Prosím, aby slávna vláda nielen schvaľovala soznam premiestiť sa majúcich podnikov, ale postarala sa o to, aby tieto soznamy boly vypracované podľa skutočného stavu a podriadené orgány v celoštátnom záujme rešpektovaly rozhodnutia vlády. Neslúžili by sme republike, keby sme podľa miestnych a prípadne egoistických záujmov robili hospodársku politiku.

Bolo už opätovne povedané, že Slovensko je rezervoárom pracovných síl. Jedným z hlavných predpokladov pre industrializáciu bolo práve to, že tu máme dostatok pracovných síl a že sa musíme konečne v oslobodenej vlasti postarať o to, aby tieto našly životnú podstať vo svojej užšej domovine. Čo však vidím? K prvému septembru máme v českých krajinách podľa veľmi doložených štatistík 200.000 pracovných síl zo Slovenska. Robia sa súčasne priame aj nepriame akcie, aby ďalšie sily odišly na práce do českých krajín. Táto pomoc je pre nás Slovákov viac ako samozrejmosťou. To je naša samozrejmá povinnosť. Slovenský robotník vie, že keď bude blahobyt v jednej časti republiky, bude blahobyt a lepšie výhľady na tento blahobyt v celom štáte. Nemôžeme však do nekonečna stupňovať kontingenty odchodu pracovných síl do českých krajín. Už dnes nemôžeme urýchlene budovať niektoré vojnou ťažko postihnuté okresy východného Slovenska, lebo tu niet robotníctva. Pozrite sa do stropkovského a svidnického okresu a pozrime sa do okresu Medzilaborce, odkiaľ odišlo doteraz 9.000 robotníkov do Čiech. My sa nemôžeme takto pozbaviť nejprirodzenejšieho predpokladu industrializácie Slovenska, dostatočného počtu robotníctva. Keď sa neprikročí teraz k veľkorysej industrializácii, neuskutočnime ju na Slovensku už nikdy a Slovensko bude opätovne len hospodársky slabšou krajinou. Slávna snemovňa, to nie je len záujem Slovenska, ale rovnako záujem všetkých úprimne, smýšľajúcich československých občanov, aby sa konečne hospodársky zosilnila východná časť nášho štátu.

Pri úvahách o Slovensku sa v hospodárskej relácii často poukazuje na to, že sa u nás náš človek nemá v podstate zle. Vraj sa mu nedarilo najhoršie za vojny a údajne nemá ani teraz existenčné starosti, ako má človek v českých krajinách. Je to veľký omyl! Vyvrátim to na prípade štátnych zamestnancov na Slovensku. Je iste spravodlivé, že sme sa postarali o to, aby v novom spoločenskom poriadku mal robotník zabezpečené nejzákladnejšie podmienky pre dosiahnutie požadovaného výkonu. Preto tiež prvotné úlohy distribúcie boly po oslobodení zamerané na osadenstvo tovární. Zabudli sme však, že sú tu aj iní pracovníci, ktorí sú odkázaní na pomoc a podporu. Štátni zamestnanci prinášali vždy najväčšie obete v záujme štátu. Keď sa financiám darilo zle, boli prví, ktorí pocítili následky tohoto neradostného stavu na svojich platových požitkoch. Keď však bola ve štáte hospodárska konjuktúra, bol štátny zamestnanec aj naďalej tým zabudnutým živlom, ktorý bol odkázaný za každých okolností plniť svoje povinnosti. Voláme preto právom po pružnom úradovaní.

