Doporučuji slavnému ústavodárnému Národnímu shromáždění, aby schválilo podle společné zprávy výborů rozpočtového, živnostensko-obchodního, právního, zemědělského, průmyslového a zásobovacího vládní návrh zákona, kterým se zabezpečuje snížení cen některého zboží lidové potřeby a ustálení cen jiných důležitých statků, a zároveň aby také přijalo navržené resoluce výborů rozpočtového, živnostensko-obchodního, zemědělského a zásobovacího. (Hlučný potlesk.)

Podpredseda Komzala: K slovu sú prihlásení rečníci, zahájim preto rozpravu. Rečníkmi sú: pp. posl. dr Falťan, Žáčková-Batková, dr Josko, Zápotocký, dr Novák a Lindauer.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, ktorým je p. posl. dr Falťan.

Posl. dr Falťan: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Zákon o dvojročnom pláne je medzníkom v našom hospodárskom živote. Znamená základný odklon od zásad liberalistickej hospodárskej sústavy a prechod k plánovanému hospodárstvu. Náš dvojročný plán je nutným logickým dôsledkom znárodnenia rozhodujúcich výrobných prostriedkov, peňažníctva a poisťovníctva. Zákon o dvojročnici plánuje v podstate len výrobu. Ukladá jednotlivým výrobným odvetviam, aké množstvo tovarov sa má vyrobiť, čiže ináč povedané, zákon o dvojročnici znamená kvantitatívne plánovanie. Uvedomujeme si, že predpokladom pre zvyšovanie životnej úrovne je zvyšovanie výroby, ale vieme aj to, že samotné zvyšovanie výroby, aj keď je plánované, nemusí ešte znamenať zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu. Kapitalizmus v určitých obdobiach vedel vyrábať dosť a predsa nevedel odstraňovať biedu a nezamestnanosť. Hospodárske kríze z nadvýroby boly nutným sprievodným zjavom v liberalisticko-kapitalistickej hospodárskej sústave. Skúsenosti praktickej hospodárskej politiky i národohospodárska veda nás presvedčujú, že nerušený rozvoj hospodárstva i plánované zvyšovanie životnej úrovne celého národa môžeme zaručiť len vtedy, keď budeme plánovať aj spotrebu, t. j. keď budeme plánovať distribúciu národnej výroby. To znamená, že plánovanie výroby musíme doplniť aj plánovaným rozdeľovaním toho, čo vyrobíme. Aby sme v tomto smere mohli náš dvojročný výrobný plán doplniť, prišla vláda s návrhom zákona, ktorým sa zabezpečuje sníženie cien niektorých tovarov ľudovej potreby a ustálenie cien iných dôležitých statkov.

Merítkom hospodárskej a sociálnej demokracie nie je len výroba, ale najmä jej rozdeľovanie. Keby sme neodstránili nespravodlivosti a krivdy v distribúcii národného dôchodku, nezmenili by sme nič na starej hospodárskej liberalistickej sústave. Kapitalizmus sa vyznačoval rozmachom výroby, mal však nedostatky v jej rozdeľovaní a ochromil tak aj rozvoj samotnej výroby. Plánované hospodárstvo sa vyznačuje tým, že plánuje nielen výrobu, ale aj jej spravodlivé rozdelenie, že plánuje aj dôchodky, t. j. životnú úroveň. Keby sme od plánovania výroby neprešli aj k plánovaniu distribúcie národného produktu, nedostali by sme sa ďaleko na ceste ku skutočnej hospodárskej demokracii.

Vieme, že ceny sú, aj keď nie jediným, predsa najdôležitejším prostriedkom na rozdeľovanie národného produktu, t. j. na usmerňovanie spotreby a plánovaného zvyšovania životnej úrovne. Aby ceny túto funkciu usmerňovateľa spotreby a životnej úrovne mohly v plánovanom hospodárstve plniť, nesmie byť tvorba cien závislá vždy a za každých okolnosti len od ponuky, dopytu a výrobných nákladov, ako tomu bolo v liberalistickej hospodárskej sústave. V plánovanom hospodárstve cena má plniť najmä funkciu sociálnu. To znamená toľko, že ceny možno určovať ľubovoľne bez závislosti na výrobe a výrobných nákladoch, ale to znamená, že ceny pre jednotlivé tovary ľudovej potreby nemusia byť vždy a všade závislé od výrobných nákladov. Aby štát, ktorý prevzal tvorbu cien, mohol takto postupovať, potrebuje preto nový nástroj, ktorým v tomto prípade je cenová intervencia. Cenová intervencia nie je v našom hospodárskom živote neznámy nástroj. Už vlani sme značnými čiastkami intervenovali na sníženie cien chleba, múčnych výrobkov, umelých hnojív a mnohých iných výrobkov. Pri dnešnej úprave cien ide o to, aby sa intervenčná politika robila plánovite a účinne vzhľadom na potrebu dvíhania životnej úrovne celého národa.

