K tomuto svému loňskému projevu dnes konstatuji, že tato situace přes dobrou snahu o její zlepšení vcelku stále trvá. Byl bych rád, kdyby alespoň nyní nevyznělo toto opětné upozornění naprázdno a kdyby bylo vážně usilováno o dosažení správného vzájemného poměru cen všech statků a služeb.

Upozornění přicházející v poslední době přímo od zemědělců by tu mělo býti mementen, záleží-li nám - já sám jsem přesvědčen, že vám všem na tom záleží - na zachování sociálního klidu. Budiž nám z téhož důvodu také poučením, že lehkomyslné a bezdůvodné porušování sociálního klidu jednou sociální skupinou má odezvu podle přísloví, že špatné příklady kazí dobré mravy. Trpělivost lidí - jednotlivců a právě tak trpělivost sociálních skupin má své meze, které pravidelně nemohou bez následků býti překročovány. Je zajisté možno také hledat a zjišťovat nějaké skryté záměry a cíle ať od kohokoliv a odkudkoliv pramenící a ke komukoliv a kamkoliv směřující. Tím spíše je však třeba, aby odpovědnými činiteli byli odstraněny příčiny - ať již hmotné nebo duchovní a psychologické - oprávněné nespokojenosti zemědělců. Odstraníme-li, slavná sněmovno, příčiny nespokojenosti, odstraníme nespokojenost zemědělců a můžeme být jisti, že spokojeného zemědělce nepodaří se nikomu zlákat a že spokojený zemědělec bude vždy dobrou oporou svého národa a své republiky. Mám, žel, nepříjemný pocit, že stále ještě nejsme v tomto směru na správné cestě, aspoň pokud se týče cen a jejich správného vzájemného poměru, ač snahu vlády, dostati se na správou cestu, je třeba s uznáním kvitovati. Patrně tu jsou nakupeny poválečné potíže, s nimiž zápolí celý svět, a naše potíže, provázející hospodářskou a sociální přestavbu. Překonáváním těchto potíží je, soudím, také právě projednávaná osnova, lépe řečeno obě projednávané zemědělské osnovy.

V prohlášení vlády, předneseném panem ministerským předsedou 8. července 1946, byla v souvislosti s cenovou politikou správně vyslovena všeobecná zásada: "Jednou z cest ke zvýšení životní úrovně lidu je zvyšování množství spotřebních statků za současného snižování cen." Okolnost, že k zabezpečení snížení cen některého zboží lidové potřeby máme dospěti právě projednávaným zákonem, svědčí o tom, že předpoklad snižování cen, t. j. zvyšování množství spotřebních statků, ještě tu zplna není. Tím však je také dána otázka, zda poněkud nepředbíháme, když přistupujeme ke snižování cen ne za účelem zvýšení životní úrovně lidu, což by bylo při zvýšení množství spotřebních statků, nýbrž za účelem zabezpečení postupného zvyšování životní úrovně lidu, jehož se má dosáhnouti splněním úkolů stanovených dvouletým hospodářským plánem, jak uvádí vláda v § 1 vlád. nařízení, čís. 34 z 21. března 1947, kterým se činí opatření ke snížení cen.

Situace je taková: Vláda uvedeným nařízením snížila podle zákona o dvouletce ceny k zabezpečení zvyšování životní úrovně, kterého se dosáhne až splněním dvouletky, a proto zase k zabezpečení provedeného již snížení cen budou se vybírat vyrovnávací částky, t. j. prakticky zvýší se u některých předmětů daň z obratu a ze získaných prostředků se bude uhrazovat snížení cen.