Vypovedali sme neúprosný boj byrokracii. Musíme sa však súčasne postarať o to, aby boly zabezpečené životné podmienky štátnych zamestnancov. A k tomuto cieľu vedú dve cesty. Treba upraviť platy štátnych zamestnancov, lebo najmä nižšie kategórie sú, so svojimi rodinami priamo v dezolátnom stave. Po druhé je to distribúcia, najmä pokiaľ ide o obuv a textil. Poznáme rôzne prídely obuvi a textilu, mimoriadne a nadlepšovacie dávky pre iné kategórie občianstva. Na štátneho zamestnanca sa však úplne zabudlo. Niet organizácie, ktorá by povedala rozhodujúce slovo v ich prospech. Slávna snemovňa, zbytočne budeme špekulovať o potrebnej úprave novej administratívy, nadarmo budeme hľadať spôsoby zlacnenia verejnej správy keď sa nepostaráme o primeranú životnú úroveň všetkých kategórii štátnych zamestnancov. (Potlesk.) Nenariekejme nad tým, že je v úradoch úplatkárstvo. Musíme proti nemu bojovať. To vieme všetci, dajme sa všetci do práce zabezpečiť štátnym zamestnancom predpoklady pre slušnú existenciu. Chceme, aby títo ľudia boli ľudia s pevnou chrbtovou kosťou v mravnom aj politickom slova smysle. Náš štátny zamestnanec nie je agresívny. Myslíte, že možno z toho vyvodzovať prejav spokojnosti s terajším stavom? Je to len dôkazom toho, že tento živel má a bude mať vždy a za každých okolností smysel pre potreby štátu. Keď preukážeme porozumenie voči štátnemu zamestnancovi, tento bude iste stupňovať svoj výkon či už priamo v úrade alebo bude mať v rámci dvojročnice iste na zreteli blahobyt celého Slovenska.

A tu by som chcel varovať pred ďalšou krivdou. Stotisíc štátnych zamestnancov, ktorých budeme preraďovať, sa musí vyberať skutočne spravodlivo a nadovšetko bez ohľadu na ich príslušnosť k jednotlivým politickým stranám. Keď sa nevyhneme tejto hroziacej chybe, síce postavíme ľudí na produktívne miesta, kde budú pracovať, ale budú pracovať s pocitom krivdy a nespravodlivosti a tým už vopred s najmenším výkonom.

Pokiaľ ide o Slovensko, bude preto treba brať zreteľ na to, že sa voči roku 1938 štruktúra úradov na Slovensku podstatne zmenila a že teda nebude možno brať za základ pre rekonštrukciu rok 1938. V českých krajinách je to možné, na Slovensku však nie. U nás je vzrast štátnych zamestnancov vyvolaný nutnosťou politického vývoja a z neho vyplývajúcej administratívnej výstavby. Je to však aj iná odlišná situácia. Príliv štátnych zamestnancov do služieb štátu po oslobodení v r. 1945 nebol relatívne ani zďaleka tak veľký ako v českých krajinách u nás. Preto treba chystané zákony prispôsobiť týmto skutočnostiam. Sme, samozrejme, pre zlacnenie nákladnej administratívy. Táto zásada, poťažne jej uplatnenie, má však svoje hranice a nesmie ísť tak ďaleko, aby súčasne znemožňovala výkon politických práv. Veď riadenie štátnych vecí v užšej domovine zabezpečuje Košický vládny program, ktorý je a musí zostať za každých okolností magnou chartou slovenského národa, ako ju charakterizoval svojho času v Košiciach pán predseda vlády. Štátny zamestnanec je a zostane nositeľom výkonu štátnej moci a preto sa musíme starať o to, aby konečne už raz mohol so svojou rodinou slušne a pokojne žiť.

Dovoľte mi, slávna snemovňa, aby som stručne vyvrátil legendu o slovenskom blahobyte aj na poli cenovom. Je pravda, že máme tu prístupné niektoré články dennej potreby, ktoré sú v českých krajinách viazané, na druhej strane však je táto výhoda znehodnotená tým, že ceny článkov dennej potreby sú neúmerne vyššie a tak širokým vrstvám pracujúceho ľudu neprístupné. Demokratická strana si bola vedomá tohto stavu, a preto ešte v júli tohoto roku vydala heslo, že sa za každých okolností musia snížiť ceny životných potrieb, Môžem vyhlásiť, že se nám v prvom polroku táto práca čiastočne podarila. Zdôrazňujem však, že sa to podarilo len tým, že sa stupňovala na Slovensku výroba. V mnohých článkoch sme dnes už lacnejší ako v českých krajinách, za čo treba poďakovať predovšetkým slovenskému robotníkovi. Jeho pracovná morálka je stále na vzostupe. Pán prezident republiky konštatoval, že je vyššia ako v ostatných častiach republiky. Začali sme snižovať ceny marmelády, jamov, rozširujeme snižovanie na niektoré druhy textílií, máme nové ceny cukríkov, piva a v najkratšom čase snížime aj ceny umelých tukov. Sú to, pravda, len malé začiatky, ale veríme, že sa nám podarí pri súčasnom a rozhodnom boji proti čiernemu obchodu dosiahnuť aj ďalšie úspechy. Nám je jasné, že terajšie ceny sú pre pracujúce vrstvy neúmerne vysoké. Platí to o cenách priemyselných výrobkov a vyvoláva to ďalekosiahle komplikácie v relácii k nášmu roľníctvu, keďže cenová disparita medzi priemyselnými a poľnohospodárskymi výrobkami znamená postupné ochudobňovanie nášho roľníctva, tohoto nášho najčestnejšieho národného stavu. Odporúčam preto všetkým kompetentným miestam, aby zanechaly problematické experimenty v hospodárstve a nehľadaly nové revolučné formy za každú cenu. Naša úloha je daná zväčšovaním produkcie a snižovaním neproduktívnej práce v podnikoch. Musíme stlačiť na minimum generálnu réžiu národných podnikov, aby sme mohli dodávať na domáci a zahraničný trh hodnotné, ale cenove prístupné výrobky. Keby sa ma spýtali, slávna snemovňa, v čom vidím najvýznamnejšiu úlohu nášho hospodárstva v najbližšom období, povedal by som vám takto: Urobte všetko pre generálne sníženie cien všetkých životných potrieb. Pomôžete tým pracujúcim ľuďom rovnako na poliach ako v továrňach a v úradoch! (Potlesk.)

