Posl. Fraštacký: Slávna snemovňa!

Zemepisná poloha Československej republiky vyvoláva už sama o sebe prirodzené problémy, ktorých riešenie je nevyhnuteľne potrebné v záujme národov tohto štátu. Celé obdobie prvej republiky, teda dvadsať rokov, sme riešili otázku, ako organizovať štát, aby v ňom bol každý etnický celok skutočne spokojný a mohlo sa v politickom a národnom smysle vyžívať.

V obnovenom štáte sme v roku 1945 zamerali celú svoju politiku do služieb ochrany sociálne slabého človeka a myslím, že všetkým nám záleží na tom, aby pracujúci človek mal vo všetkých častiach republiky rovnaké práva a tak zabezpečený skutočný blahobyt.

Demokratická strana napriek všetkým iným upodozrievaniam a hlasom takto chápala aj úlohu dvojročného hospodárskeho plánu a preto jej išlo o to, aby toto veľké úsilie a toto veľké budovateľské dielo bolo šťastne organizované za priamej spolupráce všetkých složiek obidvoch bratských národov. Keď sa bude takto chápať dvojročnica, dosiahneme iste úspech a nebudeme potrebovať desiatky miliónov na jej propagáciu.

Nový hospodársky poriadok, ktorý vyplynul zo základného postoja spoločenského systému v obnovenom štáte, sa navonok markantne prejavil v znárodnení kľúčového priemyslu a vôbec významných výrobných odborov. Demokratickej strane bolo od počiatku jasné, že ide o ďalekosiahly krok, ktorý bol konečnou likvidáciou kapitalizmu a každý odpor proti znárodneniu by bol znamenal vypovedanie boja nášmu pracujúcemu človeku. Nám išlo o to, aby národný priemysel bol skutočným stupňom k blahobytu všetkých pracujúcich a preto sme s takou starostlivosťou skúmali normy, ako aj praktické uskutočňovanie znárodňovacieho procesu.

Kto inakšie chápal tento náš postoj, prezradzoval, že mu nezáleží na tom, či sa zodpovedné kroky v našom hospodárskom počínaní skončia úspešne, alebo či nastúpená cesta skutočne zabezpečí krajší a lepší zajtrajšok všetkým vrstvám obyvateľstva nášho štátu.

Dovoľte mi, aby som práve teraz, keď sa v našom štátnom rozpočte prvý raz objavujú prebytky národných podnikov, poukázal na problematiku znárodňovacieho procesu. Prečítal som si opätovne vládny program z 8. júla 1946. Čítam v ňom toto: Pri tejto príležitosti vyhlasuje vláda, že považuje znárodňovaciu akciu vo výrobe za ukončenú.

Pýtam sa, slávna snemovňa, či je to pravda? Ako sme ďaleko od tohoto programu vlády! Konfiškuje sa majetok Nemcov, Maďarov a kolaborantov a tento neprideľuje sa nášmu živnostníkovi ani nášmu obchodníkovi, aby sa takto zveľadil tento stredný stav, ale dáva sa opäť len národnému priemyslu, ktorý takto shromažďuje stále a stále nesúrodé prvky. Máme mamutie podniky, ktorých vedenie nemôže zvládnuť všetky problémy. Dovoľte mi, aby som poukázal na vládne nariadenie č. 6/46 Sb., v ktorom sa uvádza doslovne toto: "Národný podnik výrobného zamerania sa môže tiež zriadiť z majetkových podstát, ktorých československý štát nadobudol a nadobudne konfiškáciou alebo iným spôsobom. Takéto majetkové podstaty môžu byť tiež včlenené do ktoréhokoľvek národného podniku." Čo však vidíme? Ministerstvo priemyslu si úplne extenzívne vysvetľuje toto ustanovenie a tak sa do národného priemyslu nezapojujú len podniky výrobného zamerania, ale aj podniky zamerania obchodného. Nevidí v tomto slávna snemovňa rozpor s výslovným znením vládneho nariadenia? Musí byť už raz v tomto smere na všetky strany jasné, že sme znárodnili výrobu a nechceme za každú cenu znárodniť každé vlastníctvo. (Potlesk.) Myslím, že stanovisko vlády a konečne aj prejavené stanovisko parlamentu musí byť v tomto smere rozhodujúce. Lebo nebudeme liberalistický kapitalizmus nahradzovať kapitalizmom štátnym. Myslíte, že sa stretneme so súhlasom pracujúcich vrstiev? Žiadam preto na tomto mieste, aby sa už raz v normatívnej forme vyhlásilo, že znárodňovacia akcia je skončená. (Potlesk.) Potrebujeme pre naše súkromné podnikanie konečne a definitívne pocit právnej istoty. Súkromné podnikanie nebude len trpené, ale musí byť rešpektované, lebo je to záväzok Košického vládneho programu a nadovšetko je to vôľa slovenského a českého ľudu. (Potlesk.) Nechceme národné podniky v mamutej forme a chceme, aby konfiškované obchody a živnosti slúžily nášmu remeselníkovi a obchodníkovi. Doteraz tento stav trpel dosť na nezdravé pomery a útlak cudzích živlov. Či túto úlohu nepriateľov obchodníctva a remeselníctva môže prevziať štát? Nenájde sa iste nik medzi nami, kto by mohol vysloviť súhlas s takouto politikou.

