Značné nespravodlivosti sú páchané i v prípadoch majetkov, ktoré boli prevedené v dobe neslobody z osôb maďarských a nemeckých na Slovákov. Nariadenia SNR č. 15/44 zakazovalo bez zvolenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy akékoľvek pozemnoknižné prevody. Nariadením SNR č. 65/46 bolo toto nariadenie so spätnou platnosťou zrušené a podľa § 1, ods. 2 bolo ustanovené, že na scudzení alebo zaťažení nehnuteľnosti po 29. septembri 1939 sťahujú sa obdobné ustanovenia § 1, ods. 3 dekrétu prezidenta republiky č. 108/45. Podľa ustanovenia dekrétu právo rozhodovať o zásadách slušnosti pripadá konfiškačnému orgánu, analogicky treba vyvodiť, že konfiškačné komisie, t. j. konfiškačný orgán, podľa nariadenia SNR č. 104/45 a 64/46 budú rozhodovať i o zásadách slušnosti. Tomu vo skutočnosti tak nie je. Na Slovensku máme mnoho prípadov priamo podvodného zachraňovania majetku nemeckých a maďarských grófov, ako je tomu v prípadoch p. inžiniera Papánka a grófa Pálfyho. Predsedníctvom SNR bol právoplatne majetok grófa Pálfyho skonfiškovaný. Pán inžinier Štefan Papánek v r. 1944 si bol dobre vedomý toho, že sa blíži koniec panstva fašizmu, a bol dobre informovaný o povstaní v Banskej Bystrici a chystaných opatreniach pozemkovej reformy. Podujal sa teda záchrany majetkov týchto grófov pri vedomí, že aj pre neho niečo kvapne, a preto dňa 10. októbra 1944 uzavrel kúpne - predajnú zmluvu menom tzv. zveľaďovacieho družstva. Toto družstvo je zrejme družstvom fingovaným, lebo takmer všetky účastiny vlastní Ing. Štefan Papánek a konečne i podiele deputátnikov zaplatil on sám. Zmluva overená v decembri 1944 bola základom pre pozemnoknižný prevod, ktorý sa stal 20. apríla 1946, teda po oslobodení. V júni 1945 bolo uvedené družstvo podľa záznamov v pozemkovej knihe zrušené a majetok znovu bol prenesený na grófa Pálfyho. V auguste 1945 znovu čítame v zázname prepis uvedeného majetku z grófa Pálfyho na zveľaďovacie družstvo. Uvedeným prípadom zaoberalo sa predsedníctvo SNR a majetok skonfiškovalo. V júli 1946 konfiškačná komisia prípad znovu prejednávala a uzniesla sa prípad odložiť. 12. decembra 1945 rozhodla i o zásadách slušnosti, a to tak, že konfiškácia predmetného majetku zásadám slušnosti neodporuje. Tým ale história skončená nebola. Údajne na príkaz podpredsedu Zboru povereníkov Fraštackého konfiškačná komisia 19. decembra 1946 znovu o prípade rokovala a konfiškáciu zrušila. Teda o jednom prípade sa rozhodovalo štyrikrát. Roľníkom sa bráni v rozparcelovaní pôdy a pán Ing. Štefan Papánek kľudne bačuje ďalej. Podobne pomáhal pán Papánek aj grófovi Erdödymu v hlohoveckom, Pálfymu v novomestskom okrese, a roľníci sa márne dovolávajú orgánu, ktorý by v ich prípade spravodlivo rozhodol. Ing. Papánek je nesporne slovenského pôvodu, ale to nevadí, aby pre svoje vlastné vrecko neumožňoval Nemcom a Maďarom utiecť za hranice s peniazmi, ktoré mu v ohrozenej dobe vyplatili. A tak možno pokračovať. Medzi takéto prípady možno rátať i prípad Barna - Faláth. Konfiškačná komisia a predsedníctvo SNR skonfiškovalo majetok Barnu obec Šarlužky - Kajsa, Kynek, Molnos. Konfiškácia bola právoplatná. Teraz sa ale ukázalo, že tento majetok nemôže byť rozdelený preto, lebo na majetku sedel pán Faláth, ktorý údajne uzavrel kúpnopredajnú zmluvu s pánom Barnom v r. 1942. Pán Faláth mal z prvej pozemkovej reformy veľký majetok v komárňanskom okrese. V komárňanskom okrese v období okupácie mu maďarský štát vyplatil za tento majetok slušné obnosy. Použil ich k zakúpeniu majetku Barnu v Šarlužkách - Kajse. Keď Československá republika bola oslobodená, pán Faláth okamžite sa ponáhľal do komárňanského okresu a svoj veľkostatok v komárňanskom okrese si vzal nazpät; používa majetok v nitrianskom okrese, okrese, ktorý bol konfiškovaný, používa majetok v komárňanskom okrese a veselo si bačuje a gazduje na týchto veľkostatkoch. Treba podotknúť, aká je núdza o pozemky práve v Šarlužky - Kamsi. Pre 2.200 obyvateľov je len asi 700 kat. jutár pôdy. Naproti tomu 3 veľkostatky vlastnia 2.000 katastrálnych jutár pôdy. Tu je vidieť, kde vlastne je problém a akým spôsobom práve tí najpotrebnejší sú poškodzovaní. My vieme o tom, že pán Faláth bol jedným z kriklúnov na piešťanskom zjazde Jednotného zväzu, kde vystupoval menom maloroľníkov a prerušoval reč súdr. Ďuriša, ministra zemedeľstva.