Treba si tiež uvedomiť, že konečným účelom hospodárskej činnosti nie je výroba, ale spotreba. Tak ako vo výrobe nerozhodujú dnes už záujmy a potreby jednotlivcov - ale výrobu v dvojročnom pláne sme zamerali podľa potreby celku, podľa potrieb a zaujmov národa - tak aj spotrebu musíme usmerňovať tak, ako to vyžadujú záujmy a potreby celého národa. Tento cieľ za dnešných okolnosti najlepšie dosiahneme snižovaním cien a cenovou intervenciou u statkov nezbytných, t. j. u tovarov základných životných potrieb.

Pri prejednávaní zákona vyskytly sa pochybnosti, či cesta intervenčnej politiky je správna a či by nebola účelnejšia a schodnejšia cesta snižovania cien od prípadu k prípadu, prípadne zvyšovanie miezd a platov.

Treba si najprv uvedomiť, že snižovanie cien od prípadu k prípadu by mohlo vcelku cenovú hladinu snížiť, avšak nebola by tu záruka, že takéto snížene cien bude mať aj želateľný sociálny účinok, t. j. zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich. Nie je predsa jedno, či snížime ceny kovovej bižutérie a ozdobných predmetov zo vzácnych kovov, alebo ceny poľnohospodárskych strojov, pluhu, sejačky atď. Nie je tiež jedno, či snížime ceny dobytka, aby sme mohli snížiť ceny mäsa, alebo či pri zachovaní cien dobytka sníži sa cena mäsa. Lineárne alebo sporadické snižovanie cien dá sa prevádzať vtedy, keď si odmyslíme sociálnu funkciu ceny. Je predsa jasné, že cenové relácie medzi jednotlivými výrobkami, tak ako sa vytvorily v minulosti, nemôžeme všade a za každých okolnosti držať. Vieme napríklad, že cenový pomer medzi rastlinnými a živočišnými výrobkami v poľnohospodárskej výrobe vytvoril sa v minulosti v neprospech živočišnej výroby, čo malo neblahý vplyv na sociálne postavenie malých roľníkov. Vieme, že tieto nesrovnalosti boly vytvorené určitou štátnou intervenciou v prospech obilia, ochranárstvom, monopolom atď., kým u živočišnej výroby sa nijako neintervenovalo. To znamená, že dnes musíme tvoriť kde tu i nové cenové relácie tak, ako to vyžadujú zmenené pomery v našej výrobe, úlohy dvojročného plánu a úsilie o spravodlivú deľbu národného dôchodku. Cenová intervencia je v tomto ohľade jediným bezpečným inštrumentom, pomocou ktorého preplávame bez väčších sociálnych a menových otrasov do normálneho hospodárskeho života.

