Čistě populační je také ustanovení, že manželé žádající o podporu nesmějí být starší 35 let. Uznávám, že i osoby starší by této pomoci často potřebovaly; avšak záruku, že dají národu zdravé a silné potomstvo, nám dávají hlavně lidé mladí.

Výlučně sociální povahu má ustanovení, že podpora se poskytuje pouze osobám sociálně slabým, které si nemohou zařídit domácnost z vlastních prostředků. U osob poměrně dobře situovaných ztratila by podpora svůj účel, poněvadž dostatek hmotných prostředků by způsobil, že by se nesnažili zrozením většího počtu dětí získat výhody ze zákona plynoucí. Opět populační stránka vystupuje nám v ustanovení, že podpora se neposkytuje notorickým alkoholikům a osobám trpícím chorobou, která by mohla míti nepříznivé důsledky pro zdraví potomstva. Poněvadž stát má převážný zájem na zdravých dětech nehodlá podporovat manželství, z nichž by vzešlo s největší pravděpodobností potomstvo méněcenné.

Státní záruka, která je jednou složkou státní podpory, je opět zařízením sociálním. Touto státní zárukou se nemajetným novomanželům, jimž by bez ručitele žádný peněžní ústav zápůjčku neposkytl, umožní levný dlouhodobý úvěr. I když se manželům nenarodí žádné dítě, bude přece pro ně zápůjčka výhodná nízkými úroky.

Státní příspěvek, který je druhou složkou státní podpory, je naproti tomu úpravou výlučně populační. Stát tu velmi štědře odměňuje manžely za narození každého dítěte v manželství, nebo v určitých případech i před uzavřením manželství. Můžeme předpokládat, že toto ustanovení Bude mocnou pobídkou pro vzrůst populace. Aby však bylo nejen podpořeno zvýšení počtu dětí, ale aby byl brán i zřetel na zdraví dětí a tím i na snížení kojenecké úmrtnosti, stanoví zákon, že se dítě musí dožít věku jednoho roku, aby stát poskytl na ně příspěvek ve výši ¹/₆ původní výše zápůjčky.

Sociálním hlediskem je též vedeno ustanovení, že se stát bude přesvědčovat, zda bylo peněz skutečně použito na založení domácnosti. Tím se zabrání zneužívání dobrodiní zákona nesvědomitými manžely.

Z těchto několika ukázek je patrno, jak významně zasáhne nový zákon do svízelných poměrů velké většiny mladých manželství a umožní jim, aby už v začátcích svého nového života mohla žíti co nejlépe, poněvadž podle znění zákona může jeho dobrodiní používat velmi široký okruh osob, můžeme tuto osnovu přivítat jako další významný krok v soustavném budování naší sociální péče a současně i jako důležitého činitele v úpravě otázek populačních. (Potlesk.)

Podpredseda Komzala (zvoní): Ďalším rečníkom je p. posl. Zupka. Dávam mu slovo.

Posl. Zupka: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie, panie a páni!

Naše nové hospodárske a spoločenské zriadenie ďalekosiahle obmedzilo možnosť vykorisťovania cudzej práce. Znárodnením priemyslu bola práca oslobodená od nepracujúcich príživníkov a stala sa zdrojom blahobytu celého národa. Táto skutočnosť priniesla prenikavé zmeny aj v oblasti sociálnej politiky.

Meštiacky liberalizmus odstránil nevoľníctvo a zdanlive oslobodil človeka. Pracujúci človek bol osobne slobodný, ale existenčne bol vydaný ľubovôli zamestnávateľa. Meštiacke liberalistické zákony maly len jedno na zreteli: zaistiť kapitalistom plnú podnikateľskú slobodu. Výrobné prostriedky a pracovná sila boly neobmedzenou podnikateľskou špekuláciou využité pre hromadenie bezpracných ziskov. Sprievodným zjavom podnikateľskej bezohľadnosti boly nezamestnanosť a sociálna bieda pracujúcich vrstiev. Proti týmto neblahým následkom kapitalistického vykorisťovania sa robotníctvo bránilo a bojovalo organizovane v odborovom hnutí. Prvé sociálne zákony dosiahli pracujúci tvrdým a vytrvalým bojom odborárov.