To len k charakteristike, aké typy chcú robiť.tzv. starú roľnícku politiku, v ktorej roľník bol sústavne okrádaný veľkostatkárskymi vrstvami a keby otázka pozemkovej reformy stala sa kšeftom v rukách agrárnickej strany. Títo ľudia majú všetky príčiny k tomu, aby vystupovali proti novej roľníckej politike prajnej ľudu, prajnej maloroľníkom a deputátnikom, - akú prevádza a vedie minister Ďuriš a ako je to súčiastkou nášho vládneho programu. (Potlesk komunistických poslancov.) Podľa nariadenia SNR má byť pôda, ktorá bola konfiškovaná, prevzatá do správy majetkov pozemkového fondu a pridelená roľníkom. Pod správou pozemkového fondu na Slovensku je dnes pri ohromnom nedostatku pôdy ešte 25.000 kat. jutár, ktoré už dávno mali byť medzi roľníctvom rozdelené. No ako sa gazduje na týchto veľkostatkoch? Na týchto veľkostatkoch sa gazduje tak, že už prešustrovali na 62,000.000 a že si žiadajú ďalších 25,000.000, aby toto turecké hospodárstvo mohli na veľkostatkoch udržovať ďalej. To je toľko, pokiaľ sa týka konfiškačného pokračovania.

