Všetkých 15 priemyslových podnikov včetne účastí na podnikoch ďalších maly sa predať so súhlasom povereníctva financií za 49,553810.65 Kčs. Podľa interpelácie poslanca Bašťovanského sa skutočná hodnota týchto podnikov odhaduje medzi znalcami na 1 miliardu Kčs, rozhodne však vyššie ako 500,000000 Kčs.

Doterajší výsledok revízie nemôže ešte určiť dnešnú hodnotu týchto podnikov, resp. hodnotu ku dňu navrhovaného prevodu, pretože revízie nie sú ešte skončené a nie je sostavený majetkový status podnikov. Konečné určenie hodnoty bude závisieť hlavne na podrobných predpisoch a oceňovacích smerniciach k dekrétu č. 102/1945 Sb., najmä u budov a strojov. Tieto smernice neboly dosiaľ vydané. Napriek tomu však už dnes možno konštatovať, že hodnota podnikov je oveľa vyššia, než za akú maly byť Sväzu predané, najmä u podnikov veľkých, ako sú cukrovary a mlyny, a to i vtedy, ak sa neberie vôbec do úvahy zmena cenovej hladiny. Podniky boly väčšinou nakúpené lacno, pretože pôvodným majiteľom sa umožnil vývoz protihodnoty vo voľných a hodnotných devízach, v podnikoch sa previedly značné investície, zo ziskov sa odpísaly staré pochybné pohľadávky, prevádzaly mimoriadne odpisy a ešte vytvorily zjavné i skryté rezervy. Vojnové škody maly väčšinou bilančnú hodnotu oveľa nižšiu ako prihlásenú a preto sa poväčšine odpísaly z bežného zisku (napr. cukrovaru Trenč. Teplá, Nitrianske mlyny). Zostávajú preto ako pasívne položky pre majetkové ocenenie len majetkové dávky a event. reštitučné nároky bývalých majiteľov. Podniky majú síce tiež záväzky u veriteľov, menovite z bežných účtov u banky, ale proti nim stoja zasa hodnoty zásob a pohľadávky u dlžníkov.

Rozhodne však nemôže byť pre ocenenie podnikov smerodatná len výška akciového kapitálu, uvedená v bilancii. Akciový kapitál bol stanovený väčšinou zámerne nízko, aby väčšia časť celkového investičného kapitálu mohla byť do podniku vložená ako pôžička, zo zúročenia ktorej má financujúci podnik vyšší príjem ako z dividendy Táto pôžička sa okrem toho spláca z bežných výťažkov, takže pôvodná výška vloženého kapitálu sa účetne stráca tým, že splýva s premenlivým pohybom na bežnom účte.

Uvediem príkladno niektoré podniky, u ktorých zistené okolnosti dokazujú, že vnútorná hodnota a teda i obecná cena je ďaleko vyššia ako navrhovaná cena predajná:

1. Záhorský cukrovar a liehovar, úč. spol., Uhorská ves.

Na kúpu tohoto podniku prostredníctvom Agrosilvy bolo vynaložených so všetkými výlohami a zvýšením akciového kapitálu úhrnom 19,14366020 korún. Z toho sa vytvoril akciový kapitál 3,000.000 korún a rezerva 300.000 korún. Zvyšok kúpnej ceny vyúčtoval Sväz RVP ako pohľadávku voči cukrovaru. Účastiny účtoval v svojich knihách v skupine cenných papierov čiastkou 3,305.000.-, za ktorú boly vnesené v r. 1942 do Sedliackej banky. Za tú istú čiastku ich teraz Sväz RVP žiada zpät. Pri kúpe r. 1939 nebol vôbec cenený kontingent tuzemského cukru, ktorý sa vtedy cenil čiastkou 1 milion korún za 1% kontingentu. Cukrovar mal vtedy cca 10% celého kontingentu.

Ako sa vnútorná hodnota podniku zvýšila, dokazujú tieto dáta:

Pre poistenie u Assekuračného spolku cukrovarníckeho priemyslu odhadol znalec v roku 1934 budovy na 7,678.000 Kčs, stroje na 2,784000 Kčs. Od tej doby sa podnik podstatne zveľadil, nehľadiac ani na zvýšenú cenovú hladinu.

