Hluboké očistné zásahy, jimiž
se uvědomělý jednotný pracující
lid zbavil před čtyřmi měsíci
parasitů a záškodníků, pronikly
i do sněmovny. Květnové volby potvrdily únorovou
očistu a ještě ji dovršily. Máme
parlament očištěný od těch, kteří
byli v cizích službách a ve sněmovně
se bili za zájmy a prospěch kapitalistického
panstva. Pro lid, pro pracující vrstvy národa
měli jen pohrdání a nenávist. Ještě
před půl rokem doznívaly v parlamentě
hlučné scény, aranžované zpátečníky.
Únor zavřel těmto reakčním
agentům ústa. A květnové volby jim
zavřely i dveře. Nový parlament může
nyní pracovat v klidu a plnit svou zákonodárnou
funkci. Ale poslanci nejsou jen zákonodárci. Oni
jsou zástupci lidu. Musí být v těsném
spojení s lidem a znát jeho potřeby. Mají
hájit zájmy lidu a státu. Poslanci mají
kritisovat vady a chyby našeho veřejného života
a prosazovat jejich odstranění. Víme na př.,
co škod v úřadech i v republice způsobil
tupý byrokratismus. V kolika lidech roznítil nenávist
k republice a k jejímu lidově demokratickému
zřízení místo nenávisti k lidské
omezenosti! Tu je vlastenecká povinnost, abychom každé
byrokratické vystupování a počínání
v úřadech i ve výrobě kritisovali,
pranýřovali a starali se o nápravu.
Někteří lidé stále ještě
nevnímají nové poměry, nové
vztahy mezi lidmi. Nechápou proto ani smysl vlastního
života. Dříve se ve sněmovně
kritisovali příslušníci jiných
stran, ne vlastních. Viděly se jen cizí chyby
a cizí hříchy. Taková jednostranná
kritika byla víc škodlivá než užitečná,
neboť znevažovala více kritika než kritisovaného
My jako největší strana jsme si vědomi
své odpovědnosti a velikých povinností.
My komunisté kritisujeme a budeme kritisovat i vlastní
lidi, škodí-li lidu a republice. Nebudeme se ohlížet
ani nikoho krýt. Zájem republiky je nám nad
každý jiný zájem. To je důležitá
část poslanecké funkce a funkce parlamentu:
otevřená kritika zla a neústupný zápas
o jeho odstranění. Poslanci mají povinnost,
aby i dole, v úřadech a jiných institucích
kritisovali a usilovali o nápravu. To je kritika, která
odstraňuje nemocná místa na národním
těle a prospívá, protože léčí.
Je to kladná, konstruktivní kritika, která
je posilou všech čestných a postrachem všech
špatných. Ona neruší klidnou práci
a budování, ona zbavuje náš lidově
demokratický řád přítěže
a škodné. Ona nerozkládá, nýbrž
léčí a prospívá.
Komunisté zvláště vítají
prohlášení vlády o kulturních
otázkách. Mají na mysli úsilí
o odstranění rozdílů mezi městem
a venkovem, mezi historickými zeměmi a Slovenskem.
Oceňují vládní plán na podporu
vědy, vědeckého výzkumu, plán
na budování soustavné osvětové
práce, na péči o tělovýchovu
a o to, aby všecky vrstvy obyvatelstva a oba naše národy
měly přístup k bohatým zdrojům
kultury.
Při této příležitosti chtěl
bych se zmíniti o XI. všesokolském sletu. Je
věcí sokolské cti, aby každý
jednotlivec přispěl ke zdaru sletu, aby celý
náš národ mohl být hrdý na naši
velikou sokolskou rodinu. Každý vlastenec se přičiní,
aby všesokolský slet byl mohutnou manifestací
jednoty národa a jeho síly.
Československo je pevným a platným členem
slovanské rodiny bratrských národů.
Spojenecké smlouvy s bratrským Sovětským
svazem, se slovanskými národy a lidově demokratickými
státy nám zajišťují nezávislost
jako nikdy předtím.
My dnes nejlépe dovedeme posoudit, co znamená státní
nezávislost a svrchovanost. Máme v dobré
paměti, kolikrát se vměšovali naši
západní spojenci do našich vnitřních
věcí. Vždy to bylo na náš úkor.
Vyvrcholením tohoto soustavného vměšování
se do věcí, o nichž jsme měli rozhodovat
pouze my, byl Mnichov. Důsledkem tohoto vměšování
byla ztráta svobody národa, rozvrácení
republiky německými fašisty, 6leté utrpení
národa, desetitisíce životů jeho nejlepších
synů a dcer a vydrancování naší
země.