Bohužel, že se při snížení cen, provedeném vládním nařízením č. 34 z 21. března 1947, opět shledáváme s nerovností. Spočívá v tom, že nejvyšší úřad cenový vydal na podkladě tohoto vládního nařízení zatím jen vyhlášky o stanoveném snížení některých cen, nevydal však ještě vyhlášky o snížení cen pracovní obuvi, pracovních obleků, některých - nařízení neurčilo blíže, kterých - zemědělských výrobních a jiných potřeb, zejména nářadí, některých strojů, petroleje a plynového oleje. Bylo jen na místě, a z důvodů, které jsem dříve uvedl, je to přímo nutné, aby také vyhlášky o snížení těchto cen, směřující také k zabezpečení zvýšení úrovně lidu, lidu zemědělského, byly neprodleně vydány. V očekávání, že se tak stane, souhlasí moje strana s projednávanou osnovou. (Potlesk.).

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Mjartan. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Mjartan: Slávna snemovňa!

Máme dnes rokovať o osnove zákona pomôcť roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, ktorý bol pôvodne parlamentu predložený ako zákon o zaistení poľnohospodárskeho výrobného plánu. Už aj z tejto osnovy vidno, do akej miery bolo potrebné zmeniť celú koncepciu tohto zákona a prečo bolo potrebné, najmä v zemedelskom výbore, toľko úmorného rokovania o zákone, ktorý má celkom 17 paragrafov, teda ktorý dvojím rozsahom nie je nejak význačný, ktorý však svojím dosahom môže znamenať pre náš roľnícky ľud omnoho viac, ako všetky zákony doteraz platné.

Z úvodnej vety k § 1 tohto zákona, kde sa hovorí, že v záujme zabezpečenia výživy národa musí byť všetka pôdohospodárska pôda obrobená podľa zemedelského výrobného plánu, teda zo zákonného ustanovenia, v ktorom sa stanovujú povinnosti pre roľníkov v záujme obrobenia pôdy, mohol by neinformovaný pozorovateľ vycítiť, že u nášho poľnohospodárskeho obyvateľstva buď niet chuti k obrábaniu, alebo niet chuti k obrábaniu tak, ako to stanovuje plán. Keby tomu tak nebolo, nebolo by potrebné zákonom vyslovovať takúto povinnosť. No, som povinný s tohto miesta vyhlásiť aspoň za slovenských roľníkov, že pokiaľ ide o prvú zásadu, niet takých tendencií vôbec a, pokiaľ ide o skutočných slovenských roľníkov, žiadne zjavy nenasvedčujú tomu, že by tu bola akási váhavosť pri nástupe do poľnohospodárskych prác. Pokiaľ sa ukázala váhavosť alebo otáľanie, stalo sa tak len v kruhoch roľníkov neslovenských, vedeli sme však a vieme aj po tejto stránke nájsť prostriedky na základe už platných noriem, ako túto skupinu obyvateľstva prinútiť k tomu, aby plnila svoje povinnosti.

Keď vychádzame z tohto poznania a z predpokladu, že u roľníckeho ľudu nemožno očakávať zlý úmysel motivovaný čisto sociálnymi dôvodmi a že, pokiaľ by sa v tomto smere ukázaly určité nedostatky, tieto môžu byť motivované iba pohnútkami národnostnými. Dalo by sa očakávať, že aj predloha zákona mala sa s týchto hľadísk koncipovať, aby náš skutočne národne cítiaci roľník nemal ten dojem, že sa znovu na neho pletie bič, ktorým ho bude môcť šľahať kde-kto, lebo požiadavka splnenia výrobného plánu je závislá na veľmi mnohých iných okolnostiach, než len na vôli roľníka samého.