Pritom je treba uviesť ešte jednu okolnosť: Pri kúpe cukrovaru boly získané od bývalých majiteľov Löw-Beerovcov okrem nemovitostí a movitostí ešte rôzne inkasné hodnoty, ktoré v knihách ani v kúpnych smluvách neboly zachytené (vkladné knižky, vklady na bežných účtoch, pokladničné poukážky, cenné papiere štátne a priemyslové). Výška týchto hodnôt sa vtedy udávala približne nominálnou hodnotou 10 milionov korún. Dodnes sa zistilo, že nominále týchto inkasných hodnôt činia okrúhle 28 milionov korún. Polovicu si mala ponechať Agrosilva, cez ktorú Sväz cukrovar kúpil, resp. Sväz RVP a druhá polovica sa mala uhradiť vo voľných devízach Rudolfovi Löw-Beerovi do Curychu, pri čom si ešte Agrosilva (t. j. vlastne Sväz) mala odpočítať protihodnotu 2.500 Ł pri kurze 500 korún za 1 Ł ako sľavu na kúpnu cenu cukrovaru. Inkaso sa pre ťažkosti v časoch vojny nepreviedlo, ale úmluva je pravoplatná a Löw-Beer nevznáša reštitučné nároky, takže ak sa splnia všetky predpoklady, získal, poťažne získa Sväz cukrovar skoro bez náhrady.

Ak sa vôbec nevezme do úvahy zvýšenie cenovej hladiny, možno podľa zistených dát hodnotu cukrovaru a liehovaru v Uhorskej Vsi oceniť dnes najmenej takou čiastkou, za akú ho Sväz RVP získal, t. j. cca 20,000.000 Kčs. Presné ocenenie bude pravda možné previesť až dodatočne, keď vyjde vykonávacie nariadenie k dekrétu č. 102/45 Sb.

2. Povážsky cukrovar, úč. spol. v Trenč. Teplej.

V roku 1940 bolo získaných rôznymi složitými operáciami 9.771 účastín tohoto cukrovaru po nom. 800 korún za 7,612.892.55. Túto čiastku snížil Sväz RVP odčerpaním z titulu starej dividendy, snížením účastinného kapitálu a verejných rezierv celkom 4,329.015.35 korún, takže na účte cenných papierov boly tieto účastiny zaúčtované čiastkou 3,283887.20. Za túto čiastku boly prevedené v r. 1942 do Sedliackej banky a za ňu ich teraz Sväz RVP kupuje zpät. Uvedený počet 9.771 účastín predstavuje 592% z celkového počtu 16.500 účastín.

Pri prejednávaní kúpy v r. 1940 bola podľa referátu vtedajšieho prednostu priemyslového oddelenia Sväzu RVP Ing. Jána Havlíka, cenená hodnota nemovitostí, movitostí, zásob a pohľadávok čiastkou 89,750.000 korún, záväzky čiastkou 13,675.000 korún, takže čistá hodnota bola 76,075.000 korún. To iste bola hodnota opatrne určená, teda nízka.

Účtované však nie sú, čo svedčí o značných skrytých rezervách. Čo sa týka bilančne vykázaných hodnôt, boly v r. 1944/1945 odpísané ako straty, čo je zas známka dobrej výkonnosti.

takže podľa priznania dávke nepodlieha.

Pre poistenie proti požiaru boly ohodnotené v r. 1931 budovy na 8,262.000 Kčs, stroje na 16,002.000 Kčs. V roku 1946 bolo prevedené nové ohodnotenie, ale výsledok nie je ešte známy. V prítomnej dobe má cukrovar poistené: budovy na 64,000.000 Kčs, stroje a zariadenie na 69,000.000 Kčs, prevádzkový materiál na 17,000.000 Kčs (bez zásob cukru, ktoré sú poistené osobitne), teda úhrnom na 130,000.000 Kčs bez zásob cukru.

K dávkovým účelom ohodnotil odborník podľa osobitných smerníc továrenské pozemky na 668.000 Kčs, obytné budovy na 4,702.000 Kčs, poľnohospodárske pozemky s budovami a príslušenstvom na 15,390.000 Kčs, úhrnom teda tieto ďalšie objekty na 20,760.000 Kčs.

