Bližšie číselné údaje preto odkazujem na tabuľku 10 a) a 10 b) pripojenú k dôvodovej zpráve.

Ako pramene úhrady prichádzajú do úvahy poistné, dávka z uhlia a príspevok štátu vo výške každoročného schodku. Poistné ponecháva sa v záujme únosnosti poistencov v doterajšej výške, platnej v zemiach českých 15% započitateľného zárobku, pri čom 10% pripadá na zamestnávateľov a 5% na zamestnancov. Rovnaká sadzba sa zavádza i na Slovensku z dôvodov unifikačných.

Príjem na poistnom odhaduje sa pri štabilizovanom stave poistencov v sume 649 miliónov v zemiach českých a približne 70 miliónov na Slovensku ročne. Dávka z uhlia ponecháva sa miesto doterajšej sanačnej dávky z uhlia v rovnakej výške pre celé územie republiky tak, aby bola ona stanovená naposledy v r. 1941 pre zeme české.

Predpokladaný výnos dávky činí v zemiach českých ročne 111 miliónov a na Slovensku 2¹/₂ milióna. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Zpravodajca posl. dr Šabo (pokračuje): Naproti tomu ročné vydania nositeľov sociálneho poistenia, ktoré nebudú kryté ani príjmom z poistného, ani z výnosu na dávke z uhlia, má uhradiť štát svojím príspevkom, určovaným z roka na rok na podklade finančného plánu postaveného príslušným nositeľom sociálneho poistenia a schvaľovaného Ministerstvom sociálnej starostlivosti v dohode s Ministerstvom financií.

Odhad výdavkov pohybuje sa v r. 1947 od jednej miliardy až do 2,5 miliardy v r. 1976 v zemiach českých, takže schodok, ktorý bude musieť štát uhradiť štátnym príspevkom, bude sa pohybovať od 340 miliónov až do 1 miliardy 849 miliónov.

Na Slovensku v roku 1947 bude vydané 106 miliónov a postupne sa bude zvyšovať až do r. 1976 na 322 miliónov, takže schodok bude činiť v r. 1947 26 miliónov a postupne sa bude zvyšovať, a v r. 1976 stúpne až na 266 miliónov.

Zaťaženie nesporne značné a číselne až znepokojujúce. Po zhodnotení služieb, ktoré má však toto poistenie poskytovať, nezostáva nám nič iného, ako tento záväzok, toto ťažké bremeno na štát presunúť. Pritom však rozpočtový výbor vzhľadom na veľké zaťaženie štátnej pokladnice dospel k názoru, že bude potrebné, aby minister sociálnej starostlivosti s súčinnosti s ministrom financií venovali zvýšenú pozornosť pri sostavovaní a schvaľovaní finančného plánu, aby schodok nositeľa sociálneho poistenia nevyplýval prípadne z veľkej, neúspornej režie príslušného nositeľa sociálneho poistenia.

Na konci sa rozpočtový výbor usniesol i na rezolúcii, ktorá bude predložená po schválení tohto zákona.

Na základe uvedených dôvodov rozpočtový výbor dospel jednohlasne k názoru, že doporučuje a navrhuje plénu ústavodarného Národného shromaždenia, aby tento vládny návrh zákona so zmenami, na ktorých sa usniesol sociálno-politický výbor, bol prijatý. (Potlesk.)

Předseda: K prohlášení podle § 46 jednacího řádu se přihlásil pan ministr sociální péče dr Nejedlý. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr dr Nejedlý (uvítán potleskem): Vážení páni poslanci, vážené paní poslankyně!

Je mi velikou ctí i radostí, že se dnes po prvé mohu zde ujmout slova před slavným naším Národním shromážděním. A je mi to dvojnásobnou ctí a radostí, že se ujímám slova po prvé při této tak krásné, vznešené přímo, a já bych řekl, historické příležitosti, při otázce důchodového hornického pojištění. Já nemusím a nebudu zde odůvodňovat předlohu zákona. Učinili to páni referenti, kterým srdečně děkuji, učinila to naše žurnalistika, interesovala se už dlouho naše veřejnost. Já jen chci vyzvednout tuto chvíli, jak jsem řekl, historický význam této chvíle. Chtěl bych především vzdát dík s tohoto místa našim horníkům. (Potlesk.) V době, kdy republika zápasila s největšími obtížemi - připomínám zejména loňskou zimu - byli to naši horníci, staří, mladí, kteří ničeho nedbajíce, nepohodlí, nedostatku, šli a republice pomohli. Byl v tom někdy až kus národního heroismu, jak staří se vraceli do práce a dali ještě aspoň v tu chvíli, co mohli.

