej produkcie odpredať za každú cenu. Táto okolnosť je tiež čiastočne príčinou toho, že nebolo zrno odvádzané pre verejné zásobovanie, lebo v nedostatku objemových krmív bolo použité na kŕmenie hospodárskych zvierat. Momentálne na trhu živočišnej produkcie javia sa značné prebytky, ktoré však zásobovacia správa nemôže odčerpať pre nedostatok továrenskeho zariadenia na spracovanie živočišnej produkcie, najmä pre nedostatok mraziarní a chladiarní.

Slovenský roľník s vďakou a veľkým zadosťučinením prijal dvojročný program vlády, ktorý plánuje vybudovanie a dobudovanie potravinárskeho priemyslu na Slovensku, takže v budúcnosti prechodné kalamity, vyplývajúce z uvedených pomerov, budú môcť byť hladko preklenuté.

Chcel by som pri tejto príležitosti poukázať na situáciu, v akej je naše pôdohospodárstvo, a posvietiť na súčasný osud nášho pôdohospodárskeho obyvateľstva, ktorého v českých zemiach je 25 % a na Slovensku 54 % z celkového počtu obyvateľstva. Je to nesporne stavovsky najväčšia složka národa, ktorej záujmy musia byť pri tejto príležitosti posudzované ako záujmy prvoradé.

Je na mieste, aby som pri tejto príležitosti zdôraznil, že poľnohospodárske obyvateľstvo je základom a pevným kameňom v národe, z ktorého národ čerpal a čerpá svoje najzdravšie sily, že to je najvitálnejšia složka národa, ktorá je rezervoárom národných síl, a treba preto, aby sme záujmy tejto složky národa vždy rešpektovali nielen vzhľadom na jej početný pomer, ale aj vzhľadom na biologickú základňu národa.

Musím však konštatovať, že nie tieto motívy stávajú sa dôvodom záujmu o túto složku národa, ale je to možnosť získania politickej váhy prostredníctvom využitia početnej prevahy roľníckeho obyvateľstva, ktorá vzbudzuje záujem o tento stav. So zvláštnou záľubou sa hovorí a takzvanej novej roľníckej politike v úradnej zemedelskej práci. Táto takzvaná nová zemedelská politika má zvláštne niekde menej inde viac priezračné tendencie, ktorých motívy sú iné než pravé roľnícke záujmy. Chcem poukázať na tieto tendencie takzvanej novej zemedelskej politiky, lebo po ich odhalení a po vyporiadaní sa s nimi budeme môcť siahnuť na kĺb podstaty problému a skutočne pomôcť nášmu zemedelstvu. Spomeniem konkrétne a výstižné momenty, poukazujúce ma tieto tendencie.

Do omrzenia hovoríme napríklad o takzvanej disparite cien medzi poľnohospodárskymi a priemysehnými výrobkami. Naši roľníci pri každej príležitosti znovu a znovu pripomínaju túto skutočnosť. Hoci roľníci majú porozumenie pre budovateľské ciele našej vládnej politiky, akokoľvek sú ochotní prinášať dočasné obete v záujme udrženia štability našej meny, nemôžu tento stav trpieť do nekonečna a dožadujú sa pri každej príležitosti dôkazov o úprimnosti sľubov, ktoré sme im v tejto súvislosti dávali. (Potlesk.) Všetci uznávame, že disparita cenová tu je, že je neúnosná a škodlivá nášmu zemedelstvu a že keď ona bude ďalej trvať, tak zničíme naše zemedelstvo, lebo nútime ho žiť z vlastného tela, z vlastnej podstaty. A čo vidíme? Miesto toho, aby sme si uvedomili, že musíme obrátiť všetko naše úsilie na odstránenie tejto cenovej disparity ako základného problému zemedelstva, vymysleli sme si trojského koňa pre zemedelstvo v takzvanej novej zemedelskej politike a v jej škodlivých tendenciách v podobe odstupňovania cien. Odstupňované ceny nič neriešia a len zbytočne rozvadily našu dedinu a celkom úmyselne a zámerne poslúžily na to, aby sme odviedli našu pozornosť od základného problému.

Toto je jasný príklad, ako sa vyvoláva v zemedelstve zbytočná problematika a neriešia sa problémy základné, keď zemedelstvo riešenie týchto najviac potrebuje. Problém disparity cenovej stáva se teraz akútnejším a počína sa ešte stupňovať, lebo napriek tomu, že sa ceny priemyselných produktov vôbec nesnižujú, v celom rade prípadov sa ceny roľníckych výobkov podstatne snížily. Spomeniem len zeleninu, ovocie, hrozno, víno atď. Vyvíja sa ďalší nátlak, aby sa snížily aj ceny dobytka. Naproti tomu maju stúpajúcu tendenciu ceny stavebných hmôt, textílií a železných tovarov.

Existujúca disparita cenová sa opäť zvyšuje. No, nepozorovať, že by tieto problémy ležaly na srdci tým, ktorí robia tú tzv. novú roľnícku politiku, lebo nepozorovali sme doteraz, že by boli vyvinuli akékoľvek úsilie v tomto smere, aby táto disparita bola čo len zastavená na terajšom bode. Vážný zjav v nezdravých tendenciách takzvanej novej roľníckej politiky je nejasný vzťah k súkromnému vlastníctvu v zemedelstve.