Proto tak úzkostlivě střežíme
svoji nezávislost. Proto jsme odmítli účast
na Marshallově plánu. Proto se raději uskrovníme
a svou nezávislost nevyměníme, jak pravil
president Klement Gottwald, "za nic na světě,
za žádnou čočovici, i když by byla
napoprvé sebe líp maštěná."
(Potlesk.) Našel by se opravdový vlastenec,
který by to nepochopil? Ten, kdo má republiku rád,
se nikdy nerozpakoval, kterou cestou jíti, když jsme
se před několika měsíci opět
octli na rozhraní. To byla příčina
naprosté isolace naší reakce od národa.
Nakonec jí nezbylo nic jiného, než emigrovat
s Němci. V takové společnosti končí
zapřísáhlí nepřátelé
lidově demokratického zřízení
v Československu.
Naše cesta zahraniční politiky je prostá
a jasná: zajišťujeme si mír, práci
a svobodu. A zajišťujeme si toto vše slovanskou
politikou, přátelstvím a spojenectvím
se Sovětským svazem a s lidově demokratickými
státy. Vše, co jsme od února uskutečnili,
to vše byly předpoklady, aby naše cesta k socialismu
byla pokojnější a rychlejší.
Co znamená tento fakt? Přináší
beze sporu jen prospěch republice a jejímu lidu.
Neokrádají nás velkokapitalisté, velkoagrárníci,
bankéři a šmelináři. Nebude krise
a nezaměstnanosti a nikdo nebude bohatnout a kořistit
z naší práce. Nebudou tu strany v cizích
službách, strany, které otravovaly naše
zdravé pracovní ovzduší, štvaly
a podlamovaly pracovní chuť a nadšení
lidu. Nebude tu korupce, okrádání a devisového
podloudnictví. Všecka práce a všecka snaha
lidu, vlády i presidenta republiky bude směřovat
a povede k tomu, aby se lidem lépe a radostněji
žilo. Člověk tu bude stát a pracovat
po boku svých stejně svobodných druhů,
zbaven parasitů. To je opravdová humanita. To bude
opravdové bratrství v národě. A z
toho právě pramení hluboké vztahy,
kterými je president republiky Klement Gottwald
spojen s lidem. Nikoli na slovech, ale na činech se lid
přesvědčil, že všechno jeho snažení
směřuje k tomu, aby si sjednocený lid svou
prací vytvořil šťastnější
zítřek. Klement Gottwald byl vždy s
lidem a proto lid je s presidentem Gottwaldem. (Potlesk.)
Jménem klubu komunistických poslanců prohlašuji,
že souhlasíme s vládním prohlášením
a že budeme hlasovat pro vládu Antonína Zápotockého.
(Dlouho trvající potlesk.)
Předseda: Ke slovu je dále přihlášen
pan posl. Bašťovanský. Uděluji
mu slovo.
Posl. Bašťovanský (uvítaný
potleskom): Slávna snemovňa, panie a páni!
Toto Národné shromaždenie, ktorému sa
včera predstavila naša nová vláda na
čele so súdruhom Zápotockým,
vyšlo zo slobodných a demokratických parlamentných
volieb. V týchto voľbách československý
ľud obrovskou väčšinou 90% potvrdil februárové
víťazstvo, schválil zmeny uskutočnené
v našom hospodárskom i politickom živote vo februárových
udalostiach i po nich a vyslovil sa za urýchlený
vývoj československej ľudovej demokracie k
socializmu.
Na Slovensku 86% voličov odovzdalo svoje hlasy na kandidátku
Národného frontu. Tým sa slovenský
ľud vo svojej zdrcujúcej väčšine
vyslovil za večnú a nerozlomnú jednotu s
ľudom českým, za šťastnú a
silnú Československú republiku, za Gottwaldovu
politiku, za nové ľudovodemokratické poriadky,
za našu cestu k socializmu a za pevný spojenecký
sväzok so Sovietskym sväzom a s krajinami ľudovej
demokracie.