Bylo nám proto samozřejmé, že jestliže se někdo zasloužil o to, abychom se o něho postarali, byli to právě tito naši hrdinové práce. Jde nám dále o to, aby hornická práce přestala být tou prací opomíjenou zejména dnešní mládeží, jak tím dnešní hornictví trpí. My potřebujeme dorost, potřebujeme mladé; jsme vděčni starým, ale potřebujeme také mladé pro naši budoucnost. Je to nebezpečná, těžká práce a my musíme ukázat, že ji dovedeme také ocenit a že o ty, kteří se jí věnují, umíme se také postarat.

Ale to je jenom jedna stránka osnovy zákona, která je vám předložena. Bylo zde už správně řečeno, že to je první krok k národnímu pojištění. A národní pojištění, jsem přesvědčen, bude jedním z nejskvělejších momentů nové naší mladé republiky. My ještě máme na sobě všelijaké dědictví, ještě vlečeme za sebou mnoho a mnoho z minulosti. My za sebou vlečeme ještě mnoho a mnoho dokonce i z rakouské minulosti. Rakousko to bylo, které nemajíc za sebou ani národ, ani lid, staralo se jenom o svůj aparát. A dosud vlastně musíme si říci, je u nás ještě pořád skutečně zabezpečen jenom státní aparát. Lidová republika se musí postarat o to, aby takto zabezpečen byl každý náš pracující člověk bez rozdílu. (Potlesk.)

Hornické pojištění je první krok k tomu. Horníkům se dostává zabezpečení, jakého dosud požívali jenom naši státní zaměstnanci. Dále má však ještě další význam. To znamená také společenské vyrovnání mezi jednotlivými vrstvami a třídami našeho národa. Znamená uhlazení protiv, které dosavadní vývoj nakupil a nahromadil v naší společnosti. Znamená to, že přestane vyzdvihování se jednoho nad druhým. Znamená to nejlepší cestu ke skutečné jednotě národa.

My jsme si vědomi, že podnikáme smělý krok. Dnes už také ve světě daleko za hranicemi budí tento krok velikou pozornost. Jsme zase jednou v něčem v Evropě první. (Potlesk.) A já nepochybuji v nejmenším, že slavné Národní shromáždění podepře tento důležitý akt a že tak vpíše ve své dějiny list jeden z nejkrásnějších a nejvlastenečtějších. (Potlesk.)

Předseda: K této věci jsou přihlášeni řečníci. Zahájíme proto rozpravu.

Řečníky jsou pp. posl. Zupka, Kaplan, Urbánek, Buchvaldek, Skaunic, Husil, Hora, Cígler, Weberová a Frlička.

Uděluji slovo panu posl. Zupkovi.

Posl. Zupka: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Úspešné provedenie dvojročného plánu predpokladá mať dostatok stavebného materiálu, surovín, hlavne železa a ocele, ale predovšetkým uhlia. Veľkú časť našich surovín tvoria prirodzené bohatstvá nerastné, ktoré musíme ťažkou prácou dobývať. Mnohé z nich, pre náš hospodársky život často najdôležitejšie a najcennejšie, sú skryté hlboko pod zemou. Keď ich chceme získať, musíme sa k nim prekopávať, vyhrabávať ich z útrob matky zeme a vynášať ich na povrch. Príroda svoje bohatstvá chráni a tým odvážlivcom, ktorí sa chcú jej bohatstva zmocniť, pripravuje nebezpečné pasce. Tlakom svojej váhy zem hrozí v každom okamihu zavaliť prácu neohrozených dobývačov. Voda, sypký piesok, výbušné a otravné plyny, ako aj oheň stoja v ceste smelému človeku a tisíce ich už zaplatili za tieto bohatstvá svojimi životmi. Napriek týmto nebezpečenstvám nemôžeme prestať dobývať toto bohatstvo, lebo chceme žiť a život bez týchto nerastov by bol podlomený a celý národ by kultúrne i hospodársky odumieral. My ale chceme žiť a dokonca lepšie žiť, ako sme dosiaľ žili, a preto musíme nielen dobývať ďalej, ale musíme dobývať viac ako doteraz, aby sme tvorili väčšie hodnoty, aby celý národ bol bohatší a mohol žiť v blahobyte. Cesta k lepšiemu životu a k blahobytu vedie len tvorivou a usilovnou prácou. Jeden z najdôležitejších úsekov práce je v baníckom priemysle.