Vážení, nikdy nebolo jasnejšie ako tohto roku, kedy jaro nám prišlo proti normálnym pomerom oneskorene o štyri týždne, že splnenie výrobného plánu je ovlivňované takými silami a takou mocou, na ktoré sám roľník nikdy vplývať nemôže. Príroda sama upravila tohto roku, aspoň u nás na Slovensku, výrobný plán veľmi odlišne od toho, ktorý sme si stanovili v operatívnych plánoch jednotlivých osevných plôch. Dajte teraz právo posudzovať a srovnávať možnosti splnenia s prípadnými odchýlkami, ktoré bolo treba previesť vzhľadom na to, že počiatok vegetačnej periódy u niektorých druhov obilnín sme už zachytiť nemohli. Taký človek, ktorý bude mať jedinú snahu prichytiť roľníka pritom, že neplní svoj výrobný plán, bude mať možnosť v tisícoch prípadoch uplatniť trestné sankcie proti roľníkovi. Toto je hrozba, ktorú náš roľník chtiac alebo nechtiac bude v zákone vždy vidieť, i keď azda zákonodarca nemal takú snahu o vykonanie týchto opráv, ktoré sa za rokovania parlamentných výborov do zákona vsunuly, pri čom nechcem konštatovať, že takúto snahu nemala osnova v tej forme, aká bola pôvodne parlamentu predložená.

Je isté, že v plánovanom hospodárení môže sa očakávať splnenie výrobného plánu len vtedy, keď je postavená aj kontrola nad plnením a keď sa zaistia aj technické možnosti plnenia tam, kde táto dohrá snaha je. Je nesporné, že u našich roľníkov táto dobrá snaha skutočne je, ale naše zákonodarstvo musí ísť takým smerom, aby túto dobrú snahu napomáhalo, podporovalo a nie aby ju podlamovalo takými ustanoveniami, ktoré môžu mať len demoralizačný účinok.

Sme si vedomí toho, že naše politické a hospodárske pomery sa utvorily tak, že miestami je roľník skutočne odkázaný na tú istú pomoc, a naša vládna politika musí sa viesť v tom smere, aby roľník videl, že je tu úprimná snaha mu pomôcť tam, kde pomoci skutočne potrebuje. Túto pomoc si však roľník nepredstavuje tak, že nad neho postavia policajta s bičom, ktorý mu bude stále vyhrážať pokutami a zavretím, ktorý ho bude môcť vždy šikanovať. Koncepcia, ktorú musíme nastúpiť pri snahe pomôcť roľníkovi, musí vychádzať celkom s iného hľadiska, a to z toho, že postavíme roľníka na nohy tak, aby on mohol konkurovať s inými výrobnými odvetviami ako pri možnosti zaistenia svojej primeranej životnej úrovne, tak aj pri najímaní pomocných pracovných síl pre svoje hospodárstvo, bez ktorých sa obísť nemôže. A toto je kľúč k riešeniu nášho roľníckeho problému, recept pre to, aby sme nemuseli vynášať také zákony, ako je predloha, ktorú máme pred sebou.

Náš roľník rád pracuje a vďačne bude pracovať nielen na svojom, ale vezme si do obhospodárenia aj cudzie pozemky, ktoré sú opustené, bude veľmi rád podnikať v podnikoch čo najväčších, lebo veď snaha každého roľníka je zveľadiť svoje hospodárstvo a rozšíriť svoj poľnohospodársky podnik. A pri tejto snahe a prirodzenej povahe roľníka je až paradoxné, že musíme nútiť roľníkov, aby svoju pôdu obrábali alebo aby boli povinní vziať do obrábania a teda do núteného nájmu tak, ako to osnova uvádza, aj pozemky cudzie. Že teraz musíme pristúpiť k tomu donucovaniu, toho príčinou je nesprávna poľnohospodárska politika, zvrátený náhľad na hospodársku výrobu a zvrátené metódy, ako chceme túto výrobu zaistiť.