A pokiaľ sa týka prídelového pokračovania, je to ešte horšie. Uvediem len maličkú ilustráciu. Podľa výkazu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bolo skonfiškované na Slovensku pôdohospodárskej pôdy približne 260.000 ha. Keď rátame malé prídely, ktoré na Slovensku sú dávané, môžeme počítať s tým, že máme niekoľko desaťtisíc uchádzačov. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy za 2 roky činnosti tohto povereníctva vydalo posiaľ podľa ich vlastných správ 363, slovom tristošesťdesiattri vlastníckych dekrétov. Je jasné, že roľníci, ktorí sa márne domáhajú toho, aby mali nejakým spôsobom zaistené to, že pôda zostane im, sú uvádzaní v nepokoj a obávajú sa, aký bude vývin ďalej. A že ani obhospodarovaniu týchto pozemkov nevenujú takú pozornosť, akú by tieto zasluhovali a akú vyžaduje naše národné hospodárstvo, je celkom jasné. My vieme, že v otázke prídelového pokračovania boli robené rôzne machinácie. Len jeden prípad uvediem, ale je ich viac, i keď nie tak krikľavých. Je to prípad Edelsheim - Gyulay, pani grófky Edelsheim - Gyulayovej v Lafantovciach, okres Nitra. Edelsheim - Gyulay bol právoplatne konfiškovaný. Jeho majetok bol v nájme pána veľkostatkára Slezáka. Hoci Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa zákona malo právo predĺžiť pachtovnú zmluvu najviac na rok 1945/46, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ponechalo na tomto skonfiškovanom majetku pána Slezáka, ktorý na jeseň pole obsial, zoral a keď sa deputátnici na jar domáhali, aby im bola pôda pridelená, prehlásil: Prosím, máte na to zákonitý nárok, ja proti tomu nič nemám, ale vy mi za každé kat. jutro musíte dať 1.500 Kčs za to, že som pôdu obrábal. Celkom vyšlo na jedného deputátnika asi 15.000 Kčs. To bol prvý ťah, pomocou ktorého chcel deputátnikov zastrašiť. Druhý bol, že na skonfiškovanom majetku Edelsheim - Gyulay, resp. pani grófky Edelsheim - Gyulayovej z rodiny Horthyho v Budapešti, bol kaštieľ s pekným zariadením, s pianami, kobercami, obrazmi, knižnicou a so všetkým, čo v takých majetkoch býva. V uvedenom prípade Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy neprevzalo tento majetok do svojej vlastnej správy, neurobilo inventúru a tak pán dr. Karlík, ktorý bol predsedom pracovnej skupiny v Nitre, mohol odviezť na troch nákladných autách rôzne zariadenie pre kancelárie, ako hovorí; ale na čo potrebujú v kanceláriách piana, to neviem. Len teraz 11. apríla bola vyšetrujúca komisia v Lafantovciach, ktorá zisťovala, kto a čo vlastne z tohto majetku ukradol. Lafantovce nie sú v pohraničí ani nie sú tam Maďari, tam sú Slováci a nemožno teda o tomto prípade hovoriť, že je to prípad, ktorý sa stal, keď tam nikto nebol, v neporiadnom pohraničí: Je to na strednom Slovensku v kraji, kde sú pomery konsolidované. Toto samotné nestačí. Pracovná skupina Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vypravila sa do Lafantoviec, zvolala poradu, na ktorej boli zástupcovia miestneho národného výboru, zástupcovia miestnej roľníckej komisie, pán veľkostatkár Slezák, a uzavreli tam nasledujúcu dohodu: konštatovali, že pani Edelsheim - Gyulayovej treba sa postarať o riadnu výživu. Pretože miestna roľnícka komisia podľa zákona nemá právo prideliť kaštieľ alebo pozemky človeku, ktorý bol konfiškovaný, hľadala sa právna norma. Takýmto spôsobom bolo vynútené podpísanie zápisnice na miestnej roľníckej komisii a miestnom národnom výbore, aby súhlasili s tým, že by tento majetok, tento kaštieľ, krásny park a príslušenstvo, nejaká rolička, boli dané obci Lafantovce, ktorá mala dať tento majetok do doživotného užívania pani grófke, aby pani grófka netrpela biedu, aby nemala nedostatok a aby sa mohla vyvaľovať v kaštieli ako posiaľ. Zákonná forma tu bola nájdená. Nedáva sa to nazpät žiadnemu grófovi, žiadnemu Maďarovi, dá sa to obci a obec nech sa postará o úbohého, o tú nešťastnú maďarskú grófsku rodinu. Teda ja myslím, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy malo by uvážiť, ako na tomto majetku grófa Edelsheim - Gyulay žili deputátnici, či deputátnici za minulého režimu bývali v kaštieľoch, či všetky náležitosti žien partizánov alebo zahraničných vojakov, ktorí sa vracajú, sú riadne vybavené, či majú o seba postarané tak, ako sa úradník Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dr Blaho stará o pani grófku. (Posl. Valo: To je člen rodiny Horthyho!) No ja viem, že je to rodina Horthyova. No tak to nie je tak jednoduchý prípad.

