Dále budeme hlasovati o prohlášení pana ministra zemědělství Júlia Ďuriše, učiněném v 68. schůzi dne 11. září 1947.

Kdo souhlasí s tím, aby Národní shromáždění schválilo prohlášení pana ministra zemědělství Júlia Ďuriše, učiněné v 68. schůzi dne 11. září 1947, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Prohlášení pana ministra zemědělství je schváleno jednomyslně. (Potlesk.)

Tím je vyřízen 1. odstavec pořadu.

Přistoupíme k projednávání druhého odstavce pořadu, jímž je:

2. Zpráva výboru zahraničního o listu presidenta republiky (tisk 697), kterým se předkládá ústavodárnému Národnímu shromáždění k projevu souhlasu mírová smlouva s Italií (tisk 800).

Podle usnesení předsednictva navrhuji, by jednání o této předloze sloučilo se s jednáním o předlohách, které jsou jako odstavce 3, 4, 5, 6 pořadu, to je:

3. Zpráva výboru zahraničního o listu presidenta republiky (tisk 698), kterým se předkládá ústavodárnému Národnímu shromáždění k projevu souhlasu mírová smlouva s Finskem (tisk 801).

4. Zpráva výboru zahraničního o listu presidenta republiky (tisk 699), kterým se předkládá ústavodárnému Národnímu shromáždění k projevu souhlasu mírová smlouva s Bulharskem (tisk 802).

5. Zpráva výboru zahraničního o listu presidenta republiky (tisk 700), kterým se předkládá ústavodárnému Národnímu shromáždění k projevu souhlasu mírová smlouva s Rumunskem (tisk 803).

6. Zpráva výboru zahraničného o liste prezidenta republiky (tlač 701), ktorým sa predkladá ústavodarnému Národnému shromaždeniu k prejavu súhlasu mierová smluva s Maďarskom (tlač 804).

Důvodem pro navrhované sloučení je, že jde o mírové smlouvy se satelity Německa.

Jsou nějaké námitky proti návrhu na sloučení projednávání těchto odstavců? (Nebyly.)

Není jich.

Projednávání bude tedy podle návrhu sloučeno.

Slovo si vyžádal pan státní tajemník dr Clementis. Prosím, aby se ujal slova.

Štátny tajomník dr Clementis: Slávna snemovňa, panie a páni!

Mierové smluvy s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom, ktoré sú predložené ústavodarnému Národnému shromaždeniu k vysloveniu súhlasu, navrhla Rada zahraničných ministrov na svojom zasadnutí v Paríži, ktoré trvalo od 15. júna do 12. júla 1946. Pôvodné osnovy mierových smlúv obsahovaly jednak ustanovenia, na ktorých sa usniesli navrhovatelia jednomyseľne, jednak ustanovenia nedohodnuté, formulované a podávané len jednotlivými navrhovateľmi.

Parížska konferencia bola zahájená 29. júla 1946 a účastnily sa jej okrem navrhovateľov už všetky veľmoce, ako aj tie zo spojených národov, ktoré sa nachádzaly s horeuvedenými štátmi v stave vojny a nadto sa účastnily podstatnejšími silami bojov proti nepriateľským štátom v Europe. Právo hlasovania v komisiách, do ktorých sa rozostúpila konferencia, bolo priznané tým spojeneckým štátom, ktoré vyhovovaly obom horeuvedeným podmienkam, t. j. nachádzaly sa v stave vojnovom s tým ktorým z bývalých nepriateľských štátov a účastnily sa boja v Europe. Československo splnilo vo všetkých piatich prípadoch tieto podmienky a preto mohlo a bralo aktívnu účasť na rokovaniach i rozhodovaniach všetkých komisií Parížskej mierovej konferencie, pričom sa československým delegátom dostalo význačných funkcií tým, že z jej radov bol zvolený predseda jednej z najdôležitejších komisií, balkánskej hospodárskej komisie, ďalej podpredseda politickej komisie fínskej a zpravodajca v politickej komisii rumunskej. Na zpravodajské miesto v politickej komisii maďarskej, na ktoré sme boli zvolení, sme z dôvodov taktických rezignovali.

Parížska konferencia po dlhých a vyčerpávajúcich rokovaniach skončila svoje práce dňa 15. októbra 1946 bez toho, aby bolo došlo k rozriešeniu mnohých sporných otázok, ako sa už javily v rôznych textoch osnov mierových smlúv, predostrených konferencii zahraničnými ministrami príslušných veľmocí.

Avšak medzi doporučeniami, ktoré mierová konferencia predložila Rade zahraničných ministrov, boly už zahrnuté všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy československej delegácie k mierovej smluve s Maďarskom, ktoré boly prijaté plénom konferencie jednomyseľne.

