Za druhé nutno dbát na politický význam osídlení pohraničí s hlediska jistoty našich hranic. Dovolte, abych vzpomenul v této části, že máme již ve vlastní historii zapsán nádherný kus o ostraze našich hranic. Psali jej naši předkové od Domažlic až k Tachovu. Je to historie o obraně pomezních hvozdů, o obraně přechodů. Naše snaha musí být vedena jen tímto pohledem na historii. Když byly ministerstvem zemědělství rozdávány známé Alšovy obrázky, zapomenul jsem, že je doba před volbami, a chtěl jsem vidět v onom pohledu na píseckého rodáka Alše, malíře svého lidu, náš československý symbol a věřil jsem, že jej také v ministerstvu zemědělství takto vidí, že tam totiž studují Alše, jeho život starých Slovanů, a že se proto stěhují krajané z ciziny k nám domů do Čech.

Cítím se v tomto směru posílen, když vzpomenu statečného konstatování pana sekčního šéfa dr Koťátka, že pro volyňské Čechy z Kamence Podolského, žitomíra, pro tento výkvět naší emigrace, vracející se do vlasti, bylo připraveno 120 dvorů v domnění, že byli zvyklí na půdě hospodařit jen kolektivně, ale že se u nás tito volyňští Češi všichni do jednoho přihlásili pro rozdělené, samostatné hospodaření na půdě a zřekli se hospodaření společného. Snaha tohoto zákona zřejmě i těmto našim navracejícím se krajanům z Volyně velmi dobře, ba lépe vyhovuje.

Výstavba pohraničí bude zakončena dobudováním horských pastvinářských družstev. Musíme jim věnovat péči, aby byla skutečně rekreačním střediskem, reservaci naší živočišné výroby, a myslím, že nebude nutné, aby ti novodobí cowboyové, jimž jsou tato horská pastvinářská družstva svěřena, tloustli na úkor hubnutí krav, které tam naši zemědělci celkem velmi nákladně vysílají. (Potlesk.) Musíme se tedy postarat o jejich řádné a skutečně odborné vyškolení.

Problém osídlení je také otázka mravní. Mám za to, že by velmi prospěla snaha, kterou projevil rektor posl. dr Bělehrádek, abychom, když knihujeme příděl půdy, konfiskované jako kolaborantské, dávali ji sociálně nejpotřebnějším přídělcům, ale ne nejzasloužilejším udavačům. Udal-li kdokoli z naléhavých veřejných zájmů, pak odměny nepotřebuje, ani si jí nežádá. Udal-li kdokoli z pohnutek nízkých, pak za bláto, jímž stříká po republice, přídělu nezasluhuje.

Zbavme se osídlenců nehodných, i když se - mám při tom na mysli případ z Českého Krumlova - jmenují Sokol a chovají se nesokolsky. Zbavme se jich a nenechme věci docházet tak na ostří nože, že nejdříve musí okresní koordinační výbor doporučit, jednomyslně doporučit resignaci celého okresního národního výboru, než se jeden nehodný osídlenec, chráněný ministerstvem zemědělství, dostane s místa, kterého si nezasluhuje. Není divu, když se pak v průběhu šetření zjistí, že právě u tohoto nehodného osídlence nocuje úředník ministerstva zemědělství, když jede do pohraničí řídit zemědělskou politiku. Chceme, aby byl v pravém slova smyslu vknihován majetek novodobým Chodům, jichž nutně potřebujeme pro pevný stát a národ. To se stane také posílením jistoty, že osídlil národ a ne že osídlila politická strana. Neboť žádný z lidí, ani ministr nakonec nebude ochoten, když by věci stály nepopulárně, pěkně po tom starém církevním říci: Pán Bůh dal, Pán Bůh vzal; on by se každý hlásil jenom k tomu: Pán Bůh dal.

Tož tedy myslím, že si musíme vzpomenout na to, že dáváme do pohraničí málo privilejí, ale že tam ukládáme velké povinnosti a že je tu nutno, abychom se starali o spokojenost tohoto lidu, poněvadž tím budeme zajišťovat naše hranice. Tomu bude sloužit, když se budeme starat o to, aby v českých chalupách celého našeho pohraničí nebyly ukládány prapory stranou, ale aby v těch barácích byl všude schován prapor vlastního státu, a jestli při tom myslím na krásný symbol, který si ve velké chvíli svých dějin dal hrdinný lid sovětský, srp a kladivo, pak nechť zůstane a rozšíří se po celých našich hranicích historický symbol náš, symbol psí hlavy našich Psohlavců na důkaz, že bude v každé hodině nebezpečí lid přísahat vždycky jen sobě, československé nezávislosti, československé svobodě, navždy jen československému svobodnému lidu. (Potlesk.)