Ďalej si treba uvedomiť, že zavedením paušálnych cenových srážok pre intervenčný cenový fond nevylučuje sa postupná revízia cien výrobkov, úplat za remeselné úkony a cenových rozpätí v obchode. Naopak. Po tejto ceste budeme musieť kráčať i naďalej. Vieme však, že vykonanie dôkladnej cenovej revízie vo výrobe priemyselnej, remeselnej i v obchode vyžiada si dlhšieho času. Vieme, že výroba u nás v posledných mesiacoch značne stúpla, že sa tým snížily výrobné náklady a zvýšily obraty v obchodoch. Určitým výrobným odvetviam v priemysle môžeme dnes smelo odčerpať časť ich výnosov bez toho, aby sme skúmali individuálnu mieru možnosti. Toto skúmanie budeme musieť robiť postupne, a kde sa ukáže paušálne odčerpávanie srážok neúnosné, má vláda vždy možnosť vyňať príslušné odvetvie výroby, remesla alebo obchodu zpod povinnosti odvádzať srážky, a naopak tam, kde aj po týchto srážkach vyskytnú sa vysoké zisky, cenovou revíziou môžu sa odčerpať. Pokiaľ ide o obchod, je dokázané, že jeho podiel na celkovej tržbe je dnes pomerne vyšší ako kedykoľvek v minulosti a že preto zákonom ukladané srážky sú únosné a odôvodnené. Zdá sa nám, že aj po tomto paušálnom snížení ziskov v obchode a najmä vo veľkoobchode bude treba pomýšľať na ďalšie zlacnenie a zhospodárnenie celej našej distribúcie. Vcelku možno povedať, že živnosti a remeslá dnes dobre prosperujú. Individuálne určovanie úplat a cien je v tomto sektore podnikania veľmi komplikované a kontrola ťažká. Paušálne odčerpavanie čiastky ziskov môže byť najúspešnejšou a za daných pomerov aj najvhodnejšou cestou k snižovaniu cien a úplat v remeselnom podnikaní. Pomocou intervenčného fondu bude sa môcť konečne pôsobiť aj na snižovanie výrobných a distribučných nákladov, čiže intervenčný fond bude do určitej miery nahradzovať účinky zdravej súťaže vo výrobe.

Pritom všetkom, čo bolo povedané, zostáva aj naďalej v platnosti zásada, že vcelku budú rozhodovať výrobné náklady a že ak chceme, aby blahobyt trvale stúpal, musíme viac a lacnejšie vyrábať, ako to povedal preseda vlády Gottwald.

Prejednávanými cenovými opatreniami sledujeme sníženie cien životných potrieb nielen pre robotníkov, ale aj roľníkov, živnostníkov a úradníkov a tým zvýšenie životnej úrovne všetkých týchto vrstiev. Skutočnosť, že dnes môžeme prikročiť k takémuto veľkorysému snižovaniu cien a súčasne k zavádzaniu spravodlivejších zásad pri delení národného dôchodku, je najvýmluvnejším dôkazom toho, že sme sa dali na správnu cestu, keď sme znárodnili kľúčové výrobné prostriedky a keď sme sa dali na cestu plánovaného hospodárstva. Táto cenová úprava znamená i to, že s demokraciou to myslíme vážne, že demokracia u nás nie je len vecou formálnych práv a slobôd, ale že demokraciu chceme dôsledne uplatňovať aj na poli hospodárskom. Týmito opatreniami dávame pádnu odpoveď neprajníkom a zlomyseľným kritikom nášho veľkého znárodňovacieho diela, našej dvojročnice a ľudovo-demokratického zriadenia.

Je pravda, že prijatím tohto zákona by sme veľa nevykonali, keby sme neurobili všetky opatrenia pre jeho uplatnenie v praxi s tým i účinkami, ktoré zákon má na mysli. Predpoklad úspechu tohto opatrenia je nielen vo zvyšovaní výroby a pracovných výkonov, ale aj a najmä v zavedení poriadku do distribúcie. Vykynoženie čierneho obchodu je prvým predpokladom. Potom musíme urobiť všetky opatrenia na podchytenie čo najväčšieho množstva výrobkov pre regulovanú distribúciu. Vieme, že intervenovať sa bude len u tých statkov životných potrieb a tých výrobkov, ktoré sa dostávajú od výrobcu k spotrebiteľovi cez regulované distribučné kanály. To znamená, že najmä na Slovensku sa musíme postarať jednak o zaručenie odbytu pre roľnícke výrobky, najmä dobytka a zeleniny a lepši sber mlieka, mliečnych výrobkov, masla a vajec, a to tak v záujme roľníkov, ako aj v záujme spotrebiteľov. Taktiež bude treba prísne dbať na dodržovanie nových úprav v distribúcii textilu a obuvi. Keby sme neurobili poriadok v distribúcii, účinky tohto veľmi významného opatrenia by sa na Slovensku neprejavily v plnom rozsahu, čo by malo za následok len ďalšie zväčšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi oboma národmi. Musíme urobiť všetko, aby sme neintervenovali do kapies šmelinárov, ale aby blahodarné účinky pocítil v plnej miere slovenský pracujúci človek.