Rada zahraničných ministrov zasadala v New Yorku od 4. novembra do 13. decembra 1946 a vypracovala definitívne texty mierových smlúv, ako boly podpísané dňa 10. februára t. r. v Paríži a ako sú vám teraz predkladané k vyslovenie súhlasu.

Dosť značný časový odstup od Parížskej konferencie až do vstúpenia v platnosť ňou doporučených mierových smlúv dovoľuje nám vecnejší rozbor kladov a záporov konferencie samej, výsledkov jej práce a našej účasti na nej.

Náš záujem na Parížskej konferencii bol rôznorodý, na smluvách s jednotlivými štátmi sme boli zainteresovaní v rôznom stupni, na niektorých bezprostredne, na niektorých len nepriamo. Posudzujúc Parížsku konferenciu a všetko to, čo sa okolo nej vo svetovej politike dialo a deje, náš všeobecný záujem na Parížskej konferencii možno charakterizovať ako záujem o spoluprácu veľmocí, ktorých spoločnému vojnovému úsiliu môžeme ďakovať, že aj náš oslobodzovací boj skončil sa úspešne. Nemožno povedať ani z dnešnej perspektívy, že by Parížska konferencia bola po tejto stránke, t. j. ako skušobný kameň ďalšej mierovej spolupráce veľkých spojencov, zjavom zvlášť povzbudzujúcim. Pritom, pravda, nemám na mysli skutočnosť, že veľmoci nepredložily jednotný text osnov mierových smlúv, ani to, že na konferencii samej hájily v mnohých dôležitých otázkach rázu ako politického, tak i hospodárskeho, rôzne stanoviská. Bolo by predsa nesmierne naivné očakávať, aby v tomto povojnovom svete, ktorý v mnohom ohľade tak dôkladne zmenil nielen politickú, ale často i sociálnu tvár predvojnového sveta, vládla shoda názorov medzi všetkými spojencami. Je prirodzeným zjavom, že každý národ a každý štát si predovšetkým háji svoje záujmy a svoje koncepcie už či politické, alebo hospodárske, v ktorých vidí správnu cestu k lepšiemu usporiadaniu sveta. Práve tak samozrejmé nám bolo, že sa na mierovej konferencii musely prejaviť mnohé rozpory aj v dôsledku rôznosti hospodárskych záujmov medzi veľmocami.

S týmito skutočnosťami sme rátali a budeme musieť ešte na hodne, hodne dlho rátať v medzinárodných stykoch. Jediným realistickým východiskom pri prekonávaní týchto rozporov v medzinárodných vzťahoch je dohoda medzi veľmocami, spočívajúca na zdravom a únosnom kompromise.

Na Parížskej konferencii sa však po prvý raz prejavily tendencie, ktoré chcely eliminovať tento jedine možný a realistický zákon medzinárodných vzťahov a nahradiť ho - ako sa to na Parížskej konferencii hovorievalo - hlasovacou matematikou. Výsledok tohto pokusu bol ten, že doporučenia Parížskej konferencie Rade zahraničných ministrov obsahovaly skoro toľko rozporov a nedohodnutých statí, ako pôvodné osnovy predostreté zahraničnými ministrami Parížskej konferencii. Jedine ustúpením od metódy prehlasovania na zasadnutí Rady zahraničných ministrov v New Yorku, došlo k zakončeniu prác a k dohode o definitívnom znení mierových smlúv. (Predsedníctvo prevzala podpredsedníčka Hodinová-Spurná.)

Československo už vzhľadom na svoju tradíciu, ako aj svoju exponovanú polohu v Europe a v duchu jeho nových ideálov snažilo sa prostredníctvom svojej delegácie urobiť na Parížskej konferencii všetko, čo bolo v jeho skromných silách, aby pomohlo prekonať spomínané rozpory. Robili sme tak bez toho, aby sme sa vzdávali svojich zásad a poškodzovali svoje záujmy. Ak naše snahy v tomto smere pri dlhých diskusiách v procedurálnych otázkach, za ktorými sa skrývaly ďalekosiahlé otázky politické, zostaly bez úspechu, pri rokovaní o konkrétnych problémoch práca i návrhy našich delegátov - zase v medziach našich skromných možností - znamenaly kladný prínos pre výsledky konferencie.

Napriek tomu tento náš postup bol istým sektorom svetovej tlače označovaný za satelitizmus, lebo v zásadných otázkach, pri ktorých došlo k bojovému hlasovaniu, hlasovali sme zväčša za rovnaké stanovisko ako sovietska delegácia. Nerobili sme tak z formálne-spojeneckých príčin, ale vo vlastnom záujme.