Podpředseda dr Ševčík (zvoní): Ďalším rečníkom je pán posl. Bacílek. Dávam mu slovo.

Posl. Bacílek (uvítaný potleskom): Vážená snemovňa, pani a pánovia!

Vládny návrh zákona. . . (Hluk. - Podpredseda dr Ševčík zvoní.). . . o vykonaní knihovného poriadku ohľadne konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov, vzťahujúcich sa na pridelený majetok, znamená veľký prínos pre konsolidáciu nášho nového ľudovodemokratického poriadku aj na Slovensku. Týmto zákonom sa dovršuje rad revolučných zákonov o konfiškácii nepriateľského a zradcovského majetku. Navždy a neodvolateľne prechádza tento majetok do držby národa a súčasne dáva sa pevná právna istota všetkým novým držiteľom, deputátnikom a maloroľníkom, že tento majetok zostáva už pevne a na večné časy v súkromnom vlastníctve.

Pri hlasovaní za tento nový zákon treba si ešte raz pripomenúť, že tvoríme nový ľudovo - právny poriadok, ktorý čerpá svoje sily z našej národnej demokratickej revolúcie, z nášho slovenského národného povstania. (Potlesk.) Prečo to spomínam? V prvom rade preto, lebo práve udalosti okolo zrodu a odhlasovania tohto zákona ukázali, že zďaleka nestačí povstanie a revolúciu krásnymi slovami oslavovať, ale treba v duchu tejto revolúcie pracovať a odkaz tejto revolúcie neprestajne uskutočňovať a strážiť. (Potlesk.)

Vznik tohto zákona je nerozlučne spojený s činnosťou Ministerstva pôdohospodárstva. My, slovenskí komunisti, cítime dvojnásob zadosťučinenie, že základné zákony v oblasti nášho ľudového zákonodarstva v pôdohospodárstve vychádzajú z jeho iniciatívy, aj keď dostávajú svoju definitívnu formu za účinnosti a spolupráce všetkých ostatných ministerstiev na osnove zaujatých. Do osnovy tohto zákona v definitívnej forme prešli všetky tie základné zásady, ktoré zastupujeme a hlásame od samého začiatku.

Niektoré slovenské i české reakčné kruhy, ktorým záleží na tom, aby naše dediny boli udržiavané v stálom stave právnej neistoty, ktoré priamo chodili a strašili roľníctvo, že to tak neostane, že majetok im bol pridelený dočasne, že komunisti chcú kolchozy, úmyselne zdržoval a bagatelizovali vydanie tohto zákona, aby ťažili zo zmätku a neistoty pre svoje úzkoreakčné a niekedy aj stranícke účely. Prieťahy okolo tohto zákona ešte raz jasne dokázali, komu záležalo a komu záleží na tom, aby v našich dedinách vládla spokojnosť a pokoj, právna istota, a kto zanáša do našich dedín nepokoj a rozvrat.

Súčasne treba, aby tento zákon bol doplnený ďalším zákonom o sceľovaní pôdy a súčasne zaknihovanie nových majetkových pomerov vytvárajú takú právnu základňu a také psychologické ovzdušie, aby roľník - živiteľ národa radostne a bez obáv sa mohol venovať svojej práci na svojej pôde.

Skúsenosti, ktoré sme však nadobudli na Slovensku, upozorňujú na jednu významnú okolnosť a súčasne aj varujú: Sebalepší a sebakrajší zákon môže zostať iba na papieri, keď nie je dostatok dobrej vôle a vnútorného presvedčenia o jeho správnosti a súčasne dostatočný pocit zodpovednosti pri jeho prevádzaní. Zákonodarcom je u nás ľud; jeho vôľa sa vteľuje do zákona. Ide však o to, aby orgány a aparát, ktoré tieto zákony majú prevádzať, pracovali v plnom súlade s vôľou ľudu, pri čom rýchlo, presne a bez otáľania.