Pri prejednávaní zákona o zabezpečení sniženia cien nemožno obísť jednu veľmi význačnú skutočnosť, t. j. význam tohto opatrenia pre pôdohospodársku výrobu a pre roľníkov. Prevádzané nové cenové úpravy prinášajú roľníkom citeľnú pomoc. V týchto dňoch vláda zvýšila výkupné ceny niektorých poľnohospodárskych výrobkov. Došlo k zvýšeniu cien pšenice, zemiakov, sladovníckeho jačmeňa, stonkového ľanu, cukrovky a olejnín. Týmto zvýšením získa slovenské roľníctvo najmenej 500 miliónov korún.

Prejednávaný zákon o zabezpečení sníženia cien vyníma celú poľnohospodársku výrobu z povinnosti odvázať paušálne cenové srážky do takzv. intervenčného fondu. Touto povinnosťou zaťažuje sa výroba priemyselná, remeslá a obchody. Je nesporné, že z takto získaného cenového intervenčného fondu bude mať prospech aj roľníctvo, a to v dvojakej forme, aj ako spotrebitelia, aj ako výrobci. Na sníženie cien textilu a pracovnej obuvi prispeje sa asi 700 až 800 miliónmi Kčs. Možno počítať, že z tejto čiastky získa slovenské roľníctvo asi 130 mil. Kčs. Istý prospech bude mať určite aj zo sníženia cien mäsa. Zo sníženia cien pohonných hmôt a poľnohospodárskych strojov získajú slovenskí roľníci najmenej 150 miliónov korún. Keď k tomu všetkému pripočítame čiastku, ktorou štát prispieva k sníženiu cien umelých hnojív, t. j. najmenej 150 miliónov pre Slovensko, vidíme, že týmito úpravami slovenské roľníctvo získa priamo i nepriamo asi 1 miliardu korún, t. j. o toľko sa zvýši životná úroveň roľníckeho ľudu a sníži sa cenová disparita medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a cenami potrieb roľníka. Je to pomoc iste veľmi významná, ktorú slovenské roľníctvo s radosťou a vďakou kvituje.

Keby sme túto čiastku, ktorú roľníctvo či už priamo alebo nepriamo z nových cenových úprav vyzíska, prepočítali na zvýšenie cien niektorých poľnohospodárskych vyrobkov, museli by sme konštatovať, že to znamená toľko, ako keby sa viac ako o 100% zvýšily ceny všetkého úradne vykúpeného obilia, alebo prepočítané na ceny dobytka, ako keby sa tieto vcelku skoro zdvojnásobily.

Nové cenové úpravy prinášajú roľníctvu ďalšiu výhodu, ktorá spočíva v tom, že snížením spotrebiteľských cien niektorých poľnohospodárskych výrobkov zvýši sa spotreba a stúpne tak dopyt a zaručí sa plynulejší odbyt, čo na Slovensku potrebujeme, najmä u dobytka, kde sa naša poľnohospodárska výroba dostala do značných ťažkostí.

Zvýšenie cien niektorých poľnohospodárskych výrobkov a na druhej strane sníženie cien niektorých potrieb roľníkov, strojov, pohonných látok a umelých hnojív, je veľmi vážnym krokom na ceste k odstraňovaniu cenovej disparity medzi cenami poľnohospodárskymi a priemyselnými. My sme dnes svedkami toho, ako niektoré politické kruhy demagogicky zneužívaly a neužívajú tejto disparity k tomu, aby poštvaly roľníkov proti vláde a Ministerstvu zemedelstva, hoci si musia byť vedomé toho, že cenová disparita neobjavila sa dnes, ale že je to dedictvo starej veľkoagrárnej, kapitalistickej hospodárskej politiky. Pri každej možnej i nemožnej, vhodnej i nevhodnej príležitosti svaľujú tieto kruhy vinu za cenovú disparitu na vládu, najmä na Ministerstvo zemedelstva. Pán posl. Mjartan vo svojej reči, ktorú tu predniesol predo mnou, podal ukážku takejto nezodpovednej demagogickej reči, ja však viem, že on s ňou nesúhlasí a že mu bola nanútená, že ju dostal iste z kabinetu príslušného povereníctva na Slovensku. (Potlesk.) A veľmi divne kontrastuje s týmto volaním postoj, ktorý zaujaly niektoré politické strany, i strana pána posl. Mjartana, pri prejednávaní tejto osnovy, kde sa dosť bránily tomu, aby tieto srážky boly zavedené v tej výške, v akej sú navrhované. Je to dôkaz toho, že odstraňovanie cenovej disparity neleží im tak na srdci, ako sa to usilovaly a usilujú nahovoriť roľníckej verejnosti, ale je to dôkazom toho, že tento vážny problém je pre nich len agitačným, demagogickým prostriedkom. Bolo by na čase a v záujme konsolidovania našich hospodárskych a politických pomerov, aby sa hospodárske problémy neriešily zo stavovských alebo straníckych, často slepých a predpojatých hľadísk, ale aby sa tak robilo s hľadiska záujmu celku, záujmu národa a republiky. Demagogia a nezodpovednosť sú najnebezpečnejšie na poli hospodárskej politiky a mohly by mať katastrofálne následky, keby sa s touto demagogiou neprestalo.