Hovoril som, slávna snemovňa, o mamutích podnikoch národného priemyslu, ktorých riadenie nemožno zvládnuť. Dovoľte mi, aby som ako dôkaz tohoto konštatovania použil poukazu na aféry, ktorých sme svedkami v posledných týždňoch. Máme právo, slávna snemovňa, žiadať isté zásadné vysvetlenie. Nemalo by predsa smyslu, ani pri známej tendencii istých kruhov, za každú cenu zatajovať skutočný stav v našom znárodnenom priemysle. Táto naša snaha o pravdu, pokiaľ ide o národný priemysel, sa chce vysvetľovať voči nám ako naháňanie vody na mlyn kapitalizmu a služba tým kruhom, ktoré by chcely vyvolať starý liberalistický systém. Sledujeme, uisťujem Vás o tom, pravý opak. Po zatriedení prebytkov národného priemyslu do štátneho rozpočtu má každý občan právo vedieť, ako hospodári náš národný priemysel. Chceme jednoducho vedieť, kto poškodzuje štátny a národný majetok, kto ho ničí a kto okráda štát, a takto musia byť vysvetlené aj príčiny, prečo sa vykazujú v národnom priemysle určité stratové položky. Apelujem na príslušné miesta, aby sa včas a riadne podala zpráva o každej afére v národnom priemysle. My sa neuspokojíme len tým, že sa vydá kusá zpráva pre tlač až vtedy, keď si túto vynúti verejná mienka, ktorá vie, že v tom-ktorom národnom podniku nie je všetko v poriadku. Máme takéto skúsenosti z posledných afér na Slovensku.

Dovoľte, slávna snemovňa, aby som vám o nich niečo povedal. Hlavne, aby som vám poukázal na zlatý klinec týchto defraudácií v textilnom priemysle u nás. Či dostačuje, keď sa vydá úradná zpráva o miliónových defraudáciách a uvedie sa, že vinníci sú zatknutí? Zabudne sa však pripomenúť, že hlavný vinník utiekol do Anglicka a samozrejme i s celým majetkom. Kto mu dal odporúčanie na vydanie cestovného pasu? Skúmala sa aj v tomto prípade tak starostlivo národná a politická spoľahlivosť? A myslíte, že vinníci sú vážne zatknutí? O niekoľko dní sa prepustia z väzenia. Jeden pre chorobu, druhý vraj z rodinných dôvodov. Tieto vážne príčiny im však neprekážajú v ďalšej "úspešnej" činnosti.