Prečo všetky tieto prípady uvádzam? Chcem ukázať na to, že na Slovensku je stav taký, že sa nerešpektujú nielen niektoré celoštátne zákony, ale že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktoré často hovorí o pražskom centralizme, nerešpektuje ani vlastné zákony, nerešpektuje slovenský orgán, nerešpektuje nariadenie Slovenskej národnej rady a tak podkopáva tie výdobytky, ktoré sme si vydobyli v slovenskom národnom povstaní. Dnes o nejakom nebezpečí z Prahy sa hovoriť nemôže. Dnes vieme, že pre potreby slovenského ľudu, slovenského roľníka, slovenského robotníka a pre prevažný vplyv robotníckych vrstiev má vláda Klementa Gottwalda plné pochopenie (Potlesk.), a keď sa hovorí o tom, že niekto ohrozuje to, za čo sme v Banskej Bystrici bojovali, je to v prvom rade slovenská reakcia, ktorá sa spojuje s úplne protištátnymi živlami a ktorá si nepraje, aby na Slovensku bol poriadok, konsolidácia a pokoj, ale ktorá podobným spôsobom podvracia dôveru slovenského ľudu k Československej republike a takým spôsobom vnáša rozvrat. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)

Nechcem hovoriť všeobecne o všetkých úradníkoch Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, nechcem hovoriť o všetkých príslušníkoch Demokratickej strany. Viem, že i na Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy je celý rad ľudí, ktorí chápu, že zákony, vydávané dnes, v dnešnej dobe, opierajú sa o vôľu ľudu a majú plniť vôľu ľudu, poslanie nasej národnej demokratickej revolúcie a že tieto zákony je treba i vykonávať. Ak som pomerne dobre informovaný o rôznych prípadoch na Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ďakujem za to samým zamestnancom tohto povereníctva - a nie sú to komunisti, ktorí mne zahlásia: tam sa stal ten prípad, tam zas ten prípad, pán poslanec, choďte sa na to pozrieť, čo to je. Tiež v tomto prípade bolo by nesprávne, keby sme stotožňovali s tými reakčnými kruhmi veľkú časť slovenského ľudu. A práve v otázkach pozemkovej reformy je jednota ľudu priamo vzorná. Komisia pre revíziu niektorých konfiškačných opatrení a uznesení, zriadená Národným frontom, dostáva celý rad dopisov, v ktorých sú razítka všetkých organizácii v danom mieste a v ktorých všetky organizácie svorne protestujú proti tomu, že ten alebo iný konfiškačný prípad má byť zrušený.

Máme pochopenie pre biedu nášho slovenského ľudu a vieme, že sociálne otázky, otázka pôdy, hrá u roľníka na Slovensku tak dôležitú úlohu, že je to základnou úlohou. Darmo sa budeme snažiť o odstránenie disparity v cenách, darmo sa budeme snažiť nejakými príštipkami pomôcť roľníkovi, keď on nemá dosť pôdy a keď nemá čo predať, keďže prevažná časť roľníkov na Slovensku sú roľníci s 5, 6 alebo 7 katastrálnymi jutrami. Taký roľník pri najlepšej vôli nemá čo predať a bude žiť biedne. Životná otázka zdravého roľníctva na Slovensku, aby bolo rentabilné a samostatné, je v prvom rade otázka pôdy. A preto i všetky zákony, týkajúce sa pozemkovej reformy, musia byť všetkými úprimnými stúpencami a priateľmi slovenského ľudu takto chápané a musí im byť v tomto smere pomáhané.