Hybnou silou, ktorá bude pudiť nášho roľníka k tomu, aby využil svojej iniciatívy a vypäl svoje sily až do krajných možností, nemôžu byť nikdy trestné sankcie zákonov, ale jedine skutočnosť, že bude vidieť, že jeho práca je primerane honorovaná, že výsledky jeho podnikania mu zaistia slušný život. Zpod tohto zorného uhla musia byť usmerňované všetky naše počiny zákonodarné aj vládne, lebo len takto môžeme dôjsť k trvalému úspechu. Ale tu súčasne sme pri tom kameni úrazu, ktorý je príčinou, že musíme siahať k takýmto opatreniam, ako robíme dnes. Naša vládna politika nevie presvedčiť nášho roľníka o tom, že je tu dobrý úmysel a skutočne úprimná snaha pripraviť mu v jeho podnikaní také prostredie, v ktorom by sa on mohol udržať ako samostatný podnikateľ, nevie mu pripraviť predpoklady pre takéto podnikanie, lebo všetky možné ohľady sú jej prednejšie, než ohľad na to, aby sa poslúchol hlas čísel, hlas presných štatistík, ktoré hovoria, že výrobné náklady roľníkove ďaleko prevyšujú možné výsledky jeho podnikania, že nožnice, ktoré ukazujú rozpätie medzi týmito dvomi faktormi, sú dnes tak otvorené, ako tomu ešte nikdy nebolo, a že nespokojnosť nášho roľníckeho ľudu je veľká.

Vážená snemovňa, od čias poddanstva nebol náš roľnícky ľud prinútený siahnuť k takým opatreniam, ako sa stalo v poslednom čase. Tak ako v časoch poddanstva - keď bol roľník odhodlaný postaviť sa proti svojmu pánovi len preto, že si bol vedomý toho, že nemôže nič stratiť - rozhodol se aj teraz postaviť sa proti oficiálnej vládnej poľnohospodárskej politike len preto, že si je vedomý toho, že nemôže nič stratiť. Roľníci sa odhodlali stávkovať. Keď si uvedomíme dosah tohto počinu pri poznaní roľníckej povahy a keď tento skutok nazveme pravými slovami - lebo vo skutočnosti neišlo o nič inšie ako o vzburu roľníctva, ktorá nebola u nás od čias poroby - musíme ísť veci na koreň hlbšie než iba konštatovaním, že stávková vlna, ktorá je v kruhoch robotníckych v poslednom čase tak častým zjavom na vymáhanie robotníckych požiadaviek, zachvátila aj roľnícke kruhy. Neschvaľujem osobne takéto spôsoby presadzovania vôle ľudu a nevyslovujem ani súhlas s tým krokom, ku ktorému sa odhodlali na niektorých miestach českí roľníci. Stalo sa tu však niečo tak veľkého, čo nemožno len povrchným posudzovaním veci prejsť; lebo dôvody, ktoré viedly českého roľníka k stávke, dnes môžu viesť k takejto stávke roľníka slovenského, ak sa nestane náprava na tých miestach, ktoré boly pravým dôvodom a pravou príčinou takéhoto jednania.

Slávna snemovňa, dôvod nespokojnosti roľníckeho stavu treba hľadať hlbšie než v tom, že by roľníci boli nespokojní len s cenami, ktoré sa pre nich pripravovaly. Roľníci proste nedôverujú našemu vedeniu roľníckej politiky, neveria v úprimné a otvorené úmysly činiteľov, ktorí túto politiku predstavujú, sú znervóznení obavami o svoje postavenie a odhodlali sa k tomu najradikálnejšiemu spôsobu, ako túto nespokojnosť dať najavo. Treba teraz len skúmať, či táto nespokojnosť aj po tejto stránke je odôvodnená a analyzovať situáciu, ktorá dáva dôvod k tejto nespokojnosti, lebo táto nespokojnosť prejavuje sa celkom hlasne a otvorene v dennej tlači, v prejavoch na verejných shromaždeniach, ba i v samotnej kancelárii pána ministra pôdohospodárstva.