I keď ide o rôznorodé odhady, napriek tomu je celková hodnota cca 150,000.000 Kčs (bez zásob, pohľadávok a prirodzene i bez zreteľa na prípadné dlhy) v príkrom rozpore k čiastke 3,283.887.20 Kčs, za ktorú má byť 60% účasť na tomto podniku predaná.

3. Slovenský roľnícky cukrovar, úč. spol. vo Farkašíne.

Tento cukrovar patril do r. 1938 Českej banke Union, od ktorej ho z príkazu Dr. Milana Hodžu kúpila holdingová spoločnosť Slovenský zemedelský priemysel, úč. spol. v Bratislave. Česká banka Union dostala valutou 15. IV. 1938:

Účastiny v nomin. hodnote 2,000.000.- boly prevedené koncom roku 1939 do Sväzu RVP za 8,750.000 K, teda so stratou 5,450.000. Sväz RVP ich zasa vniesol dňa 16. IV. 1942 do Sedliackej banky za účetne vykázanú čiastku 8,750.000 K a za túto čiastku ich teraz od Sedliackej banky kupuje zpäť. Pri kúpe od Union banky bral sa do úvahy jedine kontingent tuzemského cukru v hodnote 28 milionov korún. Ináč bonita cukrovaru nebola podrobne skúmaná.

Budovy továrenské a obytné sú poistené proti požiaru na 13,248.926 Kčs. Pre účely dávkové boly budovy a pozemky ohodnotené na 5,916.717 Kčs.

Stroje a zariadenie boly v roku 1937 poistené na 10,312.000 Kčs, teraz na 23,543.449 Kčs. Pre účely dávkové boly ocenené na 1,773.717 Kčs.

bez zreteľa na cenové zvýšenie a na skrytú rezervu u strojov v dôsledku vysokých odpisov riadnych.

4. Nitranské mlyny a lúparne, úč. spol. Nitra.

Sväz RVP nadobudnul v r. 1938 1318 účastín za 26,131.000 Kčs; na to dostal z latentných nevyúčtovaných rezierv v Nitranských mlynoch v roku 1939 6,786.000 K, takže sa celkový náklad na túto kúpu snížil na 19,345.000 K. Za túto čiastku vniesol zmienených 1318 účastín v apríli 1942 do Sedliackej banky. Táto prikúpila v r. 1943 ďalších 90 účastín, doplatila určitú čiastku bývalému majiteľovi Bernatovi Backovi v Segedíne, dostala naproti tomu zase dobropis z mlynov, takže po rôznych manipuláciách, ktoré dodnes nie sú vyriešené a uzavreté, dostúpil náklad na získanie účastín na 30,035.000 Kčs a snížil sa potom na čiastku 25,357.800 Kčs, ktorú má banka teraz vykázanú ako bilančnú hodnotu týchto účastín.

Za túto bilančnú hodnotu 25,357.800 Kčs kupuje teraz zpäť akcie Sväz RVP.

Tým sa podnik zbavil starých strát a vnútorne upevnil.

Bilančný stav investícií (pozemky, budovy, stroje a zariadenie) činil k 31. XII. 1945 22,651.000 Kčs. Objekty požiarom ohrozené (teda bez pozemkov a základov) sú poistené na 196 milionov: samozrejme bez zásob tovaru, ktoré sa poisťujú osobitne a s ktorými podľa stavu zásob dostupuje poistená hodnota až na 400,000.000 Kčs. (To je ovšem len pre informáciu, pretože poistené hodnoty nemožno brať za základ pre ocenenie kúpnej hodnoty). Vzhľadom na to, že ide o celý koncern podnikov (okrem závodov v Nitre ešte závody v Trenčíne, Ivánke, Trnave), ktorý má značné skryté rezervy, sa ukazuje, že dnešná hodnota obnáša i pri opatrnom odhade iste viacej ako 150 milionov Kčs.

Už z týchto štyroch ukážok vyplýva, že oproti bilancovanej hodnote cca 40 milionov Kčs, za ktoré maly byť tieto štyri podniky Sedliackou bankou Sväzu RVP predané, stojí hodnota stomilionová a že teda celková obecná cena 15 podnikov s účasťou na ďalších podnikoch je nesporne vyššia ako 49,553000 Kčs, za ktoré bol proti ustanoveniu § 32 dekrétu č. 102/1945 Sb. schválený prevod všetkých podnikov.