Hovoril som, že pomery na Slovensku žalujú a varujú. Na Slovensku nie sme v tak šťastnej situácii ako v Čechách. Dosiaľ sa len pomaly prevádza odsun Maďarov a pôdy je málo. No, napriek tomu ani nariadenie SNR o skonfiškovaní nepriateľského majetku, ktoré sa zrodilo pred zákonom v Čechách, nie je prevádzané tak ako v českých zemiach. v Čechách a na Morave - vďaka energickej spolupráci Ministerstva pôdohospodárstva s miestnymi a okresnými národnými výbormi a vďaka energickej iniciatíve samotného ľudu - konfiškovanie nepriateľského majetku a prídelové pokračovanie je zhruba skončené. Nie je tomu tak u nás, na Slovensku. Tu narážame na tisíce ťažkostí, a to niekedy aj so strany tých, ktorí by mali urýchlenému prideľovaniu a konfiškovaniu napomáhať. Vedúci činitelia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu radi sa vydávajú za väčšinu legitimovaných zástupcov Slovenska. Nech si ale uvedomia to, že táto väčšina pozostáva z veľkej časti zo slovenských deputátnikov, zo slovenských maloroľníkov, ktorí hlasovali za Demokratickú stranu v nádeji, že ona skutočne rešpektuje a splňuje slovenské národné záujmy. Ukázalo sa, že práve v otázkach pozemkovej reformy sa často nájdu ochrancovia maďarských grófov, nemeckých barónov medzi významnými slovenskými politickými činiteľmi.

Prečo to hovorím? Hovorím to preto, aby som na príkladoch ukázal, že všetky reči o krivdách páchaných na Slovákoch v minulosti slúžia len k tomu, aby bola odvrátená pozornosť od krívd, ktoré sú na slovenskom ľude páchané so strany slovenskej reakcie ešte aj dnes. Podkladom jednoty Čechov a Slovákov v tejto republike je jednota štátu, jednotná politika vlády, vyjadrená vo vládnom programe, splňujúc túžbu po novom spoločenskom poriadku. Je jednakým záujmom slovenského i českého roľníka, aby pozemková reforma bola prevádzaná urýchlene a dôsledne a aby aj zaknihovanie bolo urýchlené a dôsledne prevedené. Protiľudový postup slovenskej i českej reakcie je jednako namierený proti záujmom českého ako aj proti záujmom slovenského ľudu.

Dovoľte, aby som tieto všeobecné vývody podoprel niektorými konkrétnymi dôkazmi. Už v dobe slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bolo vyzdvihnuté heslo, že pôda má prináležať tomu, kto na nej pracuje, a boli robené prípravy k pozemkovej reforme. SNR svojím nariadením č. 15 na jeseň 1944 roku zakázala majetkové prevody v pôdohospodárstve a konečne vo februári 1945 prijaté bolo nariadenie SNR č. 4 o konfiškácii pôdy Nemcom, Maďarom a zradcom a pridelení tejto pôdy slovenským roľníkom. Komunistická strana Slovenska po celé dva roky od vydania tohto nariadenia sa snažila všetkými prostriedkami o to, aby konfiškovanie a rozdelenie nepriateľskej pôdy bolo vykonané úspešne a rýchle. V tomto svojom úsilí bola hamovaná často aj samým povereníctvom. Už na jar minulého roku sa zdalo, že s pozemkovou reformou sme sa dostali do závozu. Navrhovali sme preto novelizáciu zákona č. 104/45 a novým nariadením SNR č. 64 bolo právo konfiškovať pôdu Nemcom, Maďarom a zradcom, zverené komisiám zložených zo zástupcov Povereníctva pôdohospodárstva a Povereníctva vnútra, radám okresných národných výborov a odbojových organizácií.

Výsledky polročnej činnosti týchto konfiškačných komisií boli veľké, i keď nedokončili plne svoju prácu v dôsledku toho, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sa nepostaralo o to, aby zavčasu boli podané návrhy na konfiškáciu; teda už vyše dvoch rokov je prevádzaná pozemková reforma na Slovensku, ale do dnešného dňa nie je skončené ani konfiškačné, tým menej prídelové pokračovanie. Mnohé veľkostatky, ktoré už dávno mali byť konfiškované, do dnešného dňa konfiškované nie sú a zostávajú majetkom Nemcov, Maďarov a zradcov, ako to vidíme v prípade nemeckej spoločnosti Negotium, kde takmer všetky účastiny sú v rukách Nemca Hischa a majetok dosiaľ konfiškovaný nebol. Takto je tomu v prípade Kathariny Szombathelyovej, a v rade iných prípadov, ako aj v prípade ostrihomského arcibiskupstva, kde arcibiskupom je Mindsenthy, známy reakcionár. Majetok tohto arcibiskupstva v Maďarsku je už rozparcelovaný, ale na Slovensku 50.000 kat. jutár zeme, hoci v zmysle naradenia SNR č. 104 mali byť konfiškované, posiaľ rozdelené nie sú.