Problém hospodárskeho postavenia alebo zaradenia nášho zemedelstva do hospodárskej štruktúry štátu nemožno posudzovať samostatne, ale treba vychádzať vždy zo vzťahu tohoto hospodárskeho sektoru k iným takýmto odvetviam a posudzovať, do akej miery sa toto odvetvie uprednostňuje alebo zanedbáva. Keď s tohoto hľadiska posudzujeme postavenie nášho poľnohospodárstva vo vzťahu napr. k priemyslu, musíme prísť nutne k záveru, že záujmy poľnohospodárstva sú odtláčané na vedľajšiu koľaj, a to aj vtedy, keď si uvedomíme potrebu vseobecného spriemyselnenia štátu, a to vo zvýšenej miere na Slovensku. Sťažnosť v tomto smere bola prednesená už v zemedelskom výbore pri prejednávaní dvojročného budovateľského plánu, pri čom sa poukazovalo na to, že prostriedky na obnovu a rekonštrukciu zemedelstva rezervované zdaly sa poslancom zemedelského výboru neúmerne nízkymi. Musíme sa tu vrátiť k tomu poznatku, ktorý som už na začiatku uviedol, že predpoklady rozvoja nášho poľnohospodárstva nie sú v dostatočnej miere zaistené. V tejto súvislosti žiada sa znovu vrátiť k cenovému problému ako základnému problému nášho zemedelstva. Nepopieram, že sa uskutočnily zvýšenia, ktoré majú značný význam pre roľníka, a že znamená to veľké úsilie s našej strany, aby sa tak mohlo stať. Žiaľbohu nepostupovalo sa tu dosť dôsledne a vyriešíla sa len časť problémov. Štatistika môže síce potvrdiť, že na Slovensku napríklad úhrnný veľkoobchodný index za mesiac november t. r. v porovnaní s januárom r. 1939 je v sektore potravín, poživatín a krmiv o 6,5 % vyšší ako index látok a výrobkov. No, robiť závery na podklade týchto údajov bolo by nezodpovedné. Jednak sú to len priemery aritmetické; geometrické priemery vykazujú obraz iný. Okrem toho výsledky tieto sú celkom skreslené, napríklad vysoká cena ryže - index 592, cigariet - index 400 a pod., čo vlastne netanguje nášho roľníka, lebo je to tovar dovážaný, resp. zaťažený monopolným poplatkom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje výrobnú sumu. Práve tak skresľuje tu výsledok napríklad cena vína -index 1005 - ktorá je udaná cenou vlaňajšou, hoci už dávno platí cena o 40 % nižšia. Takto by som mohol ísť ďalej, keby som chcel zistiť, prečo nemôžu byť smerodajné číslice oficiálnych štatistík. Faktom je, že najmä v sektore rastlinnej produkcie úpravy cenové ostaly na polceste. Dobre si uvedomujem ťažkosti, ktoré našej hospodárskej i sociálnej politike vyplývajú z každého zvýšenia cien. No, riešiť ceny len jednostranne, resp. len polovičate, sa nemôže a nesmie. Ostatné odbory výrobné dostaly väčšinou ceny, ktoré sa im vykalkulovaly tak, aby maly aj zisk, a to zisk pomerne slušný. Na kalkuláciu roľníkov s takéhoto hľadiska sa zreteľ neberie. Týchto momentov a týchto poznatkov musí si predovšetkým všimať roľnícka politika, z týchto poznatkov vychádzať a závery získané z nich presadzovať v záujme toho, aby sa roľníctvu ako stavu pomohlo, nie však zažmúriť oči nad týmto problémom a vyvolávať nežiadúce problémy iné.

Povedalo sa tiež, že bude nová spravodlivá politika cenová v tom smere, že náš roľník vždy a za každých okolností dostane pevné ceny, ktoré sa udržia bez ohľadu na úrodu. Hlásalo sa, že sa totiž nebudeme riadiť starou liberalistickokapitalistickou zásadou zákona dopytu a ponuky ako hlavného určovateľa cien. A skoro sme zabudli na tento sľub. Keď v lete bolo viac zeleniny, tak jedine orgán Ministerstva zemedelstva volal po snížení cien, lebo že je veľká úroda.

Spomenul som bezpríkladnú usilovnosť a obetavosť slovenského národa v rušných povojnových časoch. Musím sa však pozastav so žiaľom nad hlasmi, ktoré by chcely slovenský národ, najmä jeho úprimne demokraticky a československy smýšľaiúcu časť, upodozrievať zo sabotérstva pri odovzdávaní obilia.

Panie a pánovia! Keď sa vrátime do ťažkých starostí plných časov v jeseni 1938, keď naša spoločná slobodná vlasť a jej osud boly smrteľne ohrozené, neváhal ten drobný slovenský človek, roľník, robotník a inteligent, opustiť otca, mať, ženu, deti, aby sa chopil zbrane proti tým, ktorí ho chceli olúpiť o majetok, prácu, vieru a najkrajší dar slobodu a vlasť. Hoci práve vedeli, že chopili sa zbrane proti ďaleko silnejšiemu a ľutému vrahovi, išli bez reptania, odhodlaní položiť svoje životy na oltár vlasti, na ochranu práva, civilizácie a zásadných ľudských práv a slobôd. Keď v dôsledku rozhodnutia v Mníchove boli nútení složiť zbrane a opustiť hranice a vydať nepriateľovi kus nášho štátneho a národného tela, tiahli domov zronení a v nemom zúfalstve, ako kedysi českí exulanti, keď opúšťali svoju vlasť. Tento spontánný a nadšený nástup sa dial vtedy, keď mnohí z našich vlastencov, ktorí sa tak bili v prsia, poznačili túto ochotu bojovať za kapitalistickú vojnu.