Voľby, ktoré sa konaly 30. mája t. r., líšia
sa od všetkých predošlých volieb predovšetkým
tým, že prebiehaly v znamení jednoty národa,
čoho výrazom bola aj jednotná kandidátka
Národného frontu; ďalej konštruktívnym
charakterom celej predvolebnej kampane, ktorá bola v podstate
veľkou školou štátno-politickej výchovy
nášho občianstva. Je preto len samozrejmé,
že aj politická reprezentácia národa,
ktorá vzišla z týchto volieb, bude nositeľkou
a výrazom národnej jednoty i budovateľských
úsilí nášho ľudu. Československý
parlament nebude už nikdy viac dejiskom tých neplodných
hádok, škriepok a vášní, ktoré
v minulosti do neho vnášali predstavitelia rozvratnej
reakcie, usilujúci o znemožnenie každej tvorivej
práce. Naše Národné shromaždenie
bude orgánom vážnej, svornej a plodnej práce,
uzákoňovateľom ideí a túžob
nášho ľudu, budovateľom nového ľudovodemokratického
právneho poriadku republiky. V tomto úsilí
bude náš parlament plne podporovať a svorne spolupracovať
s vládou Antona Zápotockého.
Hneď na počiatku činnosti prichodilo tomuto
parlamentu splniť jednu z najvážnejších
a najvýznamnejších úloh nášho
štátneho života: zvoliť po abdikácii
prezidenta dr Beneša nového prezidenta republiky.
Naše Národné shromaždenie nemohlo túto
úlohu vykonať šťastnejším spôsobom,
ako to urobilo v pondelok vo vladislavskom sále pražského
Hradu, keď za hlavu československého štátu
zvolilo Klementa Gottwalda. Český a slovenský
národ s nadšením a s radostným súhlasom
vítajú túto voľbu, lebo v Klementovi
Gottwaldovi vidia muža vynikajúcich vlastností,
veľkého štátnika a ozajstného svojho
vodcu. Vidia v ňom tvorcu novej ideologie čs. štátu,
pôvodcu novej ľudovodemokratickej koncepcie nášho
zriadenia a hlavného kormidelníka, určovateľa
smeru našej národnej a štátnej politiky.
No, voľba Klementa Gottwalda za prezidenta republiky
je pamätná a dejinná aj preto, že prvý
raz v našej histórii bude na staroslávnom pražskom
Hrade sídliť predstaviteľ našej robotníckej
triedy a pracujúceho ľudu. Voľba Klementa Gottwalda
symbolizuje hlboké triedne premeny, ktoré nastaly
v spoločenskom ustrojení našej republiky v
rámci národnej a demokratickej revolúcie
a februárového víťazstva ľudu nad
kontrarevolučnými úkladmi reakcie. Symbolizuje
odchod meštiactva ako vládnucej triedy a nástup
robotníckej triedy a ostatného pracujúceho
ľudu ako vedúcej a rozhodujúcej sily národa
a štátu. Symbolizuje novú éru československých
dejín, obdobie prechodu k socializmu rozvíjaním
našej ľudovej demokracie.
Slovenský ľud s osobitnou radosťou víta
a pozdravuje Kl. Gottwalda vo funkcii najvyššieho
predstaviteľa štátu, lebo v ňom vidí
tvorcu novej koncepcie ČSR ako štátu dvoch
rovnoprávnych národov - Čechov a Slovákov,
v ňom vidí plnú garanciu nielen svojich sociálnych,
ale aj národných práv. Slovenský národ
vidí v Kl. Gottwaldovi muža, ktorého
štátnická múdrosť povedie našu
republiku a náš ľud k rozkvetu, blahobytu a šťastlivej
socialistickej budúcnosti.
Povolanie súdr. Gottwalda na funkciu hlavy štátu
vyžiadalo si zmenu aj v osobe predsedu vlády republiky.
Voľba padla na dlhoročného spolupracovníka
súdr. Gottwalda, na jedného z najstarších,
najvernejších a najosvedčenejších
bojovníkov československého ľudu za
práva pracujúcich a za socializmus, na súdr.
Zápotockého. (Potlesk.) Jeho
dlhoročné skúsenosti v robotníckom
hnutí a najmä na čele odborového hnutia
i jeho doterajšie šťastné pôsobenie
vo vláde vo funkcii námestníka predsedu vlády
sú pre československý národ zárukou,
že kormidlo vlády sa ocitlo v skúsených
rukách, ktoré ho budú spoľahlivo riadiť
tým istým smerom, ako ho ukázal a započal
súdr. Gottwald. Bude to možné tým
skoršie, že Zápotockého vláda
má nielen dôveru a podporu celého československého
ľudu, ale že bude mať k dispozícii aj skúsenosti
a rady súdr. Gottwalda, ktorý neodchádza
z aktívneho politického života, ale ktorý,
zaujmúc miesto najvyššieho štátneho
predstaviteľa, bude aj naďalej - oslobodený od
podradnejších povinností a úloh - určovať
a riadiť hlavný smer a hlavné zásady
našej štátnej politiky.