Podrobná revízia celého hospodárstva bola dosiaľ prevedená len u fy Slovenské drevo úč. spol. v Bratislave. Revízia si vyžiadala niekoľkomesačnej práce a revízna zpráva má skoro 300 strán a niekoľko ďalších 100 strán príloh.

Bolo zistené neverné hospodárenie, falšovanie dokladov a kníh, naprostý neporiadok v administratíve, nevyúčtovanie státisícových čiastok, použitých miesto v prospech firmy k osobnému obohateniu riaditeľa podniku, na ktorého muselo byť podané trestné oznámenie pre spreneveru viac ako 1 milionu korún, zašantročenie veľkého množstva guľatiny, čím vznikla ďalšia škoda skoro 1 milionu Kčs atď. atď. Toto hospodárenie malo za následok, že v dobe vysokej konjunktury v drevárskom obore dosiahly za 4 roky celkové straty podniku viac ako 5 milionov korún, napriek tomu, že stav podniku bol zachraňovaný odčerpávaním a prelievaním ziskov z iných koncernových podnikov. Zfalšované bolo i prihlásenie vojnových škôd, pri čom bolo vytvorene fiktívne aktívum 4 miliony Kčs. Boly spáchané tiež neprístojnosti menové a daňové, ktoré sú predmetom trestného pokračovania.

Tento neblahý stav bol zavinený nedostatočnou kontrolou so strany banky. Koncernové podniky boly totiž vyňaté z právomoci kontrolného oddelenia banky a podrobené len revízii priemyslového oddelenia banky, ktoré malo v organizácii banky samostatné postavenie pod vedením Ing. Jána Havlíka a je v prvom rade za tieto zjavy zodpovedné. Nielen "Slovenské drevo", ale ani ostatné podniky neboly po celé roky vôbec riadne revidované ani Sväzom RVP ani bankou, ako to konštatujú dnešné predbežné revízne zprávy. Za riadnu kontrolu nemožno považovať nahodilé prehliadky orgánov priemyslového oddelenia, pretože to neboly orgány neodvislé, a priemyslové oddelenie kontrolovalo vlastne seba, pokiaľ vôbec kontrolu prevádzalo.

Pri doterajšej predbežnej revízii u ostatných podnikov boly zistené tieto podstatnejšie závady:

1. Pri nadobúdaní Záhorského cukrovaru a Povážskeho cukrovaru prostredníctvom Agrosilvy neboly orgány Sväzu RVP informované, že poslancom HSĽS Štefanovi Danihelovi a Teodorovi Turčekovi boly vydané listiny, podľa ktorých môžu kedykoľvek odkúpiť účastiny týchto podnikov za nadobúdaciu hodnotu. Záväzok z týchto listov nie je dodnes formálne celkom eliminovaný. O inkasných hodnotách vo výške cca 28 milionov korún nebolo jednotných informácií a nebola ani zariadená patričná evidencia týchto hodnôt. Orgány Sväzu neboly informované o záväzku doplatiť po vojne K 800.- za každú účastinu povážskeho cukrovaru bývalým majiteľom.

2. Minoritárka Povážskeho cukrovaru Fould-Springerová dostávala ako majiteľka 4651 účastín viac ako ostatní účastinári, ktorí dostávali len dividendu a to v tej forme, že jej boly za repu, dodanú z jej statkov vyplácané doplatky nad schválenú cenu. Tieto doplatky dosiahly v rokoch 1938/39 - 1941/42 1,233880 korún. Okrem toho sa jej poskytoval vyšší úver ako ostatným pestiteľom repy. Cukrovaru sa použilo pomocou Sedliackej banky k obohateniu rodiny Dobiášovej, konkrétne pani Joži Dobiášovej, sestry tzv. prezidenta J. Tisu. Cukrovar kúpil tiež polovicu veľkostatku Fornosek - Dolné Vašardice a zaplatil celú kúpnu čiastku, na čo polovica statku Fornosek bola bez vedomia orgánov spoločnosti predaná pani J Dobiášovej. O výpočte predajnej ceny tejto polovice chýbajú doklady. Cukrovar najal potom túto polovicu statku zasa od pani Dobiášovej zpäť za ťažkých podmienok. Pri tejto akcii bolo vyplatených 400.000 korún sprostredkovateľských odmien.