Slávna snemovňa! Poukázal som na to, čo škodí záujmom štátu. Prosím, aby sa mi dobre rozumelo. Ide o tento štát Čechov a Slovákov. Vydobyli sme si ho s veľkými obeťami. My na Slovensku, ktorí sme pracovali čestne a oddane pre československú vec v časoch neslobody, sme vedeli, že náš národ možno zabezpečiť pre krajšiu budúcnosť výlučne v Československej republike. My, ktorí sme sa sgrupovali v Demokratickej strane, boli sme neochvejnými hlásateľmi československej myšlienky. (Potlesk.) Prečo? Nebola to pre nás nikdy vec taktiky, alebo náhodnej konštelácie. Rozhodla výchova a v tomto znamení sme pracovali. Hovorí sa teraz veľa o dôvere medzi Čechmi a Slovákmi. Áno, potrebujeme túto dôveru v záujme republiky. Každý náš krok a každá naša pripomienka slúži k tomu, aby sme odstraňovali prekážky na ceste k upevneniu tejto trvalej dôvery našich dvoch národov. Áno, dôvera! Musí byť vzájomná. To znamená, že vy Česi budete dôverovať nám Slovákom a my Slováci budeme dôverovať vám Čechom. Koľko dôvery nám preukážete vy, toľko dôvery vám preukážeme my. Tu sa musí uplatniť bezpodmienečná rovnosť. Keď nebudete mať v Prahe dôveru v nás, oddaných pracovníkov Demokratickej strany, kto bude nositeľom tejto základnej politickej myšlienky, z ktorej vznikol tento štát? Keď nebudeme my Slováci mať dôveru v český národ, kdo bude posilňovať základnú ideu obnoveného štátu? Tu možno pokračovať len na základe parity obidvoch našich národov. Vy v Čechách nám pripomínate, že sa musíme stať Čechoslovákmi v štátnom slova smysle. V orgáne československej strany lidovej som práve čítal, že sa aj v českých kruhoch našim bratom pripomína potreba štátneho československého myslenia a cítenia ako najvhodnejší predpoklad pre dorozumenia so Slovenskom. My na Slovensku sme si toto uvedomili a verím, že sa tak stane skoro v plnom rozsahu aj v českých krajinách. Nám je táto vec jasná. Sme k tomu predurčení. Veď naši otcovia bojovali svorne v prvej svetovej vojne pre slobodu Čechov a Slovákov. Poslúchali rozkazu generála Milana Rastislava Štefánika, vytesaného do troch slov: Veriť, milovať a pracovať. (Potlesk.) Boli odchovaní v hlasistických kruhoch profesorom Masarykom, poznávali ideovú spoluprácu našich obidvoch bratských národov. Keby ste stratili dôveru vo vedúcich ľudí Demokratickej strany, poškodíte štátnu myšlienku na Slovensku jednoducho preto, lebo tu nebude nikoho viac, kto by pre republiku tak oddane a čestne pracoval. (Potlesk.) Toto platí rovnako na adresu nás Slovákov, ktorí vieme, že bratskému českému národu treba dôverovať v presvedčení, že pri každom jeho kroku ide o záujem a dobro republiky. Len politické súžitie Čechov a Slovákov, založené na vzájomnej dôvere, zabezpečí blahobyt a krajší zajtrajšok dvom najbližším bratským národom slovanskej rodiny.