A hoci Parížska mierová konferencia bola - prvý prípad v dejinách svetovej diplomacie - po každej stránke verejná, v dôsledku neúplných a tendenčných referátov istej tlače veľká časť svetovej verejnej mienky utvorila si o nej skreslený obraz. Táto skutočnosť iste je dobrou ilustráciou pre aktuálnosť a potrebnosť návrhu juhoslovanskej vlády, ktorým sa bude zaoberať toto valné shromaždenie Spojených národov a ktorý smeruje k tomu, aby bolo zamedzené šírenie nepravdivých a skreslujúcich zpráv a tvrdení, namierených proti niektorým štátom.

Ako som bol už spomínal, naše záujmy na jednotlivých prejednávaných mierových smluvách boly rôzne. Tak napríklad skoro vôbec sme neboli konkrétne zainteresovaní na ustanoveniach smluvy s Fínskom, ktorá ostatne nevyvolala ani u ostatných účastníkov rozpory.

Náš záujem na smluve s Bulharskom a Rumunskom vyplýval zo starých i nových politických sväzkov s týmito národmi a zo snahy poskytnúť im priateľskú pomoc v úsilí zbaviť sa posledných zbytkov režimov, ktoré ich zavliekly do nepriateľského tábora, a umožniť im čím skoršie zaradenie medzi plnoprávne a demokratické národy na základe ich veľkého úsilia i obeti, prinesených v záverečnej fáze vojny už proti spoločnému nepriateľovi. Tieto skutočnosti sme zdôrazňovali ako v plenárnych zasadnutiach, tak aj na rokovaniach v jednotlivých komisiách.

V politickej komisii rumunskej, ako aj v pléne sme sa postavili za právo Rumunska proti nároku Maďarska, vzneseným na Sedmohradsko. Na základe našej iniciatívy a našich návrhov boli zástupcovia Rumunska pozvaní a vypočutí ako v politickej, tak aj vo vojenskej komisii. Náš návrh, aby aj v texte mierovej smluvy bola uznaná Rumunsku aktívna účasť na strane spojencov v záverečnej fáze vojny, bohužiaľ nezískal potrebnú väčšinu. Podobne sme postupovali aj v politickej komisii bulharskej a postavili sme sa proti návrhu Grécka, ktoré žiadalo územné ústupky od Bulharska, a to dokonca v dôvodov strategických.

Na hospodárskych klauzulách mierových smlúv s obidvoma týmito štátmi boli sme jednak priamo zainteresovaní, jednak sme sa octli v chúlostivej situácii vzhľadom na poradie, v akom boly v balkánskej ekonomickej komisii prejednávané osnovy jednotlivých mierových smlúv. Prvou boly ekonomické klauzuly s Rumunskom. Keďže tieto klauzuly boly, až na malé ústupky, jednotne štylizované pre všetky smluvy, prijatie takého alebo onakého rozhodnutia stávalo sa prejudiciálnym i pre ďalšie smluvy, najmä pre smluvu s Maďarskom, na ktorej sme boli najviac zainteresovaní, a to tým viac, že táto komisia bola v časovej tiesni, nakoľko smluvu s Rumunskom prejednávala 6 týždňov a na smluvu s Maďarskom ostaly sotva 3 dni.

No i v tejto delikátnej situácii podarilo sa nám podoprieť a hájiť záujmy Rumunska, napríklad v otázke náhrady poisťovniam, v otázke svetových trhových cien, ďalej v otázke zachovania nárokov Rumunska voči Nemecku na práva, vyplývajúce z existujúcich a platných súkromných i verejných dohôd s Nemeckom a jeho príslušníkmi a podobne.

Naše vzťahy k Rumunsku a Bulharsku sme nikdy nemali v úmysle budovať na ustanoveniach mierových smlúv, ale na podklade trvalých priateľských, ba spojeneckých sväzkov. Po uzavretí širokej hospodárskej, obchodnej a kultúrnej dohody s Bulharskom a po uzavretí kultúrnej a stanovení zásad obchodnej a hospodárskej dohody s Rumunskom a pred bezprostredným uzavretím smlúv spojeneckých ako s Bulharskom, tak i s Rumunskom je jasné, že tento náš úmysel vteľujeme aj v skutky.

Okrem komplexu hospodárskych otázok, prejednávaných v balkánskej hospodárskej komisii, záujem konferencie sa sústredil na rokovanie politickej komisie talianskej, kde sa rokovalo o novej hranici medzi Juhosláviou a Talianskom, ako aj o Terste. Priamo sme boli v tomto prípade zainteresovaní na otázke Terstu a naša delegácia postupovala v tomto prípade predovšetkým podľa našich potrieb. V teritoriálnych sporných otázkach medzi Talianskom a Juhosláviou postavili sme sa jednoznačne na stranu nášho spojenca Juhoslávie z dôvodov, ktoré iste nemusím tu rozvádzať.