Práca baníkov je zdraviu škodlivá, ťažká a nebezpečná a zaslúži si, aby bola spravodlivo odmenená. Kapitalistický výrobný systém nevedel a ani nechcel spoločenský význam baníckej práce uznať a ani materiálne oceniť. Nízke sociálne postavenie baníka, bieda a nedostatok, v ktorom banícke rodiny žily, nepôsobily na nikoho vábivo a boly len prekážkou prílivu potrebných pracovných síl. Jediné, čo pomohlo bezohľadným banským podnikateľom získať pracovné sily, bola hospodárskou krízou zapríčinená nezamestnanosť. Keď statisíce a milióny práce a existencie zbavených túlalo sa ulicami, mnohí prešli pracovať do baní, ale sa neuchytili, lebo príchodom konjunktúry dával každý prednosť ľahčiemu zamestnaniu. Stála fluktuácia robotníkov a nezáujem dorastu o baníctvo zapríčinily hlavne nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, ktorý pri stupňovanej mechanizácii je ťažko nahradiť.

Teraz po vojne najviac sa pociťuje nedostatok pracovných síl v uhoľných baniach, a to nielen u nás, ale v celoštátnom ba aj celosvetovom meradle. Dvadsať mesiacov po skončení vojny je pozornosť sveta obrátená na uhoľný priemysel a udalosťami je potvrdený jeho význam a dôležitosť oproti ostatnému priemyslu. Uhlie je základom výroby, je krvou hospodárskeho života. Bez uhlia zostane hospodársky stroj stáť, milióny sú vylúčené z výrobného procesu a zbavené existencie. Sme toho svedkami aj dnes v západných štátoch, kde veľká nezamestnanosť je zapríčinená nielen povojnovou hospodárskou krízou, ale aj nedostatkom uhlia. Tohoročná tvrdá zima len prispela k zhoršeniu tohto neblahého stavu.

Čo znamená uhlie pre ostatný svet, to znamená aj pre nás a pre našu republiku. Bez zaistenia potrebného množstva uhlia by sa dvojročnica neuskutočnila. Preto naši noví hospodárski odborníci, ako aj odborové hnutie, venuje uhoľnej ťažbe hneď od oslobodenia zvýšenú pozornosť. Urobené opatrenia sa dobre osvedčily a dnes, keď prichádzame ku koncu druhej povojnovej zimy, môžeme s pýchou spomínať našich baníkov a uhoľných brigádnikov ako hrdinov práce, lebo oni majú najväčšiu zásluhu na tom, že uhoľná kalamita bola odvrátená. (Potlesk.)

Zásobovať náš priemysel dostatočným množstvom uhlia nebolo a nie je ešte ani teraz ľahkou úlohou. Naše bane za vojny a okupácie utrpely veľké škody. Ložiská boly vyčerpané, bezpečnostné práce zanedbané, strojové zariadenia, náradie, ako aj materiál boly opotrebované. Okrem uvedeného dosť rušivo zasiahol do stavu baníctva aj nevyhnuteľný odsun Nemcov. U nás na Slovensku boly najviac postihnuté handlovské uhoľné bane, ktoré sú pre nás existenčne dôležité. Hneď po oslobodení bol nedostatok pracovných síl priamo katastrofálny a nie je ani dodnes prekonaný. Počet reemigrovaných slovenských baníkov nestačil túto medzeru zaplniť.