Som presvedčený, že i zákon dnes prejednávaný, bude prijatý s veľkým porozumením na celom Slovensku. Prial by som si, aby sa poslanci Demokratickej strany, ktorí budú hlasovať za tento zákon spolu s nami komunistami, postarali o to, aby na Slovensku bol odstránený šlendrián, ktorý tam je, a aby tento zákon bol skutočne na Slovensku prevedený. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Dalším řečníkem je p. posl. Weiland. Dávám mu slovo.

Posl. Weiland: Slavná sněmovno, paní a pánové! Dnes po dvou letech práce na obnově státu vidíme, že jsme v pohraničí vykonali již značný kus práce. Kromě odsunu Němců, který nebyl malou věcí, byla to zvláště měnová úprava, spojená v pohraničí s daleko většími obtížemi, nežli tomu bylo ve vnitrozemí, ubytování osídlenců, uvedení továren, živností a obchodů v chod, zřízení škol, evidence majetku a řada jiných důležitých opatření. Na základě dekretů zřídili jsme osidlovací úřad a fondy. Provedli jsme také konfiskaci, ale v úpravě majetkových poměrů jsme se zatím daleko nedostali. Trvá dál provisorium národních správ v obchodech, živnostech, průmyslových podnicích i v zemědělství, s tím trvá dál nejistota, roste netrpělivost a množí se škody a ztráty na hodnotách, vznikající z nedostatečné péče o svěřené objekty. Tento stav je brzdou klidného hospodářského rozvoje a jeho důsledky jsou patrné i ve správě obcí a měst, v kulturní práci a v celém životě osvobozeného pohraničí vůbec.

Aby urychlilo vývoj poměrů, přijalo toto Národní shromáždění v lednu t. r. návrh zákona o některých zásadách při rozdělování nepřátelského majetku konfiskovaného podle dekretu presidenta republiky č. 108, dnes zákon č. 31 z roku 1947. Tímto zákonem bylo zavedeno zkrácené řízení pro příděl drobných živnostenských podniků a rodinných domů. K jeho provedení je ovšem třeba přídělového nařízení, které musí vydat vláda. Osidlovací výbor sněmovny resolucí vyzval vládu, aby toto nařízení vydala nejpozději do konce května. Lze tedy očekávat, že v červnu, nejpozději v červenci dojde již k praktickému provádění zákona č. 31, na které se v pohraničí již netrpělivě čeká. A dnes přijetím předložené osnovy o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku umožníme rychlý převod také zemědělského majetku do rukou osídlenců na něm pracujících.

Je to skutečně opatření velmi významné na rozdíl od knihovacího procesu při první pozemkové reformě, z níž ještě dnes mnozí z přídělců nemají proveden knihovní pořádek. Tak jako čekali drobní živnostníci a uživatelé rodinných domků na zákon č. 31, tak se zvýšenou netrpělivostí čekají na dnes projednávaný zákon všichni osídlenci, kteří hospodaří na zkonfiskované půdě. Zákon sám je opatření velmi dobré, protože umožňuje rychlé provedení převodu. Zákon ukončuje dosavadní právní a hospodářské provisorium na osidlované půdě, a pokud je to možné, ukončuje právní nejistotu, která až dosud panovala. Přinese spokojenost našim rolníkům v pohraničí a umožní úspěšný hospodářský rozvoj osidlovaných krajů.

Jistou, avšak prozatím neodstranitelnou vadou zákona jest, že nemůže přivoditi ve všech případech definitivní zaknihování přiděleného majetku, neboť to je závislé, jak jest uvedeno v § 22, na provedení měřičských prací a tudíž i scelovacích prací v pohraničí a na možnosti vystavení úplných přídělových listin Národním pozemkovým fondem. Národní pozemkový fond přejímá tím velmi významné poslání a bylo by proto opravdu nutno reorganizovat vedení tohoto fondu novým demokratickým statutem. Je tudíž třeba, aby ministerstvo zemědělství a Národní pozemkový fond a jeho osidlovací orgán byly vybaveny co největším počtem odborných měřičských sil a odbornými silami, které by mohly pořídit co nejrychleji definitivní přídělové listiny a zaříditi definitivní zaknihování přiděleného majetku v pevných knihovních vložkách.