Slávna snemovňa, máme právo žiadať mená skutočných vinníkov každej aféry. Či je vinníkom skutočne ten, kto sa uvádza v úradnej zpráve, keď už pred niekoľkými rokmi zomrel? Či môžu byť kontrolnými orgánmi tí ľudia, ktorí nesú spoluzodpovednosť za umožnenie veľkých defraudácií a poškodzovanie národného majetku? Niečo musí nebyť v poriadku v takomto národnom podniku. Veď aká je to distribúcia surovín, kde sa nezistí, že zmizly suroviny na 100.000 oblekov? Aké je to mzdové účtovníctvo, keď v ňom nefiguruje vyplatená mzda za vyrobených 270.000 m textilu? Dostačuje to, keď sa uvedú mená dvoch prokuristov? Je možné, aby títo dvaja ľudia bez vedomia a súhlasu najzodpovednejších orgánov, konkrétne riaditeľov národného podniku, robili takéto malverzácie? Najsmutnejšie na veci je ovšem to, že aj pri odhalení aféry chce prevažovať, politicko-stranícky záujem, intervenuje sa, aby sa pristihnutému vinníkovi pre jeho veľké zásluhy z minulosti nič nestalo. (Hlas: Konkrétne!) Veď vy viete, Opatová!

Slávna snemovňa, máme všetci spoločnú zodpovednosť. Nájdem iste plný súhlas všetkých čestných ľudí republiky bez ohľadu na stav a politickú príslušnosť, keď žiadam, aby bez ohľadu na zásluhy z minulosti sa v našom národnom priemysle netrpeli ľudia nečestní, ktorí nevedia čestne pracovať. (Potlesk.) To, pravda, predpokladá, že budeme mať v národnom priemysle takých ľudí, ktorých mená nebudú zaplňovať trestné registre našich súdov od falošných hráčov kariet po podvody a falšovanie zmeniek. (Výkriky. Potlesk.)

Prosím, aby slávna snemovňa vyslovila súhlas s touto zásadou: Národný priemysel bude plniť svoje skutočné poslanie len vtedy, keď v ňom budú čestní a mravní pracovníci. Potom aj položka prebytkov v štátnom rozpočte bude uspokojivejšia, pokiaľ ide o národný priemysel. Vyslovujem: Za nijakých okolností sa nesnížime k tomu, aby sme dávali prednosť príslušnosti k politickej strane pred čestnosťou. (Potlesk.) Masarykovo heslo nám stále znie v ušiach: Nečestný človek je príčinou každého rozvratu v ľudskej spoločnosti. (Potlesk. Výkriky.)

Základná charakteristika demokracie je daná vo vzájomnej kontrole. Len takto budeme môcť skutočne hospodáriť so štátnym majetkom, ako je to v záujme všetkého občianstva tohoto štátu. Preto menom Demokratickej strany už teraz vyhlasujem, že dávame svoj plný súhlas k navrhovanému zriadeniu úspornej a kontrolnej komisie, ktorá nech sa ujme urýchlene činnosti a stará sa o skutočný poriadok v štátnom hospodárení a takto už vopred eliminuje pokusy nezodpovedných a nečestných ľudí.

Rovnaké motívy viedly Demokratickú stranu k tomu, aby predložila návrh zákona, ktorým sa má upraviť kontrola štátneho a verejného hospodárstva. Sme si vedomí toho, že nedostačuje niesť meno demokracie v názve politickej strany, ale je potrebné, aby sa táto demokracia uskutočňovala aj v praxi. Nezbytnou podmienkou nami chápanej demokracie je všestranná kontrola každého, kto štát buduje a organizuje. Prosím, aby, sa ihneď po schválení príslušných noriem najpovolanejšie orgány daly do očistnej práce, lebo tak, ako voláme po politickej očiste v našom verejnom živote, musíme volať a samozrejme aj uskutočňovať očistu mravnú v našom hospodárstve. (Potlesk.) Každá organizovaná nečestnosť, ako sme to videli v doterajších aférach v znárodnenom priemysle, je nepriateľským činom proti republike a všetkým jej občanom. (Výkriky.)