Na sociálne zákonodarstvo sa ešte donedávna hľadelo ako na humánne a veľkodušné zriadenie meštiacko-liberalistického systému. Vo skutočnosti mala vládnuca buržoázia s celým sociálnym zákonodarstvom len toľko spoločného, že proti nej bolo vybojované a bojom proti nej udržiavané a zlepšované. Celé existujúce sociálne zákonodarstvo je produktom triedneho boja robotníctva. Jeho rozsah a účinnosť boly a sú úzko spojené so silou robotníckeho hnutia. Touto skutočnosťou bolo určené aj jeho základné poslanie.

Základnou úlohou sociálnej politiky za meštiackej demokracie bolo zmierniť sociálnu biedu zapríčinenú kapitalistickým vykorisťovaním. V ľudovej demokracii poslanie sociálneho zákonodarstva sa podstatne odlišuje od svojho poslania v minulosti. Našou úlohou nie je zmierniť sociálnu biedu, ale ju odstraňovať a celkom znemožniť jej vznik; to znamená, že sa musíme starať o všeobecné zvýšenie životnej úrovne ľudu. Predpoklady k tomu vytvoríme úspešným prevedením dvojročnice. Preto i základné úlohy sociálnej politiky sú dané dvojročným budovateľským plánom.

V dejinách ľudstva javí sa práca ako tvoriteľka všetkých statkov nevyhnutne potrebných pre ukojenie každodenných potrieb človeka. Nielen existencia pracujúceho človeka, ale celého ľudstva sa zabezpečuje len tvorivou prácou. Práca bola, je a bude základom ľudského bytia a hnacou silou spoločenského vývoja. Vznesené poslanie práce v prospech celku pociťujeme len vtedy, keď jej plody sú spravodlivo rozdelené, keď dôsledne bude sledovaná zásada, že blahobyt jednotlivca nie je spravodlivý, kým nie je zabezpečený blahobyt celku.

Za kapitalizmu vykonáva prácu robotník, ale blahodarný výsledok jeho práce si prisvojuje kapitalistický zamestnávateľ. Plnú hodnotu svojej práce môže dostať len pracujúci, ktorého robota je oslobodená od nepracujúcich príživníkov.

Naša víťazná národná revolúcia prenikave obmedzila možnosť priživovať sa na cudzej práci. Tým obmedzila i možnosť, aby si jednotlivci budovali aj blahobyt na biede druhých. Našej novej sociálnej politike pripadá úloha, postarať sa o spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku.

Od oslobodenia sme prijali celý rad zákonov a opatrení v tomto smere. Výsledok týchto zákonov sa prejavuje vo všeobecnom zvýšení životnej úrovne pracujúcich vrstiev národa. Jedným z týchto ľudu prospešných opatrení je aj vládny návrh zákona o štátnej podpore mladomanželom, ktorý má prispieť k riešeniu populačného problému.

I keď vývoj techniky dosiahne sebaväčšiu dokonalosť, základom každej výroby ostáva predsa ľudská práca. Pracovná sila je najcennejším kapitálom národa. Starosť o jej zachovanie a nahradenie novou silou je prvoradou úlohou našej zdravotnej a sociálnej služby. Preto riešenie populačného problému je jednou z najdôležitejších úloh novej sociálnej politiky. Na jednej strane treba vytvoriť priaznivé predpoklady pre zvýšenie prodnosti. Na druhej strane zase treba postupne odstraňovať príčiny vysokej dojčenskej úmrtnosti.

Mnoho sa už napísalo o boji proti anjeličkárom, o manželskej láske, o pokojnom a riadnom manželskom spolunažívaní, o šťastnej rodine a zdravých potomkoch. Boly to len prázdne slová, kým sa nepristúpilo k odstráneniu sociálnych príčin toho zla, ktoré znemožnilo uzavierame sňatkov a rozvrátilo pokojný život rodiny.

Fašisti a iní protivníci socializmu strašili, že nový socialistický spoločenský poriadok by znamenal rozvrat rodinného života, znamenal by odstrašujúci úpadok morálky a hrob všetkých hlbších ľudských citov. Tak sa opovážili ohovárať socializmus a komunizmus tí, ktorí bránili a chceli zvečniť panské poriadky, ktoré bránili mladým ľudom v tom, aby mohli uzavrieť sňatok, mohli založiť rodinu, tí, ktorí učinili z lásky tovar, predmet nákupu a predaja.