Stav osadenstva klesol asi zo 14.500 zamestnancov v r. 1944 na 8.500 v júni 1945. Začiatkom tohto roku sa tento počet zvýšil na 13.383 zamestnancov. Je pravdou, že nové pracovné sily nedosahujú takej pracovnej výkonnosti, ako sily kvalifikované, dúfame však, že sa nám predsa podarí za krátky čas postaviť naše baníctvo na zdravé základy. Všade presadzujeme, a to za pomoci závodných odborových skupín a závodných rád, racionálne využitie pracovného času a pracovných prostriedkov, a to tak ľudských síl, ako aj materiálu a zariadenia. Ak sa nám podarí dostať všetko to, čo potrebujeme k mechanizácii závodov, a zaobstarať asi 2500 pracovných síl, tak dvojročnica ako aj ďalší rozvoj baníctva na Slovensku bude zaistený.

Napriek týmto ťažkostiam, ktoré som uviedol, a napriek požiaru, ktorý postihol handlovské uhoľné bane koncom decembra minulého roku, slovenskí baníci im uložené úlohy v rámci dvojročnice v prvých dvoch mesiacoch dvojročenky splnili na 102.5%. Tieto výsledky nás oprávňujú veriť, že naši uhoľní baníci v Handlovej, Novákoch, Obyciach a Radovciach nezaostanú za svojimi českými kamarátmi na Ostravsku, Kladensku, Plzeňsku a Mostecku. Týmto pracovným úsilím naši baníci tak českí, ako slovenskí, dokázali svoju vernosť a oddanosť novej ľudovo-demokratickej republike. Republika a jej vláda vedia plne oceniť vlasteneckú prácu baníkov a vyvíja sa úsilie pomôcť baníkom tam, kde podpora je najpotrebnejšia. Najprednejšou úlohou je zlepšiť sociálne postavenie baníka. Úpravou miezd a akordových cien dostalo sa ťažkej a nebezpečnej práci baníka patričné materiálne ocenenie. Slávnej snemovni predložený vládny návrh zákona o baníckom penzijnom poistení, má odčiniť storočnú krivdu, ktorá starému, prácou vyčerpanému baníkovi tlačila do ruky žobrácku palicu.

Hlavná zásada baníckeho poistena je, zaistiť baníkovi vyradenému z výrobného procesu invaliditou alebo starobou a vdovám a sirotám po baníkoch slušnú ľudskú životnú úroveň. Je to zásada, ktorá má byť smerodajná aj pre vypracovanie Košickým vládnym programom sľúbeného národného poistenia. Ak niekto tomuto bodu Košického vládneho programu venoval pozornosť, tak to boli určite v prvom rade baníci.

Prejednaná osnova je dielčím uskutočnením národného poistenia a počítame, že bude slúžiť ako základ pre zlepšenie poistenia ďalších zamestnaneckých vrstiev, práca ktorých je zdraviu škodlivá a je spojená s väčším nebezpečím. Považujem za potrebné zdôrazniť, že tento osobitný zákon neznamená žiadne opustenie línie, ktorú pracujúci ľud a ROH sleduje v snahe sjednotiť celé sociálne poistenie v podobe národného poistenia. Nie je to náhoda, že baníci vedú. Baníci boli aj v minulosti priekopníkmi rôznych sociálnych opatrení. Baníci už v stredoveku vystupovali organizovane za svoje existenčné požiadavky. Už v 17. storočí donútili vtedajších mocipánov prispieť do fondu závodných spolkov, z ktorých boli podporovaní invalidi a práce neschopní baníci. Z týchto spolkov vyrástli bratské pokladnice, ktoré neskoršie boly ako prvé sociálne ustanovizne robotníctva postavené na zákonitý podklad a staly sa tak príkladom aj pre ostatné zamestnanecké vrstvy.