Geografická poloha a hospodárska štruktúra republiky presvedčive volajú po zdravej a múdrej decentralizácii. Napriek tomu sa stále stretávame s neradostnými úkazmi v národnom priemysle. Ústredné riaditeľstvá jednotlivých sektorov chcú riadiť, najmä vo vývoznej politike, celoštátne veci bez ohľadu na slovenské záujmy. Ba často ide vec tak ďaleko, že sa slovenské záujmy v priemysle priam poškodzujú.

V nemalej miere, pravda, prispieva k tomu aj nevyjasnená otázka organizácie a riadenia zahraničného obchodu. Pripravovaná osnova vládneho nariadenia o organizácii a riadení zahraničného obchodu uvádza v § 5, že Slovensku zaručuje sa primeraný podiel na sústredených dovozoch tak, aby v pomere slovenskej dovoznej potreby k celkovej dovoznej potrebe štátu malo Slovensko účasť na priamom nákupe a dovoze tovarov, určených dovozcami so sídlom a Slovensku. V tejto osnove je ďalej zaručený primeraný podiel pomocným službám na Slovensku, ako je poisťovníctvo, bankovníctvo, špedícia, čo predstavuje doteraz na Slovensku ročne okrúhle 400 mil. Kčs. My sme na Slovensku právom očakávali, že dôjde k dohode, ktoré artikle v jednotlivých sektoroch bude realizovať sústredené Slovensko a ktoré budú nakupované sústredene v českých krajinách pre celú Československú republiku. Čakali sme tiež, že dôjde k dohode, pokiaľ ide o zabezpečenie nákupu v jednotlivých zemiach, pri čom má mať Slovensko primeraný podiel. Vládne nariadenie však mešká. Preto so slovenského hľadiska právom žiadame, aby sa do tej doby, pokiaľ nevyjde spomenuté vládne nariadenie a pokiaľ sa neurobia konkréte dohody o rozdelení artiklov v jednotlivých sektoroch, v českých krajinách nenakupoval tovar aj pre Slovensko. Podľa faktického stavu uskutočňuje sa totiž sústredený dovoz pre celú Československú republiku napríklad v odbore chémie, v odbore textilnom, v odbore kovopriemyslu, hoci Slovensko nenakupuje nijaké z artiklov pre celú československú republiku. Je to rozhodne hospodársky nezdravé a nespravodlivé a v tomto smere je potrebné zapojiť oblastné riaditeľstvá národného priemyslu a slovenské obchodné, poťažne dovozné organizácie.

Potreba zdravej decentralizácie a tým aj spravodlivej účasti Slovenska predovšetkým na našom exporte sa prejavuje najmä výrazne pri vývoze celulózy. Slovenské továrne nútia ústredné riaditeľstvo, aby zásobovalo surovinou domáci trh v českých krajinách. Bolo by to konečne v poriadku. Tieto dodávky zo Slovenska sú však diktované len preto, aby celulózky v Čechách mohly 80 % svojej produkcie vyvážať za podstatne vyšších cien do cudziny. Keď chce slovenský podnik uzavrieť vývozný obchod, ako sa to stalo v konkrétnom prípade pri exporte to Talianska, postará sa ústredné riaditeľstvo o to, aby sa nevydalo vývozné povolenie. Pýtate sa na dôvod? Slovenská továreň nesplnila vraj svoju dodávkovú povinnosť a nevydodala potrebné množstvo pre trh v českých krajinách. To sú konkrétnosti, ktoré si môže každý činiteľ overiť. Ani v najmenšom nás nemožno upodozrievať, že skresľujeme skutočný stav.