3. Funkcionárom cukrovaru bolo od roku 1944 nesprávne a proti usneseniam valných hromád vyplatených o skoro 500.000 korún viac na tantiemach, tým, že nebola odpočítaná daň z tantiem. Okrem toho zamestnanci Sedliackej banky, riaditeľ Fraňo Tiso a Ing. Ján Havlík dali si tantiemy vyplatiť v hotovosti v podniku, miesto toho, aby sa tantiemy odviedly do banky a banka vyplatila iba príslušnú čiastku. Tým bolo porušené ustanovenie § 17 zák. č. 239/24 Sb. v znení zák. č. 54/1932 Sb. To isté bolo zistené i v cukrovare vo Farkašíne, podobne ako rôzne závady vo vyplácaní cestovných účtov v dosiaľ revidovaných podnikoch.

4. V Nitranskych mlynoch boly zistené nepravdivé doklady a zápisy do obchodných kníh, aby sa zakrytým spôsobom pri výmene starých platidiel za nové zhodnotily skryté rezervy na hotovosti vo výške asi 3 milionov korún. V dôsledku revízie priznal podnik k zdaneniu skryté rezervy, z čoho rezultuje pre štátnu pokladnicu dodatok na osobitnej dani zárobkovej v čiastke asi 11,700.000 Kčs.

5. Veľké administratívne a hospodárske neporiadky boly zistené v holdingovej spoločnosti "Slovenský zemedelský priemysel, úč. spol. v Bratislave", ktoré však doposiaľ nie sú vyšetrené. Ukazuje sa, že zo spoločnosti boly nedovoleným spôsobom odčerpané veľké majetkové hodnoty a že okrem toho je dodnes Sedliacka banka zaťažená stratovou položkou cca 4 miliony korún za pohľadávku voči tejto firme.

Doterajšie zistenia možno shrnúť v toto konštatovanie:

1. Predaj účastí na koncernových podnikoch Sedliackej banky Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc za navrhnutých podmienok je v rozpore s ustanovením § 32 dekrétu č. 102/1945 Sb.

2. Obecná cena podnikov nebola pri schvalovaní prevodu vôbec skúmaná a je nesporne vyššia, ako čiastka Kčs 49,553.810.65, za ktorú Sväz RVP podniky zo Sedliackej banky chcel získať.

3. V niektorých podnikoch boly zistené neprístojnosti v administratíve a hospodárení, ďalej v ohľade daňovom i menovom.

4. Orgány Sedliackej banky, najmä dočasná i národná správa nehájily dostatočne záujmy znárodnenej banky.

5. Finančná správa na Slovensku ako dozorčia vrchnosť nezachovala potrebnú bdelosť pri ochrane záujmov slovenského znárodneného peňažníctva.

6. V revízii sa pokračuje.

K jednotlivým dotazom interpelácie oznamujem:

ad 1. Zastavil som prevod nepeňažných podnikov nielen zo Sedliackej banky, ale zo všetkých znárodnených bánk, aby boly riadne preskúmané všetky podmienky týchto prevodov a zabezpečené dodržanie dekrétu o znárodnení bánk.

ad 2. Revízia koncernových podnikov Sedliackej banky prevádza sa už niekoľko mesiacov s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, ktorých sa interpelácia dotýka.

ad 3. Delikty proti mene sú vyšetrované osobitnými komisiami a priestupky sú predmetom trestného pokračovania.

ad 4. Je mojou samozrejmou snahou, aby podniky Sedliackej banky, pokiaľ nepodliehajú znárodneniu, boly združstevnené a aby v týchto družstvách bol zabezpečený skutočný vplyv roľníctva a zamestnancov podnikov.

ad 5. Všetci činitelia, ktorí majú dokázateľne účasť na zistených neprístojnostiach, budú volaní k zodpovednosti. Národná správa Sedliackej banky a dozorčie komisie budú vymenené.

ad 6. Po dokončení revízie podám verejnosti zprávu jak o pomeroch v Sedliackej banke, tak o zásadách vládneho programu vo veciach peňažníctva a koncernových podnikov.