Na druhej strane však nijak sme nevystupovali proti záujmom Talianska, ba nevyužili sme ani výhodnej pre nás situácie k tomu, aby sme si iniciatívnymi návrhmi a k ťarche Talianska zaistili niektoré svoje špeciálne záujmy. Išli sme ešte ďalej, nakoľko po nedávnom jednaní československo-talianskej delegácie v Prahe zriekli sme sa zvláštnym prehlásením výhod, ktoré nám dáva § 79 mierovej smluvy s Talianskom. Urobili sme tak v presvedčení, že tento náš krok napomôže normalizovaniu a zlepšovaniu najmä hospodárskych a iných vzťahov medzi nami a Talianskom, ktoré budú prinášať osoh obom stranám.

Prechádzam teraz k otázke na Parížskej konferencii pre nás najdôležitejšej - k mierovej smluve s Maďarskom. Mnohým a často i našim priateľom zdal sa byť náš postup na Parížskej konferencii voči Maďarsku tvrdým. My sme však pri koncepcii našich vzťahov k novému Maďarsku vychádzali zo striezlivej úvahy, že je treba vytvoriť pre demokratizáciu Maďarska objektívne predpoklady po každej stránke a zatiaľ, než sa tak stane, je treba prijímať opatrne príliš hlučné dovolávanie sa demokracie u niektorých z vtedajších predstaviteľov Maďarska. Pozdejší vývoj a udalosti v Maďarsku daly nám plne za pravdu. Tí, čo najostrejšie vystupovali na konferencii samej či v jej zákulisí proti Československu a najviac sa dovolávali demokratičnosti Maďarska, pri prvej príležitosti dezertovali od skutočnej demokracie a ich pravá tvár bola odhalená práve dnešnými vládnymi predstaviteľmi Maďarska. Stačí spomenúť vyslancov a splnomocnených ministrov Maszáka, Auera, Kertésza.

História Uhorska vôbec a maďarského národa zvlášť priniesla so sebou, že skúšobným kameňom maďarskej demokracie sa stala najmä národnostná otázka. Tak tomu bolo v roku 1848, i v roku 1918 a tak je tomu aj dnes. Platí to najmä v pomere k Československu a Slovákom. Preto sme boli a sme presvedčení, že je aj v záujme maďarskej demokracie, aby revizionizmus, ktorý bol a je objektívnou bázou a živnou pôdou reakcie, bol raz navždy v Maďarsku likvidovaný. (Potlesk.) Nedávne skúsenosti nás poučujú, že vo vzťahu československo-maďarskom možno toho dosiahnuť jedine úplným likvidovaním problému maďarskej menšiny u nás. (Potlesk.) A preto, že sme uznávali a uznávame podstatný rozdiel, aký bol i v minulosti medzi problémom Nemecka a Maďarska, napriek tomu, že staré Maďarsko v minulosti postupovalo spoločne s imperialistickým Nemeckom, hľadali sme pre vyriešenie problémov maďarskej menšiny spôsob odlišný od likvidovania našej menšiny nemeckej. Ale bez ohľadu na tieto naše subjektívne úvahy a snaženia, situácia objektívna a politická absolútne vylučovala zaistenie a použitie takých možností, aké sme mali v prípade likvidácie menšiny nemeckej.

Hľadali sme preto spôsoby, ktoré by nepoškodily rodiacu sa maďarskú demokraciu, pretože skutočná maďarská demokracia je so strany Nemecka ohrožovaná práve tak, ako sme ohrožovaní my. Medzi skutočne demokratickým Maďarskom - po vyriešení problémov, ktoré medzi nami zostaly otvorené - a medzi Československom zavládne nielen v pomere k Nemecku, ale i na mnohých iných poliach totožnosť záujmov.

Zo všetkých týchto príčin sme nastúpili cestu bilaterálneho jednanie, ktorého prvá etapa vyústila v uzavretí dohody o výmene obyvateľstva. Keďže sa článok v mierovej smluvy s Maďarskom dotýka tejto smluvy, dovoľte mi, aby som k jej pohnutej histórii povedal aspoň niekoľko slov.

Dohoda o výmene obyvateľstva zo dňa 27. februára 1946, ktorá popri reslovakizácii a popri čl. V mierovej smluvy s Maďarskom predstavuje jeden zo spôsobov parciálneho riešenia maďarského problému v Československej republike a je iste dôležitým krokom k vytváraniu lepších vzťahov medzi nami a Maďarmi, bohužiaľ hneď od počiatku s maďarskej strany narušovaná.