Vo veciach konfiškácie bola zavedená neistota aj tým, že zástupcovia Povereníctva pôdohospodárstva v konfiškačných komisiách dostávali často osobné pokyny, aby predložili na prerokovanie niektoré prípady, ktoré už boli konfiškované predsedníctvom SNR. Tak sa stalo, že konfiškačné komisie rušili neoprávnene a nezákonne mnohé konfiškačné rozhodnutia predsedníctva SNR. Takto boli do konfiškačného pokračovania vznesené neistota a chaos, čo umožnilo rôznym advokátom podvodné machinácie.

K tomu pristupuje aj to, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pripustilo možnosti obnovy, a tak v niektorých prípadoch, kde boli podané odvolania, bolo zarazené prídelové pokračovanie. Týmto stavom zaoberal sa aj slovenský Národný front, ktorý sa uzniesol zriadiť komisiu, ktorá by niektoré vadné konfiškačné rozhodnutia revidovala. Súčasne Národný front zdôraznil, že obnova konfiškačného pokračovania nie je možná a že v takých prípadoch, kde sú dve protichodné rozhodnutia, platí rozhodnutie prvé. No, toto uznesenie Národného frontu v mnohých prípadoch nie je dodržiavané.

Podľa naradenia SNR konfiškovaný majetok, pokiaľ nie je rozdelený, mal byť okamžite odovzdaný do správy Pozemkového fondu. V mnohých prípadoch sa tak nestalo a na niektorých konfiškovaných majetkoch sedia bývalí majitelia, Maďari a Nemci. V pozemkových knihách často nie sú vedené záznamy o akte konfiškácie a tým je umožnené, že bývalí majitelia nielen rozkrádali konfiškovaný inventár a statok a tento predávali, ale že prevádzali aj špekuláciu s pôdou, prípadne majetok zaťažovali novými a novými dlžobami. Tak tomu bolo v prípade Leonardyho v Nitrianskej Šarfii. Pôdohospodársky majetok tohto nemeckého baróna bol konfiškovaný predsedníctvom SNR, ale pán barón po vykonanej konfiškácii zaťažil uvedený majetok novou dlžobou 750.000 korún, ktoré boli riadne zaknihované; nechal rúbať drevo v lese a toto predával po vykonanej konfiškácii, pán poslanec Rožnay, to u vás v Nitre! O vykonanej konfiškácii neboli často roľnícke komisie upovedomené, ale v prípadoch, kde konfiškačná komisia nesprávnym, novým rozhodnutím vniesla chaos, nebol miestnym roľníckym komisiám skutočný stav správne vysvetlený. Pracovné skupiny Povereníctva pôdohospodárstva, ktoré majú byť podľa zákona iba pomocným orgánom roľníckych komisií, často sa do jednaní komisií miešali, zanášali neistotu a znekľudňovanie. Tam, kde roľnícke komisie pokračovali podľa vyhlášky povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy celý majetok zákonne právom rozdeliť, často tomuto prekážali. Tak tomu bolo v prípade Nemca Mychnika v obci Trebostovo, okres Turčiansky Svätý Martin, ktorého majetok bol právoplatne konfiškovaný predsedníctvom SNR, ale konfiškačná komisia pod diktátom známeho zloducha dr Karlíka uvedený majetok spod konfiškácie vypustila; hoci je jasné, že konfiškačná komisia nemala žiadne právo jednať o prípade a meniť uznesenie predsedníctva SNR, predsa na uvedenom veľkostatku bačuje posiaľ rodina Mychnikovcov a vysoký úradník Povereníctva pôdohospodárstva, pán Rychnovský, ani po mojej telefonickej intervencii nedal príkaz pracovnej skupine prideliť uvedený majetok miestnym uchádzačom.

Platnosť niektorých konfiškačných rozhodnutí a zavinený chaos v novom rozhodovaní viedli k tomu, že miestami bola proti roľníkom zneužívaná i národná bezpečnosť. Tak tomu bolo v prípade Leonardyho, kde členovia miestnej roľníckej komisie v Šarfii boli obvinení neoprávnene z krádeže inventára a statku preto, že pridelili tento miestnym uchádzačom. Tak tomu bolo v prípade Emödyho v Šurankách pri Nitre, kde členovia národnej bezpečnosti dostali príkaz, aby odobrali roľníkom dobytok pridelený. im miestnou roľníckou komisiou. Tak tomu bolo v prípade Majláta - Pokorného vo Veľkých Chrašťanoch, okres Zlaté Moravce, kde bývalý majiteľ Maďar, za spolupôsobenia orgánov národnej bezpečnosti traktorom rozoral pole roľníkov miestnou roľníckou komisiou im pridelených.