V národnom priemysle a vôbec v exportnej politike zavádzajú celkom nové a divné metódy. Zrušily sa doterajšie siete obchodných zástupcov a tvoria sa nové spoločnosti v cudzine, ktoré preberajú generálne zastúpenie dovozu a vývozu toho-ktorého artiklu. Priamo školský prípad tohto druhu máme v sklárnom priemysle. V Londýne si zabezpečilo ústredné riaditeľstvo kapitálovú účasť na samostatnej obchodnej, spoločnosti, samozrejme bez vedomia nášho oblastného riaditeľstva na Slovensku. Na Slovensku sme sa dozvedeli o veci len tak, že sklársky priemysel dostal striktný obežník, v smysle ktorého má prerušiť všetky doterajšie tradičné obchodné spojenia a preniesť generálne zastúpenie vývozu sklárskych výrobkov do Anglicka novej obchodnej spoločnosti. O účasti na tejto obchodnej spoločnosti, pokiaľ ide o slovenský sektor sklárskeho priemyslu, nebolo ani najmenšej zmienky. Až po troch mesiacoch zdĺhavého rokovania sa podarilo presvedčiť o takejto samozrejmosti ústredné riaditeľstvo a takto zabezpečiť aj Slovensku primeranú účasť. Koľko však tu bolo vyplytvanej energie pre takúto samozrejmosť. Koľko konferencií, porád, korešpondencie a úradných ciest medzi Prahou a Bratislavou! Stalo sa to teraz, keď nám tak záleží na najproduktívnejšej práci v národnom priemysle.

Slávna snemovňa! Kde treba hľadať príčinu všetkých týchto nedostatkov, ktoré sa dotýkajú spolupráce českých krajín a Slovenska a v nemalej miere majú vplyv na štátne hospodárenie? Problematiku by som chcel shrnúť pod pojem hospodárskeho centralizmu, ktorý sa v poslednom čase stále markantnejšie prejavuje a doterajšie jeho zásahy svedčia o tom, že nie je osožný pre slovenský hospodársky vývoj a teda ani nie pre samotnú republiku. Hospodársky centralizmus vznikol bezpochybne pod bezprostredným vplyvom úsilia niektorých politických kruhov opustiť základné myšlienky decentralizácie, ako boly formulované v zahraničnom odboji predovšetkým pánom prezidentom republiky dr Benešom a najmä v Košickom vládnom programe. Táto tendencia sleduje sústreďovanie všetkej rozhodujúcej moci na jedinom mieste bez ohľadu na celkovú situáciu a odlišné pomery v jednotlivých zemiach republiky. Konštatujem, že hospodársky centralizmus, ktorý sa chce opätovne presadzovať, neobstojí z dvoch základných príčin: predovšetkým je to rozdielna štruktúra českých krajín na strane jednej a Slovenska na strane druhej a po druhé je to zaznávanie vývoja hospodárskych pomerov v posledných rokoch. Rozumiem, keď dokazujú zástanci hospodárskeho centralizmu, že nemožno podporovať túto rozdielnosť, ale treba sa postarať urýchlene o to, aby všetky krajiny republiky tvorily jeden hospodársky celok. Pri riešení problematiky právom vychádzame z toho, že Československo tvorí jednotný a nedeliteľný celok v politickom aj hospodárskom smysle. Tu je práve prameň pre nesprávne východisko k ďalšiemu riešeniu všetkých otázok, a to rovnako týkajúcich sa ústavy, ako nového hospodárskeho usporiadania pomerov v obnovenom štáte. My sme vždy a opätovne zdôrazňovali na Slovensku, že zásada jednotného a nedeliteľného celku nemôže a nesmie byť predmetom akejkoľvek diskusie. Je však niečo iného žiadať, a by sa hospodárstvo riadilo na základe princípov decentralizácie. Čo týmto sledujeme? Chceme, aby slovenské hospodárske veci si riadily k tomu povolané orgány a úrady na Slovensku. Rovnako v českých krajinách majú tak robiť tie miesta, ktoré si k tomu určí český národ. Pri jednotnom hospodárskom celku sa vymedzia styčné body, ktoré sa musia bezpodmienečne spoločne upravovať a riadiť. V takomto nazeraní neslobodno vidieť tak často teraz užívané tendencie separatistické alebo dualistické. Nám na Slovensku je jasné, že hospodárstvo musí byť spoločné, musí mať celoštátne zásady a smernice. Konečným programom musí byť iste sjednotenie základných hospodárskych predpokladov vo všetkých krajinách nášho štátu. Hospodársky centralizmus je pre takéto tendencie rozhodne nevhodná metóda.