Zápotockého vláda ujíma sa svojej
práce v čase, keď náš štát
dosiahol významného stupňa svojej konsolidácie
po veľkom volebnom víťazstve Národného
frontu, a sme pevne presvedčení, že bude nadväzovať
na tradície Gottwaldovej vlády nielen svojim programom,
ale aj svojimi pracovnými metódami a odvahou riešiť
naliehavé politické, hospodárske, sociálne
i kultúrne problémy nášho ľudu.
Vládne vyhlásenie, ako ho predniesol náš
nový premiér súdruh Zápotocký,
nás v tom utvrdzuje. Úlohy, ako sú vo vládnom
programe vytýčené, zodpovedajú v plnej
miere potrebám československého ľudu
i osobitným potrebám Slovenska, ako aj celkovej
vnútornej i medzinárodnej situácii krajiny.
A vieme dobre, že tento program bude aj do písmenka
splnený, lebo Zápotockého vláda rovnako
ako doteraz vláda Gottwaldova bude sa vyznačovať
tou charakteristickou vlastnosťou, že má nielen
dobrý program, ale že tento dobrý program bude
vedieť aj primeranými prostriedkami uskutočniť,
uviesť do života. V tom je sila nášho nového
režimu a aj tým sa líši naša vláda
od starých kapitalistických vlád predmníchovskej
republiky.
Slovenský ľud, sjednotený v Národnom
fronte, vedenom komunistickou stranou, dáva k dispozícii
všetky svoje sily a schopnosti na uskutočnenie nového
vládneho programu. Má k tomu všetky dôvody,
lebo veď dnes už jasne vidí a hmatateľne
cíti veľké výsledky práce Gottwaldovej
vlády a ľudovodemokratického režimu, už
či na poli výstavby a industrializácie Slovenska,
roľníckej politiky, najmä však pozemkovej
reformy, alebo v sektore sociálnej a kultúrnej politiky.
Hmotné i duchovné povznesenie Slovenska je v ľudovodemokratickej
Československej republike predmetom každodennej politickej
praxe. Ústavné zabezpečenie rovnoprávnosti
slovenského národa, osobnosť prezidenta republiky
Klementa Gottwalda i vláda súdruha Zápotockého
sú nám zárukou slobodného národného
vývinu nášho ľudu, sú nám
zárukou toho, že naše národy nebudú
sa už nikdy viac vybíjať v nacionálnych
sporoch a šovinistických treniciach, ale že budú
môcť celú svoju energiu a všetky svoje
schopnosti sústrediť na budovanie vlasti, na tvorivú
prácu pre blaho ľudu a republiky. V jednote a harmonickej
spolupráci českého a slovenského národa
je základ a sila našej republiky.
Preto s radosťou vítame nový vládny
program, ktorý je programom Čechov a Slovákov
tak isto, ako vláda súdruha Zápotockého
je vládou nás všetkých, je vládou
Čechov a Slovákov. Splnenie vládneho programu
je prísľubom šťastnej budúcnosti,
je ďalším dláždením našej
osobitnej československej cesty k socialistickej spoločnosti.
Povedľa otázok industrializácie budú
úlohy organizácie a zvýšenia priemyselnej
výroby aj na Slovensku stáť v popredí
záujmu nielen vlády a úradov, ale celého
nášho ľudu. Urobíme všetko, aby dvojročný
plán bol aj na Slovensku v plnej miere a včas uskutočnený
a aby takto vytvorené boly dobré predpoklady pre
rozbeh päťročného plánu. Je významným
faktom, že vládne vyhlásenie obsahuje už
základné myšlienky päťročného
plánu, ktorý má zaistiť ďalšie
podstatné zvýšenie životnej úrovne
všetkých vrstiev pracujúceho ľudu, a na
tejto základni upevniť sväzok robotníkov,
roľníkov, živnostníkov a pracujúcej
inteligencie. V rámci päťročného
plánu chceme podstatne rozvinúť svoje výrobné
sily a svoje hospodárstvo vôbec a prebudovať
hospodársku štruktúru štátu tak,
aby ona vyhovovala jednak potrebám a cieľom našej
vnútornej politiky, jednak úlohe Československej
republiky v demokratickom tábore a bytovým možnostiam
vo svete. Ak sa vo výrobe spotrebných statkov plánuje
zvýšenie spotreby na hlavu asi o 60% proti predvojnovému
stavu, tak to výrazne podčiarkuje snahu o zvýšenie
životnej úrovne národa.