V prípade Schümega v Nitre za spolupôsobenia úradníka Povereníctva pôdohospodárstva dr Karlíka bol zakázaný prístup do vinice národným správcom, partizánom a vojakom zahraničného odboja a celú úrodu hrozna si zobral Maďar Schümeg. Koľko z toho vína vypil dr Karlík, to ja neviem.

Protizákonne bolo postupované i v týchto vypusteniach pôdy v prospech slovenských príslušníkov v rodine. Podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/45 vo znení nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/46, môže byť nekonfiškovaný majetok rodinných príslušníkov Nemca, pokiaľ sú slovenskej národnosti, najviacej do 50 ha. v prípade zradcu Pružinského bol vypustený majetok celý, takže na parceláciu nič neostalo. Podobne bolo jednané i v prípade Kyseliovcov a iných. Pretože v uvedených prípadoch nariadil sa súčasne aj bezplatný prevod, nielenže zradca Pružinský nebol poškodený, ale naopak štát prišiel v tomto prípade i o prevodné poplatky. Podľa tohto istého nariadenia Slovenskej národnej rady žiadosť o nekonfiškovanie pôdy má byť súčasne pri rozhodovaní o konfiškácii. Na Slovensku bola zavedená prax, že po prevedenej konfiškácii boli nezákonne prejednávané žiadosti rodinných príslušníkov a bol uvedený majetok vypustený. Úradníci Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktorí konfiškačným komisiám predsedajú, nielenže v niektorých prípadoch takéto jednanie pripustili, ale aj naopak protizákonitosť presadzovali. Tak tomu bolo v prípade bratov Mikovcov vo Vyšných Hutkách, okr. Košice. V uvedenom prípade išlo o Maďarov, z ktorých dvaja boli odsúdení okr. ľudovým súdom. Pôdohospodársky majetok uvedených bol právoplatne konfiškovaný okr. roľníckou komisiou. Hoci § 3 nariadenia SNR, č. 104/45, jasne hovorí o tom, že manželky alebo deti môžu žiadať, aby tento majetok nebol konfiškovaný najviac do výmeru 50 hektárov, konfiškačná komisia proti svojmu prvému uzneseniu znovu sa zaoberala týmto prípadom a pridelila uvedeným ženám, v ktorých domácnosti sa hovorilo len maďarsky, k ich vlastnému majetku nových 50. ha. V tomto prípade došlo k niekoľkým nezákonitostiam: 1. O majetku právoplatne konfiškovanom bolo znovu rozhodované, hoci obnova podľa zákona nie je prípustná; 2. bolo vypustené neoprávnene všetkým spolu viac ako 50 ha; 3. bol pridelený majetok ženám, ktoré v zmysle nariadenia SNR treba považovať za osoby maďarskej národnosti, lebo ich obcovacia reč je maďarská. Majetok medzi roľníkov bol rozdelený. Teraz pán dr Mikuláš Styk, významný funkcionár Demokratickej strany v Košiciach, núti tamojších roľníkov, aby pridelený majetok vrátili zpät uvedeným Maďarám. Podobne nezákonným spôsobom vypustila konfiškačná komisia aj majetok Steinemana, zarytého Nemca z výčapiek u Nitry, ktorý bol u odvodu SS, ako aj jeho sestry Idy Steinemanovej, vydatej Kobydovej. Tak bola pripustená nezákonitosť v prípade vypustenia majetku ženy známeho člena gestapa Šenkireka v Urmincách, okr. Topoľčany, obžalovaného v 260 prípadoch zo zločinov pred okresným ľudovým súdom. Medzi týmito zločinmi sú aj desiatky prípadov vrážd partizánov. Jeho žene, ktorá bola organizovaná v Deutsche Partei, konfiškačná komisia za prítomnosti zástupcu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vypustila 50 ha. V prípade Steinemana tento Nemec vyhnal slovenských roľníkov z riadne im pridelenej zeme. Že to nepodporuje práve dôveru slovenských roľníkov, to každý jasne pochopí.