Veď vezmite si dennú tlač a hospodárske rubriky časopisov všetkých politických strán okrem strany, ktorá vyslala na ministerské kreslo p. ministra pôdohospodárstva, a musíte konštatovať, že sa celkom otvorene a celkom jasne bojuje proti takzv. novej poľnohospodárskej politike, v ktorej už všetky politické strany poznaly pravé ciele, ktoré táto politika sleduje. Sleduje verejné vystúpenia autorov alebo hlásateľov tejto novej poľnohospodárskej politiky, ako sú prijímaní našimi roľníkmi, či už je to na Slovensku, kde sa hovorí otvorenejšie a jasnejšou rečou priamo do očí, alebo aj v českých zemiach, kde sa takto začína v poslednom čase tiež hovoriť. A sledujte prejavy samých roľníkov priamo na Ministerstve zemedelstva, keď sú tam pozvaní pokiaľ možno len takí, u ktorých je predpoklad, že budú len podporovať snahy hlásané oficiálnou poľnohospodárskou politikou, a zistíte, že roľníci aj tam sa odvážia povedať pravdu do očí, i keď sú si vedomí, že budú prekričaní nakomandovanými ľudmi, ktorí majú robiť štafáž pánu ministrovi. (Posl. Valo: "Ale to ste sa zmýlil s Kvetkom, pán kolega!) Dostanete toho viac! - Je tu teda spontánny prejav nedôvery k tejto politike u celého roľníckeho stavu, ktorého vôle sa oficiálne vedenie tak rado dovoláva. Prejav nedôvery bol celkom jasne vyslovený zemedelským výborom, no, žiaľbohu, bez toho, že by sa z tejto skutočnosti boly stiahly patričné dôsledky.

Aký je dôvod tejto spontánnej nespokojnosti? Veď pri tom úsilí, ktoré oficiálne vedenie poľnohospodárskej politiky vyvinulo na spopularizovanie osoby samého ministra, keď sa zámerne pestuje a forsíruje osobný kult, pokiaľ ide o jeho osobu, keď sa napríklad poukážky na obuv na Slovensku vydávajú v určitých národných podnikoch s prehlásením, že tu ide o akciu ministra Ďuriša, ktorú tento ako osoba podniká v prospech slovenského roľníctva. Dalo by sa predpokladať, že toto roľníctvo zahorí k tomuto svojmu dobrodincovi opravdovou láskou. Vidíme však úkaz práve opačný. Musí byť preto niekde chyba, a táto chyba tu skutočne aj je, a toto naši roľníci dobre vedia. Poukážem len na jeden najvýraznejší fakt, ako si oficiálne vedenie roľníckej politiky predstavuje presadzovanie skutočných roľníckych záujmov.

Koncom minulého týždňa boly rokovania o cenách a pri tom aj rokovania o cenách roľníckych produktov. K týmto rokovaniam pripravil p. minister zemedelstva svoj úradný návrh na vládu, ktorý mal byť východiskom pre cenové rokovanie. Dalo by sa predpokladať, že keď niekto chce presadzovať ceny pre roľníkov únosne, a keď sa dá očakávať, že bude vyvinutý určitý tlak na snižovanie tých požiadaviek, ktoré si roľníci sami stavajú, ako požiadavku dosiahnutia indexu 300 oproti roku 1938, postaví požiadavky, ktoré sa približujú k nádeji roľníkov na dosiahnutie tejto cenovej výšky. Ministerstvo zemedelstva však vo svojom konečnom návrhu, ktorý bol podkladom rokovania v rade hospodárskych ministrov a vo vláde, uspokojilo sa s platonickým konštatovaním, že výkupné ceny obilnín a luštenín z úrody roku 1947 nemožno podľa názoru Ministerstva zemedelstva podstatne zvyšovať, i keď zvýšenie je odôvodnené výškou výrobných nákladov 30 percent nad pestiteľskú cenu. Takto išiel do vlády návrh ministra, podľa ktorého maly byť upravené podstatne na tú výšku, ako boly v roku 1946/47; teda u pšenice 359, u raži 359, u jačmeňa 311, u ovsa 267. Len spoločným úsilím zástupcov všetkých ostatných politických strán bolo možné dosiahnuť, že bola prijatá úprava u pšenice na 400 Kčs, u raži na 360, u jačmeňa na 321 až 410 Kčs a u ovsa na 276 Kčs. Vláda teda uznala nielen, že nemožno - ako bol názor Ministerstva zemedelstva - podstatne ponechať doterajšie ceny, ale že tieto ceny treba v podstate zvýšiť, čo sa aj úpravou stalo.