Za päťročného plánu chceme energicky
pokračovať v politike spriemyselnenia Slovenska a
želali by sme si vytvoriť v jeho rámci okolo
90.000 až 100.000 nových pracovných príležitostí,
aby sa rytmus spriemyselnenia našej krajiny vzhľadom
na prirodzený prírastok obyvateľstva nespomalil.
Treba si povšimnúť, že industrializácia
Slovenska v rámci päťročného plánu
bude sa uskutočňovať skoro výlučne
dlhodobými investíciami a že sa bude brať
zreteľ na využitie doterajšieho priemyslu, surovinových
základní a pôdohospodárskej výroby
na Slovensku. Na rozdiel od dvojročného plánu
bude päťročný plán syntézou
plánu ústredného a plánov oblastných,
takže do istej miery bude možné prizerať
aj k záujmom regionálnym. Rešpektovanie zdravých
regionálnych záujmov a vytvorenie oblastných
stredísk bude podporované ostatne aj zavedením
krajského zriadenia, na ktoré pamätá
nová ústava. V rámci týchto plánov
bude treba venovať osobitnú pozornosť tým
pastvinárskym oblastiam Slovenska, kde sa pre nedostatok
veľkostatkov a ornej pôdy vôbec nemohly v dostatočnej
miere prejaviť účinky pozemkovej reformy a
ktoré neboly ani industrializáciou vo význačnejšej
miere dotknuté. Naliehavosť riešenia problémov
týchto krajov výstražne ukazujú aj slabšie
volebné výsledky v takýchto pastvinárskych
oblastiach Slovenska.
Ak sa vo vládnom vyhlásení zdôrazňuje,
že ťažisko budúcej práce bude spočívať
v uskutočňovaní päťročného
plánu, znamená to toľko, že naša
vláda chce pokračovať v gottwaldovskej konštruktívnej
politike hospodárskej výstavby a upevňovania
mieru. A takúto politiku bude náš ľud
v plnej miere podporovať, lebo zodpovedá jeho najvlastnejším
záujmom; takáto politika nájde tiež
porozumenie a sympatie u našich spojencov, ale aj u pracujúceho
ľudu v kapitalistických štátoch. (Predsedníctvo
prevzal podpredseda dr Polanský.)
Pokiaľ ide o našu priemyselnú výrobu,
chceme apelovať na uvedomelosť našich robotníkov
a technickej inteligencie a urobiť tiež potrebné
organizačné opatrenia, aby sa vysoká pracovná
morálka, ktorou sa od oslobodenia vyznačovaly slovenské
závody, nielen udržala, ale aby sa stupňovala,
aby sa hnutie protiplánov - kvantitatívnych i kvalitatívnych
- a všetky formy súťaženia, či už
v rámci závodu alebo medzi závodami - národné
súťaženie - čo najviac rozšírily,
nakoľko je jasné, že naša cesta k šťastiu
a k socializmu vedie v prvom rade cez zvýšenie výrobnosti
a výroby. (Potlesk.) Osobitný význam
to má aj so zreteľom na potrebu nášho
vývozu, najmä na našu hospodársku spoluprácu
so slovanskými štátmi a krajinami ľudovej
demokracie, ako to ostatne aj vládne vyhlásenie
vyzdvihuje. Treba tiež venovať veľkú pozornosť
problémom technického výskumníctva,
výchove učňov a odborných síl,
ktorých potreba vzhľadom na industrializáciu
bude najmä na Slovensku veľká a pálčivá.
Tak isto zabezpečenie výživy obyvateľstva
a s tým súvisiace otázky zvýšenia
pôdohospodárskej výroby, výkupu obilia
i ostatných roľníckych produktov, ako aj distribúcie
treba naliehavo riešiť a zavčasu urobiť
potrebné prípravy a opatrenia. Tieto otázky
- najmä otázka výkupu obilia i ostatných
pôdohospodárskych produktov - týkajú
sa celého nášho ľudu, a preto musia byť
predmetom aktívneho záujmu a činorodej starostlivosti
celej verejnosti, všetkých úradov, orgánov
ľudovej správy, akčných výborov
a celonárodných organizácií, menovite
Jednotného sväzu slovenských roľníkov,
Slovenskej odborovej rady, Sväzu slovenských žien
a Sväzu slovenskej mládeže.