Slávna snemovňa! Keď v rozpočtovej debate odznely slová, týkajúce sa pomeru i českého a slovenského národa, ktoré nie sú svedectvom skutočnej a potrebnej dôvery, bol to hlas, ktorý opätovne počúvame na niektorých miestach. Podozrievajúci, mentorský a do istej miery i povýšený. Nie! Takto by sme obnovili nezdravé pomery, ktoré sa nám podarilo vyriešiť a ktoré se nám podarilo odstrániť v zahraničnom odboji a v slovenskom národnom povstaní. Slovensko už dospelo politicky, a kto nechce rešpektovať túto skutočnosť, zaznáva celú líniu našej politiky pod vedením pána prezidenta republiky v exilu a nadovšetko vývoj, ako sa vyjasnil po slovenskom národnom povstaní a sankcionoval najprv v moskovskej dohode a potom v Košickom vládnom programe. Tieto mentorské hlasy poukazujú na to, že trpezlivosť má aj svoje medze. Musí sa k nám hovoriť jasnou rečou.

Slávna snemovňa! My Slováci sme priami a otvorení. Budeme hovoriť otvorene vždy a povieme jasne na všetky strany toto: Prestaňte nás už podozierať z toho, že obnovenie Československej republiky je pre nás plášťom, pod ktorý kryjeme naše údajné spojenectvo s nacistickým Nemeckom a teda charakter údajne porazeného štátu. Či neviete o tom, koľko tisíc Slovákov bojovalo vo víťaznej armáde generála. Svobodu v Sovietskom sväze? Či zavierate oči pred rozsiahlym podzemným hnutím vedúcich slovenských ľudí v minulosti? Či klameme svet, keď dokazujeme a oslavujeme slovenské národné povstanie, v ktorom už v roku 1944 celý slovenský národ povstal a dal sa do boja? Nevidíte tie masové hroby slovenských ľudí? Keď nám ani toto neveríte, potom nemožno hovoriť o bratskej a skutočne úprimnej spolupráci. Viem, že sú to len ojedinelé hlasy. Česky národ ako celok rozumie Slovensku a Slovákom a keď sa zásada rovnoprávnosti aj ústavne zabezpečí, nastane iste krajšie a trvalé obdobie spolunažívania, lebo pochopíme, že len takto poslúžime svojej milovanej vlasti, Československej republike. (Potlesk.)

V tlači aj v rozpočtovom výbore nadhodila sa otázka doplácania na Slovensko. Uvádzaly sa dokonca aj čísla bez bližšieho odôvodnenia, ako sa k nim dospelo. Myslím, že je predčasné hovoriť o tejto problematike už teraz. Považujem za účelnejšie vyčkať procedúry, ktorá bude sverená hospodárskym odborníkom na slovenskej i na českej strane, aby túto otázku vyriešila. Vec si totiž vyžaduje odborného skúmania a vytýčenia vedeckých metód a základných znakov, ktoré budú smerodatné pre vyriešenie tejto otázky. Kým sa toto nestane, slúžia reči o doplácaní len k znepokojovaniu pomerov medzi Čechmi a Slovákmi.

Môžem však už teraz vyhlásiť v mene Demokratickej strany, že sa podriadime všetkým tým záverom, ktoré vyplynú z vyriešenia tejto otázky, lebo my Slováci máme toľko národného sebavedomia, že nechceme, aby nám niekto vyhadzoval na oči, že na nás dopláca. Týmto rečiam mal by už byť raz koniec. (Potlesk.)

Nech sa však pri tomto účtovaní nezabúda na prínosy Slovenska. V debate o rozpočte sa nadhodilo, že preradenie 100.000 štátnych zamestnancov do pracovného procesu znamená prínos okrúhle 10 miliárd. Čo teda potom znamená svedomitá práca skoro 200.000 pracovníkov v českých krajinách? Myslíte, že týchto 20 miliárd Kčs nie je dosť presvedčivým prínosom? Môžeme túto položku zakalkulovať v rámci spoločného budovania? Odpoveď sa musíme aj na túto otázku dozvedieť pri objektívnom vyriešení hospodárskych prínosov jednotlivých zemí republiky.