Nakoniec znovu pripomínam, že základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky a trvalého zvyšovania blahobytu je zvyšovanie výroby a pracovných výkonov. Verím, že nové cenové úpravy podporia túto snahu, a v tom znamení vítam zákon o zabezpečení sníženia cien. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala: Ďalším prihláseným rečníkom je pi posl. Žáčková-Batková. Udeľujem jej slovo.

Posl. Žáčková-Batková: Pane předsedo, slavná sněmovno, pánové a paní!

Právě projednávaný zákon, kterým se zabezpečuje snížení cen některého zboží lidové potřeby a ustálení cen jiných důležitých statků, dává podnět k úvahám o cenové politice, která je předmětem trvalého zájmu veřejnosti. Domníváme se, že jedině zdravá důchodová, cenová a daňová politika státu podmiňuje úspěšný rozvoj všeobecné výroby a z ní vyplývající blahobyt národa.

Mluvím konkretně o významu cenové politiky, která je nejúčinnějším nástrojem k zabezpečení slušné životní úrovně všeho lidu. A je to právě cenová politika našeho státu, která je od úpravy cen z 15. listopadu 1945 předmětem kritiky nejenom spotřebitelské veřejnosti, které se bezprostředně svými účinky dotýká, nýbrž i všech vážných, hospodářsky myslících lidí, kterým záleží na správném vyrovnávání zájmů výroby, distribuce a spotřeby. Pravdou je, že snížení životní úrovně lidu, na které jsme my, čs. národní socialisté, výstražně upozorňovali vládu už od ledna 1946, se skutečně citelně projevilo ve všech rodinách sociálně slabších vrstev národa, zejména v rodinách dělníků, zařaděných do nižších mzdových tříd, státních, veřejných a soukromých zaměstnanců. Úpěnlivé volání o pomoc ozývalo se a ozývá se ještě dodnes z rodin příjemců sociálních, pensijních a invalidních důchodů, ve kterých se snížení životní úrovně projevilo opravdu povážlivou měrou.

Proto se také z těchto řad stále naléhavěji volalo po zvýšení mezd a platů a po snížení cen. Skutečností je, že zvýšení cenového indexu výrobků průmyslových se projevilo citelným rozšířením disparity cen zemědělských a průmyslových výrobků ke škodě postižených zemědělců. Také v rodinách živnostníků a řemeslníků se projevil velmi citelný nedostatek, jak o tom svědčí stížnosti z jejich řad.

Všechny tyto skutečnosti vedly tedy vládu k tomu, aby se rozhodla řešit úpravu cen zemědělských i průmyslových výrobků prostřednictvím státní cenové intervence.

Dovolte mi, pánové a paní, abych vyjádřila věcné stanovisko k celému problému, jak jej řeší vládou navrhovaná cenová akce. Konkretní otázkou, kterou má sněmovna před sebou, je návrh zákona ve věci zajištění cen lidové potřeby a ustálení cen jiných důležitých statků, kterým se řeší úhradová část komplexu navrhovaných cenových opatření. Jsme si vědomi toho, že tu jde o celý rozsáhlý soubor opatření, která se vzájemně doplňují a cílí všechna k tomu, aby vývoj cenové hladiny byl v prvním roce dvouletky zajištěn okamžitými opatřeními, a tím zabezpečen proti okamžitému vzestupu. Takto ma být získán čas k tomu, aby mohl být objektivně zjištěn stav kalkulačních nákladů a dosahovaných zisků a na tomto podkladě učiněna opatření k zajištění cenového vývoje trvalé povahy.