Keď skúmame bližšie príčiny predsadzovania hospodárskeho centralizmu, zistíme, že sa toto úsilie intenzívnejšie zdôrazňuje v súvislosti s plánovaným hospodárstvom. lde o túto otázku: Môže byť plánovité hospodárstvo prostriedkom na oživenie hospodárskeho centralizmu, poťažne je rozpor medzi zdravou hospodárskou decentralizáciou a medzi princípmi ktorými je podmienené plánovité hospodárstvo? Netreba hľadať odpoveď na túto otázku konečne vo veľkom počte teoretických prác hospodárskej vedy. Najúčelnejšie je obzrieť sa na prax. Táto je v Sovietskom sväze presvedčivejšia a dáva všetkým pochybovačom objektívnu odpoveď podloženú skúsenosťami z mnohých rokov. Áno. Musí byť celoštátny plán. To je však len rámec. Náplň, plnenie jednotlivých dielčích úloh v rámci budovania štátu musia vykonávať tie zodpovedné miesta, ktoré môžu najrýchlejšie zasiahnuť, poznajú bezprostrednú problematiku a zabezpečujú priamym zásahom okamžitú pružnosť.

Slávna snemovňa! Z príležitosti schvaľovania dvojročného hospodárskeho plánu sa tuná hovorilo mnoho o plánovitom hospodárstve. Ja považujem za najväčšie nebezpečie pre úspech dvojročnice zbyrokratizovanie štátneho aparátu. Čo najviac podporuje túto byrokraciu? Hospodársky centralizmus. (Potlesk.) Menom Demokratickej strany, ktorá predstavuje väčšinu slovenského ľudu sa osvedčujem, že budeme všetkými demokratickými spôsobmi usilovať sa o to, aby sa odstránil stále sa vzmáhajúci hospodársky centralizmus. Budeme sa kriticky stavať proti všetkým jeho nezdravým zjavom lebo sme presvedčení, že len takto sa splní axiom dvojročného hospodárskeho plánu: vyrovnanie životnej úrovne a hospodárskych pomerov na Slovensku s historickými krajinami. Nebude to len práca pre Slovensko, ale pre rozkvet celej Československej republiky.

Zámerne som sa zaoberal v prevážnej miere otázkami našej výroby, lebo je jasné, že len zvýšením výroby dosiahneme zlacnenia životných potrieb a takto zvýšenej úrovne všetkého obyvateľstva. My na Slovensku máme dvojnásobný záujem na rozšírení tejto výroby, lebo vieme, že len chystaná industrializácia môže Slovensku konečne priniesť lepšie životné podmienky a napomôcť skutočné jeho zveľadenie. Keď však dnes vyslovujem určité obavy z industrializácie, a to rovnako, pokiaľ ide o premiesťovanie podnikov z českého pohraničia na Slovensko, ako aj zakladanie nových podnikov, robím tak preto, aby som dôrazne upozornil, že treba siahnuť k radikálnemu vyjasneniu všetkých týchto otázok. My nemôžeme uspokojovať slovenský ľud len heslami. Je konečne čas, aby sme mu ukázali aj rukolapné výsledky. Čítam s pocitom obavy, ako sú v niektorých severočeských mestách manifestačné schôdze robotníctva a plenárne schôdze okresných národných výborov. Program manifestačných schôdzí má jediný bod: Postaviť sa proti premiesteniu podnikov na Slovensko. Na druhej strane máme prípady v chemickom a kovorobnom priemysle, že sa v sozname priemestiť sa majúcich podnikov uvádzajú také, ktoré už dávno neexistujú. Predstaviteľom nášho chemického priemyslu se stalo, že na tvári miesta s prekvapením konštatovali, ako už pred piatimi rokmi Nemci vyznačenú továreň na premiestenie zrušili a rozmontované stroje expedovali do ríše. Budem úplný. Stalo se to vo Varnsdorfe. Takéto prípady, pravda, nijako neosožia serióznosti celej akcie.