Ďalej viedly sa predbežné vyjednávania o cenách. Pán minister zemedelstva považoval za vhodné prizvať k týmto vyjednávaniam zástupcov ÚRO, nepovažoval však za potrebné, aby k nim bol prizvaný aj Jednotný svaz českých zemědělců a slovenských roľníkov. I keď uznávame, že tieto organizácie ešte oficiálne neexistujú, pán minister veľmi dobre vie, že fakticky už vykonávajú svoju činnosť, odvoláva sa na ich spoluprácu pri mnohých iných, menej významných opatreniach, a nemôžeme sa ubrániť pocitu, že pán minister tieto sväzy neprizval k rokovaniu len preto, aby sa roľníci nemohli presvedčiť, "ako energicky obhajuje roľnícke záujmy". (Potlesk poslancov Demokratickej strany.) Takýto postoj a takéto počínanie pána ministra nemôže posilniť dôveru roľníckeho ľudu v jeho konanie. Takéto hmatateľné dôkazy nedajú sa nijakým spôsobom oddišputovať a takýto postoj iste v plnej miere odôvodňuje konštatovanie roľníka organizovaného v socialistickej strane, že generálna línia poľnohospodárskej politiky je daná politickými záujmami a nie je nič, čo by ju mohlo zmeniť. Teda nie záujmy roľníctva, ale politické ciele ovplyvňujú návrhy Ministerstva zemedelstva v oficiálnej roľníckej politike.

Slávna snemovňa! Snemovňa je v prvom rade povolaná na to, aby tieto skutočnosti skonštatovala a vyvodila patričné dôsledky, lebo nám musí záležať na tom, aby sme najsilnejšiu složku nášho národa - náš roľnícky ľud - mali spokojný aspoň v medziach tých možností, ktoré sú v daných pomeroch prístupné a nemôžeme dráždiť roľníka teraz, keď sme odkázaní vo výžive národa jedine na jeho prácu, žiadnymi akciami alebo počinmi, ktoré nie sú v súlade s týmito tradíciami, na ktorých naše roľníctvo lpie, na ktorých je vybudované a za predpokladu rešpektovania ktorých bude jedine vedieť vypnúť svoje sily aj v tohoročných prácach, aby splnilo program, ktorý stanovuje dvojročný plán. Doteraz sa roľníci postavili do otvorenej stávky, aby manifestovali svoju nespokojnosť s oficiálnou roľníckou politikou. No horšia by bola situácia, keby sa začalo stávkovať skryté, a niet tej moci, ktorá by vedela potom podchytiť morálku roľníkov, lebo tá sa podlomí nedôverou v konečný cieľ, v ktorom bude roľníctvo vidieť vládnu politiku.

Ja za Demokratickú stranu budem podporovať predmetnú osnovu len preto, že jej niektoré ustanovenia môžu sa aplikovať proti určitým akciám, ktoré sú motivované národnostnými pohnútkami, ale nie preto, že by bolo potrebné roľníctvo ako stav nútiť k opatreniam, ktoré predpokladá zákon; lebo som si vedomý toho, že skutočný roľnícky stav nepotrebuje nad sebou bič, ktorý by ho poháňal do roboty, a že ten živel, ktorý by bol do tohto roľníckeho stavu nakomandovaný takzv. novou roľníckou politikou, sa z tohto stavu sám vyradí, samočinne, lebo nebude vedieť plniť a ani nebude mať chuť plniť tie povinnosti, ktoré roľník považuje za úplne samozrejmé pri svojom podnikaní. Ak bude treba používať trestné sankcie alebo drsnosti tohto zákona proti takýmto živlom v roľníctve, bude to zase zásluhou len novej roľníckej politiky, ktorá roľnícke problémy chápe zpod celkom iného zorného uhla než naši skutoční roľníci.