Význam prejednávaného zákona spočíva aj v tom, že už teraz rozšíri okruh poistencov na zamestnancov pracujúcich v závodoch na dobývanie magnezitu, kaolínu, sádrovca, kremeňa a rôznych nerastov, slúžiacich k výrobe ohnivzdorných výrobkov. S týmto zákonom dostane sa naša republika po stránke starostlivosti o baníkov na jedno z prvých miest nielen v Europe, ale v celosvetovom meradle. Táto skutočnosť nás oprávňuje očakávať, že budeme prvým štátom, kde uhoľnú kalamitu odstránime a odvrátime krízu nedostatku pracovných síl v baníctve. V tom, že sa vytvoria predpoklady pre príliv potrebných pracovných síl do baníctva, spočíva veľký národohospodársky význam tohto zákona.

Nechcem povedať, že odhlasovaním tohto zákona sa situácia v ťažbe uhlia ihneď zmení; toto nemôže tvrdiť nikto. Budú ale vytvorené predpoklady pre postupné odstránenie ťažkostí a nedostatkov. Aj do toho času musíme si vypomôcť tak, ako sme si pomáhali dosiaľ, uhoľnými brigádami. Všetci sme si vedomí toho, že uhoľnými brigádami nevyriešime uhoľný problém, je to ale neoceniteľná pomoc do toho času, pokiaľ nebude zaistené trvalé riešenie. Uhoľné brigády nahradily nielen odsunuté nemecké pomocné sily, ale nastúpily často aj na miesto udržovacieho personálu a remeselníkov. Umožnily zamestnancom banského priemyslu nastúpiť dovolenky bez toho, aby ťažba bola prerušená. Ich ťažkej práci dostalo sa najvyššieho ocenenia tým, že prevádzka v ostatných priemyslových odvetviach napriek ťažkej zime nebola nikde prerušená a že úlohy dvojročného budovateľského plánu v prvých dvoch mesiacoch prvého roku dvojročnice nielen že boly splnené, ale aj prekonané.

Tieto výsledky správne zhodnotiť vie len ten, kto si uvedomuje, že boly dosiahnuté nielen v zápase s povojnovými ťažkosťami, ale aj proti umele vyvolaným ťažkostiam so strany neprajníkov nového ľudovo-demokratického poriadku. Konsolidačné úspechy a dosiahnuté výrobné výsledky priniesly veľké sklamanie tým, ktorí čakali, že nový hospodár - pracujúca trieda - na tom skrachuje. Preto sa dnes neuspokoja len s vyčkávacím postojom, ale usilujú sa rušivo zasahovať do výroby, vyvolať nedôveru a podlamovať pracovnú morálku. Ničím sa nepričiňujú, aby povojnové ťažkosti pomohli prekonať, a pritom všetko deštruktívne kritizujú a s ničím nie sú spokojní.

Na Slovensku máme jeden tzv. nestrannícky hospodársky týždenník, úlohou ktorého je vyvolávať pochybnosť v reálnosti dvojročnice, prinášané číslice o výsledkoch dvojročnice označovať za prehnané a dokazovať nerentabilitu znárodneného priemyslu. Aj tento týždenník v referáte o uhoľnej kríze v Británii musel priznať, že zjavy zapríčinené uhoľnou kalamitou nemaly u nás ani zďaleka ten dosah, ako vo Veľkej Británii. Je to pre nás zadosťučinením, najmä keď to píše časopis, ktorý nestačí kritizovať vraj neodborné vedenie nášho znárodneného priemyslu, lebo táto skutočnosť len potvrdzuje, že náš znárodnený priemysel sa osvedčil, práve tak ako sa osvedčily aj naše brigády, ktoré neraz boly podceňované a zlomyseľne zosmiešňované.

Ústredný orgán Demokratickej strany "Čas" zo dňa 25. júla m. r. v úvodníku "Brigáda a totalita" išiel tak ďaleko, že organizovanie dobrovoľných brigád prirovnával k boju Mussoliniho o zrno a k núteným pracovným nasadeniam Hitlerjugend. Medziiným píše: "Pred rokmi Mussolini prišiel s povestným "bojom o zrno", ktorý tiež svádzaly akési brigády. Hitlerjugend zase predstierala svoju všeužitočnosť hromadnými pochodmi na polia, kde vraj išla žať, potom na smetiská, kde sbierala staré železo a odpadky pre vojnové ciele, aby nakoniec bola preškolená v totálne nasadenie".