Zákon, ktorý dnes ideme odhlasovať, je iba ďalším dôkazom, že iba socialistický spoločenský poriadok vytvára hmotné predpoklady k novej, vyššej ľudskej morálke, dáva možnosť, aby mladí ľudia mohli mať radosť zo života, aby mohli založiť šťastnú a pevnú rodinu ako základ socialistickej spoločnosti.

Väčšina názorov shoduje sa v tom, že včasné uzavieranie manželstiev je znemožňované predovšetkým nedostatkom finančných prostriedkov, potrebných pre založenie rodinného krbu.

Nemožnosť zaobstarať potrebné zariadenie a vybavenie domácnosti vplýva na mladých ľudí v takej miere, že stále viac a viac odkladajú uzavretie sobáša. Sňatky takto odďaľované často sa vôbec neuskutočnili, alebo došlo k ich uzavretiu len vo vyššom veku. Toto malo za následok sníženie predpokladov pre normálnu pôrodnosť a pre riadnu výchovu väčšieho počtu detí.

Na slovenskú mládež tieto okolnosti doliehali dvojnásobnou váhou. Slovensko v minulosti nestačilo obživiť deti svojho národa a bolo známe ako krajina nadbytku pracovných síl. Slovenský pracujúci človek musel hľadať svoju obživu v cudzine. Veď štatistika jasne hovorí o tom, že ročne sa vysťahovalo zo Slovenska 15.000 až 20.000 osôb. Boli to zväčša mladí ľudia, ktorí vyvandrovali, ako sa hovorilo, hľadať v cudzine šťastie, ktoré nemohli nájsť doma. Mnohí z nich sa vo svete stratili a tí, čo sa vrátili, prichádzali obyčajne s podlomeným zdravím.

Tieto pomery vyvolala a udržiavala ľudu nepriaznivá hospodárska štruktúra Slovenska. Škodlivý vplyv týchto pomerov na populáciu najjasnejšie vyjadrujú nasledujúce číslice. Plodnosť obyvateľstva na Slovensku bola pomerne vždy vyššia ako v českých krajinách. Na všeobecnom vzraste obyvateľstva sa to len preto neprejavilo, lebo úmrtnosť detí a najmä dojčiat do 1 roku ďaleko prevyšovala úmrtnosť v českých krajinách. Napríklad v roku 1930 zomrelo v Čechách dovedna 95.638 osôb. Z toho detí do 1 roku 16.344, čo je 17,1 %. V tom istom čase na Slovensku z 52.268 zomretých osôb bolo 15.636 detí, čo je 29,9 %.

Takou obžalobou pomerov na Slovensku je aj úmrtnosť detí vo väčších mestách. V roku 1946 narodilo sa v českých veľkomestách 16,3 % všetkých v Čechách narodených detí. V Prahe činila v roku 1946 dojčenecká úmrtnosť - to znamená, že zomrelo zo živo narodených detí - do 1 roku 5,8 %, zatiaľ čo v Bratislave činila dojčenecká úmrtnosť 10,7 %. Táto okolnosť svedčí o horších sociálnych pomeroch nielen na slovenskom vidieku, ale aj vo väčších mestách. K tomu chcem ešte dodať, že viac ako ¹/₃ všetkých narodených detí narodilo sa na Slovensku matkám starším ako 30 rokov.

Keď venujeme pozornosť pomeru slobodných k ženatým, dostávame nasledujúci obraz: Z celkového počtu obyvateľov na Slovensku máme slobodných mužov 57,3 %, ženatých len 39,5. Aj tento pomer prejavuje sa v Čechách v prospech ženatých. Počet slobodných v Čechách činí 51 % z celkového počtu obyvateľstva a ženatých 44,7 %. Na Slovensku počet rozvedených a ovdovelých činí 17,7 % oproti 6,2 v Čechách.