Dovoľte mi, aby som bez ohľadu na výsledok vedeckého skúmania pripomenul jednu skutočnosť. Sme dva bratské národy. Žijeme pod spoločnou strechou ako jedna rodina. Rozhodujú pri tomto spoločnom živote len chladné číslice? Či tu nie je predovšetkým mravný záväzok smerodatný, aby priniesol podľa okolností obete ten člen rodiny, ktorý má na to možnosť? Či sa každá pomoc váži na najpresnejších vážkach a dbá sa starostlivo, aby sa ani jedna strana týchto vážok nevyklonila z rovnováhy?

Nezabúdame a nezabúdajme na slová Hviezdoslavove pri jeho prvej ceste do Revolučného Národného shromaždenia po prvej svetovej vojne: "Sme bratia, to značí, o nás nech rozhodne láska".

Slávna snemovňa! Pri všetkých výhradách, ktoré sme právom uplatnili v osnove finančného zákona, najmä pokiaľ ide o dispozičné právo povereníctiev, sa osvedčujem, že budeme hlasovať pre finančný zákon a štátny rozpočet na rok 1947. Sme si vedomí slov veľkého francúzskeho štátnika Poincaré, ktorý povedal vo francúzskom parlamente pri rokovaní o štátnom rozpočte: Čísla sú len mechanické, záleží a duchu a práci, ktoré budú rozpočet realizovať. My poznáme všetci ducha, ktorý je nám potrebný. Je to duch čestnej spolupráce medzi dvoma bratskými národmi. Zvíťazil v časoch poroby a zvíťazí iste aj v časoch budovateľskej výstavby.

Blížia sa Vianoce, nech teda tieto sviatky znamenajú pre šľachetný český i slovenský národ, pre náš slovenský ľud skutočný prísľub pre pokoj a mier pri vzájomnom porozumení a vzájomnej dôvere. Potrebujeme skonsolidované pomery, aby sme mohli vybudovať silné, pevné a proti každému nepriateľovi odolné Československo, večnú vlasť všetkých poctivých Čechov a Slovákov. (Potlesk.)

Předseda: Uděluji dále slovo p. posl. inž. Janáčkovi.

Posl. inž. Janáček: Dámy a pánové!

Když byl letos ústavodárným Národním shromážděním schválen ústavní zákon č. 153/1946 Sb., kterým se zřizovalo samostatné ministerstvo techniky, nebyla nám tehdy dána v důsledku parlamentní režie příležitost, abychom zvláštním způsobem mohli zhodnotit význam této události. Dnes, kdy v rámci finančního zákona máme schváliti první samostatný rozpočet nového ministerstva, můžeme nejlépe posouditi význačný podíl technické práce na výstavě státu a zejména na úkolech, které si naše státní správa klade svým dvouletým hospodářským plánem.

Rozpočtová potřeba ministerstva techniky, která byla upravena na konečnou částku 6 053 mil., představuje asi 8 ¹/₄ % všech předvídaných státních výdajů na příští rok, a jeho účast na vydáních vlastní státní správy v rámci dvouletého hospodářského plánu dosahuje dokonce asi 67 ¹/₂ všech předvídaných vydání státní správy na tento účel. Tím ovšem není ještě rozsah úkolů ministerstva techniky dostatečně vyjádřen, neboť jak je známo, jeho spolupráce se bude vyžadovat také při velkých investicích všech ostatních resortů státních podniků i znárodněného průmyslu.

Dámy a pánové, když ústavodárné Národní shromáždění svého času rozhodlo, aby se nové ministerstvo nazývalo právě ministerstvem techniky, chtělo již tím naznačit, že je vůlí zákonodárného sboru, aby v tomto novém resortu byly soustředěny všechny agendy, pokud jsou převážně technického rázu, v rozsahu celé státní správy. Předpokládali jsme proto právem, že do sestavení tohoto státního rozpočtu bude již náležitě vymezena kompetence ministerstva techniky, aby tak již v rozpočtě samém byl dán výraz původnímu úmyslu zákonodárce a aby bylo možno zvážit všechny finanční úspory pro státní správu z toho resultující. Toto naše očekávání se však bohužel nesplnilo a naopak projednávaný rozpočet je nám jenom novým dokladem toho, jak je technická agenda posud neúsporně roztříštěna do různých ministerstev. A aby byl zmatek ještě zvýšen, jsou v řadě případů jinak řešeny věci u nás a jinak na Slovensku.

Skutečné poměry nejlépe ilustruje těchto několik případů vzatých přímo z vlastního rozpočtu.