Bylo by v zájmu spokojenosti v pohraničí, ale i v zájmu naší osídlovací politiky, aby ke zřizování předběžných vložek pro přidělený majetek nemuselo být používáno alespoň ve velkém počtu případů ustanovení § 22 projednávaného zákona. Zřízení předběžných vložek znamená totiž v podstatě definitivní a pevný příděl stavební parcely a budov na ní postavených, předpokládá však, že definitivní zápisy stran ostatních nemovitostí, tedy polí, luk a lesů, budou prováděny dodatečně, jakmile bude ukončeno měřičské řízení a práce, spojené s vystavováním přídělových listin a jejich zaknihováním.

Tyto okolnosti mají svůj veliký význam zejména pro možnost získání potřebného knihovního úvěru, úvěru, který budou přídělci potřebovati pro nutný provozní kapitál a pro hospodářské vybavení všech svých usedlostí Třebaže zřizování předběžných knihovních vložek do jisté míry umožňuje poskytování knihovního úvěru, lze očekávat, že přesto bude u peněžních ústavů, pokud jde o ochotu, určitá nejistota v těchto případech. Proto by bylo třeba, aby buď stát nebo svazky územní samosprávy nebo nejlépe snad Národní pozemkový fond v mezích své působnosti se postaraly ve formě záruk o to, aby i tato nejistota zmizela.

Prohlašuji, že strana národně socialistická, která svým ministrem dr Drtinou se postarala o to, aby zákon o urychleném zaknihování byl uskutečněn v té formě, o níž dnes jednáme, učiní také vše, čeho je třeba, a poskytne plnou podporu jak pro potřebné urychlení měřičských a knihovacích prací, tak i pro posléze uvedenou otázku záruk za potřebný zemědělský úvěr v případě zaknihování předběžnými vložkami. Nemáme sice přesné číslice o hospodářství Národního pozemkového fondu, ale pravděpodobně mohl by tento fond záruku do určité výše poskytnout, když mohl dát v roce 1946 ministerstvu zemědělství 50 milionů pro zvelebení zemědělství a v roce 1947 na tentýž účel 100 milionů Kčs. Ministerstvo zemědělství má přece svůj schválený rozpočet, bylo by proto jistě účelnější a správnější, aby hospodařilo ze svých prostředků, protože se dnes ještě neví, jak dopadne konečná bilance fondu. Jsme toho názoru, že peníze fondu mají být určeny v každém případě vždy jen k prospěchu osídlovaných krajů. Nezapomínejme, že nebudou ojedinělé případy zvláštního zřetele hodné a sociálně odůvodněné, kdy bude třeba povoliti prominutí úhrady za příděl, zvláště když přijdou v úvahu osoby, které se vyznamenaly v národně osvobozovacích bojích, jako vojáci a partyzáni, političtí vězňové, případně jejich pozůstalí, vdovy a sirotci.

Je třeba pamatovat také na vracející se volyňské Čechy. Vracejí se nám v nich jedni z nejlepších a nejzkušenějších hospodářů, ale namnoze jsme svědky toho, že se jim dostává na škodu celku půdy a usedlostí podřadných, často v malé, minimální výměře, a že jsou někdy nuceni pracovat i v nájemním poměru u hospodářů jiných. V tom směru je naší morální povinností zjednat nápravu a o tyto své vrátivší se krajany postarat se tak, aby to bylo nejen k jejich spokojenosti, ale i v zájmu celého našeho národního hospodářství. (Potlesk.) A možnosti tu jsou.