Som presvedčený, že spoločným úsilím dosiahneme odstránenie týchto neblahých pomerov a privodíme obrat k zdravému vývoju populačnej krivky aj na Slovensku. Ľudovo-demokratický poriadok pristúpil k prestavbe hospodárskej štruktúry Slovenska. Uskutočnenie budovateľského programu Gottwaldovej vlády postupne spriemyselňuje Slovensko. Pracovných príležitostí, ktorých na Slovensku bol vždy nedostatok, rýchle pribúda. Nové a nové desiatky tisícov ľudí je z poľnohospodárstva zapojených do priemyselnej výroby.

Je pravda, že trvá dlhší čas, kým tieto sily získajú odborné znalosti a dosiahnu určitú kvalifikáciu a tým aj vyšší zárobok. Sú to zväčša mladí ľudia. S radosťou vstupujú do zamestnania v nádeji, že ich existencia bude zaistená. Mnohí z nich bez vlastnej viny sú odkázaní dlhú dobu pracovať ako pomocní robotníci za pomerne nižší zárobok. Také zamestnanie nedáva pracujúcemu pocit existenčného zabezpečenia. Takouto existenčnou neistotou mučeným poskytuje nový zákon istotu a stáva sa ich oporou.

Druhou prekážkou uzavierania manželstiev je nedostatok bytov, ktorý najmä teraz po vojne vo väčších mestách nadobudol katastrofálnych rozmerov. Nedostatok bytov má byť zmiernený stavebnou dvojročnicou. V rámci dvojročnice je bytová výstavba zameraná predovšetkým na cieľ pomôcť sociálne slabším a menej náročným vrstvám obyvateľstva. Starosť o to, aby výstavba bytov pokračovala v riadnom tempe a aby byty prideľovali v primeranom počtom aj mladým manželom je ďalší cenný príspevok k riešeniu populačného problému.

Naša republika potrebuje silnú a zdravú armádu budovateľov. Musíme začleniť do pracovného procesu pokiaľ možno najväčší počet pracujúcich a nielen začleniť! Chceme dosiahnuť, aby práca bola vykonávaná s radosťou a nadšením. Chceme, aby sa jasná životná perspektíva opierala o pevne zaistenú existenciu celku ako aj jednotlivca. Chceme, aby sa žilo lepšie a radostnejšie. Na tom pracuje naša vláda a to sleduje aj naše sociálne zákonodarstvo.

Zákon, ktorý ideme odhlasovať, má trojnásobný význam. Význam sociálny, morálny a význam národný.

Tento zákon je ďalším kladom k radostnému vzostupu slovenského národného života tým, že pomáha zvýšiť živú podstatu národa. Dáva ľuďom možnosť, aby našli svoj chlieb, živobytie doma a neodcudzili sa svojmu národu tým, že musia ísť do zahraničia za skyvou chleba.

Preto obzvlášť my, Slováci, vítame tento zákon ako ďalší významný úsek plánovitej výstavby našej novej národu a ľudu prospešnej politiky.

Podpredseda Komzala (zvoní): Ku slovu nie je už nikto prihlásený. Rozprava je skončená.

Dávam slovo k doslovu zpravodajcovi k odst. 6 za výbor soc.-zdravotnícky, posl. dr. Bláhovi.

Zpravodaj posl. dr. Bláha: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi k odst. 6 za výbor rozpočtový, posl. Skaunicovi.

Zpravodaj posl. Skaunic: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi k odst. 7 za výbor soc.-zdravotnícky, posl. Kolářovi.

Zpravodaj posl. Kolář: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Udeľujem slovo k doslovu zpravodajcovi k odst. 7 za výbor rozpočtový, posl. Stopkovi.

Zpravodaj posl. Stopka: Vzdávám se slova.

Podpredseda Komzala: Vykonáme teraz oddelene hlasovanie o každej zo spoločne prerokovaných predloh.

Ústavodarné Národné shromaždenie je spôsobilé sa usnášať.

Budeme hlasovať o odst. 6 poriadku.

6. Hlasovanie o osnove zákona o zálohovaní výživného deťom (tlač 1104).

Zpravodajcom za výbor soc.-zdravotnícky je posl. dr. Bláha, za výbor rozpočtový posl. Skaunic.

Sú niektoré návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodaj posl. dr. Bláha: Nejsou.

Zpravodaj posl. Skaunic: Není změn.